Quantcast
Channel: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera
Viewing all 4570 articles
Browse latest View live

Revúčan Tomáš Sklenárik nás reprezentuje na ZOH v Pekingu

$
0
0
Revúčan Tomáš Sklenárik nás reprezentuje na ZOH v Pekingu

Tomáš Sklenárik sa narodil 13. októbra 1999 v Revúcej. Študent cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa odmalička venoval športu, pričom v 11 rokoch prestúpil od cyklistiky k biatlonu. Už od prvých pretekov ukazoval potenciál, ktorý pretavil do troch umiestení v top 10 na majstrovstvách sveta kadetov 2018 v estónskom Otepää – 5. vo vytrvalostných pretekoch, 9. v stíhacích pretekoch a 10. v rýchlostných pretekoch. Desiatu priečku obsadil spolu s Lukášom Ottingerom, Matejom Balogom a Matejom Lepeňom aj v štafete na domácich juniorských majstrovstvách sveta v Osrblí 2019. Na Sklenárikovej príprave sa v rámci klubu UMB Biathlon Team podieľajú tréner Tomáš Fusko, kondiční tréneri Nikola Hurajtová a Vladimír Donoval, i mentálny kouč Patrik Bednár.

majgemer revuckel logo 1Rodičia Sklenárika viedli k športu už od útleho detstva, za čo im je nesmierne vďačný. „Skúšal som rôzne športy. Keď som mal asi 11 rokov, amatérsky som sa venoval cyklistike. Kamaráti ma v tom čase zavolali na biatlonový tréning u nás v Revúcej. Biatlon sa mi zapáčil, a tak som pri ňom zostal.“

logo zoh pekingZačínal v klube Magnezit Revúca, v ktorom pôsobil až do ukončenia základnej školy. „Potom som odišiel na Športové gymnázium do Podbrezovej, kde som sa pripravoval až do maturity v roku 2019. Po lete rovnakého roka som začal študovať cestovný ruch na Ekonomickej fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici – a UMB Biathlon Team bola pre mňa najlepšia voľba.“

V týchto dňoch reprezentuje Revúcu i Gemer na ZOH ako jeden z ôsmich taletovaných slovenských biatlonistov.

Tomáš, držíme Ti palce a ďakujeme za to, že sa vďaka Tebe dostáva náš Gemer i mesto Revúca do povedomia.

 


Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska

$
0
0
Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska

Po veľmi náročnom pandemickom období postupne aj kultúrne zariadenia otvárajú svoje brány. Rešpektujúc aktuálne opatrenia aj Gemerské osvetové stredisko (GOS)
v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na začiatok nového roka 2022 zaujímavé aktivity.
„Verím a dúfam, že konečne nastane nielen delete všetkého nepriaznivého, ale aj zaslúžený reštart v spoločnosti. Pozitívny reštart kultúra potrebuje ako soľ a nie je tomu inak ani v našej regionálnej kultúre. Takmer dva roky je veľmi dlhá doba na to, aby sa ľudia nestretávali, spoločne netvorili, nevzdelávali sa či sa nezabávali. Naša inštitúcia pripravila pre nasledujúce mesiace množstvo zaujímavých a zmysluplných aktivít, tentokrát viac so zameraním na dospelých, a to tak v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a remesla, ako aj v umeleckých oblastiach,“ približuje plány GOS jeho riaditeľka Helena Novotná. Podujatia budú prebiehať v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, a tiež v online priestore. 

Verejnosťou dlho očakávané workshopy a kurz keramiky pre dospelých štartujú začiatkom februára. Pod vedením odbornej lektorky sa účastníci kurzu keramiky počas 8 lekcií naučia základné techniky a technologické postupy modelovania z hliny. Novinkou v ponuke GOS je séria špeciálnych workshopov pre seniorov, ktoré sú časovoaj pracovným tempom prispôsobené prevažne osobám vyššieho veku.

Počas dvojhodinovej tvorivej lekcie si účastníci vyrobia drobnosti, ktoré poslúžia v domácnosti, ako napríklad hrnček, miska, podnos či potešia niekoho blízkeho vlastnoručne vyrobeným keramickým šperkom.

Remeselnícky inkubátor (RINK) je tiež pripravený pokračovať vo svojich aktivitách. „Edukačné podujatia boli veľmi obľúbeným artiklom v našej ponuke. Je pravda, že sa konali priamo u nás, v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, čiže remeselníci mali možnosť stretnúť sa aj osobne,“ hovorí Anežka Kleinová, zástupkyňa riaditeľky GOS a pokračuje, „tentokrát im však ponúkame možnosť zapojiť sa do virtuálneho sveta vzdelávania formou online prednášky s cieľom naučiť našich klientov ako efektívne odprezentovať svoju tvorbu prostredníctvom online marketingu, ako viesť kreatívnu komunikáciu či ako úspešne spravovať sociálne siete.“

2022 02 03 restart gosJe už zaužívanou tradíciou, že začiatkom kalendárneho roka prostredníctvom kultúrnych a osvetových zariadení prebiehajú regionálne kolá celoštátnych súťaží z oblastí vizuálneho umenia, ktorých vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum.
Informácie a prihlášky:

Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
gos [zavináč] gos [bodka] sk

gos [zavináč] gos [bodka] sk, +421 915 884 135

„Tieto regionálne kolá majú pozoruhodnú úlohu a podľa mňa aj vznešený a zmysluplný cieľ napomáhať vyhľadávaniu talentovaných tvorcov a zároveň vytvárať priestor na prezentáciu a rozvoj ich umeleckej tvorivosti a technickej zdatnosti v oblastiach výtvarnej, fotografickej i filmovej tvorby,“ približuje poslanie týchto súťaží riaditeľka GOS H. Novotná. Informácie pre záujemcov pri súťažiach Výtvarné spektrum, Amfo a Cineama, vrátane registrácie, sú na webovej stránke www.nocka.sk v sekcii súťaže a prehliadky, kde sú zverejnené podrobné propozície a pokyny.

Pre deti školského a predškolského veku sú pripravené tematické výtvarné súťaže podporujúce vyhľadávanie talentov. Vesmír očami detí so zmeraním na astronómiu a
Farebný svet malých čiernych očí orientovaný na oživenie a rozvoj rómskej kultúry a tradícií prostredníctvom výtvarnej tvorby.

Výstavná sieň Domu tradičnej kultúry Gemera taktiež ožije aktivitami. Sprístupnená je prvá etapa unikátnej výstavy veľkoformátových fotografií s detailnými popismi so zameraním na tradičný zimný odev Gemera. Fotografie z Rejdovej, Vlachova, Gočova a Rožňavského Bystrého vznikli na základe dlhoročného dokumentačného výskumu GOS (od roku 2016) s názvom Gráty a ancúgy.

„Počas útlmového obdobia v dôsledku protipandemických opatrení bol našimi odbornými zamestnancami a externými spolupracovníkmi spracovaný tento rozsiahly dokumentačný materiál. Vznikla tak vzácna a ojedinelá kolekcia fotografií, ktorá zachytáva kroje dievocké, mládenecké, ženské, mužské, starecké i detské vrátane odevných súčastí nosievané pri mnohých príležitostiach a ročných obdobiach. Verejnosti ich postupne odprezentujeme v rôznych podobách, či už formou výstav, publikácie či sérií prednášok,“ približuje riaditeľka GOS Helena Novotná.

Pre priaznivcov dobrodružstva a zimných športov je vo februári pripravená prehliadka dokumentárnych filmov v rámci obľúbeného festivalu SNOW FILM FEST.

Podujatia organizuje Gemerské osvetové stredisko v súlade s aktuálnymi opatreniami na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19. Na všetky aktivity je potrebná registrácia vopred, v prípade záujmu vám poskytneme podrobné informácie a prihlášky.

Aktivity z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje 2022.

A. K.

 

Naždy sa rozlúčime s Ondrejom Gonosom, rodákom z Rožňavského Bystrého

$
0
0
Naždy sa rozlúčime s Ondrejom Gonosom, rodákom z Rožňavského Bystrého

Krásna príroda Slovenského rudohoria je v okolí Rožňavy obohatená množstvom cenného bohatstva, ktoré po dlhé roky poskytovalo prácu i obživu tisícom baníkov a ich rodín v tomto regióne. Jednou z mnohých takých bola aj rodina Ondreja Gonosa z Rožňavského Bystrého. Jeho život nebol ľahký. Osud ho poznačil ako 35 ročného ťažkým banským úrazom a naviac mu pridal aj 5 rôznych diagnóz. Napriek tomu, že bol veľmi blízko smrti, moderná medicína mu navrátila život. Zdravie si však musel udržiavať iba pevnou vôľou, ktorá ho neopustila ani v tých najzložitejších situáciách.

Prišiel však 2. február 2022  so smutnou správou, ktorou jeho najbližší oznámili rodine, priateľom a známym, že vo veku 80 rokov zomrel Ondrej Gonos, rodák z Rožňavského Bystrého, vyučený murár, neskôr baník so strelmajstrovskou skúškou v železorudnej bani na úseku Mier. Tam, na 21. obzore ho zastihlo banské nešťastie, ktoré ho poznačilo na celý život.

Rovesníkov, ktorí sa v našej obci, aj napriek vojnovým podmienkam, narodili počas II. svetovej vojny bol veľmi slušný počet. Všetci sme chodili do školy, ktorej múry zakladali naši predchodcovia ešte za pôsobenia evanjelického farára Pavla Dobšinského. Aj keď v ťažkých časoch, školu sa predsa len podarilo postaviť spolu s jednou triedou, s bytom pre rechtora a hospodárskou časťou budovy. Aj keď sme základnú školskú dochádzku končili v iných náhradných priestoroch bývalej notárne, prežili sme v rodnej dedine najkrajšie roky svojej mladosti.

Náš rovesník Ondrej Gonos sa potom vydal na cestu murára. Práca spojená s týmto remeslom ho veľmi zaujímala a so svojimi kamarátmi postavil veru hodne domov, či bytov na okolí. Mal zo svojej roboty radostné chvíle. Viacero rodín aj v jeho rodnej obci si pochvaľovalo Ondrejov fortiel i pracovitosť.

Aj keď sa mu v práci murára darilo, predsa len blízkosť baníckej práce tiež mala svojich obdivovateľov, ktorí šikovného murára lákali aj do tejto profesie. V blízkosti jeho rodného domu boli i dve banícke pracoviská a na jedno, kde sa už začali prejavovať moderné spôsoby dobývania, Ondrej nastúpil, aby postupne zvládal aj odbornejšie práce, ako bol predtým pripravovaný.

V roku 2016 vyšla v Rožňavskom Bystrom knižka pod názvom Baníckym chodníkom o bystränských baníkoch. Jedna kapitola je venovaná tragickým udalostiam, ktoré poznačili bystränských baníkov od roku 1871. Časť spomienok je venovaná aj mladému baníkovi Ondrejovi. Bolo iba 4 dní pred koncom roku 1976. Na začiatku zmeny pri pravidelnej prehliadke zistil v raziacej chodby na 21. obzore v strope puklinu, ktorá sa objavila po odstrele banskou trhavinou v predchádzajúcej smene. Aby neporušil banské predpisy ako predák musel dodržať postup pri odstránení nebezpečnej situácie. A vtedy sa to stalo. Uvoľnilo sa väčšie množstvo horniny a ťažko zasiahli i Ondreja. Následkom tejto nepríjemnej udalosti sa stal po roku práce v bani celkovým invalidom.

Na koho sa môže človek v ťažkej situácii oprieť, keď nie na njližších. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Preto nie raz ostatným pripomínal, že oporou mu bola rodina jeho brata a sestry, ktrorí ho už skôr predišli do vešnosti. Boli vždy ochotní svojmu najmladšiemu bratovi vždy ochotní pomôcť. Neraz im v duchu za to po tejto ťažkej udalosti poďakoval.

Po tejto smutnej udalosti si neraz spomínal, že sa nemohol zúčastňovať na spoločenskom živote v obci. Bolo to pre neho ťažké obdobie. Stal sa uzavretým, napriek tomu, že Ondreja predtým sprevádzala veselosť a bol šťastným človekom. Neraz si spomínal, že svetlo do jeho života vniesli vnukovia Marcelko a Branko. Veľmi si sa tešil najmä z ich úspechov a v ich prítomnosti vždy pookrial. Pri tejto smutnej udalosti môžem prezradiť, že aj tvoj syn Slavko ti bol veľkou oporou. Prejavilo sa to i v poslednom období tvojho života. Bez jeho pomoci by si bol odkázaný len na nemocničné lôžko. 

Od spomínaného nešťastia sa Ondrejovi premietala celá udalosť, stále si na ňu spomínal. Stále rovnako prežíval, všetko akoby dnes sa stalo a vždy mu bolo z toho veľmi smutno. Následkom takéhoto stavu s podlomeným zdravím sa odsťahoval s rodinou za pohodlnejším bývaním do mesta. Ale na svoju rodnú obec nikdy nezanevrel, stále sa do nej rád vracal. Aj preto chcel byť pochovaný vo svojom rodnom Bystrom, do hrobu na najvyššom bode cintorína.

A v tých najsmutnejších chvíľach sa však ukázala jeho nezlomná vôľa prekonávania prekážok. Aj keď pomocou protézy vedel byť užitočným najmä pre svoju rodinu. Ako sám potom neraz prízvukoval: „Chvála Bohu, že sa to tak skončilo, ako sa skončilo. Mohlo to byť aj horšie. Koľkým baníkom sa stalo to najhoršie?!“

Náš zosnulý Ondrej bol obľúbeným, čestným a spravodlivým človekom. Mal zmysel pre krásu. Radosť mu robilo počúvanie ľudových piesní a šlágrov, ktoré mu pohládzali dušu v čase zhoršujúceho sa stavu.

Ondrej, životné osudy nás časom rozdelili ďaleko od seba. Aj keď nás mladosť spojila rôznymi možnosťami i príležitosťami, vždy som Ťa obdivoval ako budúceho gazdu, ktorý sa rozumie rôznym hospodárskym prácam na dvore, ale i na poli. Spájal nás aj šport a spomínam si, že keď sa mi v našom futbalovom klube Baník Rožňavské Bystré nedarilo dobre v bráne, vedel si ma zastúpiť a prejaviť tiež šikovnosť na ľavom krídle nášho mladého útoku.

Keď Tvoje mŕtve telo budú 5. februára 2022 0 14. hodine ukladať do hrobu na bystränskom cintoríne, rozlúčim sa preedtgým aj ja s Tebou, aj keď z veľkej diaľky, so želaním:

Nech Ti je zem Bystränská ľahká. Odpočívaj v pokoji!

 

Tvoj rovesník Ondrej Doboš,

Bratislava

 

Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v sezóne 2012/2013

$
0
0
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v sezóne 2012/2013

Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej futbalovej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2011 až do súčasnosti. Zväčša patrí medzi priemerné kluby. Podobné to bolo v sezóne 2012/2013, kedy sa umiestnil na 5. priečke. V príspevku sa dočítame práve o jeho účinkovaní v tejto sezóne, pričom k dispozícii je káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca.

Káder: Csaba Koncz, Miloslav Péter (jesenná časť) – Štefan Dorkin, Ján Gallo, Jaroslav Gallo, Tomáš Kuchta, František Čapó, Ján Urban ml., Miloš Leng, Peter Minčík, Róbert Krága, Ján Tomko, Ondrej Ujházy, Peter Šimon, Ján Gonos, Vladimír Valent, Ladislav Fabian, Ján Urban st., Ivan Galata, Viliam Máťaš.

Rozloženie postov

Brankári: Koncz, Péter
Obrancovia: Valent, Fabian, Galata, Jaro Gallo, Máťaš, Kuchta, Krága, Ujházy
Záložníci: Leng, Dorkin, Ján Galllo, Ján Gonos, Šimon
Útočníci: Urban ml., Urban st., Čapó, Minčík, Tomko

Výsledky na jeseň

Dedinky – Rož. Bystré 0:2, góly: Šimon, Urban
Rož. Bystré – Brzotín 3:0 kont.
Drnava - Rož. Bystré 5:0
Rož. Bystré – Jablonov 4:0, góly: Šimon, Ján Gonos 3
Krh. Dlhá Lúka - Rož. Bystré 4:0
Rož. Bystré – Hrhov 3:0, góly: Leng, Minčík, Šimon
Slavošovce - Rož. Bystré 1:2, góly: Minčík, Šimon
Rož. Bystré – Vlachovo 5:3, góly: Dorkin, Krága, Leng, Urban
Rudná - Rož. Bystré 0:4, góly: Minčík, Urban 2, Čapó
Rož. Bystré – Betliar 2:3, góly: Tomko, Urban – vlastný Jaro Gallo
Bohúňovo - Rož. Bystré 1:3, góly: Tomko, Urban, Dorkin
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:0, gól: Urban
Vyšná Slaná - Rož. Bystré 4:0

Výsledky na jar

Rož. Bystré – Dedinky 7:3, góly: Čapó 2, Minčík, Urban, Dorkin, Gallo, Ján Gonos
Brzotín - Rož. Bystré 1:1, gól: Dorkin
Rož. Bystré – Drnava 3:2, góly: Urban 2, Tomko
Jablonov - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 2:1, góly: Ján Gonos, vlastný
Hrhov - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Slavošovce 2:0, góly: Minčík, Tomko
Vlachovo - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Rudná 1:1, gól: Urban
Betliar - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Bohúňovo 2:2, góly: Dorkin, Urban
Dlhá Ves - Rož. Bystré 5:3, góly: Jaro Gallo, Ján Gonos, Minčík
Rož. Bystré – Vyšná Slaná 2:3, góly: Fabian, Minčík

Tabuľky

Doma

1. Betliar 13 13 64:7 39
2. Krh. Dlhá Lúka 13 12 0 1 57:14 36
3. Drnava 13 12 0 1 61:16 36
4. Vyšná Slaná 13 11 1 1 43:10 34
5. Jablonov 13 10 1 2 46:17 31
6. Rožň. Bystré 13 9 2 2 37:18 29
7. Rudná 13 9 2 2 38:25 29
8. Hrhov 13 8 2 3 28:18 26
9. Slavošovce 13 7 1 5 36:25 22
10. Dlhá Ves 13 6 3 4 28:25 21
11. Dedinky 13 6 3 4 28:20 21
12. Bohúňovo 13 5 3 5 21:29 18
13. Vlachovo 13 2 5 6 20:29 11
14. Brzotín 13 1 3 9 19:48   6

 

Vonku

1. Betliar 13 4 40:22 25
2. Krh. Dlhá Lúka 13 6 3 4 39:29 21
3. Vyšná Slaná 13 6 2 5 33:31 20
4. Drnava 13 5 2 6 35:30 17
5. Rožň. Bystré 13 4 3 6 15:33 15
6. Rudná 13 3 2 8 17:42 11
7. Bohúňovo 13 3 2 8 17:36 11
8. Slavošovce 13 3 1 9 23:40 10
9. Dlhá Ves 13 3 0 10 9:31   9
10. Hrhov 13 2 1 10 18:44   7
11. Jablonov n/T 13 1 3 9 14:33   6
12. Dedinky 13 0 3 10 16:60   3
13. Brzotín 13 0 2 10 10:52   3
14. Vlachovo 13 1 0 12 15:43   3

 

Jeseň

1. Drnava 13  10  2    54:19 31
2. Vyšná Slaná 13 9 3 1 42:12 30
3. Betliar 13 10 0 3 43:22 30
4. Krh. Dlhá Lúka 13 9 2 2 52:18 29
5. Rožň. Bystré 13 9 0 4 29:21 27
6. Bohúňovo 13 6 1 6 21:27 19
7. Hrhov 13 6 1 6 22:31 19
8. Dlhá Ves 13 6 0 7 16:26 18
9. Rudná 13 5 1 7 23:35 16
10. Slavošovce 13 4 1 8 19:30 13
11. Jablonov n/T 13 3 3 7 27:29 12
12. Dedinky 13 3 2 8 20:40 11
13. Brzotín 13 1 2 10 10:42   5
14. Vlachovo 13 0 3 10 17:43   3

 

Jar

1. Betliar 13  11  1   1   61:7 34
2. Krh. Dlhá Lúka 13 9 1 3 44:25 28
3. Jalonov n/T 13 8 1 4 33:21 25
4. Vyšná Slaná 13 8 0 5 34:29 24
5. Rudná 13 7 3 3 32:32 24
6. Drnava 13 7 1 5 42:27 22
7. Slavošovce 13 6 1 6 40:35 19
8. Rožň. Bystré 13 4 5 4 23:30 17
9. Hrhov 13 4 2 7 24:31 14
10. Dedinky 13 3 4 6 24:40 13
11. Dlhá Ves 13 3 3 7 21:30 12
12. Vlachovo 13 3 2 8 18:29 11
13. Bohúňovo 13 2 4 7 17:38 10
14. Brzotín 13 0 4 9 19:58   4

 

Konečná tabuľka

1. Betliar 26  21  4    104:29 64
2. Krh. Dlhá Lúka 26 18 3 5 96:43 57
3. Vyšná Slaná 26 17 3 6 78:41 54
4. Drnava 26 17 2 7 96:46 53
5. Rožň. Bystré 26 13 5 8 52:51 44
6. Rudná 26 12 4 10 55:67 40
7. Jablonov n/T 26 11 4 11 60:50 37
8. Hrhov 26 10 3 13 46:62 33
9. Slavošovce 26 10 2 14 59:65 32
10. Dlhá Ves 26 9 3 14 37:56 30
11. Bohúňovo 26 8 5 13 38:65 29
12. Dedinky 26 6 6 14 44:80 24
13. Vlachovo 26 3 5 18 35:72 14
14. Brzotín 26 1 6 19 29:100   8

 

Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov

 

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

 

Košice štetcom * Umenie nás robí lepšími

$
0
0
Košice štetcom *  Umenie nás robí lepšími
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a Eleonóra Kovalčíková pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice na výstavu obrazov pod názvom „Košice štetcom“. Výstava bude v termíne od 7.2.2022 do 30.3.2022.
Eleonóra Kovalčíková sa narodila v Martine, detstvo prežila v Gemerskej Polome, takmer polstoročie žije v Košiciach. Študovala propagačnú grafiku, k maľovaniu sa  dostala až v dôchodkovom veku. Zúčastňuje sa výtvarných plenérov v Poľsku, Maďarsku, Česku, Rumunsku a na Slovensku.
2022 02 07 rv kovalcikovs 1a
„Pracujem s akrylom, používam i kombinované techniky. Vo svojej tvorbe stvárňujem prírodu, rôzne zákutia a pamätihodnosti Košíc“, povedala v krátkosti o sebe Eleonóra Kovalčíková a dodala: „Pravidelne vystavujem na kolektívnych výstavách a prezentáciách klubov a združení doma i v zahraničí, ako aj na Krajskej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Venujem sa tiež kurátorskej činnosti autorských výstav, najmä košických výtvarníkov“.
 
Srdečne pozývame všetkých záujemcov o výtvarné umenie do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 na výstavu obrazov všestrannej maliarky Eleonóry Kovalčíkovej pod názvom „Košice štetcom“. Výstava bude dostupná pre verejnosť v rámci výpožičných hodín knižnice v termíne od 7.2.2022 do 30.3.2022. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková

Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot 

$
0
0
Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot 
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a Pavel Košik pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice na výstavu fotografií pod názvom „Košice mojim objektívom“. Výstava sa bude konať v termíne od 7.2.2022 do 30.3.2022.
Pavel Košík sa fotografovaniu venuje od mala, keď proces výroby fotiek bol náročný nielen na čas, ale hlavne na vybavenie. Zo začiatku to boli rodinné dovolenkové fotografie, príroda. „Naplno som sa začal venovať najmä fotografovaniu Košíc, až keď som odišiel do dôchodku“, povedal v jednom rozhovore o sebe a svojej záľube Pavel Košik a dodal:
2022 02 07 Pavel Košik„Mojim hlavným záujmom sú námety architektúry a krajiny. Fascinujú ma detaily budov, ktoré postavili naši predkovia a tých je v Košiciach neúrekom.“ 
 
Z amatérskeho fotografa sa postupne stal umelec, ktorého fotografie majú mnoho obdivovateľov a fanúšikov. Medzi svoje vzácne fotografie zaradil fotografie fotené pri príležitosti Balónovej fiesty priamo z balóna.
 
Srdečne pozývame všetkých záujemcov fotografických záberov mesta Košice do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 na výstavu fotografií Pavla Košika pod názvom „Košice mojim objektívom“. Výstava bude dostupná pre verejnosť v rámci výpožičných hodín knižnice v termíne od 7.2.2022 do 30.3.2022. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
 

Vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorili autorskú výstavu Eszter Pósch

$
0
0
Vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorili autorskú výstavu Eszter Pósch

V rámci Dní mesta Rožňava bola 3. februára 2022 vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorená autorská výstava Eszter Pósch.

Jej otec Dr. József Pósch bol váženým občanom mesta, advokátom, mestským notárom a v rokoch 1908-1923 starostom mesta Rožňava, na prelome storočia bol redaktorom rožňavského týždenníka „Sajó Vidék“ (Región Slanej), V roku 1932 vydal v rožňavskej tlačiarni Gömöri Nyomda „A Rozsnyói Társalgási Egylet története 1831-1931“ (Storočné dejiny Rožňavského besedného spolku 1831-1931).

Samospráva mesta Rožňava si ho ako doteraz jediného z doterajších starostov mesta 3. februára 2022 uctila udelením titulu Čestný občan Rožňavy in memoriam.

Eszter Pósch sa narodila v Rožňave 11. januára 1911 ako piate dieťa Dr. Józsefa Póscha a Erzsébet Stech.

rv posch 5962

Základné vzdelanie získala v rodnom meste a v štúdiu pokračovala na Pedagogickom inštitúte v Budapešti, kde získala diplom z pedagogiky. Po odbornej príprave v ateliéri Istvána Szőnyiho bola prijatá na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti, kde bola 5 rokov žiačkou výtvarného umelca a profesora Oszkára Glatza. V roku 1938 absolvovala a získala diplom z výtvarného umenia a pedagogiky. V rokoch 1938-1945 učila výtvarnú výchovu a dejepis v chlapčenskej a dievčenskej škole v Rožňave. V roku 1941 sa vydala za Istvána Gérecza, riaditeľa Evanjelickej meštianskej školy v Rožňave. Z manželstva vzišli tri dcéry: Éva, Eszter a Mária.

rv 5969 a11. septembra 1945 sa rodina presťahovala do Budapešti. Byt a prácu na základných školách sa jej podarilo získať v mestskej časti Kispest. V 50. rokoch zužitkovávala svoj výtvarný talent a vedomosti pri vyučovaní výtvarnej výchovy a vzdelávaní detí. Svojej kariéry výtvarnej umelkyne sa kvôli starostlivosti o rodinu a výchovy troch detí musela vzdať.

Ako uznanie jej práce na poli pedagogiky a výtvarného umenia bola Eszter Pósch po dlhé roky vedúcou Združenia učiteľov výtvarnej výchovy v Budapešti a bola poverená aj vedením obvodného krúžku výtvarnej výchovy a rv 1644328088439 avzdelávania talentovaných detí. Jej tematicky a podrobne vypracované plány vyučovacích hodín slúžili ako vzor učiteľom výtvarnej výchovy.

Výstava Eszter Pósch je jedným zo série podujatí k ucteniu si pamiatky významnej rožňavskej rodiny a osobností. Iniciátorkou a kurátorkou výstavy je Dr. Gabriela Görgeyová, ktorá v úzkej spolupráci s rodinou Póschovcov žijúcich v Budapešti, ale hlavne s dcérou výtvarnej umelkyne pripravili a realizovali výstavu, ktorá z maliarskej palety prenáša na plátno atmosféru rodného mesta z medzivojnového obdobia, rodinné portréty, krajinky a rv 1644328088456 azátišia. Časť výstavy je venovaná memorabíliám rodiny Póschovcov.

Pod gesciou mesta Rožňava, v spolupráci s rodinou a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy sa predstavuje milovníkom umenia ďalšia osobnosť z dejín výtvarného umenia v Rožňave.

Výstava vo výstavných sieňach na I. poschodí Radnice bude otvorená do 15. apríla 2022. Jej návštevu sprostredkováva Turistické informačné centrum v Rožňave.

 

 E. T.

Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022

$
0
0
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022

Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“

„Krajina môže byť atmosferická, realistická, dramatická, idylická... Má mnohé formy uchopenia v rôznych médiách, dáva priestor pre experiment, a tak sa stáva veľmi inšpiratívnym námetom pre autora. Pamäť je abstraktnejším pojmom, no kreativita je nekonečná a súťaž Výtvarné spektrum je práve o takýchto tvorcoch,“ hovorí Martina Kleinová, manažérka kultúry GOS. 

Prvým krokom k účasti v súťaži Výtvarné spektrum 2022 je registrácia na webovej stránke www.nocka.sk, v sekcii súťaže a prehliadky https://www.nocka.sk/sutaze-a-prehliadky/vytvarnespektrum/. Záujemcovia tam nájdu registračný formulár, po ktorého vyplnení je potrebné označené výtvarné práce priniesť do GOS. Registrácia prebieha do 18. 2. 2022. Je potrebné aby každý zaregistrovaný autor osobne doniesol svoje diela do GOS, a to najneskôr do 18. 2. 2022.

AMFO 2022 Regionálne kolo súťaže amatérskej fotografie

Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť vyhlasuje regionálne kolo súťaže AMFO. Odborným grantom a vyhlasovateľom postupovej celoštátnej súťaže amatérskej fotografie je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Súťaž je trojstupňová a pozostáva z regionálneho, krajského a celoštátneho kola, pričom ukončením každého z kôl je výstava fotografií úspešných autorov. Jubilejného 50. ročníka AMFO 2022 sa môžu už tradične zúčastniť amatérski fotografi bez obmedzenia veku. Súťaž je rozdelená do troch vekových skupín, ktoré sa členia do kategórií čiernobielej alebo farebnej fotografie. 
Ďalšími kategóriami sú: cykly a seriály a kategória experiment, ktorého základným zmyslom je hľadanie nových prístupov ku fotografickému médiu. Odporúčaná téma „Pamäť“ môže amatérskych fotografov motivovať, či inšpirovať ku tvorbe. „Trvalé zachytenie obrazového záznamu, to je základná definícia fotografie. Vo svojom vnútri si vytvárame spomienky, zachytávame predstavy a každý z nás má vytvorený skrytý album svojho života – jedinečný a výnimočný, a aj to je jeden zo 
  

spôsobov ako uchopiť významový potenciál odporúčanej témy na tento rok,“ hovorí Martina Kleinová (GOS). 

Hlavným cieľom súťaže AMFO 2022 je rozvíjanie zručností a vedomostí jednotlivcov a kolektívov v oblasti fotografie, ich umelecký rast pri realizáciách a prezentáciách umeleckej tvorby. Dôležitou zložkou celej súťaže je rozborový seminár pre autorov, ktorý vedie odborná porota, ktorá prostredníctvom konštruktívnej kritiky a celkového hodnotenia fotografií odovzdá autorom cenné informácie, ktoré potom môžu pretaviť do svojej ďalšej tvorby.
Prvým krokom k účasti na súťaži regionálneho kola AMFO 2022 je registrácia na webovej stránke www.nocka.sk v sekcii súťaže a prehliadky. Link TU https://www.nocka.sk/sutaze-a-prehliadky/amfo/ Súťažiaci tam nájdu všetky potrebné informácie a elektronický formulár na prihlásenie najneskôr do 25. 2. 2022. Fotografie sa vkladajú len elektronicky ku prihláške. Odborná porota fotografie vyhodnotí, výberom určí ocenené diela a tiež tie, ktoré budú súčasťou výstavy. Podľa vývoja situácie budú autori informovaní o ďalšom priebehu súťaže.
Kontaktná osoba: Martina Kleinová, Gemerské osvetové stredisko


Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont

$
0
0
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont

Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.

Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.

rs kniha obalka titulka 1aKniha Hrnčiarstvo v Šiveticiach sa venuje jednak histórii hrnčiarstva v širšom regióne a technológii, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny, tvarosloviu výrobkov a výtvarnému prejavu, kde v minulosti dominovala ako špecifický dekoračný prvok veľkoplošná hnedá vlnovka, umiestnená na hrdlách nádob. Výnimočnosťou je aj založenie hrnčiarskeho spolku (cechu) v roku 1831, v roku, keď v Európe zúrila cholera a keď ku veži evanjelického kostola pristavili vežu. Spolok hrnčiarov vo vidieckom prostredí regiónu bol jediným spolkom, čo sa podpísalo na skutočnosti, že do Šivetíc sa chodili učiť remeslo hrnčiarski učni zo širokého okolia. Samostatná textová časť knihy je venovaná pozoruhodnému a nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu. Zaujímavé, doposiaľ nepublikované a neznáme, sú aj spôsoby predaja, ako geografické rozšírenie predajných miest, ktoré najmä v 18. – 19. storočí smerovali na juh od regiónu, na Dolnú zem či inde v širokom priestore Karpatskej kotliny. Cenné sú tiež informácie o miestach predaja na území vzdialenom približne 300 až 400 kilometrov od regiónu, ktoré boli počas troch storočí intenzívne zásobované touto hrnčiarskou produkciou. Na Dolnej zemi na odbyt išli najmä rôzne typy hrncov, to znamená bežný kuchynský riad, ktorý mal jedinečnú vlastnosť, ktorou bola ohňovzdornosť gemersko-malohontskej hrnčiny, ktorá v tomto priestore absentovala. Osobitná kapitola knihy je venovaná významnej výstave šivetickej keramiky v roku 1934, ktorá mala celorepublikový rozmer. Dokonca v zachovalej kronike z výstavy, ktorá je majetkom Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, sme zaznamenali viacero zahraničných návštevníkov. Jedinečnej výstave svojho druhu predchádzal keramický kurz v tom istom roku 1934, ktorého sa zúčastnili aj manželky hrnčiarov. Usporiadateľom kurzu v novom Československu bol Štátny ústav pre zveľaďovanie živností v Martine.

Čitateľovu pozornosť si zaslúži aj dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc. Obrazovú časť knihy reprezentuje výber 203 fotografií, najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát. Medzi cenné zábery radíme aj dobové fotografie samotných hrnčiarov či zábery z predaja výrobkov na trhoch a jarmokoch, ale aj ukážka typických otvorených pecí, ako aj zábery keramickej výstavy z roku 1934.

rs sivetice kniha1 aVari najcennejším zdrojom v knihe sú mená a zoznamy hrnčiarov z rôznych časových úsekov. Kým na prelome 19. a 20. storočia v Šiveticiach pri otázke koľko hrnčiarov bolo v obci, odpoveď znela: „Všetci sme boli hrnčiari, okrem pána farára a učiteľa...“, tak po prvej svetovej vojne sa ich počet zredukoval, aj vďaka vojnovým udalostiam. No po druhej svetovej vojne v obci zostalo len pár hrnčiarov, z ktorých sa v roku 1956 zapísal do ÚĽUV len Ján Kováč (1890 – 1963). Neskôr sa stal zamestnancom ÚĽUV mladší hrnčiar Ondrej Janko Buriak (1926 – 1997). Z ďalších hrnčiarov sme tu zaregistrovali ešte Jána Vrbjara staršieho (1907 – 1984) a troch keramikárov: Františka Szarku (*1936), Jána Vrbjara mladšieho (1931 – 1990) a Jána Čipku (1930 – 2005). V súčasnosti s nostalgiou konštatujeme, že okrem Františka Szarku, ktorý remeslo zanechal vo veku 80 rokov (2016), v obci predtým chýrne remeslo, smrťou posledných hrnčiarov, zaniklo. Veď boli to práve hrnčiarske výrobky, ktoré obec Šivetice preslávili v rozsiahlom priestore Karpatskej kotliny. Dnes môžeme vzdať úctu a spomienku na chýrnych hrnčiarskych majstrov na šivetickom cintoríne, kde sú mnohí pochovaní, hneď vedľa ešte známejšej kultúrnej pamiatky – šivetickej rotundy z polovice 13. storočia, s úchvatným freskami.

Hrnčiari, ako nositelia tohto tradičného remesla, boli všestrannými osobnosťami, bez profesionálnej kvalifikácie, ale v intenciách uchovania tradícií oplývali vysokou dávkou zodpovednosti. Aj tento druh remeselnej výroby sa dedil z generácie na generáciu bez sprostredkovania písma, až kým hrnčiar – učeň nedospel do štádia majstra a postupného osamostatnenia sa. Zemepisne sa publikácia orientuje na lokality, kde hrnčiarstvo fungovalo ešte v 19. storočí a vynímalo sa nad všetky druhy tradičných remesiel.

Hrnčiarstvo, a všeobecne výrobky z hliny, bolo jedným z najdôležitejších druhov remeselnej domácej výroby v tejto časti stolice. „Remeslo vykresľujem na pozadí nedávnej minulosti, keď hrnčiarske produkty so značkou gemersko-malohontská hrnčina, boli nenahraditeľným sortimentom v širokom kontexte juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je v regióne tento druh výroby prakticky na zániku.“ Oľga Bodorová.

rs sivetice obsah1aPre keramické výrobky je charakteristická krátka životnosť, ktorá bola dôvodom ich častého reprodukčného procesu. V tradičnej kultúre vidieka v nedávnej minulosti, v priebehu 18. až po začiatok 20. storočia, znamenali tieto opakujúce sa intervaly krátkej životnosti hrnčiarskeho tovaru stabilnú prosperitu výrobcom, pre ktorých bolo hrnčiarstvo častokrát jediným zdrojom obživy. Už v počiatkoch založenia Gemersko-malohontského múzea v roku 1882, boli v ňom zastúpené aj zbierky hrnčiny. Dnes, najmä po akvizíciách počas posledných 46 rokov, patrí fond gemersko-malohontskej keramiky k jedným z najpočetnejších fondov na Slovensku.

Hrnčina, pochádzajúca z bývalých gemersko-malohontských dielní, bola známa na rozsiahlom teritóriu bývalého Uhorska, či Rakúsko-Uhorska (Slovensko, dnešné Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Ukrajina, Poľsko a v 19. storočí aj Rakúsko). Zachovaný zbierkový fond gemersko-malohontskej hrnčiny v našich, ako aj zahraničných múzeách východnej Európy, je rozsiahly a diferencovaný. Cenným svedectvom o tomto poznatku je zastúpenie keramickej produkcie na rozsiahlom území, ktorého genézu treba hľadať takmer v každom múzeu juhovýchodnej Európy. Takto môžeme hrnčinu z bývalej stolice, no rovnako aj zo Šivetíc, objaviť nielen na Slovensku, ale aj v mnohých múzeách v zahraničí, ale aj u zberateľoch šivetickej keramiky.

rs sivetice obsah2aS istým rizikom neúplnosti publikácia prezentuje problematiku hrnčiarstva v Šiveticiach od jeho vzniku po súčasnosť. Rozsiahly fenomén, známy pod pojmom šivetické hrnčiarstvo, si zaslúži oveľa väčší priestor, aký mu venuje vydaná publikácia. V knižnej forme uchované tradičné prejavy hrnčiarskej výroby, ako jedno z charakteristických zamestnaní ľudu, sú spomienkou na generácie minulé a darom pre budúce generácie. „Dúfam, že tak ako publikácia Hrnčiarstvo v Suchánskej doline, vydaná autorkou v roku 2019, aj táto nová kniha sa stane pre múzejníkov pomôckou pri jej identifikácii. Sen, vydať túto publikáciu, sa splnil. Vďaka všetkým, ktorí prispeli na jej vydanie, čo i len malou čiastkou.“, Oľga Bodorová.

Kniha je dostupná v pokladni múzea. Predajná cena je 15 €.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu.

 

 

Autorka tlačovej správy: PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM, autorka publikácie)

 

Vojnového veterána plk. v. v. Ladislava Sládka pochovali s vojenskými poctami

$
0
0
Vojnového veterána plk. v. v. Ladislava Sládka pochovali s vojenskými poctami

 

Vo veku nedožitých 94 rokov nás 29. januára 2022 opustil hrdina – víťaz vojny, vojnový veterán plk. v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty. Nášho hrdinu pochovali s vojenskými poctami 3. februára 2022. Do rimavskosobotského domu smútku sa prišli rozlúčiť pozostalí, priatelia aj vojaci, či dlhoroční funkcionári. Bol plukovníkom vo výslužbe a priamym účastníkom oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Prezývali ho Saša Saldík. Patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. V septembri minulého roku dostal Cenu mesta Rimavská Sobota.

Svetlo sveta sa pred ním rosvietilo dňa 6. marca 1928. Narodil sa ako prvorodené dieťa Jánovi Sládkovi a Márii rodenej Slezákovej. (Okrem Ladislava mali rodičia ešte Agnešu a Jána). Rodičia bývali pri železnici „v strážnom domku“, ako sa vtedy označovali domčeky, kde bývali pracovníci železníc v Senci. V tomto meste začal chodiť v roku 1934 do slovenskej štátnej ľudovej školy.

IMG 9548Zlom v živote rodiny, obdobne ako všetkým občanom Slovenska, nastal po Viedenskej arbitráži v novembri roku 1938, kedy časť južného Slovenska musela byť odstúpená tzv. horthyovskému Maďarsku. Zo dňa na deň sa museli učiť výlučne po maďarsky a prerieknutie v rodnej reči sa okamžite trestalo.  Mladý Lacko navštevoval  maďarskú meštiansku školu. No a okrem potierania materinskej reči a národného povedomia mal nastúpiť do organizácie Levente (obdoba Hlinkovej mládeže), kde sa mladí muži pripravovali na vojenské poslanie. Mladý „rebel“, postrehol akú budúcnosť by mal, keby sa podriadil vtedajšiemu režimu. Chápal nevinné deportácie ľudí nepohodlných režimu, o vojnových obetiach sa dozvedal denne. Aby ušetril rodičov od perzekúcií, bez toho aby o svojich zámeroch niekomu niečo povedal, utiekol z domu a vybral sa smerom na východ k blížiacej sa Červenej armáde. Jeho zámerom bolo, aby sa po prejdení frontu dostal k jednotkám I. československej brigády v ZSSR. O jeho osude nikto nevedel, a tak bol vyhlásený za nezvestného. Cez front prešiel tak, že tvrdil, že ide na druhú stranu po zemiaky k rodine, lebo nemajú čo jesť. Aj keď cez frontovú líniu ho nepustili, pri rumunskom  meste (vtedy patriace Maďarsku), sa dočkal Červenej armády. Po oslobodení tejto oblasti sa hlásil k veliteľovi jednotky, ktorá ich oslobodila a po prijatí žiadal, aby mu bolo umožnené zaradenie k československej jednotke.

Veliteľ jednotky ho však zaradil do vojenského výcviku, a po viac ako mesiaci rozhodol, že ostane pri jeho jednotke pri veliteľstve ako vojak – tlmočník. Bolo to v čase, keď sa nachádzali pri meste Bereck. Prednosťou bolo, že vedel okrem slovenčiny aj maďarsky, a ako bolo vtedy v móde medzi mladými, že sa  sami učili, aj ruský jazyk. Tak mladý vojak-tlmočník so samopalom v rukách postupoval už ako vojak Červenej armády a oslobodzovali postupne mestá Kiskőrös, Abony, Gödöllő, cez Rákospalotu až po Budapešť. Počas urputných bojov o Budapešť bol ranený črepinou z delostreleckého granátu do ľavej nohy. Bol zaradený k veliteľstvu jednotky a  zúčastňoval  sa aj zabezpečovania poriadku v oslobodených mestách, najmä v nočných hodinách. Pomáhali pri zásobovaní civilným orgánom pri obnove života v obciach a mestách, zásobovaní potravinami, ale aj pri  kontrole správania vojakov Červenej armády k obyvateľstvu a podobne.

Po kapitulácii Nemecka na konci 2. svetovej vojny skončil na zriadenom poľnom letisku Červenej armády v Sládkovičove-Lúčny Dvor.

Návrat domov bol neopakovateľný. Strážny domček č. 2 v Nových Zámkoch, kde bývali rodičia, bol poškodený od bômb. Keď sa objavil vo dverách, v prvom momente nespoznávali v ňom príbuzní syna, súrodenca.

Koncom roka 1951 dostal povolávací rozkaz  na základnú vojenskú službu, pretože ju neabsolvoval. Tak sa opäť obliekol do uniformy. No a zo „skrátenej základnej vojenskej služby“ sa stala „dočasná“. Trvala od roku 1951 do 1. novembra 1979, celkom 28 rokov a jeden mesiac. Vojenská kariéra v Československej armáde začala v októbri 1951 nástupom do Vojenského učilišťa školy dôstojníkov v zálohe, ktorú úspešne ukončil v roku 1952. Nasledovala cesta profesionálneho vojaka a striedanie útvarov od Prahy, cez Olomouc, Milovice, Malacky, Pezinok, Košice, Galantu, Komárno, Bratislavu, kde odišiel do zálohy v hodnosti podplukovníka v roku 1979.

Jeho statočný podiel na boji za slobodu bol ocenený takmer tromi desiatkami vyznamenaní, nielen československých. ale aj poľských, rumunských, maďarských. No najcennejšie vyznamenania preňho boli: „Prvý stupeň Veľkej vlasteneckej vojny, Čestný odznak účastníka Veľkej vlasteneckej vojny, medaila „Za chrabrosť vo vojne 1941-1945.

Okrem vojnových spomienok k najvýznamnejším patria spomienky pri záchranných prácach vojakov Československej armády pri povodniach v roku 1965 v okolí Komárna, na stretnutia s hrdinami veľkej vlasteneckej vojny, ako napr. s legendárnym stíhačom, trojnásobným hrdinom ZSSR gen. plk. Alexandrom Ivanovičom Pokriškinom v roku 1972 v Banskej Bystrici. Napriek krásnemu veku sa každým rokom delil o svoje spomienky a názory na besedách so žiakmi základných škôl v okrese, ale aj mimo okresu (Poltár, Cinobaňa). Pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval, osobne sa zúčastňoval pietnych spomienok pri významných miestach 2. svetovej vojny. Posledné roky v Tornali, kde je pamätník jeho najvyššieho veliteľa ako červenoarmejca, budova, kde mal maršal ZSSR R. J. Malinovskij v dňoch 20.12.1944 až 15.1.1945 svoj štáb. So ZO SZPB organizoval už niekoľko rokov streleckú súťaž „Memoriál maršala Malinovského“.

IMG 9553Samozrejme, že okrem vojenského života, prežíval aj ten svoj súkromný naplno. V roku 1946 si vzal svoju prvú manželku. V manželstve im Pán požehnal štyri deti. V roku 1948 sa im narodila dnes už zosnulá dcéra Marienka, o rok neskôr syn Jozef, v roku 1951 dcéra Magdaléna a v roku 1953 syn Tibor. V roku 1987 sa zoznámil v Jánovciach pri Galante so svojou druhou manželkou Ruženkou, ktorá tam pracovala ako pedagogický pracovník a v roku 1998 sa vzali. V roku 2006 si kúpili byt  v Rimavskej Sobote na Cukrovarskej ulici, kde obaja trávili jeseň spoločného života až do dňa 29. januára tohto roku, kedy si Pán života i smrti po dlhšej chorobe a hospitalizácii v nemocnici povolal brata Ladislava k sebe v  úctyhodnom veku 93 rokov, 10 mesiacov a 23 dní.

Rakva bola zahalená vlajkou SR a na poslednej ceste ju niesli príslušníci Ozbrojených síl SR. S organizáciou pohrebu pomáhal plk. Oliver Toderiška, bývalý veliteľ vojenského útvaru v Rožňave, ktorý s pánom Sládkom veľmi úzko spolupracoval. Poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko, primátor mesta Rimavskáí Sobota. Tak isto i náš priateľ a podporovateľ plk. v. v. JUDr. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku: „Poznali sa niekoľko rokov, Ladislav Sládek bol pravidelne pozývaný na besedy do kasární s vojakmi v Rožňave, na rôzne jubileá. Bol v povedomí mládeže pomerne známy.“ 

Na pohreb do Rimavskej Soboty zavítal aj tajomník ruského veľvyslanectva Sergej Nikitin. Ladislav Sládek bol ranený vo februári 1945 pri oslobodzovaní Budapešti. „V tých istých miestach padol aj starý otec Nikitina. Takmer rodinný vzťah bol medzi nimi,“ poznamenal Pupala. 

Hlavný príhovor a rozlúčku mal plukovník vo výslužbe Marian Bodolló, bývalý generálny duchovný a plukovník Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR. Vence a kytice položili za náčelníka GŠ OS SR generála Daniela Zmeku položili vojaci Čestnej stráže. Za Klub vojenských výsadkárov SR veniec položil Ing. Štefan Gabmayer a za Ústredný výbor SZPB Viliam Longauer. Za KG SR sa prišiel rozlúčiť brigádny generál v. v. Ing. Stanislav Petrenec.

Prostredníctvom duchovného Mariana Bodolló sa Ladislav Sládek lúčil a odobral od svojej manželky Ruženky, ktorej takto chcel poďakovať za všetku lásku a starostlivosť, ktorej sa mu dostalo, za vytvorenie tepla rodinného krbu a podporu vo všetkých aktivitách. Od svojho syna Jozefa s rodinou, od dcéry Magdalény s rodinou, od syna Tibora s rodinou, od svojich vnúčat: Lindy, Tibora, Petra a Bronislavy s ich rodinami. Od švagrín: Marty Kéryovej z Rimavskej Soboty s rodinou, od Kataríny Sabovej z Rimavskej Soboty s rodinou. Od krstných synov Mariána Bánoša s rodinou a Teodora Bánoša s rodinou, obaja z Trenčianskych Teplíc. Od krstnej dcéry Aleny s rodinou. Od bližšej či vzdialenej tu nemenovanej rodiny, ako aj známych, od ošetrujúceho personálu v Nemocnici v Rimavskej Sobote. Lúčil sa od všetkých členov SZPB, od susedov z Cukrovarskej ulice v Rimavskej Sobote, ako aj  všetkých, ktorí  sa s ním prišli rozlúčiť.

 Česť jeho pamiatke!

 

 

Stačí len milovať, chvíľu si venovať, svoju krv darovať

$
0
0
Stačí len milovať, chvíľu si venovať, svoju krv darovať

Toto heslo sa bude v pondelok 14. februára, priamo na sv. Valentína, niesť transfúziologickým oddelením rimavsko-sobotskej nemocnice.  Oslavovať sa nebude iba láska medzi zamilovanými dvojicami, ale aj láska k pacientom. Na páry bude čakať romantická výzdoba a chutné cukrovinky, symbolické šály, certifikáty, či náramky lásky, ktoré pre zaľúbených vyrobili pacienti psychiatrického oddelenia. Taktiež sa budú môcť odfotiť s rôznymi rekvizitami vo valentínskej tematike a zvečniť si tak pamiatku na tento okamih. Ale to nie je všetko. Svoju lásku si zaľúbení môžu v nemocnici aj navždy uzamknúť zámkom lásky. Zdravotníci týmto spôsobom darujú lásku zamilovaným a oni zas krv, a tým lásku, pacientom, ktorí to potrebujú. 

rs 22 02 Valentín darcovstvo zámok láskyŠíriť túto myšlienku nemocniciam pomáha aj spevák Bystrík, ktorý pre nás prespieval refrén svojej piesne. Budeme radi, ak tento výnimočný okamih prídete zaznamenať a osláviť spolu s nami.  V prípade záujmu je potrebné prísť hneď ráno medzi 6.30-8.00 h pred HTO nemocnic. 

Tešíme sa na Vás. 

 

Bianka Krejčíová

 

Krátku video pozvánku si môžete pozrieť na priloženom linku: https://www.youtube.com/watch?v=19Fnq7s1t5s.

SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave

$
0
0
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave

Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Horse Piste.

K niektorým svahom cesty nevedú a jediný spôsobom ako sa k nim dostať je zabaliť lyže na raft, opisuje Pavel Pichler ďalší z filmov Float to Ski. Oba bonusové filmy tohto roka sú lyžiarske. Zatiaľ čo film Persian Lines vezme divákov do Iránu, lyžiari vo filme Crossing Lebanon si vybrali neobvyklú skialpovú destináciu.

Premietanie sa uskutoční 18. februára 2022 od 18:00 hod. v kine Apollo, Betliarska 8, Rožňava. Vstupné: 3,- € 
Podujatie organizuje Gemerské osvetové stredisko v súlade s aktuálnymi opatreniami na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19.

Anežka Kleinová

Futbalový klub Družstevník Rejdová v sezóne 1999/2000

$
0
0
Futbalový klub Družstevník Rejdová v sezóne 1999/2000

Futbalový klub Družstevník Rejdová patrí medzi tie futbalové kluby v okrese Rožňava, ktoré už dávnejšie zanikli. V príspevku si pripomíname jeho poslednú sezónu, ktorú odohral celú. K dispozícii je káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky a prehľad najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia z domáceho zápasu.

Káder: Lux, Goliaš – Tomášik, Švarc, Molčan, Marek Dovalovský, Marián Dovalovský, S. Dovalovský, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Ruszó, Hlaváč, Šofranko, Baláž, Kolesár, Valko – Krišťák, Ivanko, Štefan, Domik, Hric, Sabadoš, Vilim, Drengubiak, Ferko, Gažík, Szilardi

Výsledky na jeseň:

Krh. Podhradie - Rejdová 2:1, gól: Hlaváč
Rejdová – Lipovník 1:1, gól: Šofranko
Kovstav – Rejdová 2:0
Rejdová – Rožň. Bystré 2:1, góly: Ivanko, Valko – Krišťák
Dlhá Ves – Rejdová 5:0
Rejdová – N. Slaná 4:1, góly: Hlaváč, Štefan, Šofranko, Valko – Krišťák
Vlachovo – Rejdová 4:2, góly: Ruszó 2
Rejdová – Dobšiná 5:0
V. Slaná – Rejdová 1:2
Rejdová – Plešivec 3:0
K. Teplica – Rejdová 2:1, gól: Hlaváč
Rejdová – Štítnik 2:1
Dedinky – Rejdová 4:1
Rejdová – Krh. Podhradie 2:1

Výsledky na jar:

Rejdová – V. Slaná 3:5, góly: Hric, Ambrúž 2
Štítnik – Rejdová 3:2, góly: Ambrúž, Ruszó
Plešivec – Rejdová 4:0
Rejdová – K. Teplica 1:2, gól: Ruszó
Dobšiná – Rejdová 2:1, gól: Ruszó
Rejdová – Dlhá Ves 3:1, góly: Ambrúž, Ruszó 2
N. Slaná – Rejdová 6:1, gól: Šofranko
Rejdová – Vlachovo 2:0
Rejdová – Kovstav 2:1, góly: Dovalovský, Valko - Krišťák
Rožň. Bystré – Rejdová 0:4, góly: Ruszó, Hlaváč, Ambrúž 2
Lipovník – Rejdová 3:1, gól: Šofranko
Rejdová – Dedinky 3:1, góly: Ivanko, Ruszó, Šofranko.
 

 
 
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
 
1. Rožňava B 13 9 3 1 36:11 30
2. Dlhá Ves 12 8 2 2 20:16 26
3. Krh. Podhradie 13 8 2 3 28:17 26
4. Vlachovo 13 6 2 5 39:28 23
5. Nižná Slaná 13 6 1 6 38:33 19
6. Rejdová 13 6 1 6 24:24 19
7. Kunova Teplica 13 5 3 5 23:22 18
8. Dobšiná 13 5 2 6 24:38 17
9. Kovstav 12 4 4 4 19:13 16
10. Dedinky 13 4 3 6 28:23 15
11. Plešivec 13 4 2 7 18:17 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 18:35 14
13. Štítnik 13 2 3 8 17:30   9
14. Vyšná Slaná 13 2 1 10 15:50   7
 
 
KONEČNÁ TABUĽKA 
 
1. Kunova Teplica 26 17 4 5 57:28 55
2. Rožňava B 26 16 4 6 69:32 52
3. Krh. Podhradie 26 14 5 7 50:36 47
4. Dlhá Ves 26 14 3 9 59:44 45
5. Dobšiná 26 14 2 10 58:55 44
6. Plešivec 26 12 4 10 51:32 40
7. Rejdová 26 12 1 13 49:54 37
8. Vlachovo 26 10 6 12 58:54 36
9. Nižná Slaná 26 11 2 13 67:56 31
10. Kovstav 26 9 5 12 41:38 32
11. Dedinky 26 9 4 13 53:56 31
12. Vyšná Slaná 26 9 1 16 44:86 28
13. Štítnik 26 6 4 16 42:58 22
14. Rožň. Bystré 26 5 3 17 27:96 18

 

Najlepší strelci:

Po jeseni: 6 – Ruszó, 5 - Hlaváč, Valko – Krišťák, celkovo: 13 – Ruszó

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

 

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy

$
0
0
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.

Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku. 

2022 02 14 deň darovania kníh1Svet kníh je nekonečným zdrojom informácií, inšpirácie a fantázie. „S čítaním sa dá začať naozaj v každom veku,“ rozhovorila sa Miriama Tóthová, pracovníčka knižnice úseku pre deti a mládež a dodala: „Zmyslom Medzinárodného dňa darovania kníh je darovať knihu a urobiť tým radosť. Aj naša knižnica daruje knihy deťom do škôlky, ktoré sú zo sociálne slabších rodín. Majú skvelé pani učiteľky, a tak vieme, že knihy budú na správnom mieste a pomôžu pri výchovno-vzdelávacom procese.“

Čítanie je dar na celý život. Zlepšuje pamäť, schopnosť sústrediť sa, zvyšuje slovnú zásobu, rozvíja fantáziu, pomáha spracovávať informácie, ale i chápať súvislosti. Čítanie nahlas a počúvať niekoho čítať nahlas môže byť skvelým spôsobom, ako prežívať príjemné chvíle.

Zapojte sa aj vy do Medzinárodného dňa darovania knihy a urobte niekomu radosť. Je to sviatok lásky k čítaniu, k literatúre i k autorom. Darujte ich s láskou a čítajte s ešte väčšou!

Tatiana Bachňáková

 

Gemerskopolomské matičiarky za novými knihami v miestnej knižnici

$
0
0
Gemerskopolomské matičiarky za novými knihami  v miestnej knižnici

Sú knihy,  z ktorých si  my čitatelia nájdeme tie,  ktoré sú nám najbližšie. Každý z nás má  možno obľúbeného autora, či autorku. V knihe  si každý z nás nájde niečo zaujímavé,  zdieľame pocity s hlavným hrdinom ale aj to, že nás necháva v  napätí až do samého konca. I napriek covidovej situácii, pre ktorú nám stagnujú určité aktivity,  sme sa  stretli členky Gemersko-polomskej MO MS v obecnej knižnici, aby sme si oddýchli  od denných povinností. Mohlo nás byť viacej, ale pandémia to nedovolí. Prišli sme, aby sme si pozreli i vypožičali knihy, ktoré zakúpila knihovníčka pani  Danka Červenáková v rámci projektu o knižných novinkách.  Sú rôznych žánrov - od beletrie cez detektívky, náučné, ale aj   krásne  zvukové knihy (leporelá) s hudobnými  ukážkami na počúvanie hudby aj  s textami, ktoré sú síce pre tých najmenších čitateľov, ale   oslovili aj nás. Vypočuť si melódie z Luskáčika, či započúvať sa do kúzla Mozartovej hudby bolo i pre nás skôr narodených výnimočným zážitkom. 

FPU logo 1No proste nádhera. V úvode našej návštevy  nám  Danka prečítala  úryvok z najnovšej knihy „V krátkosti“ od pána Milana Lasicu, po ktorom sa začala diskusia s vlastnými postrehmi  o knihách, ktoré máme najradšej. V družnej debate  sme zaspomínali  aj na  životy našich národovcov - Petra Madáča, či Petra Kellnera Hostinského, ktorým  v období  ich života  bola kniha jediným  zdrojom  vzdelávania. V túžbe za poznaním  neváhali za knihy obetovať  aj posledný groš. Vyberali  sme si nové knihy, ktoré sa  nám pozdávali väčšinou od slovenských 20220202 151815autorov, pretože tie nám predstavila naša knihovníčka. No niektoré už boli rezervované,  a tak  sme sa  museli uspokojiť s tým, že sa zapíšeme na ich ďalšiu rezerváciu a dostanú sa nám do našich rúk až neskôr. Stále sa hovorí že s čítaním kníh  je to stále horšie, pretože ich nahradili počítače, alebo iné technológie. Ale nie je to úplne tak. Presvedčila som sa  o tom, že stále je dosť ľudí,  ktorí uprednostnia knihu a nielen v dobe domácej izolácie. A nie je ich málo. Hlavne  keď nás  všetkých, ktorí navštívime  obecnú knižnicu privíta milá pani knihovníčka. Dovidenia pri ďalšom stretnutí v našej knižnici.

Mária Antalová,

predsedníčka MO MS


VALENTÍNSKA LÁSKAVÁ PRIPOMIENKA Z REVÚCEJ

$
0
0
VALENTÍNSKA LÁSKAVÁ PRIPOMIENKA Z REVÚCEJ

„Skutočná láska nikdy nič nepotrebuje, vždy len dáva.“ – Gándhí

Všetci máme vo svojom vnútri nevyčerpateľné zásoby lásky. Je jej toľko, že ňou nemusíme šetriť a môžeme svoju lásku rozdávať.
Všetkými smermi vyžarujte okolo seba bezpodmienečnú lásku a spoznáte ju v plnej sile. Keď sa o svoju lásku podelíte, niekoľkonásobne sa vám vráti. Čím viac lásky dávate, tým viac jej máte a tým ste bohatší! Láska je to najkrajšie, čo môžete získať a láska je to najcennejšie, čo môžete stratiť.
Ľudskou pripomienkou čírej lásky a jej potreby medzi ľuďmi bol aj dnešný valentínsky sviatok... Preto sme sa aj v Revúcej chceli podeliť s vami o dobrú, radostnú náladu z prvých láskavých slnečných dní, zo srdečných ľudských úsmevov, zo smiechu a rozdanej radosti.

Vzájomná náklonnosť a dobrá atmosféra medzi všetkými prítomnými – bez ohľadu na to, či to boli rozdávajúci účinkujúci, či prijímajúci prekvapení okoloidúci – bola dnes pred Domom kultúry svedectvom existencie trvalej lásky medzi ľuďmi. Napriek všetkej nepriazni a každému neprajníkovi!

01Valentínsky deň je najznámejší vari ako sviatok zaľúbených. Podľa historickej tradície je oslavou svätého Valentína, ktorý zasa oslávil Božiu lásku svojimi kresťanskými skutkami v 3. storočí v Ríme. Odvtedy prešiel 14. február evolučným i komerčným vývojom a dnes má vo všetkých kútoch sveta tie najrozličnejšie formy a motívy.

My by sme chceli, aby sa stal manifestáciou lásky čo najvšeobecnejšie – medzi priateľmi, medzi členmi rodiny, medzi deťmi aj rodičmi, jednoducho – ľudí voči ľuďom... Myslíme si, že po karanténach, ktoré nás postihli, už ľudské duše pištia po spolupatričnosti a stretávaní sa – pravdaže, zatiaľ stále iba v rámci platných pravidiel!

V Revúcej pred Mestským domom kultúry sme sa pokúsili 14. februára 2022 popoludní pripraviť pre všetkých takú ľudskú valentínsku pohodu. Bohatý program bol rozvrhnutý na celé popoludnie tak, aby každý okoloidúci či nakrátko sa pristavší mohol získať aspoň trochu lásky, ktorú si odniesol so sebou a zdravo ňou nakazil ďalších...

Výdatnú pomoc pri príprave tohto podujatia nám poskytli revúcke školy, ktoré vytvorili nespočetné Valentínky, ktorými sme prekvapovali Revúčanov. V programe účinkovali študenti Gymnázia Martina Kukučína, ako aj žiaci a pedagógovia Základnej umeleckej školy.

PS: Vstupenku do kina na večerný romantický film už kúpili mladí páni svojej partnerke sami...

Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej

Foto: Peter Poboček

 

„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní

$
0
0
„Môj Disneyho svet“  *   Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila  výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet.“

Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.

Začiatkom 20.storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich  čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.

2022 02 17 Môj Disneyho svet plagatDisney bol takzvaným večným dieťaťom, deti miloval a veril v zázračnú moc smiechu. Vedel, že najdôležitejším prejavom ocenenia pre tvorcu je smiech divákov.

„Americký filmový producent, režisér, scenárista a animátor, ktorý kreslil ilustrácie do kníh a časopisov a založil zábavný park zvaný Disneyland, miloval umenie od detstva“ povedala Miriama Tóthová, pracovníčka knižnice a autorka výzvy. „Spolu so svojím tímom, do ktorého si spolupracovníkov vyberal s rovnakým zapálením pre prácu, ako bol on sám, vytvoril legendárne a nezabudnuteľné kreslené postavičky, ktoré milujú po celom svete deti i dospelí už desiatky rokov. Preto sme sa u nás v knižnici rozhodli vyzvať deti i dospelých, aby nakreslili, namaľovali či vytvorili svoju najobľúbenejšiu postavičku z dielne Walta Disneyho a doručili nám ju do 31. marca 2022“ dodala Tóthová.

Od narodenia Walta Disneyho uplynulo v decembri minulého roku 120 rokov. Pripomeňme si tohto velikána kreslených postavičiek, nachádzajúcich sa po celom svete nielen vo filmovom priemysle, ale i v knihách výzvou, ktorú vyhlásila pre deti i dospelých Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave. Svoje práce môžete odovzdať do 31.marca 2022 na adresu Lipová 3, Rožňava.

Tatiana Bachňáková

Absolvovali psychologické vyšetrenie pre vodičov z DHZ s výstražným znamením – majákmi

$
0
0
Absolvovali psychologické vyšetrenie pre vodičov z DHZ s výstražným znamením – majákmi

Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Rehákovej z Košíc zorganizovali v Mestskom dome kultúry v Jelšave na základe novely zákona číslo 8/2009 Z. z. a vyhlášky MV SR číslo 9/2009 Psychologické vyšetrenie pre vodičov s výstražným znamením – majákmi.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 37 vodičov z Dobrovoľných hasičských zborov – Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Magnezitovce, Muráň, Lubeník, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Revúčka a Sirk.
Všetci vodiči uspeli, preukazy na 5 rokov budú zaslané na príslušné obecné, resp. mestské úrady.


Počas tohto vyšetrenia boli dodržané všetky protipandemické opatrenia.

Gabriela Jakubecová

 

FK Lokomotíva CHZ Dedinky v sezóne 1998/1999

$
0
0
FK Lokomotíva CHZ Dedinky v sezóne 1998/1999
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky zanikol v priebehu jesene 2015, v minulosti účinkoval napríklad v 5. lige – JZ jednu sezónu (2005 / 2006). Blízko k postupu do 5. ligy bol aj v ročníku 1998 / 1999, kedy súperil o prvenstvo s FK Apex Kružná. Práve o účinkovaní v tejto sezóne je tento príspevok. K dispozícii je káder, letná príprava, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, umiestnenia v tabuľke počas sezóny a meno najlepšieho strelca.
Foto horný rad zľava: Ivan Tököly, František Korfanta - tréner, Stanislav Grančák, Milan Kuchár, Radko Litecký, Ondrej Kopkáš, Marek Sarnovský, Ľuboš Duda, Erik Mačejovský, Rastislav Šrenkel.
Dolný rad zľava: Rastislav Krempaský, Maroš Lacika, Maroš Korfanta, Roman Soják.
 
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert  Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Radko Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Letná príprava:
Memoriál Jozefa Sarnovského:  Dedinky – Nálepkovo 1:1, výhra domácich na penalty
finále: Dedinky – Gemerská Poloma 2:2, výhra domácich na penalty
 
Výsledky na jeseň:
 
Dedinky – Dlhá Ves 9:2, góly: Tököly 4, Pamula 4, Kopkáš
Dedinky – Plešivec 4:1 góly: Pamula 2, Šrenkel, Kopkáš
Nižná Slaná – Dedinky 2:4, góly: Mačejovský 3, Šrenkel
Dedinky – Vyšná Slaná 2:0, góly: Kopkáš, Mačejovský
Krh. Podhradie – Dedinky 2:2, góly: Mačejovský, Kopkáš
Dedinky – Lipovník 1:0, góly: Tököly
Kovstav – Dedinky 3:1, gól: Pamula
Dedinky – Rožň. Bystré 8:3, góly: Duda 2, Kopkáš 2 , Mačejovský, Litecký, Korfanta, Tököly 
Dobšiná – Dedinky 1:2
Dedinky – Pača 6:2, góly: Tököly 3, Duda, Korfanta
Rejdová – Dedinky 1:1, gól: Kopkáš
Dedinky – Vlachovo 4:1
Kružná – Dedinky 4:0
 
Výsledky na jar:
 
Dlhá Ves – Dedinky 1:1
Dedinky – Nižná Slaná 4:0, góly: Litecký 2, Mačejovský, Tököly
Vyšná Slaná – Dedinky 2:4, góly: Kopkáš, Litecký, Mačejovský, Tököly
Dedinky – Dobšiná 5:2, góly: Tököly 2, Duda 2, Kopkáš
Rožň. Bystré – Dedinky 3:0
Plešivec – Dedinky 4:0
Dedinky – Krh. Podhradie 2:1
Lipovník – Dedinky 1:0
Dedinky – Kovstav 3:1, góly: Tököly 2, Kopkáš
Pača – Dedinky 0:0
Dedinky – Rejdová 1:1, gól: Korfanta
Vlachovo – Dedinky 3:2, góly: Kopkáš 2
Dedinky – Kružná 2:0, góly: Kopkáš, Mačejovský
 
Tabuľka 1. triedy  po jesennej časti
1. Dedinky 13 42:22 29
2. Kružná 13 8 1 4 38:21 25
3. Vyšná Slaná 13 7 3 3 29:18 24
4. Dlhá Ves 13 6 3 4 30:30 21
5. Krh. Podhradie 13 6 2 5 27:22 20
6. Kovstav 13 6 2 5 33:24 20
7. Plešivec 13 6 2 5 26:24 20
8. Lipovník 13 6 1 6 23:18 19
9. Dobšiná 13 6 0 7 31:37 18
10. Vlachovo 13 4 2 7 26:29 14
11. Rejdová 13 4 2 7 20:18 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 29:39 14
13. Pača 13 2 2 9 15:48   8
14. Nižná Slaná 13 1 2 9 16:39     5
 
Konečná tabuľka 1. triedy  
1. Kružná 26 17  6    80:37 53
2. Dedinky 26 15 5 6 66:41 50
3. Dlhá Ves 26 14 4 9 9:57 43
4. Kovstav 26 13 3 11 63:48 42
5. Lipovník 26 13 2 11 53:41 41
6. Dobšiná 26 1 0 13 60:59 39
7. Krh. Podhradie 26 11 4 11 54:49 37
8. Rejdová 26 11 3 12 53:54 36
9. Plešivec 26 11 3 12 49:51 36
10. Vyšná Slaná 26 10 3 13 53:52 33
11. Vlachovo 26 10 2 14 52:60 32
12. Nižná Slaná 26 9 2 15 58:82 29
13. Rožň. Bystré 26 9 2 15 52:85 29
14. Pača 26 6 4 16 34:78 22
Umiestnenia Dediniek v tabuľke počas sezóny:
 
Jeseň  - vždy na 1. mieste
Jar -  14. kolo – 1. miesto, 15. a 16. kolo – 2. miesto, 17. – 21. kolo 1. miesto, od 22. kola do 26. kola 2. miesto
Najlepší strelec mužstva: Ivan Tököly – 15 gólov
 
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
 

Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie

$
0
0
Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Mesto Rožňava malo v minulosti významné postavenie v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska.
Po rozmachu výroby, hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina.
V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože, založenej v roku 1782, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann, rodák z Budína. 
 
Manufaktúra sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubravszky, Jakub Weinstein a Fabián Grossmann.
 
 
Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia: o bielu hlinu z Betliara, žltú hlinu z Krásnohorského Podhradia, čiernu hlinu z Brzotína a červenú hlinu z Gemerskej Hôrky a z Mikolčian. Íly a piesok dovážala z Kečova a Jősvafő. 
 
Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854 pod vedením Imricha Szontágha, kedy v prípravnom a výrobnom procese pracovalo 23 robotníkov. Tí sa delili  na kvalifikovaných – formovači, modelári, maliari a nekvalifikovaných – paliči, pomocní pracovníci, mlynár. V tomto období vlastnila poschodový dom, záhradu, pastviny, mlyn na mletie hliny s menším dvorom a novú vypaľovaciu pec.  Jej výrobky sa v najväčšom objeme, mimo regionálnych trhov, predávali v Pešti a Debrecíne, kde mala aj vysunuté sklady, z ktorých sa predávalo po celý rok. Počas vedenia manufaktúry Alexandrom (Sándorom) Dubravszkym v 70. – 90. rokoch 19. storočia nastal jej úpadok, ktorý pretrvával aj počas vedenia podniku Jakubom Weinsteinom a posledným majiteľom Fabiánom Grossmanom. 
 
rv bm kameninova Krčah s kvetinovým motívom a nápisom 1895 copy 3Počas svojej takmer 100-ročnej existencie manufaktúra vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov – rôzne druhy súprav, misy, podnosy, košíky na ovocie, kvetináče, šálky a ďalšie výrobky, v najväčšej miere ale taniere – úžitkové a dekoratívne, o ktoré bol najväčší záujem.  
 
Výrobky sa vyrábali v rôznych typoch dekóru. Najjednoduchšie a najlacnejšie boli biele, potom nasledovali výrobky s modrým dekórom (s modrými linkami, prípadne na okraji doplnené inými vzormi), popri ktorých sa ujal aj motív viničového úponku a výrobky s farebným dekórom (kvetinové girlandy, kytice a pod.). Pri dekorovaní produktov sa najviac používali farby modrá, červená, zelená a hnedá. 
 
V každej skupine dekóru sa rozlišovali tri stupne kvality výrobkov: „fain“ – jemná, výrobky bez označenia a výrobky s najhoršou kvalitou, tzv. „aušus“. Najdrahšie boli farebne zdobené výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. 
 
Originalitu výrobkov zabezpečovala slepá značka na ich dne. Známe sú štyri značky: Rosenau –  najstaršie výrobky, 1. polovica 19. storočia, ROZSNYÓN – polovica 19. storočia, D. S. ROZSNYÓN (Dubravszky Sándor) – 70.  – 90. roky 19. storočia a značenie s menom Jakuba Weinsteina – koniec 19. storočia.
 
Do 2. polovice 19. storočia sa manufaktúra snažila vyhovieť požiadavkám meštianskych domácností. Po zaplavení trhu porcelánom z Rakúska, Čiech a Moravy, v snahe udržať sa na trhu čo najdlhšie, sa jej výroba dokázala účinne prispôsobiť trhu a začala vyrábať produkty podľa vidieckeho vkusu. Vďaka výrobe nových typov džbánov, úžitkových a dekoratívnych tanierov a ďalších výrobkov s rastlinnými motívmi, ale aj s motívmi vtákov, motýľov a ďalšími, sa rožňavská kamenina udržala na trhu do začiatku 20. storočia. Podľa údajov Košickej obchodnej komory manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave prestala vyrábať v roku 1905. 
 
Po založení Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 boli do jeho zbierok nadobudnuté darom alebo kúpou vzácne a výnimočné výrobky z kameniny.  
 
V súčasnosti je v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidovaných 37 kusov výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry: 20 tanierov, 7 mís, 4 džbány, 3 krčahy, 1 váza, 1 čutora a 1 miska pod kvetináč. Z 1. polovice 19. storočia, t. j. z najstaršieho obdobia výroby, sa zachoval len 1 kus, a to tanier s prelamovaným okrajom, ktorý je na dne opatrený slepou značkou Rosenau.  K najvzácnejším predmetom múzea patrí Sederová misa. Okrúhla misa s vyvýšeným okrajom s priemerom 33 cm, s  hebrejským nápisom (voľný preklad ústredného nápisu: budúci rok v Jeruzaleme prestretý stôl), bola vyrobená  v Rožňave  v 50. – 60. rokoch 19. storočia, pravdepodobne pre významného člena židovskej komunity. K jedinečným predmetom patrí krčah s bohatou kvetinovou maľbou, s menom Soltész István a datovaním 1895. 
 
Výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry boli prezentované formou výstavy Poézia kameniny, ktorá mala premiéru v roku 2015 v Rožňave a v rokoch 2016 – 2017 mala v slovenských múzeách päť repríz. Na výstave boli prezentované zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a výrobky, ktorých majiteľmi sú súkromné osoby. 
 
V súčasnosti majú výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry na zberateľských trhoch vysokú hodnotu. 
 
Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave
 
Foto: Archív Baníckeho múzea v Rožňave
 
Viewing all 4570 articles
Browse latest View live


Latest Images