V blízkosti baní boli vyťažené rudy ručne triedené, zhutňované a spracované v hámroch v údolí Hnilca.

Nachádzal sa tu aj mlyn, ktorý spracúval železnú rudu, koncom 19. storočia v centre Mlyniek postavili pražiace pece, z ktorých sa rudy dopravovali do železnej huty v Stratenej a Dobšinej. K ukončeniu banskej činnosti došlo až v 60. rokoch 20. storočia. Z bohatej baníckej minulosti zostala v Mlynkoch železobetónová konštrukcia ťažnej veže šachty Leopold, banícka zvonička a typické banícke domy z 19. storočia. V rekreačnom stredisku osady Havrania Dolina je možnosť občerstvenia a ubytovania a je možné si v Mlynkoch zabezpečiť aj sprievodcovské služby.

Viac informácií:
http://www.kudyznudy.sk/aktivita/975/naucny-chodnik-stopy-banickej-slavy-v-mlynkoch/
http://www.mlynky.sk/post/mlynky-banicke-pamiatky-47/

Pripravuje Marta Mikitová

elektronická podateľňa – prihláška do súťaže zaregistruje prihlášku daného družstva. Elektronická prihláška sa podáva za každé družstvo a kategóriu zvlášť. Jednotlivé družstvá, aj v súťažiach mládeže, sú povinné zaregistrovať aj štadión, ktorý je v prihláške do súťaže povinná položka. V prihláške do súťaže ako aj v systéme ISSF ŠTK žiada o vykonanie aktualizácie údajov – kontaktných údajov osôb, telefonických kontaktov, mailových adries a adries klubov tak, aby tieto mohli byť aktualizované. Priraďovania žrebovacích čísiel bude na základe umiestnenia v SR 2017-2018. Nováčikom súťaži budú prideľované len zostávajúce voľné čísla po družstvách, ktoré príslušnú súťaž opustili. Samozrejme, že zmena žrebovacieho čísla bude možná na základe vzájomnej dohody klubov a predložená podaním v systéme ISSF na komisiu ŠTK.

ŠTK schvaľuje výsledky 25. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2048/
ŠTK schvaľuje výsledky 21. kola 7. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2051/
ŠTK schvaľuje výsledky 10. kola 4. ligy dorast http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2052/
ŠTK schvaľuje výsledky 13. kola 3. ligy žiaci http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2047/
ŠTK oznamuje klubom, že posledné kolá súťaží riadené ObFZ Rožňava sa z dôvodu konania MS vo futbale odohrajú nasledovne:

• 6. liga dospelí 26. kolo v nedeľu 17. 06. 2018 o 10:30,
• 7. liga dospelí 22. kolo v nedeľu 17. 06. 2018 o 10:30,
• 3. liga žiaci 14. kolo v sobotu 16. 06. 2018 o 10:30.

ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 22. kola 7. ligy dospelí Dobšiná – Mladosť Brzotín 16. 06. 2018 o 16:00.
ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 22. kola 7. ligy dospelí Rakovnica – Lipovník 16. 06. 2018 o 17:00.
ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 26. kola 6. ligy dospelí Drnava – V. Slaná 17. 06. 2018 o 14:00.
ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 26. kola 6. ligy dospelí R. Bystré – Honce 17. 06. 2017 o 17:00.
ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 26. kola 6. ligy dospelí Hrhov – Jablonov 17. 06. 2018 o 17:00.
ŠTK oznamuje klubom, že informácie alebo otázky na ŠTK môžete zasielať na emailovú adresu stkobfzroznava [zavináč] gmail [bodka] com alebo na tel. čísle 0918188756.

KR – zmena v obsadení

6. liga dospelí:

R. Bystré – Honce AR2 Mikulec, DZ Béreš za Šalamona
Drnava – V. Slaná AR2 Szilágyi
D. Lúka – D. Ves AR2 Rási
Hrhov – Jablonov AR2 Farkaš R.
Betliar – Kružná AR1 Gyenes T. za Martona, DZ Šalamon za Béreša.

7. liga dospelí:

Čoltovo – G. Poloma DZ Gašpar za Vysokého
Krh. Podhradie – Vlachovo AR1 Šimčák za Poťmáka, DZ Drenko za Šmelka

DK-124 Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne za 5 alebo 9x ŽK podľa čl.37/5a,5b: Jakub Rochl 1245004 + 10€ (ŠK Štítnik)
ŠTK schvaľuje za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/3: František Čapó 1201614 + 10€ (Rudná)
DK upozorňuje všetky kluby, že v prípade nevyplatenia zbernej faktúry do lehoty splatnosti budú trestané odrátaním 3 bodov.

KM

Na základe rozhodnutia úseku mládeže SFZ bude i v roku 2018 /jar- jeseň/ prebiehať projekt "Podpora talentovaných hráčov". Cieľom projektu je získať čo najviac informácii o talentovaných hráčoch z nižších i vyšších súťaží ObFZ a VsFZ. Projekt je určený pre chlapcov a dievčatá:

• U-12 /roč. nar. po 1.1. 2006/
• U-13 /roč. nar. po 1.1.2005/
• U-14 /roč. nar. po 1.1. 2004/

Výberové zrazy sa konajú 1x mesačne v mesiacoch apríl, máj, jún, august, september, október, november 2018. Výberových zrazov sa na základe nahlásenia FK zúčastňujú max. 10 hráči v jednotlivých vek. kategóriách. Výber hráčov je otvorený s cieľom, aby sa v ňom vystriedalo pokiaľ možno čo najviac hráčov. Touto cestou Vás chceme požiadať o spoluprácu pri nahlasovanie hráčov na jednotlivé zrazy. Pri nahlasovaní hráčov je potrebné uviesť meno a priezvisko hráča, dát. narodenia, bydlisko, FK a kontakt na hráča resp. rodičov.
Info:
u sekretára ObFZ /0915903183, ladislav [bodka] david76 [zavináč] mail [bodka] com/
alebo
u koordinátora projektu Dušana Polláka /0903602946, kalciduspol [zavináč] gmail [bodka] com/.
Najbližší výber: 18.6.2018.

ObFZ Rožňava

paradajkou a paprikou pre celú školu. Potom ďalších pár minút a pripravili sme občerstvenie pre našich vzácnych hostí. A pracovali sme ďalej a vytvárali sme papierové reťaze z použitého materiálu. Vyhrali druháci, ich reťaz mala viac ako 40 metrov. Nasledovala výtvarná súťaž a jej témy – Môj (vysnívaný) dom, Môj priateľ, Môj najkrajší deň, Moja rodina, Moja obľúbená hra/hračka. Rozvíjanie tvorivosti, fantázie aj obrazotvornosti. No myslím, že dnes sme ale my, domáci, neboli za hviezdy. Tie prišli až neskôr, z Banskej Bystrice, Žarnovice, Krupiny a zo Zvolena. Náš super kamarát Maroš Balog spolu s pánom Alexandrom Daškom k nám priviezli Rómsky folklórny súbor Romano Jilo zo Zvolena a mladých rómskych kickboxerov zo Žarnovice. RFS Romano Jilo už niekoľko rokov vedie pán Peter Kačica. Súbor vystupuje nielen doma na Slovensku, ale úspešne reprezentuje našu malú krajinu aj v zahraničí. Andrej Kováč pracuje s mladými ľuďmi z osady v kickboxerskom klube Black and white. Niečo nové, iné, ako sme doteraz zažili. Ladnosť, ľahkosť, harmónia, rytmus, nežnosť aj intenzita tanca oproti tvrdosti, sile, neskutočnej disciplíne ale aj bolesti v súboji. Tri rôzne, no zároveň tak podobné svety. Všetci žijúci v osade, no s obrovskou túžbou niečo dosiahnuť. Úspechy žnú tanečníci aj bojovníci, a práve to prišli ukázať. Občas som mala pocit, že naši ani nedýchajú, ten tanec bol nádherný, oku aj uchu lahodiaci. Ukážka tréningu kickboxerov absolútna paráda. Workshop pre chalanov aj baby mal veľký úspech.

Maroš Balog nám už niekoľko rokov pomáha sprostredkovať našim takéto neuveriteľné zážitky. Vzájomné sa spoznávanie tých, čo by sa za normálnych okolností nikdy nestretli. A spoločne tak môžeme ukazovať možnosti, no nie teoretické, ale reálne. A že sa to dá! Aj touto cestou mu chcem poďakovať.

Naši žiaci, deti z chudobnej rómskej osady sa vedia hrať, no vedia aj pracovať, vedia snívať, túžiť, no ich sny sú mnohonásobne limitované. Nie, nemyslím len financiami. Dennodennou realitou, miestom, kde žijú, stenami a múrmi domov. Všetkými drobnosťami, s ktorými prichádzajú do kontaktu, tým, ako žijú, čomu veria. Ich sny sú často dané dneškom, no verím, že raz to bude zajtrajšok, budúcnosť.

Monika Podolinská

Protipovodňové vozíky v tomto čase našli asi tých pravých majiteľov. Niektoré menované obce boli postihnuté povodňami, takže v budúcnosti vozíky  budú môcť použiť na záchranu majetku a zdravia obyvateľov.

Gabriela Jakubecová

kultúry v Revúcej pod názvom: „Výber z tvorby“, ku ktorej bol spracovaný i reprezentatívny katalóg. V roku 2013 v Jelšave bola sprístupnená výstava obrazov Vincenta Blanára, kde sa tematicky zameral na zachytenie muránskej doliny a špeciálnu kapitolu tvorby venoval aj mestu Jelšava.

Inšpiráciu nachádza v dominantách nášho mesta Revúca, v prírodných krásach Gemera a podieľal sa aj na výtvarnom spracovaní náučných chodníkov v Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras a Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina (v súčasnosti sú to národné parky). Je autorom loga Národného parku Muránska planina. Vydal niekoľko súborov kresieb historických pamiatok regiónu Gemer, ilustroval viacero publikácii, vytvoril návrhy pre plagáty, kalendáre, ďakovné listy, pútače, ale aj medaily a plakety. Mnohé z jeho obrazov sa stali trvalou súčasťou umeleckej výzdoby interiéru Mestského domu v Revúcej. Za aktívnu pedagogickú a riadiacu prácu školy mu boli udelené vyznamenania Ministerstva školstva SSR Vzorný učiteľ v roku 1970 a Zaslúžilý učiteľ v roku 1984. Najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin, Mgr. Vincent Blanár dostal v roku 1997 za celoživotnú výtvarnú tvorbu, angažovanosť v spoločenskom a kultúrnom živote a za úspešnú pedagogickú činnosť v meste Revúca.

Mgr. Vincent Blanár v rozhovore s Vierou Kasperovou (dňa 3. mája 2018) bližšie predstavil a objasnil niektoré etapy svojho života a tvorby:

1. Mesto Revúca prešlo za posledné roky veľkými premenami. Nie ste rodákom, ako ste si zvykli na naše mesto, čo Vás najviac oslovilo v gemerskom prostredí a u revúckych obyvateľov?

Do Revúcej som prišiel vďaka mojej manželke Revúčanke. Študovali a zoznámili sme sa v Prešove. Učiť začali v Nižnej Slanej. Do Revúcej sme prišli v roku 1971 v najväčšom rozkvete bytovej výstavby. Ubytovanie bolo vyriešené k našej spokojnosti. Prijali sme učiteľské miesta v Základnej škole na Jilemnického ulici, kde som bol menovaný za zástupcu riaditeľa školy. Vedenie školy a kolegovia nám vytvárali priateľské prostredie, dobré vzťahy boli aj s funkcionármi mesta. Našiel som tu veľa priateľov aj so spoločnými záujmami umenia ako bol výtvarník Ján Kasper, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Ľudovej školy umenia v Revúcej, a Michal Studený, akademický maliar. V trojici sme urobili prvú výstavu. Za to všetko úprimné a priateľské som sa snažil odvďačiť aktívnou prácou v škole aj vo verejnom živote. Revúca ma zaujala svojou prírodnou scenériou, obklopená horami, literárnymi osobnosťami, kultúrno-historickými pamiatkami. Revúca mi prirástla k srdcu ako keby bola mojim rodným mestom.

2. Aká bola Vaša cesta k výtvarnému umeniu i maľovaniu a čím Vás obohatila?

Maľovanie sa začalo v mojom detstve atramentovou ceruzou a fialovými ústami. Pomaľoval som spolužiaka aj seba vápnom na tvári aj po celom tele. Následkom mojej „tvorby“ bola reakcia – červené bolestivé ozdoby a k tomu aj výprask otcovým remeňom. Výsledkom môjho záujmu bolo – rodičia mi kúpili farebné pastelky. Maľoval som vrabce a sliepky na dvore. Na Pedagogickej škole v Košiciach ma očarili výstavy akademických maliarov Majkúta – jeho farebné zákutia Slovenského raja a Hornádu, Felda – precízneho maliara a grafika. Boli pre mňa inšpiráciou. Po ukončení štúdia v Prešove moju tvorbu obohatila gemerská krajina. Maľovanie sa mi stalo životnou prioritou, aktívne vypĺňa čas a dáva zmysel môjmu životu aj na dôchodku.

3. Môžete našim čitateľom prosím, priblížiť Vašu prácu napr. na knižnej ilustrácii a ktoré etapy svojej tvorby pokladáte za najúspešnejšie?

Prvé moje kresby boli uverejnené v roku 1958 v publikácii „Vysokoškolské prvotiny“, a to v rámci štúdia na Vyššej pedagogickej škole v Prešove. Ďalšie ilustrácie mi vyšli v monografii Jána Gallu „Muránska Zdychava“ (1983). Najviac mojich ilustráciií (232) je uverejnených v 8-ich knihách – poľovníckych príbehov, ktoré napísal Rudo Strinka z Revúcej. Prvá má názov „Zelený svet pod Kohútom“ (1997) a posledná „Katarínsky diviak“ (2011). Doplnkom k poľovníckym príbehom boli aj kresby v kalendári „Listy pre Devanu“. Niektoré moje ilustrácie dopĺňali knihy Dušana Dubovského. Spoločne sme urobili napr. súbor kresieb kultúrno-historických pamiatok Revúcej, pohľadnice Revúcej; ja kresby a Dušan texty. Podobne som ilustroval pamiatky Jelšavy. Ďalej to boli ilustrácie kníh „Žmeň rozprávok spod Muráňa“ od Bystríka Muránského a „Semienka pre život“ od Juraja Kochjara. Niekoľko mojich kresieb je v knihe „Revúcke kapitoly 1.“ od Emila Gočála a jeho dcéry Annamárie. Pre časopis „Reussia“, ktorý vydávala Správa Národného parku Muránska planina, som navrhol obálku. Ktoré etapy mojej knižnej tvorby sú najúspešnejšie to presne povedať neviem, ale každé obdobie bolo niečím zvláštne.

4. Z Vašich obrazov vyžaruje harmónia, pohoda a pokoj. Je radosť mať doma Vaše dielo, z ktorého sa šíri pozitívna energia. Tvoríte, len keď aj Vy máte pokojnú myseľ a dušu?

V mojej maliarskej tvorbe prebieha neustále proces hľadania ako skvalitniť formu i obsah. V kultúrno-historických pamiatkach, kde dominovala architektúra, som uplatňoval viac popisné realistické hľadisko. V novšej tvorbe uplatňujem zjednodušenú formu, tvarovú premenlivosť skoro po hranicu abstrakcie. Začiatok tvorby obrazu vyžaduje sústredenie, vizuálnu pamäť a zdravotnú pohodu. Do obrazu vkladám svoje nápady, vhodnú kompozíciu a expresívnu farebnosť. Keď z obrazov vyžaruje pozitívna energia a u konzumentov môjho umenia vyvolajú uspokojivý zážitok, obrazy sa im páčia, pre mňa je to inšpirácia do ďalšej tvorby.

5. Čo s odstupom času hodnotíte ako najťažšie a čo Vám dalo najviac práce?

Čo je najťažšie na mojej tvorbe sa nedá jednoznačne povedať. Skôr je zložité vyjadriť, čo chcem realizovať na čistom plátne. Dôsledne využívam kresbu, ktorá je základom kompozície a farba je citový doplnok môjho obrazu.
Najviac práce a času som venoval ilustráciám „Poľovnícke príbehy“ od Ruda Strinku a viacrozmernému obrazu „Revúca s pohľadom na Kohút“ (dar Mestskému úradu v Revúcej), aj obrazu „Revúca triptych“.
Najideálnejšie pri tvorbe je, keď robíte obraz v pohode, bez časového obmedzenia a pre svoje vlastné potešenie.

6. Uskutočnili ste mnohé výstavy obrazov. Ako vnímate tieto stretnutia a na čo sa Vás najčastejšie návštevníci výstav pýtajú? Ovplyvnilo Vás to v ďalšej Vašej tvorbe?

Uskutočnil som 11 samostatných výstav a zúčastnil sa na 46 kolektívnych doma aj v zahraničí, najviac v Revúcej – Revúcky salón s výtvarnou skupinou PLÁNKA. Cením si aj domáce vernisáže, najmä hudobné emócie mojich kolegov zo Základnej umeleckej školy v Revúcej.
Stretnutia s účastníkmi výstav a ich vyjadrenia na tvorbu sú rozdielne. Pri samostatných tematických a kolektívnych výstavách ich zaujímal spôsob umeleckého myslenia a vyjadrovania, rozmanitosť techník, tvarová premenlivosť, abstrahujúca štylizácia aj farebná sviežosť... Vyjadrovali svoje pocity o kráse, o živote aj estetike prostredia vo vlastnom interiéri.
Vyjadrenia účastníkov výstav, záznamy v knihách návštev sú mojou podporou pre ďalšiu tvorbu. Každá výstava posúva tvorcu obrazov o stupienok vyššie.

7. Aké sú Vaše ďalšie záľuby okrem maľovania a Vaša obľúbená farba?

Moje záľuby boli rôzne, najviac športové a kultúrno-spoločenské. V študentských rokoch som reprezentoval školu v ľahkej atletike (beh na 100 m), súťažne hrával basketbal.
Štyri roky som spieval v školskom spevokole. Sedem rokov tancoval vo folklórnych súboroch – 4 roky na Pedagogickej škole v Košiciach, 2 roky v útvarovom vojenskom súbore, pozdejšie v Dome armády v Opave, jeden rok v súbore pri Slovenskej sporiteľni v Prešove.
V Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici som bol spoluzakladateľom volejbalového strediska a s volejbalovým oddielom Telovýchovnej jednoty ISKRA Revúca sme usporiadali dva krát Majstrovstvá Slovenska a tri krát Majstrovstvá ČSSR starších žiakov.
Pokiaľ ide o obľúbenú farbu v procese mojej tvorby, tak tá sa menila. Mal som dve obdobia – modré a červené a nevylúčil som ani ďalšie – zelené a doplnkové farby v rôznych odtieňoch.

8. Ako vyzerá Váš bežný deň a máte doma svoje obľúbené miestečko?

Zdravotný stav v mojom veku ubral pohodlie z mojej tvorby. Maliarsky stojan som obmedzil, venujem sa viac kresbám a ilustráciám. Dokončil som ilustrácie ku knihe: „Piesne z Nováčan a okolia“ od Pavla Baču, ktorá bude pripravená pre tlač. Prezerám si výtvarne monografie, na ktoré som nemal čas. Pripravil som obrazový materiál pre výtvarný kalendár 2019, ktorého vydavateľom je Mestský úrad Revúca. Chcem dokončiť rozpracované „grafické návrhy“ realizované v rámci mesta Revúca. Okrem bežných prác v domácnosti je mojim relaxom aj záhrada. Sledujem masmédia ale najviac športové a kultúrne podujatia. Potešia ma aj stretnutia s priateľmi. Moje obľúbené miesto je v ateliéri, medzi knihami a v miestnosti, kde si môžem pohodlne odpočívať.

9. Pre mladých ľudí ste iste veľkou inšpiráciou v tom, čo a ako tvoríte. Kde stále beriete inšpiráciu Vy?

Inšpiráciu nachádzam v každodennom živote a v prírode. Keď som bol v škole, boli to deti a ich výtvarný svet. Inšpiráciou sú pre mňa aj prečítané texty a k nim ilustračné myšlienky a vhodné nápady. Žriedlom mojej inšpirácie sú predovšetkým prírodné krásy, malebné pohoria, hlboké doliny blízkeho okolia. Drevenice, senníky, stodôlky sú studnicou ľudovej architektúry a jedinečné pre výtvarnú tvorbu. Obľúbenou inšpiráciou sú Muráň a Muránska Huta, nad ktorými sa vypína bralo Cigánka s povestným Muránskym hradom, a Muránska Zdychava s drevenicami a nádhernou panorámou pohoria Kohút.
Novou inšpiráciou sú pre mňa rastliny, huby, lišajníky a machorasty (miniatúry), ktoré kreslím pod lupou.
Príroda je jedinečná a krásna, len si z nej treba vybrať to najkrajšie.

10. Litografia ako výtvarná technika sa po jej znovuobjavení v 90. rokoch 19. storočia dostala na vrchol záujmu umelcov, pretože bola najpoužívanejšou technikou v plagátovej tvorbe tohto obdobia.Keďže aj Vy ste autorom návrhov plagátov, aký je Váš názor?

Vaša otázka o litografii je aj z časti zodpovedaná. Používa sa aj dnes, len do toho vstupuje počítačová technika a výsledky sa skvalitňujú. Väčšie skúsenosti s touto technikou nemám, ja využívam pri tvorbe kombinované techniky a tlač je dnes už kvalitná. Najviac návrhov som urobil k ochrane životného prostredia. Ďalšie boli pre kultúrne a športové podujatia (napr. Zochova divadelná Revúca, Majstrovstvá vo volejbale starších žiakov, 38. Slovenský zimný zraz turistov (Muráň – Revúca), grafické návrhy k významným výročiam v našom meste a i.).

11. Vybavíte si ten okamih, keď ste po prvýkrát pocítili, že musíte maľovať a ktorý je Váš najobľúbenejší obraz?

Na taký okamih a pocit, že musím maľovať sa nepamätám. Proste som začal. Priťahovala ma príroda, jej farebná menlivosť počas roka, najviac jar a farebná jeseň. Táto nostalgia môjho detstva ma v tvorbe sprevádza dodnes.
Najobľúbenejší obraz – to presne neviem... Každý má niečo svojské a neopakovateľné. Rozhoduje farebnosť, kompozícia a jednoduchosť, v ktorých je krása. Ale ktorý môj obraz je najlepší, to by musel ohodnotiť niekto iný. Myslím si, že to bude taký, ktorý najviac osloví svojou tvorivosťou.
Páčia sa mi tie moje obrazy, ktoré som maľoval už na dôchodku, napríklad „Úcta k ženám“, „Ranený strom“ a „Usilovnosť“. Zaujímavé aj pre mňa sú Revúcke kostoly štvorcového formátu, v ktorom dominujú žlté a červené farebné variácie.

12. Akoby by ste charakterizovali svoje obrazy? A ako vznikajú ich názvy?

Počas štúdia som sa venoval rôznym výtvarným žánrom, najviac portrétnej tvorbe a modelovaniu. Urobil som niekoľko reliéfov a sadrových odliatkov. Tu na Gemeri dominovali krajinárske motívy, neskôr ateliérová tvorba, kde vznikali moje najnovšie olejomaľby.
Charakterizovať svoje obrazy na to je treba výtvarného poznania a sebakritiky. V mojich obrazoch v krajinomaľbe je neustály zápas zbaviť sa popisného hľadiska, aby sa obrazy stali vodítkom k zjednodušenej forme, expresívnej farebnosti vo vlastnom rukopise.
Názvy obrazov vznikali od prostredia, kde bol obraz realizovaný a tvorivých nápadov, na ktoré som obraz maľoval. Napríklad: „Zdychavské drevenice“, „Chlieb každodenný“, „Ples motýľov“, „Cigánka v závoji“, „Odchod do večnosti“ a ďalšie.

13. Ako sa stalo, že ste začali maľovať obrazové triptychy?

Že som začal s obrazovým triptychom – to bol len pokus o niečo nové. Keď som sa venoval kultúrno-historickým pamiatkam mesta, chcel som mať revúcku históriu vcelku na jednom obraze. Ten som nedokončil. Namaľoval som však obraz „Revúca – triptych (skrátené ročné obdobia) na rozmernom plátne (160 × 105 cm). Pre triptych som využil aj folklórne figurálne motívy a rôzne panoramatické náčrty s krajinným výsekom.

14. Ako si spomínate na svojich talentovaných žiakov, je dnes z nich niekto známym?

Počas môjho pedagogického pôsobenia som učil niekoľko talentovaných žiakov, ktorí sa stali profesionálmi vo výtvarných odboroch ako sú rôzne umelecké priemyslovky, výtvarní pedagógovia, architekti, akademickí maliari, aj umeleckí dizajnéri.
V Nižnej Slanej, kde som najprv pôsobil, boli mojimi žiakmi Dušan Genčanský a Ján Rusnák, ktorí sa stali architektmi. Ján Rusnák sa podielal na rekonštrukcii a obnove novšej budovy Prvého slovenského gymnázia. Zo žiakov Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej spomeniem Jána Fiťmu (venuje sa portrétnej karikatúre), Alenu Adamíkovú (v súčasnosti je akademická maliarka a stvárňuje portrétnu a figurálnu maľbu), Sylviu Kochovú a Marianu Geržovú (sú učiteľky s kombináciou výtvarná výchova; výtvarná tvorba je ich koníčkom) a absolventa umeleckej priemyslovky Jozef Kostič (v súčasnosti výtvarne tvorí).
V Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde som zavŕšil učiteľské povolanie, bolo výtvarne nadaných žiakov viac. Na príprave talentovaných žiakov sa podieľala aj PaedDr. Mária Labošová, ktorá v čase môjho pôsobenia bola na materskej dovolenke. Všetkých spomenúť nie je možné, aspoň niektorých: architektúru promoval Ivan Németh, architektka pôsobiaca v USA Janka Hutková, záhradná architektka Lucia Házyová alebo interiérová dizajnérka Lucia Simanová.

15. Vaše želania, túžby a plány do budúcnosti?

Na prvom mieste je zdravie moje a mojej rodiny. Chcel by som skompletizovať a dokončiť rozpracované rukopisy: „Pamäti môjho detstva“, dokončiť a vydať: „Kresby a návrhy grafickej tvorby“, uskutočniť výstavu: „Výber z celoživotnej tvorby“.
Mal som v pláne navštíviť Paríž – kolísku moderného umenia a galériu Louvre – to sa mi ale nepodarilo. V súčasnosti nezaháľam, mám k dispozícii rukopis na ilustráciu „Zvuky môjho srdca“ od Pavla Baču z východného Slovenska.

16. Pohľad do minulosti nám často pomáha správne pochopiť prítomnosť, udržať rovnováhu a urovnať myšlienky. Hovorí sa, že za každým úspešným mužom stojí silná žena. Súhlasíte s touto myšlienkou?

S kladenou otázkou môžem len súhlasiť. Rodinné zázemie, najviac manželka, synovia a vnučky podporujú moje záujmy a výtvarnú tvorbu. Manželka, učiteľka matematiky a telesnej výchovy, má zmysel pre poriadok, ktorý s maľovaním súvisí. Vie ohodnotiť čo sa jej na obraze páči a čo treba vylepšiť. Synovia a vnučky aspoň niečo z výtvarného umenia zdedili – starší syn je textilný návrhár, mladší botanik s veľkým vzťahom k prírode, ale aj k umeniu. Počítačovou technikou a grafickou úpravou dopĺňa moju tvorbu. Staršia vnučka maturovala vo výtvarnom odbore šperkárstvo, mladšia pracuje v súkromnom tetovacom štúdiu v Prahe.

Ďakujeme za rozhovor a autorovi prajeme ešte veľa tvorivých síl a hojnosť zdravia do ďalších dní jeho života.
Naši čitatelia sa môžu s doterajšou autorovou tvorbou zoznámiť aj prostredníctvom reprezentatívneho nástenného kalendára na rok 2019, na ktorom spolupracoval s Oddelením regionálneho rozvoja Mestského úradu v Revúcej a ktorý si môžete kúpiť v našom Turistickom informačnom centre v Revúcej.

Autor: Viera Kasperová, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Úprava textu: Ing. Bibiana Jankóšiková, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca
Foto: Mgr. Patricia Šefranová, Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca

V Revúcej, máj 2018.

V piatok v hoteli Družba prebiehalo váženie a zasadlo aj Valné zhromaždenie najvyššieho orgánu SZKB. V sobotu sme sa pustili do zápasov. Dosť tvrdou prípravou prešiel každý reprezentant Revúcej podľa svojich možností a svojim prístupom.  Mimo riadnych tréningov sme zaradili ranné tréningy a atletickú prípravu, ktorá spočívala v behu. Všetko v rámci možností veku a výkonnosti jednotlivých športovcov s cieľom naučiť ich systematickej výkonnsti, pretože niektorí športovci si myslia že vrcholový šport zahŕňa 3-4 tréningy do týždňa. U nás platí: úspech dieťaťa na súťaži je 80%-tným úspechom rodiča.

Očakávali sme, že získame tri tituly, po ne sme aj išli. Škoda, že D. Barna kap. šk odstúpil bez udania dôvodu. A toľko práce... A. Teličáková mala zlúčenú váhu do vyššej a pre deti je to dosť veľký záber. Aj čo sa týka zápasov štartujú väčšinou 2-3 štýloch a výdaj v tých zápasoch je vysoký. Ďakujem však našim Majstrom, rodičom a sponzorom a fanúšikom za podporu.

V Michalovciach sme získali celom 9 medailí, z nich 3 zlaté, 4 strieborné, 2 bronzové.

Majster SR Andrea Székelyová = 1. miesto PF -32 kg

Vicemajster SR Alžbeta Teličáková = 2. miesto PF -32 kg

Majster SR Natália Tószegiová = 1. miesto PF -37 kg

Vicemajster SR Ján Tamáš  = 2. miesto Lowkick -57 kg

Vicemajster SR Natália Tószegiová = 2. miesto LC -37 kg

Bronz Alžbeta Teličáková = 3. miesto LC -37 kg

Majster SR Ján Tamáš = 1. miesto LC -57 kg

Vicemajster SR Natália Tószegiová = 2. miesto KL -37 kg

Bronz Alžbeta Teličáková = 3. miesto KL -37 kg

Chodník má 10 zastávok s 9 náučnými panelmi. Jednotlivé panely sú osadené do skál vo výške čitateľnej predovšetkým pre vozičkárov. Návštevník je oboznámený s geológiu Slovenského raja, vznikom roklín, jaskyňami, flórou a faunou v doline rieky Hnilec, históriou územia a turisticky atraktívnymi lokalitami v južnej časti národného parku. Kaňonom sa prepletajú rieka Hnilec a stará asfaltová cesta, obe sa kľukatia, cesta premosťuje riečku ôsmimi, zväčša drevenými mostami. (Priamo z kaňonu vedie jedna z prístupových turistických ciest na dominantný vyhliadkový bod územia, vrch Havrania skala (1151 m n.m.)

Názvy náučných panelov označených nie číslom, ale písmenami abecedy: U. Úvodný panel, A. História, B. Jaskyne, C. Flóra, D. Turistika, E. Geologické pozadie horného toku Hnilca, F. Geológia, G. Fauna, H. Vznik roklín Slovenského raja.

Viac informácií:
https://urda.blog.sme.sk/c/305404/Stratensky-kanon.html
http://www.vypadni.sk/sk/stratensky-kanon
http://www.regionkosice.com/index.php?id=671&tx_ttnews[tt_news]=1674&tx_ttnews[backPid]=658&no_cache=1

Pripravuje Marta Mikitová

o deviatej večer a pri obsluhe troch lietadial cisternár naplnil za letový deň 30 až 40 tisíc litrov paliva. Museli sme sledovať všetky pristávajúce lietadlá. Keď pristálo moje lietadlo, sledoval som na, ktorú stojánku ťahač umiestňuje lietadlo. V čase, keď ho premiesťoval na stojánku, som sa ponáhľal s cisternou, aby som tam bol čo najskôr. Pristavil som cisternu pri boku lietadla, plniacu hadicu podal technikovi lietadla, ktorý naplnil nádrž lietadla. Naplnené množstvo som zapísal do výkazu a technik mi to podpísal. Po dvoch plneniach bolo potrebné cisternu doplniť v podzemných nádržiach. Bolo tam nedýchateľné ovzdušie, ktoré spôsobil porozlievaný „elerix“ na podlahe a splodiny z výfuku vozidiel. Pri nasávaní paliva do nádrží motor musel byť v chode, lebo poháňal čerpadlo cisterny. Vodiča však ohrozovalo aj odobranie savice (hadica na nasávanie paliva z potrubia). Niekedy sa savica zasekla v potrubí. Keď som hadicu vytrhol z potrubia, vytryskol prúd zbytkového paliva a celého ma oblial. Niektorí cisternári mali od elerixu kožné problémy, najviac na bruchu a na nohách. Na koži sa im vyhodili vyrážky, často zápaly, že si to museli ošetrovať tekutým púdrom. Musím poklopať na drevo, že ja som také problémy nemal, iba som smrdel ako prázdny naftový sud. Pravidelne po letovom dni sme si museli v sklade vymeniť pracovnú uniformu.

Počas letového dňa nám stravu z kasární dovážal Janko Kožuško z Kolinoviec, na najmenšom nákladnom vozidle našej autoroty Praga A-150. Bol to veľmi dobrý kamarátsky a veselý chlapec. Neviem odkiaľ zohnal klaksón na svoje auto, ktorý vydával zvuk podobný škriekaniu opíc a bľačaniu zatúlanej kozy. Akonáhle prešiel vrátnicu na letisku, začal týmto klaksónom dávať znamenie na svoj príchod. Každý vodič, ktorý mohol, uháňal s vozidlom pred Armu (vojenský bufet), kde bolo určené miesto na vydávanie stravy. Janko mal na uniforme biely plášť, vydával stravu do ešusov so srandovnými poznámkami. Jeho obľúbená riekanka bola: „Máš-li málo, dej si víc, na talíři nenech nic,“ na otázku, čo je to za jedlo, odpovedal: „Až si dáš, to spoznáš, pak budeš spívat nebo blívat. Přeju dobrou chuť.“ S jeho spišiackou výslovnosťou tá čeština vyznela veľmi komicky. Nikdy však nenechal vodiča alebo strážneho bez stravy. Vyhľadal ho, hoci bol na druhej strane letiska. Preto sme ho všetci mali radi. Najlepšie sa mali vodiči sanitky, hasičáku, žeriavu a chemickej cisterny nazývanej ACHR. Oni mali tam iba pohotovosť. Prevažne sa nič zvláštne neprihodilo, preto celé letové dni iba predrichmali v kabíne auta. Jazdiť s cisternou bola drina, preto snom každého z nás bolo jazdiť v dopravnej čate.

Po ukončení letového dňa sme odchádzali do Želatovických kasární riadne unavení. V kasárňach nás už čakala večera a pre každého cisternára bolo pripravené mlieko, ktoré malo slúžiť na detoxikáciu organizmu, lebo počas dňa sme sa riadne nadýchali škodlivých výparov elerixu. Stávalo sa, že vojaci z ostatných rôt nám mlieko pripravené na stole v polievkových miskách vypili. Sťažovali sme sa, potom nastala náprava. Kuchári nám vydávali mlieko, až keď sme sa navečerali. Pred spaním sme sa museli vykúpať a zmyť zo seba ten príšerný smrad. Často sa stávalo, že po letovom dni sme uťahaní okamžite zaspali. O polnoci nás už budili, lebo na železničnú stanicu došli vlakové cisterny s leteckým palivom elerix. Museli sme palivo z vlakových cisterien čo najskôr vyvoziť do podzemných nádrží. Za stojné cisterien na koľaji sa museli platiť vysoké poplatky. V takých prípadoch sme s jedným vozidlom jazdili dvaja šoféri, aby sme sa striedali a tiež, aby sám vodič nezaspal. My šoféri sme mali ťažký, ale pestrý život, a tá drina nás aj bavila. Nám sa vlastne splnilo naše želanie stať sa šoférmi a verili sme, že získane skúsenosti sa nám v živote oplatia. Horšie na tom boli „hrdinovia“ palubní strelci. Odišli do Prahy takí nafúkaní, dobre že sa nevznášali ako balóny. Tam ich podrobili náročným psychotechnickým skúškam a písomným skúškam z matematiky, geometrie, fyziky, chémie a ktovie aké ešte mali požiadavky. Zo štyridsiatich uchádzačov zobrali iba dvoch. Fera Michálika, ktorý vyštudoval strojnícku priemyslovku a jedného chlapca z Rejdovej, meno si už nepamätám, ale viem, že bol absolvent chemickej priemyslovky. Čiže, podmienka pre túto funkciu bola maturita. Ten dôstojník čo ich verboval, asi nevedel čo je to maturita, alebo vzdelaniu neprikladal žiadny význam. Možno maturitu považoval za „buržoázny prežitok. V tom čase ľudia vo vyšších funkciách, veciam ktorým nerozumeli, odôvodnili to tým „výrokom“. Ostatní „nafúkanci“ nemali vyššie stredoškolské vzdelanie, tak otázky na písomkách asi nevedeli ani prečítať. Bola to pre nich „španielská dedina“. Po niekoľkých dňoch sa vrátili späť do Přerova a automaticky ich zaradili do strážnej roty. Celé dva roky chodili strážiť letisko, alebo zástavu práporu v kasárňach. Pri zástave musel vojak stáť v „pozore“ nepohnute ako stĺp. Na chodbe budovy, kde bola zástava práporu, mali kancelárie dôstojníci štábu. Strážny si nemohol uľaviť a stáť v pohove, dôstojníci ich pozorovali, lebo stále chodili po chodbe. Na letisko chodili strážiť lietadlá na stojánkach. Museli znášať vrtochy počasia, horúčavy, mráz, dážď, sneh. Nebolo to nič príjemné. Strážna služba vo dne aj v noci. Medzi skrachovanými palubnými strelcami boli asi štyria nafúkaní frajeri, ktorí sa pred nami tak veľmi vyťahovali. Tých sme si riadne podali. Išli sme autom okolo stojánky, a keď sme z nich niektorého zbadali, zastali sme pred ním. Dali sme si z hlavy dole „loďku“, uklonili sme sa a pozdravili: „Dobrý deň, pán rotný. Kedy letíte na Libavu?“ Niekedy stačilo, keď ste z okna auta vystrčili ruky tak, ako keď držíte guľomet a hlasito mu zastrieľali „bum, bum, bum, búúúm“. Od zlosti ich išlo roztrhnúť, ale zaslúžili si to za ich hlúpu namyslenosť. Pri jednom letovom dni na vedľajšej stojánke stál jeden z tých frajerov. Stáli sme vonku pri vozidlách. Emil Šveda ho zbadal. Ihneď dal povel pozor, vľavo hľaď a poradovým krokom pochodoval k strážnemu a podal mu hlásenie: „Súdruh rotný, palubný strelec. Máte nabité guľomety priebojnými kozími bobkami. Vojín Šveda.“ Vybuchli sme smiechom. Skrachovaný palubák zahanbený, nemohol ani utiecť zo stanovišťa, lebo už práve prichádzala výmena stráží. 

Medzitým sa vrátil z Prahy náš kamarát, Fero Cipkala. Úspešne absolvoval fotografický kurz. Prvý z bažantov dostal hodnosť slobodníka. Jeho detský fotoaparát Pionier mu zaistil najlepšiu vojenčinu zo všetkých bažantov celého práporu. Patril do technickej roty, ale praktický býval na letisku. Dostal dve maringotky. V jednej býval a v druhej mal zriadenú tmavú komoru na vyvolávanie leteckých snímkov. Vyvolával snímky z prieskumných letov a snímky z fotoguľometov. Fotoguľomety sa používali pri výcvikových letoch, keď stíhačky napadli letiaci bombardér. Palubný strelec mal za úlohu ochrániť svoje lietadlo zostrelením nepriateľa. Fotoguľomet zaznamenával priebeh fiktívnej streľby na filmový pás. Na filme bolo zaznamenané nepriateľské lietadlo v zameriavacom kruhu s krížom. Po vyvolaní filmu sa vyhodnocovalo, či pri skutočnej streľbe na ostro by bolo nepriateľské lietadlo zasiahnuté. Stred kríža zameriavača udával miesto zásahu na útočiacom lietadle. Podľa toho bol hodnotený výkon palubného strelca. Fero mal výborné podmienky, ale trpel osamelosťou. Chýbali sme mu my, jeho kamaráti. Keď som počas letového dňa mal trochu času, išiel som ho navštíviť do maringotky. Zavrel maringotku, uvaril čaj, rozprávali sme sa a fajčili. Palubní strelci prišli s kazetami z fotoguľometu k maringotke, klopali na dvere. Fero ich odbil krikom, aby počkali, že vyvoláva film a preto nemôže otvoriť dvere. Ja som mal aj trochu strach, veď to boli dôstojníci, prevažne poručíci a nadporučíci. Keď už veľmi búchali na dvere, skryl som sa za záclonu vzadu maringotky. Fero otvoril dvere, pozberal od nich kazety a povedal im, aby došli tak o dve hodiny, že budú hotové. Mesačne dostával služné (my sme to volali žold, čo hnevalo dôstojníkov) 600 Kčs, čo bol veľmi slušný plat vojaka. My sme sa s cisternami nadreli a dostávali sme 180 Kčs. V strážnej rote dostávali iba 90 Kčs. Fero si ešte k tomu aj privyrobil. Fotil vojakov, aby mohli poslať fotku frajerke, robil rôzne pozdravy z vojenčiny a tiež aj tablá ročníkov odchádzajúcich do civilu, za čo tiež získal nejaké korunky.
(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay

predsedov OO JDS. Pamätné listy KO JDS a Plakety JDS boli odovzdané: pani Alžbete Vajajiovej z OO JDS Detva, p. Zuzane Homoliakovej z OO JDS Revúca, pánom Jánovi Trubenovi z OO JDS Žiar nad Hronom a Jozefovi Husárovi z OO JDS Žarnovica, ktoré odovzdal predseda JDS a predseda KO JDS. Pamätné listy Márii Žáarovej OO JDS Zvolen a pánovi Jánovi Gondovi zo OO JDS Krupina.

Po predstavení nových členov krajskej rady, návrhu kandidáta za predsedu KO, kandidátov do predsedníctva KR a vyšších orgánov nasledovala diskusia, kde odzneli kladné i kritické diskusné príspevky k práci KO JDS i Ú JDS. Predseda JDS odpovedal na diskusné príspevky a oboznámil delegátov snemu, čo sa Ú JDS podarilo vyriešiť a tiež s ďalšími úlohami, ktoré sú v štádiu riešenia.

Vo voľbách boli zvolení všetci navrhovaní kandidáti do KO i vyšších orgánov JDS. Za predsedu KO JDS bol zvolený pán Ján Hlaváč. Poďakoval za dôveru a vyslovil presvedčenie, že krajská rada sa bude snažiť plniť úlohy a ciele, ktoré vyplynú z XI. snemu JDS i z uznesenia krajského snemu JDS.

Predseda JDS p. Ján Lipiansky poprial predsedníctvu i krajskej rade veľa úspechov v činnosti na nové 4- ročné volebné obdobie.

(MG)

1. miesto s oprávnením postúpiť do vyššej súťaže. Neteší nás, že víťaz VI. ligy a tohto roku neprekonaný OFK Vyšná Slaná nepostupuje z finančných dôvodov do V. ligy, v ktorej nebolo zastúpené ani jedno naše mužstvo. Furt hráme futbal iba na vlastnom piesočku a keď to takto naďalej pôjde v 5. lige bez nás, okolité kluby nám v tomto smere môžu ešte viac ujsť. Solídna práce klubu MFK Rožňava už dnes v uplynulom ročníku sa prejavila v jeho peknom umiestnení a aj to by si vyžadovalo obsadiť nižšie ligové súťaže v krajských súťažiach. Škoda, že slušné umiestnenie štvrtoligového Krásnohorského Podhradia je v poslednom kole poznačené vysokánskou prehrou. 

D O S P E L Í

TIPOS III. LIGA VÝCHOD 30. KOLO

MFK Rožňava - Giraltovce 4:0 (2:0). G: J. Figúr, J. Koretskij, Zs. Ištók, T. Duczman, ŽK: J. Figúr - P. Roba. R: M. Maňkoš - M. Zvolánek, D. Havira, DS: J. Repovský. Div.: 200.

MFK: G. Pulen (C ) – J. Ďuríček, V. Babik, M. Gere, P. Sappanoš (81. D. Duczman), Zs. Istók (70. R. Szkokan), P. Gere, Y, Koretskyy, T. Duczman, P. Štyvar (81. J. Korfanta), J. Figúr. Tréner: L. Dávid.

Nováčik TIPOS III. Ligy futbalisti domáceho MFK Rožňava zakončili svoje pôsobenie v 1. ročníku súťaže úspešne. Potvrdili ním aj svoje umiestnenie v tabuľke, kde sa nestratili, ale počas súťaže celkom slušne reprezentovali svoj klub i mesto medzi zaujímavými spoločníkmi. Naznačili, že ak sa mužstvu bude venovať i mesto, môže sa zreteľnejšie realizovať aj v nasledovnom ročníku.

Mladosť Kalša - FK Krásnohorské Podhradie 7:1 (2:0). G: E. Takáč 3, P. Krakovský 2 (1 z 11m), J. Vajda, R. Zeher – L. Héger, ŽK: 0 - Š. Kun, L. Héger, J. Rencsok. R: M. Homoľa - M. Čonka, M. Bochnovič, DS: J. Pribula. Div.: 250.

FK: D. Džačár – J. Erdofalvi (C ), T. Revúcky, Š. Kun, M. Polák (74. A. Hanzlík), J. Rencsok, T. Hajdúk, A. Vaško, L. Héger, M. Mészner, I. Oravec. Tréner: P. Džačár.

Druhá najvyššia prehra hráčov z Krásnohorského Podhradia v tomto roku padla práve s týmto mužstvom, ktoré skončilo ročník na 2. mieste v tabuľke 4. ligy JUH. Sedem gólov utržili hostia aj v Medzev, kde sa ale neprezentovali ani jedným. Aj teraz padol gól do siete Kalše iba minutu pre záverečným hvizdom rozhodcu. Nezabúdajme však, že Kalša bojovala stále o postup do III. ligy! Celkove však s umiestneným jediného zástupcu horného Gemera v tejto súťaže môžeme byť spokojní.

VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 26. KOLO

Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - ZK Dlhá Ves 5:2 (2:0). G: J. Gebe a N. Barczi po 2, A. Rigó - D. Novák, P. Mičinský. ŽK: I. Bošela - 0. R: P. Galík - R. Farkaš, G. Rási, DS: L. Nagy. Div.: 100.

Jednota: Cs. Koncz – K. Alebert, A. Kovács, I. Bošela, J. Čižmár (77. T. Zagiba), N. Barczi, Š. Bodnár (C ), P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus, J. Gebe (75. R. Šoltés).

ZLATÝ KLAS: G. Pomaj – G. Beke, G. Ferdinand, A. Orvos, P. Mičinsky, D. Novák, M. Dusza (C ), R. Ferdinand, M. Cvíba (68. Zs. Mezei), A. Pomaj, A. Labina.

Gemtex Rudná - ŠK Baník Štítnik 4:4 (2:1). G: O. Vysoký 2 (1 z 11m), R. Štefán, J. Urban - Ján Rochl 2, R. Rochl, M. Sivók. ŽK: O. Sanisló, Z. Molčan - T. Kandalík, ČK: Z. Molčan - 0. R: J. Szor – L. Gyenes, D. Poťmák, DS: J. Šmelko. Div.: 80.

GEMTEX: M. Manko – M. Zagiba, Z. Molčan, O. Sanisló, O. Vysoký, S. Ďuríček, P. Pačan (46. R. Štefán), A. Gyombér, Cs. Óvary, J. Urban (79. P. Szollos).

ŠTÍTNIK: M. Štefaník - A. Rochl, Ján Rochl, G. Tomi, M. Gallo (C ), R. Rochl, R. Kolesár, M. Sivok, J. Žiga, R. Krága, T. Kandalík.

Červená karta dnes neminula kapitána domácich Zorana Molčana za napadnutie protihráča v pokutovom území. Dovtedy Rudňania vyhrávali 4:3. Hostia zo Štítnika následný pokutový kop využili na upravenie konečného stavu zápasu na 4:4.

Tatran Betliar – Apex Kružná 4:1 (1:1). G: R. Fabián 2, Zs. Barkász, M. Ďuríček - A. Kerekeš. ŽK: 0 – O. Kerekes, R. Farkaš. R: R. Klinko – T. Gyenes, L. Šalamon. Div.: 50.

TATRAN: S. Cirbus – R. Jakab, I. Lorinc (72. P. Boroš), M. Marciš, L. Poťmák (C ), D. Szilardi, T. Handlovič, M. Ďuríček, R. Fabián, L. Lorincz (85. D. Poťmák), Zs. Barkász.

APEX: J. Salai - J. Rusnyák, L. Mezei, M. Szabó, R. Pásztor, R. Farkaš, R. Dókus (49. R. Szendi), O. Kerekes, Att. Kerekeš, P. Fabián, M. Podracký (C ).

Baník Drnava - Vyšná Slaná 0:4 (0:1). G: Jer. Barnák 3, A. Gallo, ŽK: bez kariet, R: J. Molnár - J. Szor, M. Szilágyi. DS: F. Drenko. Div.: 100.

DRNAVA: D. Zakhar – P. Búlik (C ), D. Tisza, J. Barczi, N. Vozár (60. T. Lipták), D. Babič, G. Zsilla (46. J. Čeľovský), T. Kardoš, R. Kovács (75. M. Ondrej), K. Šoltés, B. Šoltés.

OFK: V. Balúch (46. R. Lindák) - M. Hadár (C ), F. Gallo, A. Gallo, M. Laurinc, G. Keršák, Š. Domik (72. R. Revúcky), Jer. Barnák, D. Kalis, Joz. Barnák (60. S. Hrčka), M. Gallo (80. J. Sentpétery).

V zápase, ktorý už o ničom nerozhodoval, potvrdili hostia z Vyšnej Slanej, že sú nepremožiteľným kolektívom, ktorý v tomto ročníku sa stal aj víťazom VI. ligy. Domáci dali príležitosť viacerým mladým futbalistom. Svoje kvality potvrdil aj Jerguš Barnák, ktorý sa prezentoval proti Drnave tromi gólmi.

Baník Rožňavské Bystré - OTJ Honce  4:0 (2:0), G: R. Ďurský 2, P. Kubej, ŽK: J. Tomi, J. Lipták-Giba – N. Boldi, D. Gere, R: L. Gyenes – T. Gyenes, R. Mikulec, DS: P. Béreš. Div.: 150. 

BYSTRÉ: M. Uhrin – J. Tomi (56. F. Znak), T. Kuchta, R. Jakab, M. Molnár, P. Kubej, J. Lipták-Giba, R. Ďurský, M. Tóth, Š. Dorkin (C ), S. Dzureň (73. P. Minčík). 

OTJ: J. Karalo – N. Boldi (70. N. Gallo), J. Sklenár (C ), L. Varga, J. Hric, L. Hajdu, D. Forgáč,  D. Gere, M. Pástor, P. Gere, T. Fandák (46. O. Tokolyi).  

Susedské derby prilákalo na zápas rekordných 150 divákov. Domáci Bystrania mali čo hosťom z Honiec vrátiť. Na jeseň prehrali vysoko 2:5 a tiež nechceli si pripustiť, aby skončili v tabuľke za Honcami. To sa im všetko aj podarilo, keď navyše nedovolili Hončanom ani raz skórovať. Konečne zahrali domáci podľa svojej vôli. 

FK Hrhov - ŠK Jablonov n/T 2:1 (0:1), G: O. Nagy, Z. Uveges – P. Ungváry-Szabó, ŽK: 0 – E. Mackovják, R: G. Rási - M. Šimčák, DS: Š. Bodnár, Div.: 88 

FK: A. Bartók - Att. Herczeg (C ), And. Herczeg, O. Nagy (60. E. Dévai), M. Rybár, T. Szakács, A. Kocsík (46. A. Gruľo), G. Šmajda, M. Dunka (46. Z. Uveges), K. Demeter, T. Zsigrai (83. Ľ. Bartók). 

ŠK:  L. Csákó - L. Zajdó (C ), E. Mackovják, G. Páll, T. Hlavček, Sz. Csákó,  Zs. Pogány, Á. Kerekes,  P. Ungváry-Szabó, M. Szabó, R. Mezei, Á. Kardos. 

Baník Rožňavské Bystré - OTJ Honce  4:0 (2:0), G: R. Ďurský 2, P. Kubej, ŽK: J. Tomi, J. Lipták-Giba – N. Boldi, D. Gere, R: L. Gyenes – T. Gyenes, R. Mikulec, DS: P. Béreš. Div.: 150. 

BYSTRÉ: M. Uhrin – J. Tomi (56. F. Znak), T. Kuchta, R. Jakab, M. Molnár, P. Kubej, J. Lipták-Giba, R. Ďurský, M. Tóth, Š. Dorkin (C ), S. Dzureň (73. P. Minčík). 

OTJ: J. Karalo – N. Boldi (70. N. Gallo), J. Sklenár (C ), L. Varga, J. Hric, L. Hajdu, D. Forgáč,  D. Gere, M. Pástor, P. Gere, T. Fandák (46. O. Tokolyi).

Susedské derby prilákalo na zápas rekordných 150 divákov. Domáci Bystrania mali čo hosťom z Honiec vrátiť. Na jeseň prehrali vysoko 2:5 a tiež nechceli si  pripustiť, aby skončili v tabuľke za Honcami.

VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA NEÚPLNÉ 22. KOLO

(MG od)

Súťaž prebehla za účasti 6 mužských hasičských družstiev, 1 ženského a jedného dorasteneckého. Útoky sme robili na spôsob hurá systém, na dve základne.
Ďakujem dorastencom z DHZ Gemerská Poloma, že sa zapojili do tejto súťaže a začali trénovať, a určite ich bude príjemné sledovať aj do ďalších súťaží a reprezentáciu okresu Rožňava. Po uskutočnených útokoch sme pristúpili k vyhodnoteniu a odovzdaniu pohárov.
Ďakujem všetkým za disciplinovanosť pri súťažiach a za odvedene útoky, ktoré boli zdolané bez úrazu. Veríme, že všetci súťažiaci boli spokojní. Výhercom blahoželáme.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

mokrú techniku danej témy. Na dielňach vládla príjemná atmosféra. Detské očká sa ligotali a rúčky šikovne pracovali. Tešíme sa na ďalšie stretnutie v rámci výjazdových tvorivých dielní Baníckeho múzea v Rožňave.

Gabriella Badin, múzejná pedagogička a organizátorka tvorivých dielní

DHZ v roku 2018 oslavuje aj 90. výročie svojho založenia, preto si zaspomínali aj na svoje začiatky, svojich predchodcov, a veliteľov zboru, ktorých aj pozvali a ocenili. Pani starostka bývalým funkcionárom odovzdala spomienkové darčeky. Ďakujem za ich prácu a vedenie DHZ. Po týchto príjemných slovách sa pristúpilo podľa vylosovaného poradia k samotným útokom. Všetci vedeli, ako je potrebné vykonať čerpania a samotný útok. Všetko sa viedlo podľa predpísaných pokynov. Niektorí boli so svojimi prvými útokmi spokojní, iní nie, po ukončení prvých útokov sme začali druhé, kde to už bolo trošku ťažšie, nakoľko už začal aj mierny dážď. Teoretické zodpovedania predpísaných otázok všetci zvládli na výbornú a komisia pre teóriu zhodnotila výsledky, ktoré boli výborné, k spokojnosti. Preto nebolo treba prirátať žiadne trestné body žiadnemu DHZO. Verím, že vedomosti o DPO SR si členovia budú stále získavať a zdokonaľovať. Po ukončení aj druhých pokusov sa pristúpilo k vyhodnoteniu, aj PP DHZO pre rok 2018, aj Pohára starostky obce 2018. Všetkým za zvládnutie a zdolanie previerok pripravenosti bolo odovzdané Osvedčenie pre rok 2018. Na základe uvedeného dokladu je možné DHZO požadovať všetky možnosti z DPO SR, kde sa vyžaduje aj posúdenie ÚzO DPO SR Rožňava. Veríme, že všetkým sa aj tieto PP pre rok 2018 páčili, s výsledkami sú spokojní a tešíme sa spolu už na budúcoročné PP DHZO okresu Rožňava.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta, mladší inšpektor tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Michal Terrai, všetci zástupcovia obcí, ktoré si vozíky preberali. Ďakujem, že sme mohli znova dostať do okresu Rožňava novú potrebnú techniku. veríme, že v odovzdávaní techniky budeme pokračovať.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

MVDr. Milana Kolesára a od obyvateľov mesta Jelšava. Slávnostný nástup ukončil ohňostroj. Mohla začať samotná súťaž – 15. ročník nočnej hasičskej súťaže „O pohár primátora“. Súťaže sa zúčastnili 4 ženské a 10 mužských kolektívov z okresov Revúca, Rožňava, Spišská Nová Ves a Brezno. Súťažilo sa na jednej trati.

Výsledky:

Ceny do súťaže venovala Fa FLORIÁN Martin.

Veľkým potešením nám bolo, že medzi nás zavítali aj zahraničný hostia z partnerských miest maďarského Tótkomlósa – kolektív aj súťažil – a aj z rumunského Nadlaku. Súťaž prebehla bez úrazu a v dobrej atmosfére. Dúfame, že na budúci rok sa stretneme znova. V nedeľu sme hosťom ukázali nový protipovodňový vozík a v popoludňajších hodinách sme sa rozlúčili. Bol to krásny, sviatočný a vydarený víkend.

Gabriela Jakubecová
Foto: Mgr. Michal Terrai a Gabriela Jakubecová

Poznávací zájazd sa začínal v obci Čierny Potok pri pamätníku obetí zavlečených do koncentračného tábora. Účastníkov zájazdu privítala na obecnom úrade starostka obce p. Svetlana Šufliarská, ktorá všetkým účastníkom poskytla malé občerstvenie, a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Tamojší pamätník obetí je venovaný 14 mužom, ktorých odvliekli maďarskí fašisti do koncentračného tábora v Dachau a vrátili sa z neho iba dvaja. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ z ul. Dobšinského z Rim. Soboty Martina Bláhová, Sebastian Bodor a Jakub Sojka spolu s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom.

Po pietnom akte JUDr. J. Pupala v krátkom príhovore odôvodnil začiatok poznávacej cesty v obci Čierny Potok s poukázaním, že v období od 22.septembta 1944 do 3.októbra 1944 na neďalekej hore Veľký Bučeň mal štáb mjr. V. M. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákoczi, v ktorej bojovali v prevažnej miere antifašisti maďarskej národnosti. Okrem toho z obce bol zapojený v protifašistickom odboji napr. Juraj Lakota, ktorého spomína aj arm. Gen. L. Svoboda vo svojej Knihe z Buzuluku do Prahy. V povstaleckej armáde bojoval tiež napr. neskorší zakladateľ ŠK Dukla B. Bystrica brig. gen. Imrich Gibala a ďalší občania z Čierneho Potoka a okolitých osád. V tejto obci, ktorú oslobodili vojaci Červenej armády, padli 3 červenoarmejci a 35 fašistov.

Druhou zastávkou bol pamätník osloboditeľom v obci Hodejov. Vzhľadom k tomu, že bránička vedúca k parčíku kde je pamätník bola uzamknutá, k pamätníku položili červenú ružičku len žiaci Gymnázia z Tornale Alexandra Domkovičová, Lenka Kočová a Timur Kamenský. Pán učiteľ Mgr. Štefan Drudka ich zabezpečoval pri prekonávaní oplotenia. 

Pri informovaní o bojoch pri oslobodzovaní Hodejova JUDr. J. Pupala upozornil, že nemecké a maďarské vojská využívali vo svoj prospech okolité pahorkatiny, z ktorých mali zastrieľané najmä križovatky ciest a z Hodejova dokonca mali zastrieľaný aj žel. uzol v Jesenskom. Pri oslobodzovaní Hodejova položilo svoje životy 120 červenoarmejcov a 9 rumunských vojakov. Na strane Nemcov padlo 40 vojakov a traja maďarskí vojaci. Z obce do koncentračného tábora odvliekli 4 osoby.

Tretím zastavením bola prehliadka zachovanej najmenšej obrannej vojenskej pevnosti (bunkra) v obci Jesenské. Podrobnú informáciu o pevnosti, vrátane prehliadky, podal účastníkom zájazdu pán Ján Rešetár z občianskeho združenia pri OcÚ Jesenské, ktoré pevnosť plánuje vybaviť pôvodnými artefaktami. Pevnosť ostala zachovaná vďaka tomu, že bola vybudovaná v bezprostrednom susedstve domu železničného výhybkára, a preto ju maďarskí vojaci po okupácii južného Slovenska po roku 1938 nevyhodili do vzduchu.

Po skončení prehliadky malej pevnosti položili na námestí v obci Jesenské k pamätníku padlých červenoarmejcov žiaci ZŠ Slovenskej v Jesenskom Bibiana Drudová, Perla Sihelská, Lucia Parobeková, Aurel Karboník a pani učiteľka Mgr. Ivana Vrancová. O urputnosti bojov pri oslobodzovaní Jesenského (vtedy Feledince) svedčí aj počet obetí, ktoré zahynuli v bojoch. Pi oslobodzovaní Jesenské padlo 55 vojakov Červenej armády, 17 vojakov Rumunskej armády bojujúcich v rámci 2. Ukrajinského frontu a na druhej strane 19 nemeckých a 17 maďarských vojakov. Z obce Jesenské odvliekli fašisti 41 obyvateľov do koncentračných táborov.

Štvrtým zastavením bola obec Kociha s pamätníkom obetí, ktorých zastreli Nemci v osade Suchý Potok dňa 21.10.1944. Zastrelili 3 nevinných mužov a tri matky (zhodou okolnosti sestry), po ktorých ostalo 10 sirôt. Po vyvraždení osadníkov Suchý Potok Nemci ich domy vyrabovali. Ženy, ktoré sa „vykúpili“ cennosťami a peňažnou hotovosťou, poslali do domčeka, do ktorého potom hodili granát a strieľali dovnútra plameňometom. Zachránili sa tým, že hneď ako vošli do domčeka, kým Nemci strieľali mužov pri pajte, tak okienkom na komore od lesa všetky utiekli. Muži v tom čase boli v lese, kde odvážali deti a nevyhnutné veci, počuli streľbu a výbuchy. Keď sa vrátili domov, ešte žijúca smrteľne postrelená p. Šuleková im povedala“ deti a hovädá ste zachránili, ale svoje ženy nie!“. Počas pohrebu vyvraždených v obci Hrachovo, ktorý sa konal za asistencie Nemcov, smútiaci nesmeli plakať, lebo „za banditmi a partizánmi sa nesmúti!". Siedmu obeť, mladučkú Rómku, Nemci znásilnili, potom zastrelili a mŕtve telo hodili do potoka pri mlyne. Červenú ružu k pamätníku položili žiaci ZŠ Hrachovo Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, s učiteľom p. Mgr.Jánom Vaculčiakom.

Piatou zastávkou bol pamätník osloboditeľov v obci Rimavská Baňa, tu položili kvety žiaci ZŠ ul. Družstevná za sprevádzania p. učiteľky Mgr. Adriany Hriňovej. Aj keď pri oslobodzovaní obce Rim. Baňa padol „iba“ jeden Nemec, pri útoku Nemcov na obrannú líniu povstaleckej armády na vrchu “Hrb“ medzi Rim. Zalužanami a Rim. Baňou padol jeden partizán a 7 vojakov povstaleckej armády. Na potlačenie SNP z Rim.Soboty vyrazil Rimavskou dolinou 19.10.1944 zo skupiny vojsk Horst Wessel 18. prieskumný oddiel SS, ktorý dňa 20.10.1944 narazil na spomínanú obranu pred Rim. Baňou. Na vrchu Hrb zaujala obranu časť práporu Narcis, ktorý bránil postup Nemcov od Kokavy n/Rimavicou, Rimavská Baňa - Kraskovo. Na strane obrancov boli aj príslušníci prieskumného oddielu part. brig. Mjr. Kozlova „Rákoczi“, ktorý viedol Zoltán Grubics a József Fábri a druhá hliadka pod velení A. D. Šestova. Po dvojdňových bojoch, kedy bol dobitý Dielik a Kraskovo, z obavy z obkľúčenia Nemcami, obrancovia prešli do skupiny brigády mjr. Kozlova a prešli na partizánsky spôsob boja.

Šiestym zastavením bol pamätník na Dieliku, medzi Muráňom a Tisovcom, kde bola taktiež dôležitá obranná línia povstalcov proti postupujúcim Nemcom od Muráňa. Práporu Prvosienka. Prevaha Nemcov v ťažkých zbraniach a počte nasadených vojakov zapríčinili, že Dielik bol dobitý od Muráňa 21.10.1944. Pri obrane na Dieliku padol aj najmladší z obrancov Vincent Prándl, po ktorom nesie pomenovanie „Prandlovo“. Pri pamätníku červenú ružu položili v sprievode PaedDr. Anny Keletiovej žiaci Marek Adáme, Štefan Gondáš a Peter Maťko. 

Po príchode do Tisovca za účastníci zastavili aj pri pamätníku SNP a rodnom dome Vladimíra Clementisa. Pri spomínanom pamätníku sprievodca upozornil, že pri oslobodení Tisovca 28.1.1945 položilo svoje životy 30 vojakov Červenej armády, 16-ti rumunskí vojaci, 5-ti partizáni a 6-ti vojaci povstaleckej armády. Na druhej strane padlo 25 Nemcov a 4 maďarskí vojaci. Zaujímavosťou je, že pri poďakovaní osloboditeľom na námestí v Tisovci, za obyvateľov mesta Tisovec poďakovali bratia Daxnerovi, jeden vojakom Červenej armády v ruskom jazyku a druhý rumunským vojakom v rumunčine.

Po skončení prehliadky námestia boli v mene ObV SZPB v Rimavskej Sobote účastníci pozvaní na obed do reštaurácie Centrál v Tisovci. Po chutnom obede sa zájazd presunul na siedme miesto na námestie v Hnúšti k pamätníku osloboditeľom, kde položili červenú ružu žiačky Hannah Bodollóvá, Lucia Hedvigová a Diana Kráľová s p. Mgr. Zlaticou Vinclavovou. Medzi účastníkov pietneho aktu prišiel aj prednosta MsÚ Hnúšťa Ing. Pliešovský, ktorý účastníkov podrobne informoval o autoroch návrhu, výroby a inštalácie tohto pamätníka.

JUDr. J. Pupala poukázal na fakt, že Hnúšťa bola jedným z prvých miest po vypuknutí SNP, kde bol vyhlásený Revolučný národný výbor a na území okresu prevzal všetku výkonnú a právnu moc a rovnako Mestský národný výbor, podobne ako v ďalších okolitých mestách. Prvým predsedom Okr. nár. výboru v Hnúšti bol neskorší predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč, rodák z neďalekej Hačavy.

Počas vojny zahynulo 17 občanov Hnúšte v koncentračných táboroch a svoje životy za slobodu položilo 5 vojakov povstaleckej armády, 2 partizáni a padli štyria nemeckí okupanti.

Posledným ôsmym zastavením bol Klenovec. Po obhliadke sovietskeho tanku T-34, ktorý je vecným pamätníkom oslobodenia Klenoca, pri pamätníku SNP položili červenú ružu v sprievode p. učiteľky Mgr. Lucie Medveďovej žiaci Eva Hrušková, Sebastian Zvara a Lukáš Fábry. V boji proti okupantom položilo život 52 rumunských vojakov, 23 partizánov, 12 vojakov povstaleckej armády a 21 občanov zahynulo v koncentračných táboroch. V boji padlo 73 nemeckých okupantov a 4 vojaci maďarskej Horthyiho armády. JUDr. J. Pupala poukázal na skutočnosť, že Klenovec bol náborovým strediskom SNP a v oblasti bojovala brigáda „Chruščov“ pod velením „čierneho generála“ legendárneho Sadilenka.

Okrem toho, z Klenovca pochádzal aj francúzsky národný hrdina Karol Pajech, ktorý bojoval proti fašistom v radoch francúzskych partizánov vo Francúzsku. Poukázal tiež na zradcu Anteka, ktorý bol po vojne popravený v Rim. Sobote. Ďalej pripomenul takú osobnosť odboja z Klenovca ako bol „baťko“ V. Mináč, alebo ešte žijúcich účastníkov SNP p. Molitorisa a Antala.

Po spoločnej fotografii pri pamätníku SNP, vyzval predovšetkým mladú generáciu, aby šírili vo svojom okolí informácie o pamätných miestach , ktoré sú svedectvom obetí a životov, ktoré položili aj mladí ľudia za našu slobodu. Aby hrôzy vojny nikdy nepoznali naše a ich deti. Aby si osvojili a rozširovali protifašistický odkaz najmä SNP, pretože boj proti vojne a za mier je nanajvýš aktuálny aj dnes.

Všetkým účastníkom poďakoval za účasť a poprial príjemnú cestu domov.

Text a foto: JUDr. Jozef Pupala

partnerom SMZ a. s. Jelšava, okresným mestom Revúca, KR PZ Banská Bystrica, OO PO v Jelšave a v Revúcej a Banskobystrickou regionálnou správu ciest a. s. a s prechodovými obcami okresu, organizuje VIII. kolo Východoslovenskej cyklistickej ligy (VCL) TOP ROUD LIGA cestárov na 70 km trati rozdelených do siedmych vekových kategórií:

Kadeti: 15 – 17 rokov
Muži:

• A 18- 29
  
• B 30 – 39
  
• C 40 – 49
  
• D 50 – 59
  
• E 60 a viac

Ženy: 15 a viac

Nakoľko podujatie je masové, každý sa môže prihlásiť v mieste štartu v budove kasární v Jelšave pri vstupnej bráne do kasární od 08:00 do 10:00 hod. prípadne na t. č. 0904 482 098 a 0950 833 402 – štartovné pre jednotlivca je 8 €. Organizátori a mesto Jelšava pripravili pre účastníkov pretekov a širokú verejnosť kvalitné občerstvenie. Cyklistické preteky VCL TOP ROUD LIGA 2018 nesú vo 8. kole názov Rudnou cestou. Náš rudný Gemer bol v minulosti preslávený bohatými ložiskami železnej rudy, jej ťažby a výrobkov z nej. Preslávený vrch, ktorý bude dejiskom horskej prémie Železník na kóte prevýšenia 850 m bol opísaný aj v rozprávkach nášho dejateľa Pavla Emanuela Dobšinského. Obyvatelia Gemera s úctou spomínajú na Železník, ktorý im dával v minulosti chlieb a s rešpektom na tento vrch spomínajú aj cyklisti z celého Slovenska a zahraničia.

Dovoľte mi, aby som vám predstavil priebeh VIII. kola VCL. Bude sa konať dňa 5.7.2018 s nasledovným programom:

08:00 – 10:00 prezentácia účastníkov – parkovanie doprovodných vozidiel
10:00 – 10:15 slávnostné otvorenie – príhovory hostí – zoraďovanie pretekárov a konvoja, oboznamovanie s traťou a s bezpečnosťou trate rozhodcovským zborom SZC
10:30 - letmý štart (propagačná jazda cez mesto Jelšava) a za mestom ostrý štart
12:30 - očakávaný príchod prvých pretekárov do cieľa (kasárne)
12:30 – 14:00 spracovávanie výsledkov kategórií pretekov
14:00 – 14:30 Slávnostné vyhlásenie výsledkov a záver.

Milovníci cyklistiky si môžu prísť na svoje po 70 km trati vedúcej po trati Lubeník, Mokrá Lúka do Revúcej, kde sa okolo 10:45 – 10:50 cca 100 členný pelotón otočí na kruhovom objazde pred Tescom a zamieri do kopcov cez Slovmag Lubeník na rozprávkový Železník, Sirk, Rákošskú Baňu, Kameňany, Držkovce, Gemerskú Ves, Licince, Šivetice, Gemerské Teplice späť do jelšavských kasární.
Z príležitosti uvedeného cyklistického sviatku si zaspomínajme na cyklistiku v revúckej doline. Už koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia pracoval v Revúcej cyklistický klub Iskra Revúca, v ktorom úspešne reprezentovali revúcku cyklistiku moji rovesníci Dušan Chrapan, zaslúžilý majster športu a príbuzný našej olympijskej biatlonistky Martinky Chrapanovej, ktorý nám bol nápomocný v začiatkoch prvých podujatí nášho SCK Magnezit Jelšava konaných v Revúcej. Ďalším spolupútnikom v sedle bicykla bol a je aj súčasný pretekár Paľko Kálna. Po dlhoročnom sne sa nám v roku 1971 podarilo oživiť cyklistiku na revúckej doline v roku 2000, a tak sa už dnes pripravujeme v r. 2020 osláviť 20. výročie vzniku SCK Magnezit na dôstojnej úrovni za účasti popredných slovenských cyklistov za pochopenia našich prípadných partnerov, inštitúcií, združení obcí a miest nášho okresu a celého horného Gemera.

Malá sonda do organizovania cyklistických pretekov v revúckej doline:

29.08.1969 13. ročník OKOLO SLOVENSKA: cieľ: štadión Jelšava, celkový víťaz Břetislav Souček ČSSR
02. 03.2005 49. ročník OKOLO SLOVENSKA: Dvojetapa: cieľ Revúca (časovka Revúca-Jelšava, etapa Jelšava-Lučenec), celkový víťaz Ján Prazdnovský ŽP Podbrezová, dekorovanie víťazov prezidentom SR I. Gašparovičom
05.07.2017 8. kolo VCL TOP ROUND LIGA „Rudnou cestou okolo Jelšavy“: celkový víťaz Adrian Babič CT Firefly Poprad

Víťazná príprava Adriána Babiča v Jelšave mu veľkou mierou pomohla k dôstojnej reprezentácii SR na celosvetovej Deaflympiáde v Turecku týždeň po jelšavských pretekoch, odkiaľ si odniesol hodnotné ceny a spomienku na tieto preteky v podobe ceny venovanej Rekosom Revúca s logom SCK Magnezit Jelšava tak, ako ďalší víťazi kategórií. Adrián Babič získal v Turecku (23.07.2017) zlatú medailu v horských bicykloch, striebornú medailu v časovke jednotlivcov na ceste 100 km a bronzovú medailu s hromadným štartom na ceste. Ako sľúbil, v Jelšave opäť nebude chýbať ako reprezentant SR do 23 rokov.

Vážení Gemerčania,
v závere vás všetkých pozývame na tento cyklistický sviatok na našej doline, či už v pasívnej forme ako divákov povzbudzujúcich pretekárov alebo aktívnych účastníkov v rôznych vekových kategóriách. Veď šport v akejkoľvek podobe prispieva k utužovaniu zdravia a dlhovekosti. Príďte povzbudiť cyklistov nie len z východného, ale z celého Slovenska. V už spomenutých obciach prispejete svojim povzbudzovaním a potleskom pri štarte aj dojazde do cieľa v Jelšave k dôstojnej reprezentácii nášho okresu. Prostredníctvom obecných rozhlasov sa dozviete predpokladané časy prejazdov obcami trasy, ktorá bola v tomto príspevku uvedená. Tlačová reportáž z podujatia bude uvedená v augustovom vydaní regionálnych periodík. Športu zdar.

Dušan Gacko, podpredseda
okresného centra SCK Magnezit Jelšava

udalostí pre deti, mládeže, občanov obcí. Nech sa vám všetkým darí.

Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava

2012 postavená 15 m vysoká kovová turistická rozhľadňa Turek, z ktorej za dobrého počasia je vidieť aj Vysoké Tatry. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika a informačný panel NCH Turecká s ďalšími informáciami o lokalite.

Na paneloch sú podrobné informácie v slovenčine s krátkym resumé v angličtine a maďarčine. V baníckej časti sú informácie o obci Rudná a jej histórii, o baníctve a využívaní rudných zdrojov, o Banskom závode Rudná, ťažbe rudy, práci v baniach, vetracej technike, o ťažnej veži v Šachte Rudná 1, pri štôlni Ľudovít o vystužovaní banských diel, o prieskumnej kresanici, obydlí baníkov, tzv. krámikoch a ďalšie zaujímavosti. Lesnícka časť oboznamuje s lesom ako spoločenstvom živej a neživej prírody, s lesníckymi činnosťami, históriou aj súčasnosťou lesníctva, o faune a flóre okolitej prírody, o využívaní zdrojov lesa a ďalšie informácie.

Každoročne je tu tradične poslednú augustovú sobotu usporiadaný spoločný Výstup na Tureckú a v druhej decembrovej sobote Prechod Náučným chodníkom Turecká.

Viac informácií:
http://old.majgemer.sk/gemer/rudna/ruchodnik.htm
http://www.obecrudna.sk/-naucny-chodnik-turecka
http://www.banictvovrudohori.eu/mapa/obce/rudna.html

Pripravuje Marta Mikitová

do Přerova na bombardéroch nemeckej výroby Siebel, ktoré nemecká armáda používala v čase druhej svetovej vojny. V Přerove však už pre letcov boli pripravené moderné bombardéry sovietskej výroby, dvojmotorové prúdové IL-28. Divízny roj slúžil v prípade potreby presťahovania sa pluku na iné letisko, na prepravu vyšších dôstojníkov velenia pluku a štábu práporu. Pre tento účel slúžili tieto lietadlá – dva Sieble, dva Aero 45 a dva ľahké hornoplošníky zn. Štorch. Ostatné Sieble pluku boli zošrotované. Po príchode do kasární som bol vo večernom rozkaze zadelený s cisternou k divíznemu roju. Na druhý deň ráno som sa hlásil u veliteľa divízneho roja npor. Očadlíka. Bol to výkonný pilot, veľmi inteligentný štyridsiatnik kľudnej povahy. Lepšieho predstaveného som si nemohol želať. O bezchybný stav lietadiel sa starali dvaja leteckí mechanici. Čatár z povolania Polášek nazývaný „Hary“ a druhý čatár „Pepa“. Boli to dobrí chlapci, rýchlo sme sa skamarátili. Tí dvaja mali zlatý život. Iba stále čistili a leštili lietadlá, niekedy urobili kontrolnú motorovku, alebo pripravovali lietadlo na let. Keď mali piloti povinné zoskoky padákom, poslúžil im Siebel. Ja som natankoval obidva Sieble asi po 600 litrov benzínu a bol som tiež bez práce. Hary našiel na palubnom rádiu „Síbla“ nejaku džezovú hudbu, tak sme si lebedili. Hovorili sme tomu „vojenčina lážo-plážo“. Stojánku sme mali pri lesíku na tráve, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na celé letisko. Keď sme zbadali, že niekto prichádzal k stojánke peši alebo autom, rýchle sme ožili. Mechanici „leštili“ dávno vyleštené lietadlá a ja som usilovne čistil už viackrát vyčistené čerpacie zariadenie cisterny.

Jeden pekný slnečný deň sme si zobliekli košele. Prišiel k nám npor. Očadlík a s úsmevom nám povedal, že by sa ihneď pridal k nám užívať si slniečka, ale musí ísť na poradu k veliteľovi pluku mjr. Koutenkovi, ktorý bol skúsený frontový pilot. Piloti a palubní strelci boli vynikajúci ľudia, veľmi priateľskí. Nemali radi, keď sa im vojaci základnej služby predpisovo zdravili. Zahriakli nás „co blbneš, nešaškuj!“ Ja som bol bažant a pred veliteľom divízneho roja mal som veľký rešpekt. Vyliezol som hore na cisternu a kontroloval v nádržiach stav paliva. Čo čert nechcel, neviem odkiaľ sa objavil pri cisterne npor. Polák. Začal ma hlasito kárať, že ako som ustrojený, ako som si dovolil zobliecť blúzu a košeľu. Npor. Očadlík podišiel k Polákovi, ležérne pozdravil a predstavil sa: „Npor. Očadlík, velitel dvizního roje.“ Potom mu povedal, že počas zamestnania mechanici a vodič cisterny podliehajú jemu a on nám povolil, že v tej horúčave môžeme pracovať bez košieľ. Potom mu kľudným hlasom oznámil: „Nic ve zlém nadporučíku, na stojánku divizního roje mají přístup důstojníci velení pluku a štábu práporu, piloti, mechanici a obsluha. Nezlobte se, ale opusťte stojánku.“ Chvíľu sa na seba dívali, Polák očervenel až do fialova a nebol schopný slova. Pozdravil a bez slova odišiel. Očadlík sa obrátil ku mne so slovami: „Co to bylo za blbce?“ Náš veliteľ autoroty, povedal som. „No nazdar, teď jsem to pohnojil.“ Povedal mi, že keby ma veliteľ začal veľmi šikanovať, nech mu to poviem. Na moje šťastie na letisku vyhlásili pohotovosť, tak som ostal s cisternou na dlhší čas na stojánke. Prespával som v kabíne cisterny. Kabína sa dala upraviť tak, že vznikli dve lôžka na spanie. Pre mňa lôžko v kabíne úplne vyhovovalo, lebo som sa mohol aj vystrieť. Horšie to bolo pre vysokých chlapcov, ktorí nevedeli, kde majú strčiť dlhé nohy. Koncom týždňa končila pohotovosť. Odišiel som s cisternou do kasární. Ihneď po prichode do autoparku mi dozorčí oznámil, že sa mám hlásiť u veliteľa roty. Nič nového pod slnkom. To som očakával. Vošiel som do kancelárie a predpisovo sa zahlásil. Videl som na veliteľovi, že sa neovláda. Červeň v tvári mu prešla až do purpurovej farby. Ohryzok mu na krku nervózne podskakoval a slová vyrážal ako keby štekal. Vo svojom nervóznom prejave ma „zjazdil“, že som pri výkone služby nebol predpisovo ustrojený. Povedal som, že zobliecť sa do pol tela nám povolil veliteľ divízneho roja. „Vy jste příslušník 17-tého letištného práporu a výjimka pracovat bez košil nebyla velitelem práporu povolená.“ Mňa už tiež začala tá jeho nevraživosť znervózňovať. Povedal som mu, že keď mi vydá veliteľ divízneho roja nejaký príkaz, rýchlo sadnem do cisterny a prídem sa ho opýtať, či môžem tento príkaz splniť. Musím to asi robiť tak, aby som mohol slúžiť dvom pánom k ich spokojnosti. Vyrazil som mu dych. Celý červený však prešiel do útoku, ktorý mal na mňa už dávno pripravený. „Slavkaju. Co vy vlastne na tom letišti celé dni děláte?“ Povedal som mu, že keď lietajú „Síble“, tak ich musím naplniť. Nečakane sa ma opýtal, že kto plní Aerovky a Štorchy. Vedel, že tie malé lietadlá používajú slabší benzín, 87 oktánový. Odpovedal som, že cisterna z 11. letištného práporu, lebo oni majú letecký benzín 87 oktánový a já mám iba 95-ku. Oči mu víťazoslávne zažiarili a s viditeľnou škodoradosťou mi oznámil, že to môžem robiť aj ja. Nevedel som, čo tým mieni. Od radosti sa takmer rozlieval. Rozďavenými ústami mi tak úlisnicky oznámil, že sa postará, aby som mal dostatok cisterien, ktoré môžem používať a všetky požiadavky divvízneho roja plniť. Povedal, že všetko sa dozviem od veliteľa cisternovej čaty rotného Hlaváčka. Na izbe ma už kamaráti netrpezlivo čakali. Už zhruba vedeli, čo sa udialo na letisku, na stojánke divízneho roja. Všetko som ím dopodrobna vyrozprával, ako ho npor. Očadlík vysánkoval zo stojánky, že nevedel ani muknúť. Iba sfialovel v tvári a vtedy mi pripadal ako nazlostený „moriak“. Už aj ostatní chlapci si všimli, že Polák mení farbu až do purpurova, keď nevie vnútorne zvládnuť nepríjemnú situáciu, tak súhlasne vykríkli, že je to Moriak. Odvtedy mu prischlo meno Moriak. Gemerčania ho volali Moréék, a chlapci Maďari Puják. A táto prezývka mu vydržala počas celej našej služby. Večerný rozkaz bol pre mňa šokujúci. Čítal ho sám Moriak-Polák. Po úvodných volovinách o ustrojení vojaka a vojenskom vystupovaní, prišiel na stať, kde tvár sa mu rozžiarila šťastím, keď čítal. „Vojín Slavkay, zítřejším dnem přebere cisterny Praga RN 81104, 81105,“ a čítal, čítal..., až do čísla 109. Rýchle som nevedel spočítať, koľko tých cisterien budem mať. Chlapci začali vykrikovať, že som Cisternový barón, že vlastním jednu Tatru a šesť Eren. Polák ích zahriakol a pokračoval. Cisterny odovzdá rotný Hlaváček, ktorý má k zaparkovaniu vozidiel zvláštne inštrukcie. Rotný Hlaváček bol vojakom základnej služby, ktorý slúžil už tretí rok. V civile to bol priemyslovák – konštruktér motorových vozidiel. O autách mal také vedomosti, že Polák mu v tom smere nesiahal ani po členky. Hlaváček ho mal v žalúdku, čo otvorene prejavoval. Keď mu Polák niečo prikazoval, často mu odvrkol „stačilo, nekecej!“. Bol už ženatý, mohol byť aj starší ako veliteľ. Už sa nevedel dočkať októbra, kedy mal odísť do civilu. Lepšie poznal pomery v prápore aj na letisku, lebo Polák pravdepodobne prišiel k práporu za veliteľa autoroty iba tesne pred naším narukovaním, po vyradení z autoškoly v Nitre.

Ráno po rozdelení som išiel za rotným Hlaváčkom. Zahlásil som sa mu predpísaným spôsobom. Zahriakol ma, aby som nešaškoval a povedal mi, aby som mu tykal, že on je takisto vojak základnej služby ako ja. Opýtal som sa, že odkiaľ sa zobrali tie Ereny cisterny, keď ja som žiadnu v autoparku nevidel. Povedal mi, že sú umiestnené v garážach. Vysvetlil mi, že v Hradčanoch mali iba malé cisterny s obsahom asi 3000 litrov, lebo do bombardérov Siebel plnili od 300 do 600 litrov. Teraz, keď je potrebné do IL-28 plniť v tisícoch litroch, tieto cisterny by nestačili. Sú garážované a boli ponúknuté na civilné alebo zväzarmovské letiská. Doteraz si pre cisterny nikto neprišiel. Tie Ereny musím spojazdniť, lebo v garážach stoja od času, keď sa prápor presťahoval z Hradčan. Spojazdnené Ereny mám zaparkovať na nádvorí pri jedálni. Tú najlepšiu si mám nechať a naplniť si ju benzínom 87-ou u 11. Letištného práporu, čo už vybavil náčelník PHM npor. Davidek. Potom môžem plniť aj malé lietadlá divízneho roja. Pobrali sme sa smerom ku kotolni, kde po ľavej strane boli vystavané garáže, o ktorých som nevedel, že patria našej autorote. Potom otvoril šesť garáží, v ktorých stáli cisterny Ereny. Každá z nich mala vyfúknutú jednu alebo aj dve pneumatiky a sedeli na ráfoch. Vošla do mňa zlosť, tak som šťavnato zahrešil a povedal Hlaváčkovi, že ten opičiak Polák si veľmi dobre vymyslel pomstu na mňa. Povedal mi, že osobne sa bol na tieto vozy pozrieť a tešil sa, že budem mať čo robiť, keď doteraz som len leňošil na letisku. My dvaja s Polákom sme si neboli od samého začiatku sympatickí, lebo mu to nevoňalo, že hlúposti vojenčiny, ktorých bolo každý deň neúrekom, som stále kritizoval. Hlaváček mi poradil, aby som skontroloval stav akumulátorov u cisterien a s T-111 dofúkal všetky gumy. Keď budú autá schopné presunu, nech mu to oznámim. Presunieme ich na nádvorie, kde ich zaparkujeme. Mám sa ponáhľať, lebo je potrebné uvoľniť garáže. Čakáme dodávku nových vozidiel Tatra 111 – valník. Majú byť dodané priamo z fabriky. Tak začala moja „krížová cesta“ so šiestimi cisternami. Polák následne vybavil, že som už nestál s cisternou na letisku, ale ma poslal natankovať lietadlá iba v prípade potreby. Robil som ako otrok. Trvalo mi viac ako týždeň, pokým som dal cisterny ako-tak do poriadku. Zaparkoval som ich na nádvorí, na čo osobne dozeral „Moriak“ Polák. Bolo to miesto presne pred dôstojníckou jedálňou. Buzeroval ma tam asi dve hodiny. Medzery medzi autami museli byť rovnaké a predné nárazníky v jednej rovine. V hlave mi napadla myšlienka na pomstu, lebo už vo mne kypela zlosť a nervy mnou lomcovali. Pri poslednej Erene ma pri zaparkovaní on dirigoval. Náročky som stále prešiel autom asi o 30 cm dopredu aj dozadu. Začal zúriť. Vedel, že to robím naschvál. Odôvodnil som to, že som nervózny a idisponovaný. Nazlostil sa a povedal, aby som mu ukazoval, že on postaví cisternu na požadované miesto. Sadol za volant. Ja som ho dirigoval tak, že cisterna stála vpredu o 10 centimetrov pred ostatnými. Keď sa na to pozrel, začal moriak červenieť. Pohotovo som mu povedal, že ja to už ručne zatlačím. Oprel som sa do cisterny, „pučil som sa“, ale netlačil. Pribehol ku mne, oprel sa do vozidla a pomaly ho zatlačil až na miesto. Vošiel som do kabíny zatiahnuť ručnú brzdu a nahlas som si zahundral „no vidíš, ty opičiak, ako si to presne zatlačil“. Niečo asi začul, lebo sa spýtal, čo som povedal. Skríkol som, že „ chválabohu, že to máme hotové“. Pozeral sa na mňa nedôverčivo, ale nakoniec odišiel.

Z prebratých šiestich cisterien som si vybral 109-tku. Mala najazdené iba 15 tisíc km. Dobre štartovala, bola spoľahlivá a rýchla. Na rovnej ceste do Bochoře vytiahla až 110 km/hod. Dohody medzi našími letiskovými prápormi sa zrušili. Preto som pre benzín chodil až do Prostějova na letisko k tretiemu Letištnému práporu. Rád som sa díval na malé veľmi pekné stíhačky La-5 a La-7 (konštrukter Lavočkin). Tieto stíhačky sa preslávili v druhej svetovej vojne vo vzdušných súbojoch s nemeckými messerschmittmi. Lietali na nich slávni piloti. Jeden z nich bol náš npor. Kožedub, ktorý dosiahol 41 zostrelov a tiež slávny beznohý pilot Meresiev, ktorého osud poznáme z knihy „Príbeh ozajstného človeka“. Najradšej som bol na letisku, keď som mal plniť lietadlá. Moriak stratil znovu nado mnou kontrolu, lebo takmer denne bolo potrebné lietadlá divízneho roja doplňovať.

(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay