Quantcast
Channel: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera
Viewing all 4497 articles
Browse latest View live

Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe

$
0
0
Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe

RIMAVSKÁ SOBOTA – Ako informovala stránka Svet Zdravia prvý novorodenec v roku 2022 prišiel na svet v rimavskosobotskej nemocnici 1. januára o 8:07 hodine.  Je ním dievčatko, ktoré dostalo meno Zoe. Váži 2510 gramov a meria 48 centimetrov. Narodila sa mamičke Kristíne ako prvorodené dieťa,“ konkretizovala Krejčíová. 

V roku 2021 sa prvý novorodenec ohlásil o 7:21. Šlo o chlapčeka menom Michal, ktorý sa narodil 28-ročnej matke Martine z Lučenca. Predvlani bol prvým narodeným dieťaťom v tejto nemocnici chlapec Noel, ktorý prišiel na svet už krátko po tretej hodine rannej.

ROŽŇAVA – Prvý novorodenec roka 2022 v rožňavskej nemocnici Svet zdravia prišiel na svet 1. januára o 22:00 hodine. Je ním chlapček, ktorý dostal meno Leo. Malý Leo váži 3000 gramov a meria 46 centimetrov. Narodil sa mamičke Viere,“ konkretizovala Krejčíová zo stránky Svet zdravia..

V roku 2021 sa v Rožňave prvý novorodenec ohlásil 1. januára o 19:00. Stal sa ním vtedy chlapček Dárius, ktorý sa narodil mamičke Jane z Dobšinej. 

  • Ženské meno gréckeho pôvodu, s významom život. Po ňom siahli Židia z Alexandrie, keď sa pri preklade Biblie snažili pôvodne hebrejské meno Eva, ktoré tiež znamená život, preložiť do gréčtiny. Zoe, Zoja, ako grécky variant Evy, najskôr sa zjavuje medzi pravoslávnymi Slovanmi, no neskoršie si razí cestu aj ďalej, takže dnes už nikde vo svete nie je zriedkavé.
  • Pôvod mena zo staronemeckého Leonhard, čo znamená silný ako lev.

Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021

$
0
0
Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021

V minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahoch a záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.

jel dhz 21 3     Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:

  • HaZZ – ktorý je zložený z príslušníkov,
  • Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), respektíve Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) – ktoré sú zložení z členov, ktorí sú menovaní obcou po absolvovaní základnej odbornej prípravy.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) je základným článkom DPO SR, ktorá je občianskym združením. Všetci členovia vykonávajú povinnosti bez nároku na  odmenu a vo svojom voľnom čase.

Dobrovoľník je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných činností.

DHZM Jelšava bol v roku 2021 zaradený do kategórie A1. Kategórie sa každý rok prehodnocujú.

Všetci členovia DHZM Jelšava sú aj členmi DHZ Jelšava a vykonávajú rôznorodú dobrovoľnú činnosť v prospech hlavne obyvateľov nášho mesta, ale čo sa týka zásahovej činnosti, aj mimo neho. 

V tomto neľahkom období život dobrovoľných hasičov je o to náročnejší, že okrem povinností zdolávať mimoriadne situácie pomáhajú aj pri riešení núdzovej situácie s koronavírusom.

jel dhz 21 1DHZM Jelšava eviduje k 31. 12. 21 spolu  30 zásahov, z toho 20 požiarov, 4 technické zásahy a 6 iných zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. 

Najviac sa zasahovalo v piatok a v nedeľu po 8-krát, v sobotu 6-krát, v utorok 4-krát a najmenej v stredu a vo štvrtok po 2-krát. Najviac horela suchá tráva 7-krát, potom rodinný dom 3-krát, strecha rodinného domu a kontajner po 2-krát, odpad v rodinnom dome, stodola, senník, lúčny porast, banský stroj po raz  a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej. 

     Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 14.  Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:

  • Jesenského – 3 – krát
  • Pri Odkalisku, Teplá Voda, 9. mája po 2-krát,
  • Tomášikova, Za vodou, Hradovisko, Odkalisko – Hradovisko, Mníšanská po jednom.

Okrem mesta Jelšava sme zasahovali aj v nasledovných obciach na vyzvanie KR HaZZ:

jel dhz 21 6Nandraž 2-krát, Kameňany, Chyžné, Muránska Dlhá Lúka, Turčok po jednom.

Počas technických zásahov sa odstraňoval strom zo štátnej cesty, odčerpávala sa voda zo šachty, spiľoval sa gaštan, čistil sa Žliabok po jednom. Tri technické zásahy boli vykonané v Jelšave na uliciach Jesenského, Teplickej a na Mníšanskej a jeden pred obcou Turčok.

Iné technické zásahy – odhŕňanie snehu 2-krát, sledovanie vodných tokov, únik plynu, spadnutá mačka, kropenie stromčekov po jednom. 

     Na zásahy bola použitá technika:

  • CAS 32 TATRA T 815      16-krát,
  • CAS 15 IVECO DAILY      6-krát,
  • PP 20                                1-krát
  • DA MITSUBISHI              10-krát,
  • Štvorkolka                          3-krát.

Počas roku 2021 zasahovalo 20 členov DHZM Jelšava. Spolu zasahovali 121,35 hodín.

Počas zásahov boli vyčíslené priame škody vo výške 5.0 00,- EUR, uchránené hodnoty boli za 15.000,- EUR a náklady na PHM boli 1.022,72 EUR. Priame škody a uchránené hodnoty v zásahoch, kde sa zasahovalo v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej, vyčíslovalo OR a tieto hodnoty nie sú zahrnuté v tejto štatistike. 

Gabriela Jakubecová

Družstevník Vyšná Slaná v sezóne 1998/1999

$
0
0
Družstevník Vyšná Slaná v sezóne 1998/1999

Futbalový klub OFK Vyšná Slaná patrí medzi stabilných účastníkov najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rožňava. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik opisuje vo svojom príspevku jeho účinkovanie v sezóne 1998/1999. Klub mal v tej dobe názov Družstevník a nie OFK ako v súčasnosti. K dispozícii je káder, fotografia, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca. 
Káder: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký - M. Fifik, M. Vido, A. Rogos, Ľ. Vido, P. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, O. Gallo, V. Gallo, V. Vysoký, M. Ďuriško, R. Revúcky, J. Vysoký, M. Galajda, T. Krištof, M. Kraus, M. Rochfaluši
Hrajúci tréner: Maroš Vido

Rozloženie postov

Brankári: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký
Obrancovia: M. Fifik, M. Vido, P. Rogos, M. Galajda, Ľ. Vido
Záložníci: A. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, V. Gallo, M. Ďuriško
Útočníci: T. Krištof, M. Kraus, O. Gallo, V. Vysoký, R. Revúcky, M. Rochfaluši.

Výsledky na jeseň

V. Slaná – Rejdová 2:2, góly: S. Vysoký, V. Gallo
Vlachovo – V. Slaná 1:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Kružná 3:1, góly: Revúcky, Rogos, Ďuriško
Dedinky – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Plešivec 4:2, góly: O. Gallo 2, M. Vido, J. Lukáč
N. Slaná – V. Slaná 0:3, góly: O. Gallo, J. Lukáč, S. Vysoký
V. Slaná – Dlhá Ves 7:1, góly: O. Gallo 2, R. Rogos 2, S. Vysoký 2, V. Gallo
V. Slaná – Krh. Podhradie 1:0, gól: Ďuriško
Lipovník – V. Slaná 3:0
V. Slaná – Kovstav 3:1, góly: P. Rogos 2, Galajda
Rožň. Bystré – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dobšiná 4:2, góly: Galajda, S. Vysoký 2, V. Gallo
Pača – V. Slaná 1:1, gól: Ďuriško

Výsledky na jar

Rejdová – V. Slaná 2:1, gól: Krištof
V. Slaná – Vlachovo 3:0, góly: V. Gallo, M. Fifik, S. Vysoký
Kružná – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dedinky 2:4, góly: Revúcky, V. Gallo
Plešivec – V. Slaná 3:0
V. Slaná – N. Slaná 3:5, góly: Ďuriško, M. Vido, Revúcky
Dlhá Ves – V. Slaná 4:2, góly: M. Vido, V. Gallo
Krh. Podhradie – V. Slaná 3:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Lipovník 1:4, gól: V. Gallo
Kovstav – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Rož. Bystré 5:1, góly: M. Vido 2, J. Lukáč, Rochfaluši, P. Rogos
Dobšiná – V. Slaná 2:1, gól: Lukáč
V. Slaná - Pača 5:1, góly: M. Vido 3, S. Vysoký, Kraus

Tabuľka 1. triedy po jesennej časti

1. Dedinky 13 42:22 29
2. Kružná 13 8 1 4 38:21 21
3 Vyšná Slaná 13 7 3 3 29:18 24
4. Dlhá Ves 13 6 3 4 30:30 21
5. Krh. Podhradie 13 6 2 5 27:22 20
6, Kovstav 13 6 2 5 33:24 20
7. Plešivec 13 6 2 5 26:24 20
8. Lipovník 13 6 1 6 23:18 19
9. Dobšiná 13 6 0 7 31:37 18
10. Vlachovo 13 4 2 7 26:29 14
11. Rejdová 13 4 2 7 20:18 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 29:39 14
13. Pača 13 2 2 9 15:48   8
14. Nižná Slaná 13 1 2 9 16:39   5

 


Konečná tabuľka 1. triedy

1. Kružná 26 17 6    80:37 53
2. Dedinky 26 15 5 6 66:41 50
3. Dlhá Ves 26 14 4 9 59:57 43
4. Kovstav 26 13 3 11 63:48 42
5. Lipovník 26 13 2 11 53:41 41
6. Dobšiná 26 13 0 13 60:59 39
7. Krh. Podhradie 26 11 4 11 54:49 37
8. Rejdová 26 11 3 12 53:54 36
9. Plešivec 26 11 3 12 49:51 36
10. Vyšná Slaná 26 10 3 13 53:52 33
11. Vlachovo 26 10 2 14 52:60 32
12. Nižná Slaná 26 9 2 15 58:82 29
13. Rožň. Bystré 26 9 2 15 52:86 29
14. Pača 26 6 4 16 34:78 22

 

Najlepší strelec: po jeseni: 7 - S. Vysoký, celkove: 9 – S. Vysoký, V. Gallo

 

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

 

Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera" I.

$
0
0
Štefan Burčo:

 

Milí návštevníci stránky Maj Gemer. Cez sviatky sme vyskúšali všeličo s obrázkami, ktoré nakreslil náš gemerský výtvarník Števo Burčo. Prvý diel jeho prác sme ukončili tesne pred Vianocami s dovetkom, že je to posledná z jeho Malej histórie horného Gemera. Ibaže uverejňovanie zaujímavých obrázkov od Števa nemá konca kraja a kto vie čo ešte pre nás, ktorí obdivujeme jeho kreslené umenie, pripraví. Chceme, aby všetko, čo pre nás spraví zostalo na stránke Maj Gemer uverejnené. Preto už dnes Vám predkladáme tri z jeho 97 nových obrázkov. Ich sériu pomenoval  Ilustrované historky z horného Gemera.  Už som z nich nechal spraviť Kalendár Maj Gemer na rok 2022. Uvidím, kto si ho z mojich prispievateľov v januári zaslúži. 

Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (51/100)

 Malý "Canis Lupus".

Sused ujo Hrušovský na Štenparku v Dobšinej nás deti často zabával "prípoviestkami". Na jednu som si teraz spomenul. Skoro celý život robil horára na "Belákove" a medzi jeho povinnosti patrila i večerná, či nočná obchôdzka rajónu. Jedného večera sa zrazu oproti nemu postavil vlk a ceril zuby...vedel, že vlk nikdy nenapadne človeka, ale "jeden človek nikdy nevie"...strhol z pleca pušku a vystrelil. Vtom začul kňučanie a pochopil, že to vlčica si chránila svoje mláďa! Vzal vĺčika domov a so ženou ho vychovávali ako svojho psa. Dali mu jednoduché meno "Vlk"!
... tak "Vlk" žil spolu s rodinou v horárni. Jedného rána však nešiel horárovi naproti...zmizol a nezjavil sa ani na druhý, tretí deň... Nuž čo, príroda si ho pozvala. Prešiel čas a ujo Hrušovský opäť šiel večer na obhliadku...a zrazu...na lúčke ho privítal "Vlk" a predstavil mu i svoju rodinu.
Nuž, čo ...i to sa mohlo stať! Či nie?
 

 

 

Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (52/100)

 

Burčo ihg 52 100a"Neobjasnené posolstvo"

 

V doline "Hlboké" neďaleko vyústenia potoka "Trsteník" - západne od Rejdovej sa pred časom našiel epitaf - vyrytý nápis na skale s rozmermi 0,5 X 0,8 m. Nápis v latinskej minuskule viacerí odborníci skúmali a snažili sa o preklad. Mne sa najviac páči interpretácia pani Silvii Lőrinčíkovej: "Napísané v kraji neznámom (po ukončení vojny) dvadsaťročný vojak pochovaný... ako pamiatka večná..." Nápis datujú do 17. až pol. 18.storočia. Je epigraf stále zahalený tajomstvom?

Myslím, že nie! Ja viem, že to boli dvaja mladí priatelia naverbovaní z Malopoľska za vojakov, ktorí sa vracali domov popri Slanej. Mali však smolu. V tom čase v Gemeri zúrila morová epidémia a tak mládenci o hlade a smäde pri ceste z juhu na sever zablúdili a...jeden umrel. Druhý mu stihol vytesať posolstvo a...aj on umiera...

Aj taká môže byť pravda! Či nie? 

 

 

 

 

 

 

Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (52/100)

 

Burčo ihg 53 100a

 

"Tajomný zmiznutý nápis."

 

Od viacerých som počul, že niekto vravel aj o nápisoch na skale kdesi pod Súľovou na ceste z Gemera na Spiš a to RUNOVÝM písmom!

Runové písmo sa používalo asi po 1.storočí. Môj príbeh sa odohráva kedysi koncom 4.stor. a to v časoch, kedy pod "Montes Sarmaticos" na hranici s Poľskom panovalo germánske knieža. Jeho drevený sarkofág archeológovia vykopali neďaleko Popradu...

A k tomuto kniežaťu sa chceli dostať obchodník Dag sopu so synom a malou družinou. Vydali sa od Tisy dolinou Slanej...mali však smolu. Pekná jeseň sa v temných horách Gemera zmenila.

Poludňajšia búrka rozohnala družinu i s koňmi. Otec so synom sa ukryli pod skalisko, ale po búrke nasledovala chladná noc a mrazivé ráno. Ostal po nich len runový nápis, ale i ten časom zmizol...

Aj taká je príroda na Gemeri...či nie?

 

 

 

 

Ján Margita – s Abebe Bikilom na hokeji, ale iba desať minút

$
0
0
Ján Margita – s Abebe Bikilom na hokeji, ale iba desať minút

Mená z titulku tohto príspevku nie sú každému známe. S týmito menami som sa stretol počas môjho štúdia v Košiciach. Spomínam si, keď som sa prvýkrát na vlastné oči oboznámil s Medzinárodný m maratónom mieru v časoch najlepších výkonov československého maratónca Kantorka. Štartoval aj v Košiciach. V 60 rokoch preniklo v športovom svete meno etiópskeho maratónca Abebe Bikilu. Zaujímavé na ňom okrem toho, že bol olympijským víťazom z Ríma 1960 bolo aj to, že maratónsku trať bežal bosý. Prišiel i do Košíc a spravil v tomto meste úplný rozruch nielen výkonom, ale i zjavom.. 
V tom čase bol v tomto východoslovensom meste i Jesenný trh a tak pribudlo v čase maratónu i divákov zvedavých na jedno i druhé. Spomínam si, že v tom čase prišli z Rožňavského Bystrého za mnou do Košíc, môj ujo s manželkou. Pre mňa teda trojnásobná udalosť. Mladý docent z Baníckej fakulty a rodák z Rakovnice by Vám tiež vedel čo to zo zákulisia maratónu povedať. Niekoľko rokov si zastal pozíciu tlmočníka zahraničným športovcom. Tedaj aj Bikilovi. Žiaľ, nedávno zomrel. 
Môj kamarát z mladých čias pripravuje pre Košický týždenník seriál článkov na bývalých košických športovcov a nezabudol pri tom ani na spomínanú dvojicu: Margita Bikila. Zoznámte sa. (od)

Ján Margita – s Abebe Bikilom na hokeji, ale iba desať minút

V stredu 28. októbra 1931 na poludnie zobral 12 ročného Janka Margitu otec k Rybe, kadiaľ viedla maratónska trať. Ani oni si nechceli nechať ujsť vidieť na vlastné oči bežať 20 ročného Juana Zabalu, ktorý pár dní predtým vo Viedni utvoril svetový rekord na 30 km a ktorého sa legendárnemu Vojtechovi Bukovskému podarilo zlanáriť do nášho mesta na štart najstaršieho maratónu v Európe a druhého na svete.

Aký mal Zabala čas v cieli?

Hoci to bo jeho prvý maratón v živote, Argentínčan v nevľúdnom chladnom počasí nesklamal. Suverénne zvíťazil v traťovom rekorde, ktorý potom vydržal až takmer dve desaťročia. Jeho čas 2:33:19 vyrazil mnohým dych a pochybovači neverili, že je reálny. (A to sa ešte roky v zákulisí šepkalo, že mu pripočítali k nemu neuveriteľných 20 minút, aby sa nepovažoval za podvod.) Juan vyvrátil všetky pochybnosti, keď o rok na to získal zlatú medailu na olympiáde v Los Angeles ešte lepším časom ako v Košiciach.

Ján maratóncov obdivoval, najmä štvornásobného víťaza Maďara Galambosa, ktorého sledoval na požičanom bicykli s drevenými pedálmi po Barcu. Ďalej to už po hrboľatej ceste nešlo. Bežectvo ho ale nelákalo a nemyslel si, že s maratónom bude jeho život úzko spätý na dlhé roky. „Viac ma lákali kolektívne športy, darilo sa mi najmä pod košmi, kde som hrával za košickú Vesnu s takými hviezdami ako Zolo Krenický, či Džony Hluchý.“

Spod košov k maratónskym nadšencom

Po vojne sa na košickom „štrande“ zaľúbil, oženil a basketbal prestal hrávať. Robil ale hlásateľa na zápasoch v Petrovom sade. Tam ho objavil Vojtech Bukovský a zlanáril medzi maratónskych funkcionárov. V roku 1946 sa stal predsedom propagačnej komisie a prežil svoj krst na poste hlásateľa. „Vtedy sa bežalo ešte koncom októbra, v Košiciach napadol sneh, pretekári bojovali na trati v ťažkých podmienkach. Na štadióne sa hral futbal, od vojakov som dostával informácie o situácii na medzičasoch a tlmočil ich divákom“.

Nezabudnuteľným bol pre Jána Margitu rok 1961. Stal sa predsedom organizačného výboru MMM a v Košiciach štartoval Abebe Bikila, ktorý na OH v Ríme 1960 bosý dobehol po zlatú medailu. 

    

Ján Margita (1922-2008)

 

 

Hrdý na rodinu

Vždy bol pyšný na svoju rodinu. S manželkou, ktorú každý volal Baby, vychovali troch chlapcov. V otcových šľapajách kráčal najstarší syn Ján. Už 6 ročný v uliciach predával maratónsky bulletin. Manažér VSŽ a neskôr USS Steelu je MMM verný dodnes, keď ako dôchodca po sedemdesiatke patrí k aktívnym členom Maratónskemu klubu.. Peter je interiérový dizajnér a architekt, Štefan svetoznámy operný spevák. Jeho manželka Hana Zagorová stále spomína na čarovné vianočné sviatky v Košiciach, kde sa u Margitovcov zvyklo stretnúť aj 15 ľudí. (ŠN) V našom meste strávil aj so svojím trénerom týždeň a mnohí si pamätajú ako šoféroval z tréningu do hotela na Pobiede organizátorov, ako neprijal honorár za interview v rozhlase, aby neporušil štatút amatéra a ako mu potom hospodár „Buben“ Kapcár za tie peniaze kúpil športovú obuv. Menej sa už vie o tom, že Ján Margita sa vybral s fenomenálnym Etiópčanom na hokej. „Chceli sme mu pripraviť prekvapenie.. Sedeli sme na V.I.P. miestach nad striedačkou košických hráčov. Po 5 minútach si Abebe vypýtal deku a po 10 sme odchádzali domov, lebo mu bola zima. Priznal sa, že v živote po prvýkrát videl ľad.“ Bikila MMM vyhral, keď ho v cieli na štadióne Lokomotívy v Čermeli búrlivo oslavovalo 30 000 divákov.

 

Polstoročie patril Ján Margita v rôznych funkciách ku kľúčovým postavám MMM a zastával rad významných funkcií v telovýchovnom hnutí. Je nositeľom Ceny primátora mesta Košice a v roku 2003 mu Slovenský olympijský výbor (SOV) udelil vyznamenanie - Bronzové kruhy SOV. Na jar si pripomenieme sté výročie jeho narodenia. .

ŠTEFAN NÉMETH

 

V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodov

$
0
0
Prvým dieťatkom narodeným v rimavskosobotskej nemocnici tento rok sa stalo dievčatko Zoe. Na svet prišla 1. januára o 8.07 h mamičke Kristíne z obce Šurice.  Mamičke prišiel osobne zagratulovať aj riaditeľ nemocnice spoločne s námestníkmi.

V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodov. V pôrodnici sa narodilo 599 chlapcov a 494 dievčat. Až 11 mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla minulý rok aj pôrody 15 mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví.

Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Ema, Viktória, Nina a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Adam, Peter a Dávid.

Prvým dieťatkom narodeným v rimavskosobotskej nemocnici tento rok sa stalo dievčatko Zoe. Na svet prišla 1. januára o 8.07 h mamičke Kristíne z obce Šurice. Po narodení merala 48 centimetrov a vážila 2510 gramov. Mamičke prišiel osobne zagratulovať aj riaditeľ nemocnice spoločne s námestníkmi.

rs prve dievcatko 2022 ZoeSpolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rimavskej Sobote naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Vlani tak urobilo 26 mamičiek.

Nemocnica poskytuje aj predpôrodnú prípravu (pre pandemickú situáciu obmedzené),rs V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodovjpg muzikoterapiu či hydroterapiu, bonding či má zavedený rooming-in systém. Všetky informácie o pôrodnici nájdu mamičky na webe https://www.procare.sk/moja-porodnica-rimavska-sobota/

Počet pôrodov sa v rimavskosobotskej nemocnici medziročne zásadne nemení. V roku 2019 sa v nemocnici uskutočnilo 1105 pôrodov, v roku 2020 ich bolo 1110.

 

Jana Fedáková
komunikačná špecialistka
sieť nemocníc Svet zdravia

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí

$
0
0
Predpôrodná príprava v rožňavskej nemocnici.

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.

Dostávajú tak pestrú a vyváženú stravu s dostatočným prísunom vitamínov a minerálnych látok v súlade s platným diétnym systémom v piatich porciách denne.

Mamičky si môžu v spolupráci s personálom vytvoriť individuálny pôrodný plán a naplánovať si tak spoločne všetky detaily pôrodu. Nemocnica tiež realizuje predpôrodnú prípravu, bonding a mamičky si môžu požičať domov aj monitor dychu pre svoje bábätko.

Bianka Krejčíová

PR špecialistka

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa

$
0
0
Zvyšky ovce roztrhanej medveďom pri Muránskej Zdychave

Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec vznikla v minulosti valašskou kolonizáciou. Vďaka tomu sa v jej okolí nachádza množstvo ešte udržiavaných pastvín a stodôl. Okolie centra obce je pritom pod najvyššími vrchmi Stolických vrchov. Tieto pastviny a stodoly sú preto v strmých kopcoch.
Napriek týmto ťažkým podmienkam tam dodnes tamojší ľudia s úspechom chovajú ovce, hovädzí dobytok i kone. Okrem vypásania množstvo lokalít pravidelne vykášajú kvôli usušeniu sena, aby chované zvieratá prežili dosť krutú zimu, aká tu býva. Vďaka tomu lokalita ostáva na väčšine územia bez náletových drevín a ráz krajiny sa nemení.

Tvrdú prácu pri chove hospodárskych zvierat im však veľmi sťažujú návštevy dvoch trojročných medveďov. Podľa záberov z fotopasce a rozprávania niektorých svedkov ide pravdepodobne o bratov. Tento rok sa od matky osamostatnili a začali napádať v tejto lokalite hospodárske zvieratá. Podľa dostupných informácií vlani zabili jedného koňa, dvanásť oviec a jedno jahňa.

Poslednú ovcu strhli za rána okolo ôsmej hodiny napriek tomu, že bola v elektrickom oplôtku, ktorý podliezli. Jednoznačne to videl majiteľ susednej stodoly ďalekohľadom. Po pár minútach z nej ostala len koža. Pritom len pár dní predtým usmrtili tomu istému majiteľovi štyri ovce. Majiteľ sa rozhodol zvyšné ovce uzavrieť do maštale. Podľa mojich skúsenosti medveďom uzavretie oviec nie je prekážkou na rozbitie dverí na maštali.

Keďže ide o opakované návštevy, je to pre nich jasný návyk na ľahko získanú potravu, ktorého sa tak ľahko nezbavia. Keď sú dvaja a spolupracujú, nemusia sa báť ani dominantného samca. Teraz majú približne po 70 kilogramov, ale čo bude o pár rokov, keď budú mať po 150 kilogramov?! Ak nebudú nachádzať potravu pri stodolách, ďalej od obce, myslím, že im nebude vadiť ani návšteva intravilánu obce, kde ľudia tiež chovajú hospodárske zvieratá v priľahlých záhradách.

Náhrada škody určite nevyváži ťažkú prácu s hospodárskymi zvieratami a ich hospodársku hodnotu pre ľudí, ktorých živí po celý rok. Ak sa tieto medvede za potravou neboja prísť aj počas dňa, tak sa stretom nevyhnú ani obyvatelia obce. Zaujíma ma, čo im poradí v zahraničí vyškolený zásahový tím. A ako im pomôže. Len aby potom nebolo už neskoro.

Ing. Marek Nosko

(Zdroj: Lesmedium.sk, 22. október 2021

 


Futbalový klub ŠK Jablonov nad Turňou v sezóne 2013/2014

$
0
0
Futbalový klub ŠK Jablonov nad Turňou v sezóne 2013/2014

Futbalový klub ŠK Jablonov nad Turňou v minulosti pôsobil päť sezón v V. lige – JZ (1998 – 2003). Po vypadnutí pôsobil v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava až do svojho zániku. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku opisuje jeho účinkovanie v sezóne 2013 / 2014 kedy patril medzi priemerné kluby okresu Rožňava. Článok obsahuje káder, výsledky, tabuľky a prehľad strelcov. Text dopĺňa fotografia mužstva.

Káder: Ladislav Spišák – Martin Fifik, Lórant Zajdó, Mikuláš Szabó, Zsolt Mezei, Slavomír Zubriczký, Alfonz Viszlay, Róbert Tamás, Adam Kardos, Paskal Milata, Zoltán Derján, Pavol Ungváry, Ladislav Miliczký, Tamás Cseh, Pavol Hutník, Ákos Kerekeš, Štefan Szilasi, Attila Mezei, Gabriel Páll, Patrik Pál – Balázs, Tomáš Szücs, František Szücs, Róbert Szücs.

Výsledky na jeseň

Bohúňovo - Jablonov 2:0
Jablonov – Honce 6:0, góly: Fifik, Pál – Balázs 3, Šaláta 2
Slavošovce – Jablonov 1:0
Rož. Bystré – Jablonov 3:0
Jablonov - Hrhov 4:2, góly: Szabó, Zajdó, Miliczký, Šaláta
Vlachovo – Jablonov 2:3, góly: Fifik 2, Zajdó

Jablonov – Rudná 0:1
Krh. D. Lúka – Jablonov 7:2, góly: Fifik, Pál – Balázs
Jablonov – Dedinky 3:1, góly: Fifik, Pál – Balázs, Zs. Mezei
V. Slaná – Jablonov 3:1, góly: Fifik vlastný – A. Mezei
Jablonov – Štítnik 4:1, góly: Szucs, Ungváry, Pál – Balázs 2
Drnava – Jablonov 5:4, góly: Hutník 2, Szucs, Šaláta
Jablonov – Dlhá Ves 3:1, góly: Zajdó, Szucs, Šaláta
Jablonov – Bohúňovo 2:1, góly: Zajdó, Fifik

Výsledky na jar

Honce – Jablonov 4:2, góly: Šaláta 2
Jablonov – Slavošovce 6:2, góly: Fifik 3, Viszlay, Pál – Balázs, Ungváry
Jablonov – Rož. Bystré 2:1, góly: Miliczký, Šaláta
Hrhov – Jablonov 2:0
Jablonov -Vlachovo 5:0, góly: Šaláta 2, Miliczký, Fifik, Pál – Balázs
Rudná – Jablonov 3:1, gól: Szilasi
Jablonov – Krh. D. Lúka 2:0, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dedinky – Jablonov 2:1, gól: Zajdó
Jablonov – V. Slaná 2:0, góly: Viszlay, Pál -Balázs
Štítnik – Jablonov 5:0
Jablonov – Drnava 2:1, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dlhá Ves – Jablonov 3:1, gól: Šaláta

Konečná tabuľka 1. triedy

1. Rudná 26 20 3 3 78:30 63
2. Krh. Dlhá Lúka 26 18 3 5 110:44 57
3. Drnava 26 16 4 6 91:46 52
4. Rožň. Bystré 26 15 3 8 71:36 48
5. Vyšná Slaná 26 14 3 9 75:48 45
6. Jablonov n/T 26 13 0 13 56:53 39
7. Dlhá Ves 26 11 4 11 54:71 37
8. Štítnik 26 11 3 12 77:50 36
9. Hrhov 26 10 4 12 48:64 34
10. Honce 26 10 2 14 48:89 32
11. Bohúňovo 26 9 3 14 43:53 30
12. Vlachovo 26 7 1 18 35:76 22
13. Dedinky 26 4 6 16 41:78 18
14. Slavošovce 26 4 1 21 33:122 13


Tabuľka 1. triedy po jesennej časti

1. Rudná 14 12 1 1 41:16 37
2 Krh. Dlhá Lúka 14 10 1 3 64:22 31
3. Vyšná Slaná 14 9 2 3 46:23 29
4. Drnava 14 9 2 3 45:29 29
5. Rožň. Bystré 14 8 3 3 35:18 27
6. Honce 14 7 2 5 26:39 23
7. Jablonov n/T 14 7 0 7 32:30 21
8. Dlhá Ves 14 7 0 7 33:42 21
9. Bohúňovo 14 6 2 6 30:27 20
10. Štítnik 14 5 0 9 36:31 15
11. Slavošovce 14 3 1 10 16:53 10
12. Vlachovo 14 3 0 11 19:42   9
13. Hrhov 14 2 2 10 23:48   8
14. Dedinky 14 1 2 11 18:44   5

 

Najlepší strelci: celkove: 13 – Šaláta, 12 – Pál - Balázs, 11– Fifik, po jeseni: 7 – Pál – Balázs

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory

$
0
0
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Hravo i vážne medzi knihami“ v roku 2021 obnovu priestorov, aby sa vytvorilo estetickejšie a útulnejšie prostredie pre prácu s knihou. Projekt, realizovaný v mesiacoch jún až december 2021, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„V rámci poskytovania kvalitných služieb sa snažíme nielen vyhovieť požiadavkám čitateľov ohľadom informácií, ale aj o vytvorenie príjemného prostredia v knižnici,“ povedala na úvod riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Vďaka Fondu na podporu umenia sme pokračovali s obnovením priestoru a zariadenia pre čitateľov mladšej vekovej kategórie,“ dodala.

rv kniznica IMG 20210913 094249Čím viac budú deti čítať, tým viac si budú vedieť veci predstaviť, porozumieť im a rozšíria si slovnú zásobu.

rv kniznica 264495758 4616059211824403 6271192169506511066 n„Vynovený priestor s regálmi a farebnými policami slúži všetkým návštevníkom,“ s potešením oznámila pracovníčka úseku Miriama Tóthová. „V oddychovej zóne sa nachádza pohovka, kreslá, koberec na hranie pre menšie deti, farebné stoly a farebné stoličky. rv kniznica IMG 20210923 080111Tvorivá a študijná zóna vďaka novým stolom umožní aktívne sa zapájať do rôznych činností s využitím náučných kníh,“ dodala pracovníčka.

rv kniznica IMG 20210920 154535Realizácia projektu „Hravo i vážne medzi knihami“, zameraného na modernizáciu knižničných priestorov, vytvorenie oddychovej, študijnej a tvorivej zóny pre mladších a starších detských návštevníkov na úseku literatúry pre deti a mládež bola v roku 2021 úspešná a prospešná. Projekt Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tatiana Bachňáková

 

Rockový spevák Robo Šimko má nový prírastok

$
0
0
Rockový spevák Robo Šimko má nový prírastok

Na prelome rokov prišlo na svet ďalšie dieťa tohto speváka. Nejde o prírastok do rodiny, ale o nový album skupiny Massriot, v ktorej je tento spevák a hudobník zakladajúcim členom. Novým dieťaťom tejto skupiny je teda ich najnovší, v poradí už 5. štúdiový album s názvom Bude To Fajn.

„Som nesmierne hrdý na prácu, ktorú sme s Miškom a Jankom odviedli. Viem, trvalo to dlho, ale výsledok stojí za to,“ vyjadril sa známy hudobník.
Album ale prináša obrovskú zmenu a to v zmysle ďalšieho štýlového zaradenia kapely Massriot. Síce sú počuteľné aj rockové vplyvy, rockeri z východu prešli k štýlu známemu ako Indie Folk. Tvrdé zvuky elektrických gitár a razantných bubnov vystriedali zvuky akustických gitár a hudobných nástrojov, ako napríklad banjo, mandolína, cimbal, husle, ústna harmonika a iné. Celé dielo je navyše doplnené aj jemnou dávkou elektroniky, ktorá je použitá vkusne, nenútene a s mierou. Tieto ingrediencie robia z albumu vysoko počúvateľný štúdiový počin, ktorý v sebe textovo skrýva veľké myšlienky a posolstvá.

rv robo cd newalb 2a„Chceli sme dať ľuďom viac než nejaké pekné pesničky. Áno, sú tam aj piesne o láske, ale aj tie písal život sám. Okrem nich tam ale poslucháč nájde nádej, posolstvo ľudskosti, obrovské myšlienky o láske k prírode a návody na šťastnejší a plnohodnotnejší život. To dáva nášmu najnovšiemu albumu obrovskú pridanú hodnotu,“ okomentoval najnovší massrioťácky počin bubeník kapely, Ján Borčík.

Z albumu pochádza aj pár singlov, ktoré boli jej predzvesťou - skladby Bude To Fajn, Stovky kilometrov Ciest a Sila. Ako bonusová skladba je maďarská verzia ich debutového singla s rovnomenným názvom Bude To Fajn. Okrem týchto piesní je tam ďalších desať skladieb v novom štýle a jedna pieseň s názvom Bang!, ktorá je od všetkých odlišná.

„Rocková muzika nás baví, patrí do nášho života a aj textovo je to pieseň, ktorá ostro kritizuje nezmyselnosť tejto doby. Zároveň však na svojom konci ponúka nádej, takže nám prišlo vhodné, okoreniť tento song tvrdými gitarami,“ opísal skladbu basgitarista skupiny, Michal Mitrík, pre ktorého je toto dielo jeho albumovým debutom.

Skladba Bang! Je od ostatných odlišná aj svojim ďalším spracovaním, v ktorom sa rocková hudba mieša s prvkami dubstep-u.

Celý album si viete vypočuť na YouTube, Deezer-i, Spotify a ďalších streamovacích platformách, ktoré nájdete v tomto odkaze: https://manylink.co/@Massriot.

Prajeme príjemné počúvanie!

Betty Benőová – PR manažérka skupiny

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava začínajú s očkovaním detí vo veku od 5 do 11 rokov proti ochoreniu COVID-19

$
0
0
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava začínajú s očkovaním detí vo veku od 5 do 11 rokov proti ochoreniu COVID-19

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava v piatok 21. januára t. r. začínajú s očkovaním detí vo veku od 5 do 11 rokov proti ochoreniu COVID-19. V nemocnici ich budú očkovať každý piatok od 14.00 do 15.00 hod. vo vakcinačnej ambulancii. Je potrebné, aby rodičia svoje deti na očkovanie prihlásili prostredníctvom národného portálu korona.gov.sk.

Bianka Krejčíová

PR špecialistka

Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave

$
0
0
Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave

Na ohlasovňu požiarov Dobrovoľného hasičského zboru mesta  (DHZM) Jelšava bol Krajským operačným strediskom v Banskej Bystrici oznámený požiar v kotolni Zariadenia opatrovateľskej služby ( ZOS ) na Ulici 9. mája v Jelšave. Jednotka DHZM vykonala výjazd na CAS 32 T 815 v počte 1 + 3, CAS 15 IVECO DAILY v počte 1+ 4 a na DA MITSUBISHI v počte 1 + 1. 

Po príchode na určené miesto boli vytvorené 2 zásahové úseky. Prvý zásahový úsek – 4 členovia mali za úlohu urobiť prieskum v kotolni, vytvoriť útočné vedenie, odstaviť prívod plynu a elektriky a uhasiť požiar. Druhý zásahový úsek – 5. členovia vykonali prieskum v ubytovacej časti, kde je umiestnených 14 klientov.  V čase požiaru tam bolo aj 10 zamestnancov. Počas hasebných prác boli evakuovaní dvaja zamestnanci. Počas zásahu boli použité ADP.

jel zos DSCN0326Na šťastie išlo o previerkové cvičenie, v ktorom išlo o preverenie komunikácie medzi členmi medzi sebou, ale aj medzi zamestnancami ZOS. 

Členovia DHZM ukázali zamestnancom použitie nákrčníka a nafukovacej dlahy na dolnú končatinu.

jel zos DSCN0358Z tohto cvičenia bude okrem správy zo zásahu zhotovená aj bezpečnostná správa, ktorá bude odkonzultovaná so zamestnancami ZOS a s vedením mesta, ako so zriaďovateľom Mestom Jelšava.

Dobrovoľní hasiči sa potom premiestnili na Hasičskú zbrojnicu, kde vyhodnotili postup celého zásahu.

Ďalšie cvičenie bude v Komunitnom centre a v Dennom stacionári.

Gabriela Jakubecová

Presne 77 rokov uplynulo,  keď jednotky 40 Červenej armády a 4 Rumunskej armády priniesli  Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu

$
0
0
Presne 77 rokov uplynulo,  keď jednotky 40 Červenej armády a 4 Rumunskej armády priniesli  Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu

Bol utorok...  23. január v roku 1945. Presne 77 rokov uplynulo odvtedy,  keď jednotky 40-tej  Červenej armády a 4-tej Rumunskej armády priniesli  Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu. Sloboda nie je zadarmo, treba si ju vážiť.

Chvíle spred 77 rokov 23. januára 2022 pripomenula v slávnostnom príhovore starostka obce Gemerská Poloma Mgr. Lillian Bronďošová.

Na tomto podujatí okrem obyvateľov obce boli prítomní aj zástupcovia OV SZPB v Rožňave, ktorí bývalému predsedovi polomskej ZO SZPB pánovi Jurajovi Sústrikovi odovzdali pamätnú medailu Milana Rastislava Štefánika 2.stupňa.

K pamätnej tabuli položili vence vďaky obetiam padlým  v 2. svetovej vojne. Vďaky za to, že my už krásnych 77 rokov žijeme bezstarostne, v mieri.  Ich hrdinstvo navždy zostane ukážkou vlastenectva, lásky a vernosti k svojmu národu.

(Zdroj: www.gemerskapoloma.sk)

 

 

Navždy odišiel náš verný Gemerčan Vojtech Bradovka (DedoBelo)

$
0
0
Navždy odišiel náš verný Gemerčan Vojtech Bradovka (DedoBelo)

Motto: Poďakuj!

Za vôňu poďakuj lipe, keď kvitne a ránu za svetlo, ktorým deň víta,
poďakuj srdcu za to že bije, a dažďu za vlahu čo zemi dáva.
A ďakuj semenám keď z hliny vyklíčia, za pestrosť farieb kvetinám,
za krásu hôr, ktoré sa k nebu týčia i za temnotu hlbinám.
Husliam za krásne tóny a krivky ladné, riekam, že stále tečú,
ďakuj i za to, že všetko nie je ľahké, i mechu poďakuj za zeleň mäkkú.
Poďakuj blížnym za prívetivosť, ďakuj za lásku muža i ženy,
poďakuj smrti za skutočnú spravodlivosť, i moru za bielu čipku z peny.
Tiež poďakuj za striebro vlasov, nočnému nebu za hviezdny blysk,
a lánom obilia za zlato zrelých klasov.
Poďakuj životu, že si ho smel žiť.

Vážená smútiaca rodina Bradovkova i Tomkova,
vážení príbuzní aj priatelia zblízka i zďaleka!
Vážený vzácny majster, organizátor, duša hĺbavá aj poetická, odborník časov produktívnych, starší skúsený kamarát, milý dedo Belo Bradovka!

Pred niekoľkými dňami by ma ani vo sne nenapadlo, že mi osud raz prichystá takúto chvíľu. Býva zvykom, že mladší odprevádzajú starších. V tomto prípade je rutina dodržaná, ale... Mám možnosť pospomínať pri takejto smutnej príležitosti asi preto, že som zrejme asi najstaršie činný pracovník, v síce inej brandži než bola Tvoja špecializácia, ale ona bola viditeľnejšia a zanechala trvalejšie stopy, ak mám spomenúť iba „to vybudované“, lebo „to zasiate“ nevidíme, no ukazuje, čo ste vedeli, čo ste mohli a aj dokázali aj napriek ťažkostiam. Veď ani vtedy nebolo všetko šibnutím čarovného prútika. Dnes sa proklamuje všeličo, vraj na úžitok občanov, ale výsledky miznú v diaľke ako ranná hmla, ktorú slnko rozpúšťa. Veď Tvoja bola generácia akosi tvorivejšia, hoci v ťažších podmienkach a možnože práve preto.

Tvoje pracoviská boli známe každému, kto prišiel do styku so stavebníctvom. A nebolo to preto, že by si nemal ukotvený životný cieľ. Vydal si sa vlastnou ťažkou cestou, ale vydržal si a vypovedáš do posledného dychu, čo len srdce zná.

Rozhodovanie je niečo, čo nás sprevádza po celý život, postupne však zistíme, že robiť to rozhodovanie je oveľa zložitejšie, komplexnejšie a zásadne ovplyvňuje nielen nás, ale často aj naše okolie. Niektoré rozhodnutia sa časom ukážu ako nesprávne, iné nám prinesú radosť a spokojnosť.

Ale akože by sme spomínali bez štipky poézie:

Oj víno, víno, boh ti nebo daj! veršuje Peter Zvon v Tanci nad plačom.
Ján Smrek to ilustruje rukolapnejšie: Človek, keď sa raz dotkne oblakov, už nemôže sa zmeniť na červa, čo vrýva sa len do zemského blata. ... A nebude mieru na svete do tých čias, kým ruky, ktoré plnia náboje sa nenavrátia ku plneniu fliaš. Nech tečú nápoje, nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš.

Takto dôstojne i pracovne to prežívali Tvoji spolupracovníci, aj súputníci, pri pracovných i neformálnych stretnutiach, ktorých atmosféra bola vždy neopakovateľná.

A jedno pamätihodné bolo, keď sme sa stretli na pohrebe MUDr. Tomkovej, keď sme aj zaspievali: Kto za pravdu horí v svätej obeti... tomu moja pieseň slávou zazvoní; a príroda poďakovala tomu zboru nádhernou ozvenou.

Lenže dôvod na dnešné stretnutie je iný. Prišli sme sa s Tebou milý DedoBelo rozlúčiť a odprevadiť Ťa na ceste, ktorá čaká aj na nás, keď dozrie čas. Písmo nás poučuje: neviete dňa, ani hodiny a nezruší to ani charizma s Tebou spojená.

Berieme s úsmevom vtipy, že "staroba je iba pre statočných", alebo že "starnutie je otrava“; no je to jediný spôsob, ako sa dožiť vyššieho veku!

Keď si sa zotavoval z ťažkého úrazu, lekári zo žartu hovorili, že by tam mal ostať na plný úväzok, lebo v Tvojej prítomnosti sa pacientom zlepšuje nálada, ustupujú depresie a rýchlejšie sa im hoja rany. Aké to nadľudské vyznanie!

Všetci dobre vieme, že kto sa narodí a príde medzi ľudí, iste sa raz aj odoberie. Kedy? To vedia hviezdy: predsa len radšej vítame nový život; presne tak, ako sa tešíme na jar, aj keď v jeseni listy znova opadnú, aby naplnili zákonitosti prírody.

Takže už častejšie sa vyskytujú rozlúčky s bývalými priateľmi a kolegami, ako svadby, či krstiny, ale taký je kolobeh života.

Žili a žijeme v zložitej dobe, ale...

Nikdy sa nesťažuj na dobu, narodil si sa preto, aby si ju urobil lepšou. Veľkosť, ktorú môže ľudský duch dosiahnuť, určuje samotná ľudská bytosť, veď zrkadlu niet čo vyčítať, ak je tvár (alebo aj spoločnosť) pokrivená.

Týmto chcem oceniť celoživotnú prácu, ktorú si vykonával s citom vložiť do rámca povinností a predpisov aj fenomén osobného a ľudského prístupu k cieľu veci.

Odchod člena rodiny je vždy bolestivý a týka na nielen blízkych príbuzných. Lenže aj v takej ťažkej chvíli treba vidieť svetlý lúč nádeje a prijať aj filozofiu života z druhej strany, že odchod človeka môže byť aj darom vykúpenia. To len nás kmáše zármutok a pocit straty, ale čas to zahladzuje.

My všetci cítime stratu a preto prichádzame odprevadiť kolegu a kamaráta DedaBela, ale aj úprimne potešiť v žiali Vás najbližších, aspoň vľúdnym slovom, pohľadom porozumenia a podaním ruky. Je to tak, vyspelá technika už dokáže všeličo, lietať do kozmu, aj potápať sa do hlbín; no do sopky chrliacej lávu nevstúpime, ale ani život navrátiť nedokážeme.

Ale taká, voči majestátu smrti v podstate slabá, je naša spoločnosť. Ľudia majú slobodnú vôľu: môžu konať dobro i zlo, aj keď zmyslom života je stáť na strane dobra a hájiť ten postoj od narodenia po smrť.

Takže, milý DedoBelo, prijmi to úprimné poďakovanie i za priateľstvo, ktorým si nás popri povinnostiach zahrňoval, za každé vľúdne slovo a milý úsmev, za mnohé podnetné myšlienky a riešenia, lebo to je tá trvalá hodnota, ktorú si nám rozdával a ktorú nám tu zanechávaš i cez túto rozprávkovú záveť:

O niečo skorej ako sa na zemi rozmnožili ľudia, stretla sa na Olympe rada bohov, aby urobila posledné úpravy do ich života.
Starší rady povedal: „Dali sme im toho priveľa, musíme im niečo odobrať! Ale čo im odoberieme?“ Po dlhšom premýšľaní povedal: „Už viem. Odoberieme im šťastie, ale bude problém kde ho schováme, aby ho nedostali.“ Dumali, až jeden z nich navrhol ukryť ho na vrchole najvyššej hory sveta. Ale ihneď padla námietka: „Nie, spomeň si, že dostali silu a vytrvalosť. Niekedy, niekto z nich dosiahne vrchol a dostane sa tak k šťastiu a ak to raz objaví jeden, budú už všetci vedieť, kde sa ono nachádza.“ Potom navrhol iný: „Teda ho schovajme na dno najhlbšieho mora“. Ale ďalší hneď namietol: „Nie, spomeň si, že dostali predstavivosť. Niekedy, niekto z nich zhotoví taký stroj čo umožní ponorenie aj do hlbočiny a tak sa k šťastiu dostanú.“
Ďalší povedal: „schovajme ho na planéte, ktorá je vzdialená od Zeme.“ Aj jemu namietli: „Nie, spomeň si, že dostali inteligenciu. Niekedy, niekto z nich zhotoví loď na medziplanetárne cesty, tam ho nájde a potom už všetci budú mať šťastie.“
Posledný, ktorý dovtedy iba mlčiac pozorne počúval a porovnával každý návrh aj námietky, nakoniec povedal: „Verím, že viem kam treba schovať to šťastie, aby ho nikdy nenašli.“ Všetci sa prekvapene obrátili k nemu a svorne sa opýtali: „kam?“ On odpovedal: „Schovajme šťastie do ich vlastného vnútra, najlepšie priamo k srdcu. Budú takí zaujatí jeho hľadaním všade okolo seba, že ho nikdy nenájdu.“

Vážená smútiaca rodina i všetci zhromaždení! Prijmite, prosím, tento odkaz od zomrelého pána Vojtecha Bradovku, ako prezradenie tajomstva, ale aj ako návod pre živých, aby sme nezabudli na dôležitú, skrytú podstatu života.
Tým vyslovujem za všetkých, za kolegov, priateľov, aj za mňa, úprimnú sústrasť, porozumenie a spolucítenie s toľkým zármutkom.

smutna ruzaV mojej najvnútornejšej vitríne sa zachveli všetky sklenené spomienky.
Na konci mlčania počuť vlaňajší dážď, ako pošepky diktuje svoj telegram.
Svorka smutných anjelov narieka pri svite luny a smrteľná duša vody tak
zľahka padá na dno. Keď anjeli vzlietnu, nastane najhlbšie ticho,
v ktorom azda začujem vzdialené perly, ako sa sypú po kameni sťa prúd
zamrznutých sĺz v mojich čoraz jesennejších očiach.

Lúčime sa s Tebou, náš milý DedoBelo, odpočívaj v pokoji! Naše spomienky Ťa budú sprevádzať, ako to mihotavé svetlo večné, na ceste do lona Matky Zeme, do nekonečných diaľav Vesmíru, ktorý je navždy domovom nás všetkých.
S úprimným spolucítením Váš

Julo Forsthoffer 

21.1.2022

 

Narodil sa v Ratkovej, žil v Nadabule

nad vojtobradovka 85Dlho som si myslel, že patrím medzi tých, ktorí sa už v roku 2000 zaradili medzi obdivovateľov i používateľov internetových služieb. Rozmýšľal som, ako ich môžem využiť najmä pri propagácii nášho Gemera. Veď bol tak zaostalý, že mnohí ešte aj dnes mávnu rukou nad jeho životnou úrovňou. Veľmi skoro som však zistil, že mám vážneho „konkurenta“ v osobe, v tom čase 80-ročného Deda Bela čiže Vojtecha Bradovku z Nadabuly. Kým ja som si nazval stránku Maj Gemer, on sa venoval Klub-u gemerských báčikov. KGB. Obsahovo bola veľmi zaujímavá a cestu k nej si našli najmä starší „tuláci po internete“. Pestrá bola najmä časť o Ratkovej, kde sa pán Bradovka narodil. Venoval sa takmer všetkému, čo v mladosti, v tomto dnes zabudnutom regióne, poznal a čo bolo hodné spomenutia. Oplatí sa túto stránku navštíviť ešte aj dnes. Stretnete sa na nej so zaujímavými osobnosťami, udalosťami i spôsobmi vtedajšieho života. Prostredníctvom nej som sa stretol s úzkym amatérskym dokumentárnym filmom, ktorým jeho prvý majiteľ nakrútil prvomájové sprievody v Ratkovej, autobus, ktorý dovážal deti do školy, ale aj iné. Zaujímavá je i jeho zbierka zvukových záznamov spracovaných rozhlasovým vysielaním o Ratkovej. Dnes tento filmový dokument patrí medzi jej vzácne pamiatky. Nezabudnem ani na osobné auto bývalého bulharského cára, ktorý sa zdržiaval i na Prednej Hore vo svojom sídle, ktoré dnes slúži nášmu zdravotníctvu. Používal ho ešte aj Bradovskov otec.

Nezabudnuteľná je pre mňa i televízna relácia, ktorá približuje naše diania pri počítači a jeho výsledky na televíznej obrazovke STV. Zaujímavá relácia o jeho rodine, ktorú samostatne nakrútila a odvysielala STV, patrí medzi ich najkrajšie i najhodnotnejšie. Obidvaja manželia Bradovkovci - Vojtech i Gitka radi spomínali nielen na reláciu, ale i na svoje súžitie, ktoré stále patrí pre mnohých mladších súčasníkov i dnes medzi príkladné.

Hodne by sa dalo spomenúť o Dedovi Belovi, ktorý bol príkladom tak v práci, ako i v súkromnom živote. Pre mňa zostane nezabudnuteľným aj pre jeho pevnú vôľu, schopnú prekonávať akékoľvek ťažké prekážky. Príkladov z jeho života je hneď niekoľko.

Dedo Belo, ďakujem Ti za všetko, čo si mi pripomínal a snažil sa preniesť cez každú nepríjemnosť či prekážky. Tvoje rady do života zostanú trvalou hodnotou.

Ďakujem Ti, že som Teba i manželku poznal a zostanete pre mňa aj naďalej príkladom v každodennom živote.

 

Nech Ti je zem gemerská ľahká. Odpočívaj v pokoji.

 

Tvoj priateľ

Ondrej Doboš

 

25.1.2022

 


Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu

$
0
0
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.

Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov. 

“V obnovenom interiéri kostola mal autor aj svoju prvú výstavu s tematikou portrétnej tvorby a krajinomaľby, ktorú v posledných rokoch doplnil o výrazne nový výtvarný štýl s kľúčovou tematikou príbehov inšpirovaných Bibliou,” uviedla kurátorka výstavy, kunsthistorička a bývalá pamiatkarka, Edita Kušnierová.

Vernisáž bude organizovaná v rámci platných protipandemických opatrení. Výstava potrvá do 12. apríla 2022. Viac informácii nájdete na webstránke Baníckeho múzea v Rožňave - www.banmuz.sk

Róbert Šimko

 

Občania Revúcej si pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu.

$
0
0
Občania Revúcej si pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu.

AJ ZA TVOJ ŽIVOT,
POKOJ TVOJICH KROKOV
VOJAK-OSLOBODITEĽ
KRÁČAL DO ÚTOKOV.

Občania Revúcej si v utorok 25. januára 2022 hodinu pred poludním pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu.

ra 77 primator 1aVeniec k pamätníku obetí položil primátor mesta a prednostka mestského úradu, ďalej pedagógovia a ich zverenci zo všetkých revúckych škôl – od materských cez základné až po stredné školy. Kvety vďaky pridali aj zástupcovia ďalších revúckych občianskych organizácií – Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Jednoty dôchodcov na Slovensku i zástupcovia športovcov...

Je rovnako krásne, ako aj dôležité pripomínať si tých, ktorí nám tu vybojovali slobodu a možnosť žiť. Bez nich by sa väčšina z nás vari ani nenarodila. A predsa si to možno nie každý uvedomuje. Preto je dobre, že v našom meste si pravidelne pripomíname výročie tohto hrdinského dňa i pamiatku troch rumunských a dvoch sovietskych padlých vojakov – osloboditeľov.

ra 77 szpbPrísť a zanechať aspoň jeden kvet či zapáliť im sviečku je to najmenej, čo môžeme urobiť. Nevieme, či to boli učitelia, robotníci, kuchári alebo vedci... Ale jedno vieme určite. Že len vďaka hrdinstvu a obetavosti protifašistickej osloboditeľskej armády sme odvtedy mohli žiť v mieri. Nevieme, aké boli ich túžby a sny, ale vieme, kde je v Revúcej miesto ich posledného odpočinku, vieme, kde je v meste pamätník pripomínajúci všetky vojnové obete, a prísť a uctiť si ich pamiatku je našou ľudskou povinnosťou. Dali nám slobodu a mier a obetovali všetko, čo mali, aby sme my nepoznali hlad a hrôzy vojny. A zostáva na nás, ako s tým naložíme... 

ra 77 kvety 18Ďaleko od domova
skosil vás smrtonosný dážď.
Pamätať bude večne,
že ste za nás padli,
Slovensko, druhá vaša vlasť.

Udržiavajme si svoju myseľ naďalej otvorenú a pamäť živú, lebo vojnoví štváči ešte nevymreli. Udalosti súčasnosti nám to neustále pripomínajú.

VIDEO Z OSLÁV: https://www.youtube.com/watch?v=3f5OlyXDBn4

J. Genčanský
MsKS v Revúcej

Fotografie: P. Poboček

 

TJ FO Vlachovo v sezóne 1999/2000

$
0
0
TJ FO Vlachovo v sezóne 1999/2000
TJ FO Vlachovo patrí medzi futbalové kluby, ktoré zanikli. Klub v novodobej histórii účinkoval v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava s výnimkou ročníka 2002/2003 kedy hral 2. triedu. V článku sa dočítame o účinkovaní tohto futbalového klubu v sezóne 1999/2000 kedy mal úspešnú najmä jesennú časť. Na jar sa mu až tak nedarilo a skončil na 8. mieste. K dispozícii  je káder, výsledky, tabuľky a najlepší strelci. Text dopĺňa fotografia mužstva.
Káder: Polák, V. Hajdúk – Adam, Z. Müller, Marciš, Hricko, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Adamík, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Adamec, D. Ondrejčík, M. Ondrejčík, Teplický, Pakes, Lukáč, Lörinc, Leško, P. Hajdúk
Výsledky na jeseň
 
V. Slaná – Vlachovo 0:4, góly: Marciš 2, Adam, Lipták
Vlachovo – Plešivec 4:2, góly: Adamec 2, Lipták, Sklenár
Krh. Podhradie – Vlachovo 6:0
Kovstav – Vlachovo 2:2, góly: Lipták 2
Vlachovo – Rož. Bystré 4:2, góly: Adamec, Lipták 3
K. Teplica – Vlachovo 1:1, gól: Marciš
Vlachovo – Rejdová 4:2, góly: Hricko, Adamec, Marciš 2
Vlachovo – Dobšiná 7:3, góly: Lipták 3, Hricko 2, Müller 2
Dedinky – Vlachovo 2:2, góly: Lipták 2
Vlachovo – Lipovník 3:3, góly: Adam, Marciš, Lipták
N. Slaná – Vlachovo 2:2
Vlachovo – Štítnik 5:0
Dlhá Ves – Vlachovo 3:1
Vlachovo – V. Slaná 6:1, góly: Müller 3, Lipták 2, Hricko
Výsledky na jar
 
Vlachovo – Dlhá Ves 3:1, góly: Lipták, Adam, Ondrejčík
Dobšiná – Vlachovo 3:0
Vlachovo – Dedinky 1:2, gól: Lipták
Štítnik – Vlachovo 3:3, góly: Lipták, Sklenár, Ondrejčík
Vlachovo – Kovstav 3:1, góly: Lipták 2, Ondrejčík
Rož. Bystré – Vlachovo 0:1, gól: Lipták
Vlachovo – K. Teplica 0:1
Vlachovo – Krh. Podhradie 1:4, gól: Lipták
Rejdová – Vlachovo 2:0
Vlachovo – N. Slaná 3:1, góly: Müller, Lipták, Ondrejčík
Plešivec – Vlachovo 2:0
Lipovník – Vlachovo 3:1, gól: Lipták
Najlepší strelci: celkovo: 30 – Lipták, zároveň najlepší strelec 1. triedy v danom ročníku po jeseni: 20 – Lipták, 7 – Marciš, 6 – Müller
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
1. Rožňava B 13 9 3 1 36:11 30
2. Dlhá Ves 12 8 2 2 20:16 26
3. Krh. Podhradie 13 8 2 3 28:17 26
4. Vlachovo 13 6 2 5 39:28 23
5. Nižná Slaná 13 6 1 6 38:33 19
6. Rejdová 13 6 1 6 24:24 19
7. Kunova Teplica 13 5 3 5 23:22 18
8. Dobšiná 13 5 2 6 24:38 17
9. Kovstav 12 4 4 4 19:13 16
10. Dedinky 13 4 3 6 28:23 15
11. Plešivec 13 4 2 7 18:17 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 18:35 14
13. Štítnik 13 2 3 8 17:30   9
14. Vyšná Slaná 13 2 1 10 15:50   7
 
KONEČNÁ TABUĽKA 
 
1. Kunova Teplica 26 17 4 5 57:28 55
2. Rožňava B 26 16 4 6 69:32 52
3. Krh. Podhradie 26 14 5 7 50:36 47
4. Dlhá Ves 26 14 3 9 59:44 45
5. Dobšiná 26 14 2 10 58:55 44
6. Plešivec 26 12 4 10 51:32 40
7. Rejdová 26 12 1 13 49:54 37
8. Vlachovo 26 10 6 12 58:54 36
9. Nižná Slaná 26 11 2 13 67:56 31
10. Kovstav 26 9 5 12 41:38 32
11. Dedinky 26 9 4 13 53:56 31
12. Vyšná Slaná 26 9 1 16 44:86 28
13. Štítnik 26 6 4 16 42:58 22
14. Rožň. Bystré 26 5 3 17 27:96 18
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

$
0
0
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.

rs fajansa 2 E 4 085a 828Habáni vynikali vo viacerých remeslách, no preslávila ich najmä džbankárska a hrnčiarska produkcia. Zhotovovali rôzne džbány, taniere, misy, kanvice, hrnčeky, čutory a iné. Tieto zdobili prevažne maľovaným rastlinným a kvetinovým dekórom, neskôr i zvieracími či antropomorfnými motívmi, architektonickými prvkami, cechovými atribútmi, pričom využívali farby žltú, fialovú, zelenú a modrú.

rs fajansy 04aZbierka fajansy v Gemersko-malohontskom múzeu obsahuje tridsať džbánov, tri baňaté nádoby s úzkym hrdlom „čepáky“, dve šálky, jeden kalamár, štyri misy a šesť tanierov. Šesť džbánov má na dne značenie výrobcu v podobe veľkých tlačených písmen E, S, G a W. Vo výzdobe prevládajú štylizované rastlinné motívy vypĺňajúce zvyčajne väčšinu bielej plochy nádoby, objavujú sa architektonické prvky, zvieracie postavy (jelene, vtáci), no i figurálny výjav v podobe rybolovu. V niekoľkých prípadoch je výzdoba doplnená menom majiteľa a datovaním.

Hoci bol región Gemer-Malohont známy bohatou hrnčiarskou tradíciou, vo viacerých domácnostiach našla uplatnenie i fajansa zo západného Slovenska. Do zbierok múzea sa dostávala najmä v rokoch 1882 - 1907, za pôsobenia jeho zakladateľa a prvého riaditeľa Jána Fábryho a v rokoch 1913 – 1917, kedy bol riaditeľom múzea Eduard Loysch. Bola získaná prevažne od rimavskosobotských rodín Kalocsaiyovcov, Bárdosovcov, Zsuffovcov, Endrédyovcov, Bikkyovcov, Szőlősyovcov, Komjáthyovcov, Szabóovcov, Groóovcov, Kernovcov, Terrayovcov, Káposztásovcov...

Mgr. Ľudmila Pulišová

Červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek nás navždy opustil

$
0
0
Červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek nás navždy opustil

Dňa 29.1.2022 nás zarmútila smutná správa, že v nemocnici v Rimavskej Sobote, po dlhej liečbe po úraze nás navždy opustil bývalý príslušník  2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislav Sládek.

Náš hrdina „SALDYK“, ako ho spolubojovníci Červenej armády volali, dňa 27.1.2022 v dopoludňajších hodinách vo svojom byte neštastne spadol a pri páde si spôsobil zlomeninu stehennej kosti. Po prevoze do nemocnice a po chirurgickom zákroku sa zo začiatku jeho zdravotný stav vyvíjal priaznivo, no po niekoľkých dňoch nastali komplikácie a musela mu byť podávaná transfúzia krvi. 

Po určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu časom nastali ďalšie komplikácie a, žiaľ, dňa 29.1.2022 krátko popoludní následkom úrazu v nemocnici skonal. 

Patrí poďakovanie nezištným darcom krvi Dr. Marianovi Bodollovi, Slavomírovi Skalákovi, Bc. Alžbete Pupalovej a Marcelovi Reichelovi, ktorí ochotne  na meno nášho hrdinu darovali krv.

rs sladek IMG 7952 1Opustil nás hrdina, skromný človek, ktorý sa do protifašistického odboja zapojil ako 16 a pol ročný mládenec, ktorý utiekol z domu, vtedy bývali v Nových Zámkoch, a putoval do Rumunska, kde prekročil frontovú líniu a zapojil sa do radov Červenej armády – 2. ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského. Jeho bojová cesta viedla z Rumunska cez Maďarsko a víťazne bola ukončená pri Nových Zámkoch neďaleko jeho bydliska.

Počas bojov pri oslobodzovaní Budapešti bol ranený.

Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po dovŕšení plnoletosti bol povolaný k výkonu základnej vojenskej službu v ČSĽA, kde  bol náborovaný k výkonu vojenskej služby ako vojak z povolania. 

Po odchode do dôchodku svoje zážitky a bojové skúsenosti odovzdával mladej generácii počas besied a prednášok na základných, stredných školách, ale aj medzi vojakmi,  napr. v Rožňave. 

Poznali ho žiaci, študenti a vojaci od Cinobane, Poltára, Rimavskej Soboty, Jesenského, Tisovca, Tornale, Dobšinej, Rožňavy.

Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil, nevynechal dobrovoľné odbery krvi v rámci Kvapky krvi v Tornali a Gymnáziu I. Kraska v Rimavskej Sobote, ale najmä v Čiernom Potoku, kde prišiel pozdraviť a poďakovať darcom krvi a nezabudol zdôrazniť, že má nesmiernú radosť, že krv tečie v mieri k záchrane životov a obnove zdravia a „nevlaží“ horúcu zem v nezmyselných vojnách.

Posledná rozlúčka bude v Rimavskej Sobote dňa 3.2.2022 o 13.00 hod. v Dome smútku v Rimavskej Sobote. 

V srdiach nás všetkých, ktorí sme ho poznali ostane navždy ako čestný, spravodlivý človek.

Česť jeho pamiatke!

 

Dovolíme si aj touto cestou vyjadriť sústrasť pani manželke Ruženke a jeho ďalším príbuzným.

Za ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a ObV SZPB v Rimavskej Sobote:

 

Pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala

Viewing all 4497 articles
Browse latest View live