(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci Týždňa slovenských knižníc pre širokú verejnosť v piatok 9.3.2018 o 17:00 hod. podujatie pod názvom Kniha – moje zrkadlo. Týždňom slovenských knižníc štartujeme mesiac, ktorý je už tradične zameraný na knihu a čítanie. V tomto roku sa koná 5. – 11. marca 2018 pod spoločným mottom: Knižnice pre všetkých. Týždeň slovenských knižníc tradične nemení svoj základný cieľ: pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí.
V súčasnosti knižnice na Slovensku nadväzujú na svoje historicky overené miesto v spoločnosti. Sú modernými inštitúciami, ktoré v dostatočnej šírke dokážu poukázať na svoj aktívny podiel na spoločenskom rozvoji obce, mesta, regiónu i kraja. Sú to práve knižnice, ktoré okrem základných služieb ponúkajú stretnutia so spisovateľmi, prekladateľmi, ilustrátormi, zážitkové čítania, autorské čítania, rôzne formy diskusií a besied o literatúre, ale aj nové formy práce s knihou.
„Na prvom stretnutí tohto druhu si budeme čítať z útlej knižky pod názvom "Kniha o pastierovi" od Joann Davisovej“ rozhovorila sa pracovníčka knižnice Tímea Bagačková Zollerová, ktorá toto podujatie pripravuje. „Pôjde o starší text, no napriek tomu sú v knihe myšlienky veľmi aktuálne, veď pravda a životné hodnoty zostávajú vždy rovnaké. Aktivity, ktoré budú spojené s touto knihou, ponúkajú účastníkom možnosť zamyslieť sa nad svojimi hodnotami a životom, zároveň sú psychohygienou a uvoľnením po náročnom piatkovom dni a príjemným štartom na víkend.“
Biblioterapia je forma terapie, pri ktorej sa využíva čítanie textu a práca s ním. Na takomto stretnutí sa využívajú rôzne aktivity. Je to nielen terapia, ale v prvom rade zábava, uvoľnenie negatívnej energie a možnosť stretnúť nových ľudí alebo sa lepšie zoznámiť so svojimi známymi.
Prijmite naše pozvanie do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 v piatok 9. marca 2018 o 17:00 hod. na podujatie „Kniha – moje zrkadlo“, kde sa prostredníctvom príbehu z útlej knižky „Kniha o pastierovi“ od autorky Joann Davisovej budeme snažiť o vytvorenie príjemnej priateľskej atmosféry a spoločne sa zamyslíme nad životnými hodnotami v dnešnom uponáhľanom svete. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Následne predniesla plán činnosti na rok 2018. S hospodárením ZO za rok 2017 a finančným plánom na rok 2018 oboznámila členov pani Oľga Kuchtová ml., hospodárka ZO. Správu revíznej komisie predniesla pani Eva Schultcová predsedníčka revíznej komisie. Predseda volebnej komisie Ing. Igor Hock vykonal voľbu nového predsedu ZO, nového výboru a revíznej komisie ZO. Za nového predsedu bol zvolený Ing. Vlastimil Chaba. Zloženie nového výboru, ako aj revíznej komisie, si môžete pozrieť v rubrike "O nás" na stránke www.seniori-revúca.estranky.sk. Boli tiež schválení delegáti na okresný snem a tiež členovia do okresnej rady. 
V diskusii ďalej vystúpili: novozvolený predseda Ing. Vl. Chaba, poslanec za samosprávny kraj MVDr. M. Kolesár a primátorka mesta Revúca MVDr. Eva Cireňová, ktorá poďakovala doterajšej predsedníčke za bohatú činnosť a spoluprácu s tým, že predkladá návrh poslancom mesta na ocenenie pani Kuchtovej v rámci Dní mesta Revúca. Po diskusii bývalá predsedníčka sa poďakovala za prácu odchádzajúcim členom výboru a odovzdala im kytičku kvetov. 
"Zimnú prípravu sme začali 9.1 a trénovali sme prevažne v parku a využívali sme napríklad aj športovú halu. S prípravou úplne spokojný byť nemôžeme, keďže z rôznych príčin, či už z pracovných alebo zo zdravotných, nemohli všetci hráči absolvovať toľko tréningov ako by mali. Počasie nám veľmi neprialo a tak sme sa na prírodný trávnik dostali prvýkrát len tento týždeň. Prípravné zápasy, ktorých sme postupne odohrali 8 a to s Medzevom, Kalšou, Gelnicou, Trebišovom, Lučencom, DVTK II, Rimavskou Sobotou a s Popradom B nám ukázali, ktoré činnosti musíme zlepšiť. Škrípalo nám to hlavne v ofenzíve, ale verím, že sa nám to čo najskôr podarí doladiť. Dúfam že chlapcov budú obchádzať zranenia a choroby, aby sme do úvodu jarnej časti sezóny mohli nastúpiť čo najlepšie a aby všetci mohli zo seba vydať maximum, lebo iba vtedy budeme v 3. lige úspešní."
Keď začal navštevovať meštiansku školu v Ratkovej, tam sa naučil čítať noty a hrať z nôt, vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Ľudovítovi Laššanovi. Najkrajšie roky mladosti strávil v Banskej Štiavnici. Tam pre neho veľa urobil profesor hudby Paľo Petrík, na každej hodine hudobnej výchovy, alebo spevu, ho učil ľudové pesničky z celého Slovenska. Tri najkrajšie piesne človeku zostanú v pamäti. Na baníckom učilišti v Sirku prvýkrát začal hrať v muzičke, a to na pôde ľudovo umeleckej tvorivosti. Dosiahli pekné úspechy. Dostali sa na súťaže od okresnej cez krajskú až na celoštátnu súťaž do Hradca Králové. V tomto období sa mu stala ako pre muzikanta tragická nehoda. Pri páde v telocvični, si zlomil v zápästí ľavú ruku. Nešťastná liečba sa pričinila o to, že mu poškodila i prsty. Liečenie trvalo dlho, no asi po troch mesiacoch začal hrať. Robilo mu to ťažkosti, ale hral naďalej. K výrobe cimbalov sa dostal tak, že sa pokazil cimbal v ľudovej muzike. Bolo ho treba opraviť, no on v tom čase robil ľudový nábytok. Pokúsil sa, podarilo sa a cimbal opravil. Keďže sa pritom oboznámil aj s konštrukciou, začal vyrábať malé cimbalíky, ale tak, že si malý cimbal doplnil s pedálmi, tlmičmi a nôžkami. S drevom už pracoval, 
pokračoval výrobou aj iných ľudových hudobných nástrojov. Urobil niekoľko píšťaliek, či fujár. Vo svojej dielničke opravoval aj basičky a husličky pre kamarátov. Tvrdil, že málokto si vie vážiť staré ľudové nástroje. Piano, ktoré odkúpil v dezolátnom stave, no páčil sa mu jeho krásny, sýty a guľatý tón dal dokopy. Prešlo pár rokov, nasťahoval sa do Revúcej, kde s celou vervou začal pracovať na novej muzike súboru Lykovec. Pochodili po rôznych súťažiach, vo Východnej, Detve, nahrávali pre Československý rozhlas a televíziu. Nakoniec jeho kroky skončili na Rimavskej doline v Hnúšti. A na záver jeho vlastný citát: „Naše ľudové pesničky mám veľmi rád, pretože oni potešia, povznesú, utíšia, rozohrejú srdce. Veď pieseň je vlastne hlas srdca, osvieži myseľ, piesňou pohladíš, cez ňu pochopíš dušu človeka, môžeš ňou zapáliť lásku, utíšiť bôľ, s piesňou žiješ i umrieš. Ona obsiahne každého a všetko“. 