„Súčasťou projektu je aj vydanie audioknihy, ktorá nie je súčasťou publikácie, ale je dostupná samostatne. Audioknihu tvoria prerozprávané texty a audiokomentáre k fotografiám. Publikácia a audiokniha sú určené pre návštevníkov múzea, záujemcov o kultúrne dedičstvo regiónu Gemer, pre laickú i odbornú verejnosť a študentov.

Audiokniha je zároveň dostupnou alternatívou ako ekologický variant získavania informácií a možnosťou sprístupnenia kultúrneho dedičstva pre nevidiacich a slabozrakých,“ informovala Barbora Šumská, osoba zodpovedná za realizáciu projektu.

Veríme, že sa pri čítaní alebo počúvaní o zbierkových predmetoch nadchnete pre spoznávanie histórie regiónu Gemer, rovnako ako autori publikácie, ktorí sú odbornými pracovníkmi Baníckeho múzea v Rožňave.

Publikáciu a vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Celkový rozpočet projektu bol 5862,00 €, z toho podpora z fondu predstavovala 4000,00 €. Publikácia vyšla v náklade 400 kusov.

Viac informácii o aktivitách Baníckeho múzea v Rožňave sa dozviete na webstránke www.banmuz.sk.

Róbert Šimko

Na ich sladkosť sa nedá zabudnúť. Trhovníci po dobrom predaji navštevovali krčmu "Pod lipou" a tam zapíjali obchod. V čele námestia je radnica do ktorej sme vstupovali s úctou /a je to vo mne ešte i teraz/, lebo unikátne schodisko a sklenený strom dodávali čarovnú atmosféru i obrazu, ktorý zobrazoval boj s vlkmi.

Malá ilustrovaná história horného Gemera - "Historia dobsinensis". (41/50)

- a tu som si urobil retro dronovú ilustráciu mojej štvrte v DOBŠINEJ, kde som prežil vyše 20 rokov. Je to Bolzajf (Vlčia dolina) a môj Štenpark (Skalná ulica).

Až do prvej triedy to bol celý môj svet! Jarné "džompy" na tečúcom potôčiku, letné hry, jesenné šantenie na stromoch farárovej záhrady s "ochutnávaním" jabĺk a bystrických sliviek, či zimná sánkovačka celých rodín!

Cez rajčulu som pred obedom s kančóvikom utekal do "turzáka" pre otcove pivečko... a v divočine pod cintorínom sme skúšali kúriť prvé cigaretle.

V zime sme stavali snehuliaka, ale starší nám ho "poburtali", alebo tam primontovali "mužský symbol" to bolo rehotu do popukania...

iste každý z vás má na svoje rodisko a miesto prežitia detstva spomienky. Meno ulice "skalná" je jasná a "Vlčia dolina"?

Moja tetka vravela, že ešte ako malá keď išla večer so sviečkou do kadibudky, tak ju sprevádzal veľký sivý pes...

Malá ilustrovaná história horného Gemera - "Historia dobsinensis". (42/50)

- DOBŠINSKÁ ľudová záhrada - "lustgarten" - bola dlhé roky miestom veľkých spoločenských stretnutí obyvateľov s hudbou (minimálne dvoch/, tancom, hrami, jedením prinesených rízkov, pitím limonády, či mužských "štamperlíkov"...

Mali sme radosť, keď v škole vyhlásili, že bude majáles... mama vypražila rezne a s otcom sa vybrali vopred po cestičke popod Ramžu do ľudovej záhrady.

My, žiaci s učiteľmi, za spevu pesničiek (poznali sme ich toľko, že stačili na celú cetu) sme po ceste okolo "Bujaku", futbalového hriska, družstva, budovy hostinca pod Mašou doputovali do záhrady, kde už hrala hudba a boli pripravené rôzne závody pre deti. Otcovia hrali kolky a tajne si upíjali z lapošiek.

Mal som radosť, ale nenávidel som, keď sme sa museli ukloniť pred dievčaťom, pozvať ju na parket a "tancovať"... väčšina dievčat v mojom veku bola aj o hlavy vyššia a "smrdeli" voňavkou... nevraviac o tom, že ak mi ruka skĺzla z drieku trochu nižšie, tak sa im to nepáčilo.

Vydávanie rožňavských pohľadníc má bohatú tradíciu. Najstaršie pohľadnice sa vyhotovovali na základe ilustrácií, neskôr fotografií. Rozmnožovali sa pomocou litografie, neskôr sa stala najpoužívanejšou technika svetlotlače – spočiatku čiernobiela, neskôr kolorovaná a postupne sa do popredia dostávali fotopohľadnice. Na pohľadniciach sa takmer vždy uvádzajú len mená a priezviská vydavateľov. Do prvej polovice 20. storočia najviac rožňavských pohľadníc vydali rožňavskí vydavatelia János Búfy, Nándor Pauchly, József Fuchs, Jenő Falvi a Sajó-Vidék.

Najpočetnejšiu skupinu rožňavských pohľadníc predstavujú pohľadnice zobrazujúce mesto a jeho stavebné dominanty. Autori fotografií najviac obľubovali pohľady na mesto z Kalvárie a z úbočia Rákoša a zábery zo Strážnej veže a zo severovýchodného rohu štvorcového námestia.

Rožňavské pohľadnice predstavujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok, ktoré z hľadiska obsahovej skladby je možné rozdeliť na pohľadnice s vyobrazením diel výtvarného umenia (Metercia, Smrť Attilu, pomník Františky Andrássyovej atď.), pohľadnice s turistickým obsahom (napr. Rožňavské kúpele) a so stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami (Strážna veža, radnica, františkánsky kostol, biskupský palác, Banícke múzeum, katedrála atď.), ktoré tvoria najrozsiahlejšiu skupinu rožňavských pohľadníc. Stretávame sa aj s pohľadnicami s politickou (Rožňava 1938), priemyselnou (Rožňava-baňa) a hudobnou tematikou (Zenésznegyed – Hudobná štvrť).

Najstaršia pohľadnica Rožňavy je z roku 1898 a zobrazuje pohľad na stred mesta z Kalvárie. Pohľadnicu vydal Falvi Jenő.

Pohľadnice sú dôležitým prameňom poznania histórie mesta, cenným historickým prameňom a vyhľadávaným zberateľským artiklom.

V ďalších cykloch venovaným historickým pohľadniciam mesta Rožňava si prostredníctvom pohľadníc predstavíme kultúrno-historické pamiatky nášho, v minulosti významného baníckeho a remeselníckeho mesta.

Sylvia Holečková,
Banícke múzeum v Rožňave

Zdroje:
Petercsák, T.: A képes levelezőlap története. Miskolc, 1994
Tököly, G.: Ki kicsoda Rozsnyón. MÉRY RATIO, Somorja, 1999.
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I

1993 / 1994

Rožňava – Humenné 1:2

Rožňava – Humenné 1:1

Rožňava – Sp. N. Ves 2:1

Tornaľa – Rožňava 0:0

Rožňava – R. Sobota 0:0

Lubeník – Rožňava 1:1

Rožňava – Tornaľa 6:0, góly: Szöllös 2, Bartko 2, J. Kamenský, Grác

Rožňava – Lubeník 5:1, góly: Golenya 4, Kamenský

Rožňava: Dorkin – Orabinec, Spišák, Hajdúk, Leng, Gabria, Danko, Čižmár, Golenya, Gallo, Kamenský

Rožňava – Inter Bratislava 0:7

Rožňava: Dorkin (Almáši) – Orabinec, Spišák, Zdechovan, Leng – Szöllös (Petroc), Golenya,

Gabria – Bartko, Gallo, J. Kamenský

Rožňava – Humenné 1:2

K. Teplica – Rožňava 1:6

K. Teplica - G. Poloma 4:1

1994 / 1995

G. Poloma  –  Rožňava 0:5

1996 / 1997

G. Poloma – Jelšava

Gem. Poloma – Dorast Lokomotíva Košice 2:1

Gem. Poloma  – Betliar 4:1

Gem. Poloma – Rožňava 1:3

Poprad Veľká – Gem. Poloma 1:1

1997 / 1998

G. Poloma – Hranovnica 0:4

Jelšava – Rožňava 1:0

Betliar – Rožňava 1:0

 Rožňava – Lučenec 4:0, góly: Hronec, Ivan, Kučera, Stehlo

 Rožňava – G. Poloma 2:1, góly: Ivan, Gallo

 Rožňava – Nálepkovo 6:0, góly: Hronec 3, Zdechovan, Lukáč, Grác

 Rožňava – Sp. Štvrtok 3:1, góly: Gallo 2, Gömöri

 Rožňava – Hnilčík 5:0, góly: Gallo 2, Gašpar, Zdechovan, Hronec

 Rožňava – Žakarovce 2:0, góly: Gallo 2

 Buzica – Rožňava 0:4, góly: Tyčiak 2, Gömöri, Gallo

Slovenský pohár: Hranovnica – Rožňava 0:1, Rožňava – Betliar 4:0, góly: Miloš Gallo 2, Vyskoč, Zdechovan

N. Slaná – Rožňava

1998 / 1999

Gem. Poloma – Čaňa 4:3 

Gem. Poloma – Rožňava 2:3

Revúca – Gem. Poloma 2:2

Rožňava – Gem. Poloma 4:1

Jablonov – Gem. Poloma 0:1

Gem. Poloma – Betliar 3:5

Rožňava – Gem. Poloma 6:0

1999 / 2000

N. Slaná – Rožňava 1:1

N. Slaná – Betliar 0:2

Krh. Podhradie – Betliar 3:2

N. Slaná – G. Poloma 2:0

K. Teplica – Gem. Poloma 3:0

Betliar – Gem. Poloma 3:1

2000 / 2001

Rožňava – Hrhov 6:2 a 12:0 

Rožňava –  Tornaľa 1:0

Rožňava –  Plešivec 3:2

Rožňava –  Turňa n / B. 0:7

N. Slaná – Rožňava, Rožňava – N. Slaná

Rožňava – Sp. Nová Ves 3:2 (0:2), góly: Golenya 2, Hronec, 80 divákov

N. Slaná – Betliar

N. Slaná – G. Poloma

N. Slaná – Prešov 1:6, gól: Ruszó

N. Slaná – Betliar 1:2 a 1:4

N. Slaná – K. Teplica

N. Slaná – Rožňava

K. Teplica – Betliar 4:0

2001 / 2002

Rožňava – Hajdúszoboszló 4:4 (3:1), góly: Hronec 2, Filčák, Lörinc

Jablonov – Rožňava 2:4 (1:2), góly: Klinko 2, Grecmacher, Rencsok

Rožňava: Almáši – Klinko, Szoják, Roman Znak, Hagovský, Lad. Lörinc, Harhovský, Rencsok, Grecmacher, Kún, Jurínyi

Rožňava – N. Slaná 5:0

N. Slaná – Rožňava 0:2

N. Slaná – Betliar 2:2 a 3:5

N. Slaná – Jablonov 3:4

Jablonov – N. Slaná

N. Slaná – Turňa n. / B

Nižná Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak  - Ruszó, Turcsányi

K. Teplica – Betliar 1:0

Krh. Podhradie – Betliar 2:2

N. Slaná – Revúca 0:3

2002 / 2003

Rožňava – Štítnik 3:3, góly: Szoják, Haluška 2

Rožňava: Szabó – Varga, Leško, Rencsok, Filčák, Z. Zdechovan, Haluška, L. Dávid, Szoják, Vysoký, L. Fabian

Rožňava – Turňa 2:5 (1:0), góly: Klinko, Grecmacher

Tornaľa – Rožňava 1:1

N. Slaná – Betliar 0:3

2003 / 2004

Štítnik K. T. – Rudná

Krh. Podhradie – Lipovník 3:3

Štítnik K. T. – Vlachovo 4:3

Brzotín – Krh. Podhradie  2:2

Plešivec – Krh. Podhradie 2:2

2004 / 2005

Tornaľa – Rožňava 3:4 , góly: L. Drobňák 3, P. Milko

 Rožňava – Lipovník 13:1 , góly: P. Milko 5, L. Drobňák 3, I. Lörinc 2, R. Ďurán, L. Varga, M. Zatroch

Jesenské – Rožňava 0:1, gól: L. Varga, 

Jesenské – Rožňava 1:1 , gól: P. Milko

Turňa – Rožňava 5:2 , góly: L. Varga, M. Zatroch 

Moldava – Štítnik K. T.  3:2

2005 / 2006

Rožňava – Štítnik 5:4

Rožňava – Turňa 1:3 

Rožňava – Krh. Podhradie 2:0

Štítnik K.T. – Barca 3:1 (3:0) , góly: Miloš Gallo 2 (1 z 11m), Varga

Dobšiná – Krh. Podhradie 3:5

Krh. Podhradie – Gem. Poloma 1:2 

Krh. Podhradie – Rožňava (dorast) 2:2

Krh. Podhradie – Vlachovo 5:0

Krh. Podhradie – Plešivec 4:2

Krh. Podhradie – Poproč 3:3 

Krh. Podhradie – Rožňava A 3:1

Jablonov – Krh. Podhradie 1:6

Krh. Podhradie – Rudná 3:1

2006 / 2007

Košice B – Rožňava 1:0 (0:0)

Rožňava: Szabó, Almáši - Korfanta, Vysoký, L. Dávid, Gallo, Búlik, Zatroch, Lörinc,

Drobňák, Varga, Sanisló, striedali Milata, Urban, P. Breuer

Rožňava – Krh. Podhradie 1:2 (1:2), gól: Domik

Rožňava: Almáši – Korfanta, Búlik, O. Dávid, P. Breuer, Zatroch, Drobňák, Sanisló, Milata, L. Dávid, Domik

Lokomotíva Košice – SP MFK Rožňava 3:2 (0:1), góly: L. Dávid, Drobňák

Rožňava: Szabó – Korfanta, L. Dávid, Vysoký, Jar. Gallo, Búlik, Lörinc, Zatroch, Drobňák, Sanisló, Varga, striedali Urban, Milata

Rožňava – Revúca 3:1 (3:1), góly : Zatroch 2 (1 z 11 m) Varga

Rožňava: Almáši – Urban, Breuer, Korfanta, Gallo, Búlik, Milata, Lörinc, Zatroch, Varga, Drobňák

Plešivec – Rožňava 3:4

2007 / 2008

Rožňava – Gemerská Poloma 4:1, góly: Varga, Pollák, Figúr, Milata

Rožňava: Szabó – Varga, Zatroch, Bachňák, Pollák, Gere, Jar. Figúr, Korfanta, Jar. Gonos, Milata, Havko, striedali M. Gere, L. Šalamon

Barca – Štítnik K.T. 5:0 (3:0)

Štítnik – Lokomotíva Košice 3:2 (1:1), góly: Milko 2, Čižmár

Lokomotíva Košice – Štítnik K.T. 3:0 (2:0)

Štítnik K.T. – Gem. Hôrka 5:1 (2:1), góly: Mil. Gallo 3, Varga, T. Leng

Turňa – Štítnik K.T. 0:3 (0:2), góly: Čižmár, Mar. Gallo, Pavlík

FC Košice B – Štítnik K.T. 8:2 (4:1), góly: Vrškový, Cs. Juhász

Štítnik K.T. – Lokomotíva Košice 3:2 (1:1), góly: Milko 2, Čižmár

Kežmarok – Štítnik K.T. 3:4 (1:2) , góly: Milko 2, Mil. Gallo, Cs. Juhász

Čierny Balog – Štítnik K.T. 2:2 (1:2), góly: Mil. Gallo, Juhász

Krh. Podhradie – Hrhov 5:0

Gemerská Hôrka – Vyšná Slaná 4:2 (1:2)

Gemerská Hôrka – Dlhá Ves 4:1 (3:0) 

Rožňava – Gemer 5:2 (3:0) 

Rožňava – Betliar 2:1 (0:1)

Dobšiná – Revúca 1:2

Vlachovo – Štrba 0:3

2008 / 2009

Rožňava – Gemer 2:0, góly: Kakalejčík 2

Rožňava: Szabó (Šalamon) – P. Gere, Varga, Vysoký, M. Roth, Slovák, Bachňák, Lörinc, Gál, Kakalejčík, Figúr, striedali Pisár, Béreš

Rožňava – Gem. Hôrka 2:0, góly: Lörinc 2

Rožňava: Szabó (Šalamon) – Varga, Vysoký, Z. Breuer, P. Gere, M. Gere, Lörinc, Figúr, Kakalejčík, F. Pollák, Roth, striedali Bachňák, Pisár

Rožňava – Turňa 7:0 (2:0), góly: Lörinc 2, F. Pollák 2, Kakalejčík, Figúr, M. Pollák

Rožňava – Rudná 5:0 (3:0), góly: Lörinc 3, M. Pollák, Kakalejčík

Rožňava: Szabó – Savčák, Vysoký, Varga, M. Gere, F. Pollák, M. Pollák, Z. Breuer, Kakalejčík, Lörinc

Rožňava – Sokoľany 4:2 (1:0) G: Lörinc 3, P. Gere

Rožňava: Szabó – Varga, Savčák, P. Gere, Korfanta, Havko, Z. Breuer, Zatroch, M. Gere, Lörinc, Figúr, striedali Bachňák, Kakalejčík

Rimavská Sobota – Štítnik K.T. 2:1 , góly: Mar. Gallo

Štítnik K.T. – Krh. Podhradie 1:2, góly: Cs. Juhász

Štítnik K. T. : Majtányi – Zdechovan, Konček, Greško, Bábela – Marchevský, Mar. Gallo, Mil. Gallo, Fecko – Cs. Juhász, Mészner, striedal Varga

Barca – Štítnik K.T. 3:0

Moldava A – Štítnik K.T. 3:0

Štítnik K.T. – Barca 1:0, góly: Mil. Gallo

Štítnik K.T. – Krh. Podhradie 1:2 (0:1) 

Štítnik K.T.: Majtányi – Zdechovan, Konček, Greško, Bábeľa, Mar. Gallo, Mil. Gallo, Marchevský, Fecko, Cs. Juhász, Mészner, Striedal Varga 

Krh. Podhradie: Zakhar – Búlik, Kún, Harhovský, Cintel, Z. Breuer Ml., P. Breuer, Z. Juhász, Erdöfalvi, Šomšák, Piater

Bátka – Krh. Podhradie 3:7 (1:3), Góly: Šomšák 2, Kún, Tóth, Görgei, Erdöfalvi, Zsilla

Krh. Podhradie: Zakhar – Jurínyi, Harhovský, Kún, Cintel, Búlik, P. Breuer, Lázar, Erdöfalvi, Šomšák, Ulbrik, Striedal Tóth

Jablonov n / T.  – Krh. Podhradie 1:3

2009 / 2010

N. Slaná – Štítnik K. T. 0:7

Lokomotíva Košice – Štítnik K.T. 4:0 (3:0)

Poproč – Štítnik K.T. 5:5 (3:2), góly: Milko 2, Mar. Gallo, Juhász, Grác

Medzev – Rožňava 2:4

Rožňava – Turňa n / B. 

Honce – Rožňava 0:3

G. Hôrka – Dobšiná 7:0

G. Hôrka – V. Slaná 1:3

G. Hôrka – Revúčka 4:0

Čoltovo – G. Hôrka 0:3

Kráľ – G. Hôrka 1:1

Krh. Podhradie – Plešivec 4:1

2010 / 2011

Medzev – Krh. Podhradie 1:1 (1:0), góly: Bodnár

SP MFK Rožňava – Krh. Podhradie 1:0 (1:0)

Krh. Podhradie – Turňa 0:3 (0:2)

Štítnik K.T. – Krh. Podhradie 8:1 (4:0), góly:  Šaláta

Geča – Krh. Podhradie 1:2 (0:1), góly: Rencsok, Filčák,

Bódvaszilas – Krh. Podhradie 1:3 (1:0), góly: Szabó 2, Erdöfalvi

Krh. Podhradie – Dobšiná 6:0 (1:0), góly: Rencsok 3, Šomšák 2, Piater

Sokoľany – Krh. Podhradie 1:1(1:1), góly: Kún

MFK Rožňava – FK Krásnohorské podhradie 3:2 (2:1), góly: Figúr, Domik, Šikúr – Rencsok, Hajdúk (11 m)

G. Hôrka – Bohúňovo 4:1

Dlhá Ves – G. Hôrka 1:1

G. Hôrka – N . Slaná 5:0

Dobšiná – G. Hôrka 2:1

2011 / 2012

N. Slaná – G. Poloma 4:5

Rožňava – Dobšiná 5:3

Rožňava – Krh. Podhradie 1:0 

Gemerská Hôrka – Krh. Dlhá Lúka 3:1

Turňa n/B. – Krh. Podhradie 8:0

Gemerská Hôrka – Bohúňovo 6:2

Gemerská Hôrka – Krh. Dlhá Lúka 3:1

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Po smrti Jozefa Koháryho v roku 1826, získal Ferdinand Coburg dedičstvom všetky jeho majetky vrátane železiarní. Celý, tak získaný železiarsky komplex, naďalej zveľaďoval stavbou i kúpou nových prevádzok. S manželkou mali štyri deti. Po smrti Ferdinanda Coburga, v roku 1851, jeho syn Augustín pokračoval v rozširovaní podnikania, okrem iného mal prenajatú aj dobšinskú vysokú pec a zmodernizoval aj vysokú pec v Stratenej. Ďalším z potomkov bol aj Ferdinand Maxmilián Karol Leopold Mária Coburg (* 1861 – †1948), ktorý bol neskôr bulharským panovníkom a po vzdaní sa funkcie, prišiel žiť na Slovensko, kde sa venoval predovšetkým svojím záľubám. S ním, okrem iného, je spojená aj história kaštieľa vo Svätom Antone, či poľovnícka chata a kaštieľ na Prednej Hore pri Muráni ako aj poľovnícky zámoček na Pustom Poli. Veľkú zásluhu na rozvoji železiarstva má aj Filip Coburg (* 1844 – †1926), ktorý bol bratom bývalého panovníka Ferdinanda i majiteľom železiarne v Stratenej.

Obr. 1 Ferdinand Maxmilán K. Leopold M. Coburg Obr. 2 Filip Coburg

Dvaja z popredných predstaviteľov Coburgovskej rodiny
Výskyt vhodných nerastných surovín v okolí Dobšinej bol predmetom záujmu aj Coburgovskej rodiny, ktorá sa po dlhé roky venovala podnikaniu v baníctve a železiarstve.
Aktivity tejto rodiny na okolí spočívali nielen v realizácii ťažobných prác železných rúd, ale aj v prenájme vysokej pece, ktorá bola vo vlastníctve mesta.

Banské a hutnícke prevádzky kniežaťa Coburga

Banský majetok kniežaťa Filipa Coburga (herczeg Fülöp Szász – Coburg – Gotha) v Gemeri sa nachádzal v oblasti Železníka a Dobšinej.

Železorudné baníctvo kniežaťa Coburga malo na území mesta Dobšiná pomerne veľký význam a v podstate bolo ťažiskom jeho podnikania. Jeho začiatok spadá do 30. rokov XIX. storočia a postupne sa rozrastal a to kúpou banských oprávnení, ale aj udeľovaním nových. V roku 1867 jeho banský majetok predstavoval 18 plošných (šachtových) mier o rozlohe 563 623 m2 (udáva sa aj 593 623 m2 a 24 dĺžkových (štôlňových) banských mier (údaje o veľkosti banského majetku sú v jednotlivých podkladoch rôzne a to aj u iných majiteľov). V roku 1896 mal banský majetok rozlohu 883 073 m2 a 15 hornouhorských dĺžkových mier. V roku 1904 jeho majetok tvorilo už 61 plošných banských mier o rozlohe 1 769 379 m2 (podľa iných podkladov 1 840 052 m2) a 27 hornouhorských dĺžkových mier. Jeho banské polia sa nachádzali severovýchodne od mesta v hone Altenberg, Biengarten a Massörter. Pre veľký počet banských mier vo vlastníctve tohto majiteľa menovitý zoznam banských mier neuvádzame.

Dobývanou surovinou bola železná ruda siderit a limonit. V ložiskovej výplni sa vyskytoval aj ankerit a miestami vylúhovaný siderit. Obsah železa v siderite sa pohyboval v rozmedzí 34 – 46% Fe a v limonite 30 – 49% Fe a to v závislosti od miesta výskytu. Ložisko železných rúd na Gugli malo dĺžku 1130 m, šírku 70 – 300 m a priemernú hrúbku 30 m. Využiteľné zásoby odhadovali na 49 miliónov metrických centov.

Obsah železa, v rude ťaženej v baniach kniežaťa Coburga z jednotlivých ložísk, bol podľa podkladov z roku 1915 nasledovný:

Banské prevádzky vo vlastníctve Coburga zaberali najväčšiu časť ložiska, menšiu, nie však menej významnú časť, zaberajú bane mesta Dobšiná, potom bane fideikomisu grófa Andrássyho ďalej Uhorského štátu a nakoniec niekoľko malých podnikateľov.

Obr. 3 Osadenstvo povrchových baní Maassörter

V roku 1879 železorudné bane a huty vo vlastníctve kniežaťa Szász-Coburg-Gothai Ágoston, Viedeň zahrňovali:

Bane na siderit a limonit:
      a) Banský majetok v Dobšinej: 42 banských polí

Ťažba v roku 1879: 12785600 ko (kg), hodnota 26849 frt (forint) 76 kr (krajcár)

Počet robotníkov: 120
Bratská pokladnica Dobšiná
Riaditeľ baní: Dobay Vilmos, Dobšiná
Banskí dozorcovia: Koill János v Rakovci, Lischka Jakab a Antony Simon v Dobšinej

      b) Železiarne Stratená: 2 vysoké pece, 25 skujňovacích pecí s hámrami,
            2 tyčové valcovacie stolice a 3 valcovacie stolice plechov

Správca železiarne: Nepko Márton, pomocník Scholtz Kálmán
Nádvorní dozorcovia: Oberhausser Ármin a Pellionisz Sámuel
Ústredné riaditeľstvo Pohorelá
Počet robotníkov (za celú prevádzku): 344 stálych a 73 sezónnych, spolu 417
Výroba v roku 1879 (za celú prevádzku):
   7663210 ko (kg) surového železa, hodnota 274590 frt (forint) 0 kr (krajcár)
   348143 ko (kg) liatiny, hodnota 13925 frt (forint) 70 kr (krajcár)
   1152724 ko (kg) plechu
   2225709 ko (kg) valcovaného železa

Majetok bratskej pokladnice 8 775 frt (forint) 26 kr (krajcár)

Majiteľ platil lekárov, dielenských učiteľov, hradil všetky náklady na školy a štvrtinu dôchodkov. Deti zamestnancov majú bezplatné školné a návštevy lekára (Magyar Bányakalauz, 1881, 073-081)

Železorudné bane a železiareň, ktorých majiteľom bol

     Filip Szász-Coburg-Gotha (Fülöp Szász-Coburg-Gothai herczeg Ö cs. és kir. Fensége), Viedeň mali v roku 1900 túto vnútroorganizačnú štruktúru:
     

     Ústredný riaditeľ: Ján Gömöry (Gömöry János), Viedeň
     Bane v Dobšinej, Železníku, Rákoši, Sirku, Nandráži a Turčoku
     Vysoké pece v Stratenej (2), Červeňanoch (1), Nándor hute (1), Sirku (1)
     Technická správa v Dobšinej:
          banský dozorca: Koloman Benedikty (Benedicty Kálmán)
          technický správca lanovky: Pavol Hajts (Hajts Pál)

Železorudné bane v Dobšinej:
     Riaditeľ: Ján Gömöry (Gömöry János)
     Správca baní: Koloman Benedikty (Benedicty Kálmán), Dobšiná
     Banský majetok: banské polia o výmere 883 074 m2
                             1 km dopravných tratí
     Ťažba:             99 825 q železnej rudy
     Počet robotníkov: 66 osôb (Magyar Bányakalauz, 1900, 089-094):

Situáciu, v baníckom podnikaní na území mesta Dobšinej o päť rokov neskôr, možno odvodiť z nasledovných údajov (Magyar Bánya-kalauz 1905, s.110-116):

Bane a huty výsosti kniežaťa Fülöp Szász-Coburg-Gotha v tejto dobe zahŕňovali:

Bane na Fe-rudu: oblasť Knola, Kráľova hora - Kőnigsberg, Vogelberg (Mlynky), Dobšiná a ďalšie v Gemerskej župe

Banský majetok:     128 banských polí
                               124 banských mier
                                   4 prebytky o rozlohe 4 608 401 m2
                                 61 výhradných kutísk
Hutnícke zariadenia: 2 taviace pece surového železa a 3 vysoké pece Stratená a Červeňany
                                  2 výrobne Martinskej ocele
                                  2 valcovne tyčového železa s 2 pecami a 2 stolicami v Novej
Maši-Valkovňa (Nándor huta)
                                  3 valcovne plechov, 6 žeraviacich pecí (Glühőfen) a 6 valcovacích stolíc vo Švabolke
                                  1 výrobňa ohňovzdorných tehál a 1 vypaľovacia pec v Zlatne
Objekty:                     7 lanovkových staníc
                                  2 pražiace pece
                                  2 vysoké pece
                                  2 strojovne dúchadiel
                                  9 iných prevádzkových stavieb
                                  6 prevádzkových budov pri baniach
                                  1 objekt strojovne šachty
                                  5 skladov uhlia
                                  2 sklady železnej rudy
                                17 obytných úradníckych domov
                                  3 obytné domy nižších úradníkov
                                45 obytných domov pre robotníkov
Dopravné trate:         8,103 km podzemných banských tratí s lokomotívovou prevádzkou
                                  4,710 km povrchových banských tratí s lokomotívovou prevádzkou
                                  1,1185 km zvážnych
                                 11,633 km visutých lanovkových tratí

Strojné zariadenie:    8 kotlov na výrobu pary o výhrevnej ploche 468 m2
                                  3 stacionárne parné stroje o výkone 440 HP
                                  4 dynamá o výkone 140 kW
                                80 banských vozíkov
                                  3 vysoké pece
                                  8 valcovní
                                  1 vysoká pec s plynovým pohonom (systém Vechelhäuser), o výkone 250 HP
                                10 pracovných strojov v strojovniach
                                  1 guľový mlyn
                                  1 kolesový mlyn
                                  2 obrubovacie nožnice
                                  3 nožnice na plech

Prevádzkový telefón: 62,173 km telefónnych vedení s 30 účastníckymi stanicami

Výroba:               95875 q železnej rudy v cene 6238 K10f (K – koruny, f – haliere)
                           49300 q surové železo v cene 364680 K
                           61882 q Martinská oceľ v cene 742594 K
                           25120 q jemný plech v cene 678240 K
                           5394 q ohňovzdorné dinasové tehly v cene 37658 K

Poznámka: údaje o výrobe sa vzťahujú na celý podnikateľský subjekt a nie iba na územie Dobšinej

Ústredné riaditeľstvo: Pohorelá

Vedenie prevádzok:
Banský inšpektorát Dobšiná:
                                           Benedicty Kálmán
                                           Gömöry Arnold, banský dozorca
                                           Hajts Pál, pomocný úradník
                                           Klausmann Mátyás, vedúci lanovkovej prevádzky
                                           Rozlosnik János, banský dozorca Mlynky
                                           Rozlosnik Mihály, banský dozorca Mlynky
                                           Kirschner Mihály, dozorca pre práce na povrchu

Vedenie hute Stratená:      Loványi Hugó, vedúci prevádzky, dozorca
                                           Plenczner Andor, dozorca pre práce na povrchu
                                           Pack Pál, majster pecí
                                           dr. Kellner Viktor, Dobšiná, lekár
(pracovníkov prevádzok mimo záujmového územia neuvádzame)

Osadenstvo: 128 baníkov
                      253 pracovníkov v hutách a továrňach

Bratská pokladnica:
Počet členov ku koncu roka 1903 (stratenská huta a hronské železiarne): 229
Príjmy 39821 K 83f, výdavky 17074 K 16f, majetok 22777 K 76f, 47 bytov pre robotníkov s 292. izbami, 3 školy so 4. učebňami, 2 r. kat. kostoly, 1 ev. a. v. kostol a jedno spotrebné družstvo

Okolo roku 1905 prevádzky Coburga boli činné v týchto banských poliach:

v oblasti Gugel (Kruhová) Jóremény a Zemberg

Altenberg (Starý vrch)       Simon a Antal
Biengarten (Včelinec)        Rochus, Károly, József
Massörter ( Baniská)         Teskovics
Wolfseifen (Vlčia dolina)    Ágoston a József - Mihály

Nerastnú surovinu, okrem baní na Gugli a vo Vlčej doline, dobývali povrchovo – lomovým spôsobom. Dobývalo sa na etážach o výške 4 – 8 m. Pod miestom dobývania (porubu) vyrazili štôlňu, do ktorej sa sklzom spúšťala rúbanina a túto následne odťažili banskými vozíkmi na koľajniciach. Pri podzemnom dobývaní využívali dobývanie v záberových pásoch.

Pracovné náčinie baníka tvorilo: plechové korýtko, čakan, motyka, klin, vrták, malé a veľké kladivo (jedno a dvojručné), sochor a nástroj na čistenie vrtnej diery (škrabka). Banské náčinie bolo vlastníkom baníka, ale ostrenie (brúsenie) a kalenie musel uhrádzať určenému kováčovi.

Na prepravu vyrúbanej suroviny sa využívala koľajová doprava. Rozchod koľajníc bol 600 mm. Už v roku 1896 koľajová doprava v baniach a na povrchu dosahovala dĺžku 1640 m.

Doprava jaloviny na odval, ktorá zostala po preberaní rudy, bola koľajová. Prebratú železnú rudu, naloženú do banských vozíkov prepravovali na skládku. Keďže vlastné dobývacie miesta a štôlňa boli umiestnené vyššie, ako je miesto skládky, na dopravu sa využívali zvážnice, ktoré mali dva páry koľajníc s dvomi podstavníkmi.

Korby banských vozíkov boli plechové, podvozok železný, kolesá mali valčekové ložiská. Pri povrchovom dobývaní sa výdreva nepoužívala, pri podzemnom v závislosti na od pevnosti okolitej horniny iba zriedka. Na osvetľovanie slúžili kahance a repkový olej.

Preberaniu rudy, ktoré vykonávali na pracovisku, venovali zvýšenú pozornosť, z rúbaniny vyberali znečisťujúce zložky, predovšetkým okolitú horninu a ankerit. Prebranú rudu ukladali do drevených nádob, v ktorých ju ďalej dopravovali lanovkou do vysokých pecí. Nakladacie stanice boli v Biengartene a pri bani vo Vlčej doline. Časť vyťaženého sideritu spracovávali v pražiacej peci, ktorá bola postavená v bezprostrednej blízkosti nakladacej stanice v Biengartene a časť ďalej prepravovali v surovom stave.

Pražiace pece, vyhotovené zo železného plechu s vnútornou vymurovkou z tehál (vyrobených v Hrnčiarskych Zalužanoch v okrese Poltár), mali kruhový profil a stáli na štyroch železných podperách. Palivom v nich bolo drevené uhlie. Denný výkon jednej pece sa pohyboval v rozmedzí 80 100 q (metrákov). Počas praženia sa siderit, v závislosti od svojej kryštálovej štruktúry, menil na prachovú substanciu.

Pražiace pece Úč. spoločnosti predtým Coburg v Prostrednom Hámri - Mlynky mali odsávacie zariadenie, valcovitý tvar a obsah 36,3 m3, teda asi pre 900 q surovej rudy, Spotreba paliva, ktoré tvorilo hráškový koks predstavovala 3,54 – 4,0 kg na 1 q praženca. Rudu sypali do pece netriedenú.

Rudu, získanú z „Coburgovských“ baní, v dobe pred rokom 1907 predávali iným subjektom, najmä prenajímateľom mestskej vysokej pece, neskôr celú vyťaženú surovinu spracovávali v Stratenskej hute.

Ťažba z dobšinských baní bola: v roku 1907      2 713 ton
                                                              1908      2 109 ton
                                                              1909      6 225 ton
                                                              1910      9 216 ton

Dopravu vyťaženej suroviny z baní pred rokom 1897 vykonávali povozmi. Počet povozníkov bol 8 – 10, ktorí mali 45 – 50 koní. Povozníci dopravovali železnú rudu a drevené uhlie do železiarne v Stratenej a vyrobené surové železo tzv. „langenbergskou“ cestou (cesta, ktorú postavilo mesto Dobšiná a knieža Coburg, sa na hrebeni rozdvojuje a jedna jej vetva smeruje na severozápad k železiarni v Stratenej, po postavení lanovky ju, z hľadiska dopravy produktov, prestali využívať) na železničnú stanicu v Dobšinej. Cena za prepravu bola stanovená vzhľadom na prepravu jedného metrického centa. Okrem tejto úhrady bola povozníkom poskytovaná možnosť bývania na pozemkoch podnikateľa, ako aj užívacie právo obhospodarovať lúky a pasienky.

Produkty železiarne boli na ďalšie spracovanie dopravované aj do pohronských železiarní, či Hrabušíc cestou pozdĺž rieky Hnilec. Na tejto ceste bola do vápencového brala vyrazená tzv. skalná brána pri Stratenej, žiaľ počas obdobia poslednej vojny bola zničená. O zásluhách Coburgovskej rodiny, vo vzťahu k tejto cestnej komunikácii, svedčí aj pamätná tabuľa z roku 1869, umiestnená na brale pri vchode do tiesňavy od Stratenej. V tejto súvislosti ešte dodajme, že príslušníci tejto rodiny vyvíjali aktivity aj v kultúrnej a osvetovej oblasti. Ako príkladom môže byť aktívna účasť na výstave pri príležitosti tisícročného jubilea vtedajšieho štátu, kde mali aj svoj osobitný výstavný pavilón (obrázky 2 až 4).

Náklady na prepravu, vzhľadom na výkonnosť, boli však pomerne vysoké, a tak z hľadiska konkurenčnej schopnosti, bolo nevyhnutné zabezpečiť iné, lacnejšie a spoľahlivé možnosti výkonnejšej prepravy produktov. Týmto požiadavkám, vzhľadom na terénne danosti, najviac vyhovovala doprava lanovou dráhou, ktorú postavili v období rokov 1896 - 1898. Práce na jej realizácii zabezpečila firma Th. Obach – J. Pohling z Kolína (Köln – Nemecko).

Obr. 4 a 5 Renovovaná pamätná tabuľa z roku 1867 na západnej časti vápencového brala a miesto jej osadenia na fotografii z roku 2007 (foto O. Rozložník)

 Obr. 6 a 7 Skalná brána pri Stratenej na pohľadnici z roku 1932 a pavilón kniežaťa Filipa Szász Coburga na výstave k tisícročnému jubileu krajiny konanej v roku 1896

Zamestnanci, pracujúci v dobšinských „Coburgovských“ baniach pochádzali bez výnimky z Dobšinej a to národnosti nemeckej i slovenskej. Ich počty sa v priebehu rokov menili a pohybovali sa v rozmedzí od 51 do 108 zamestnancov.

Obr. 8

Banskú prevádzku riadil hlavný banský dozorca, ktorému podliehali banský majster a technik. Na zabezpečovanie prevádzky slúžili dve budovy, postavené v blízkosti baní, v ktorých sa nachádzala ciachovňa (zápisňa), sklady nástrojov a materiálu, kováčska dielňa, ako aj spálňa pre robotníkov.

V prevádzkach Fülöp Szász – Coburg Gotha bolo v roku 1902 bolo v železorudných baniach zamestnaných 142 mužov, 7 žien a 50 detí, spolu 199 osôb a hutníctve bolo zamestnaných 47 mužov (Wahlner, A.: Magyarország bánya- és kohóipara 1902. évben, BKL 1903,II, s.583).

V roku 1903 postavili v banskej prevádzke kniežaťa Coburga v Mlynkoch – Havranej doline novú povrchovú banskú úzkokoľajnú železnicu o dĺžke 1,2 km.
Okrem toho tu zriadili dve nové zvážnice o celkovej dĺžke 970 m. Zvážnu, o dĺžke 250 m, vedúcu k vysokej peci v hnileckom údolí odmontovali a jej prevádzku definitívne zastavili. Táto zvážna pôvodne predstavovala spojenie medzi vysokou pecou a lanovkou Dobšiná – Stratená. V banskej prevádzke kniežaťa Coburga v Mlynkoch-Havranej doline postavili v roku 1903 päť nových pražiacich pecí a v banských prevádzkach mesta Dobšiná dve (Wahlner, A.: Magyarország bánya- és kohóipara 1903. évben, BKL 1904,II., č.20-24, s.516).

Postavenie pražiacich pecí v roku 1903 pri baniach kniežaťa Coburga v oblasti Mlynky – Prostredný Hámor, malo za následok odstránenie troch pražiacich pecí zo stratenskej železiarne (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1904 évben, BKL 1905, II. č.20-24, s.500).

Obr. 9 a 10 Povrchová ťažba v banskom poli Maassörter vo vlastníctve kniežaťa Coburga

Dôvodom nižšej ťažby v baniach kniežaťa Coburga v roku 1907 bolo, že v predchádzajúcom období stagnácie železiarskeho priemyslu sa v stratenskej železiarni nahromadilo väčšie množstvo železnej rudy (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1906. évben, BKL r. XL, 1907, II. č.24, s.860).
Prevádzka dobšinských železorudných baní vo vlastníctve kniežaťa Coburga v roku 1910 nevykazovala vzostupnú úroveň, keďže železiarne v Stratenej v predchádzajúcom roku spracovali o 24 575 q viac železnej rudy. Príčinou bola skutočnosť, že v roku 1910 boli pece pre opravu výmurovky dlhšiu dobu mimo prevádzky, čím ročná spotreba železnej rudy poklesla (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohó ipara az 1910 évben, BKL, 1911, II , 24, s.831).

Obr. 11

Banské práce v dobšinských baniach kniežaťa Coburga, v roku 1912, prebiehali obdobne ako v predchádzajúcom období v pomerne obmedzenom rozsahu a bez mimoriadnych udalostí, nové zariadenie do prevádzky nezaviedli.

Bane, spadajúce pod rožňavský banský komisariát a aj bane v spišskom obvode, spolu so všetkým príslušenstvom a železiarňami, odkúpila jedna účastinárska spoločnosť, ale konečné uzatvorenie tejto skutočnosti však zostáva na nasledujúci rok (Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1912. évben, BKL r. XLVI, 1913, II. č.24, s.791).

Obr. 12 Mapa banských polí kniežaťa Coburga v okolí Dobšinej Mlyniek z roku 1913 (pôvodný stav)

Spracoval Mikuláš Rozložník, december 2021

Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis": (44/50)

Dobšiná a jej potok (2) z môjho skicáka.

Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis": (45/50)

...a tu som "zreštauroval" moju pôvodnú kresbičku z roku 1962. To sme skupinka nadšencov s učiteľom Palgutom chodili po meste (i v Lányiho hute) a kreslili, kreslili.

...neviem, kde sa podeli všetky moje výkresy, ale tento mám a spomínam si i na to, že po dokreslení nás učiteľ vzal na limonádu do krčmičky "Na bujaku"...

Hostinec "Na bujaku" je legendárny i pre povesť, že tam bola červenovlasá krásna krčmárka, ktorej osud doprial "nesmrteľnosť".

Veď dodnes mnoho Dobšinčanov pozná povesť o sklenenej panej z Marónov.

...ak ju ešte nepoznáte, pozrite si moju "ilustrovanú históriu", alebo navštívte stránku môjho priateľa Ruda Pellionisa!

V Anglicku sa už koncom 18. storočia bežne posielali k Vianociam pozdravné karty, zdobené motívmi Vianoc a zimnými krajinkami. Podobne listy písané k vianočným sviatkom boli v niektorých častiach zdobené kreslenými motívmi, z ktorých mnohé sa neskôr dostali na celú plochu pozdravných kariet. Podľa zachovalých materiálov autorov k takémuto riešeniu viedla určitá pohodlnosť, hlavne čo sa týka zdĺhavého vypisovania textu. Pozdravné karty vyhotovovali na objednávky výtvarníci.

K Anglicku sa viaže aj vznik prvej skutočnej vianočnej pohľadnice, ako ju poznáme dnes. Podľa viacerých zdrojov prvú vianočnú pohľadnicu namaľoval maliar John Calcott Horsley v roku 1843 v Londýne. Obrázok šťastnej rodinky sediacej pri štedrovečernom stole, s textom „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok“ namaľovaný na objednávku obchodníka Henryho Cola, sa stal motívom pre tlač prvých vianočných pohľadníc. Neskôr sa na pohľadnice lepili známky s vianočným motívom.

Iné pramene prisudzujú prvenstvo vzniku vianočných pohľadníc Taliansku, kde už v roku 1709 Nicolo Monte Mellini rozposlal svojej rodine a priateľom kartičky s prianiami. Tento nápad bol inšpiráciou pre tlač pozdravov s obrázkami.

Pohľadnice s vianočnou tematikou sa tešili veľkej popularite. Ľudia ich s obľubou posielali svojim blízkym a známym k vianočným sviatkom i k Novému roku. Vytvorila sa tak milá tradícia, ktorá pretrváva dodnes, aj keď v súčasnosti v predvianočnom čase plné tašky poštárov nahradil moderný spôsob komunikácie prostredníctvom mailov, esemesiek alebo elektronických pohľadníc. Preto sú vianočné a novoročné pozdravy vo forme tlačených pohľadníc stále viac zriedkavejšie. Napriek tomu má klasická pohľadnica s najrôznejšími vianočnými motívmi svoju hodnotu a neopísateľné čaro. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí chcú potešiť klasickou, poštou odoslanou pohľadnicou. Možno práve takáto pohľadnica dokáže urobiť najväčšiu radosť a spríjemniť očarujúce sviatočné chvíle.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Zdroje:
https://www.vianocne-pozdravy.sk/novorocenky/nas-blog/zaujimavosti-z-historie
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
Foto: S. Holečková

Výsledky jesene 2021:

Lipovník – Drnava 6:5, góly: K. Šoltés 2, Zsilla, K. Kovács, Rencsok
Drnava – Rudná / Rožňava B 2:4, góly: Rencsok, Tisza
Krh. Dlhá Lúka – Drnava 4:6, góly: Zsilla 2, Rencsok 2, Tisza, K. Šoltés
Drnava – G. Hôrka 1:5, gól: Zsilla
Dobšiná – Drnava 3:3, góly: R. Kovács, K. Šoltés 2
Dlhá Ves – Drnava 1:1, gól: K. Šoltés
G. Poloma – Drnava 1:1, gól: K. Šoltés
Drnava – V. Slaná 1:2, gól: Rencsok
Rakovnica – Drnava 4:4, góly: Tisza, K. Šoltés, Zsilla, T. Lipták
Drnava – Pača 8:1, góly: K. Šoltés 4, Ondrej, Rencsok 2, R. Kovács
Hrhov – Drnava 0:1, gól: K. Šoltés
Drnava – Betliar 5:2, góly: Rencsok 3, Zsilla, R. Kovács - Ondrej vlastný
Drnava – Rož. Bystré 3:2, góly: Rencsok, K. Šoltés, P. Búlik
Drnava – Lipovník 5:1, góly: K. Šoltés 2, Rencsok 2, Bernáth

Tabuľka 6. ligy po jesennej časti 2021               Graf umiestnenia FK Drnava v tabuľke

Strelci Drnavy:

16 – Kilián Šoltés
12 – Jozef Rencsok
  6 – Gellért Zsilla
  3 – Róbert Kovács, Daniel Tisza
  1 – Michal Ondrej, Peter Búlik, Kristián Kovács, Ján Bernáth, Timotej Lipták

Vlastný gól: Michal Ondrej

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Aktivity tejto rodiny na okolí spočívali nielen v realizácii ťažby železných rúd, ale aj v prenájme vysokej pece, ktorá bola vo vlastníctve mesta. Začiatky banskej činnosti kniežaťa Coburga na území Dobšinej spadajú do roku 1830. Banský majetok knieža rozvíjal nielen kúpou existujúcich baní, ale získaval ich aj udeľovaním nových banských polí.

Obr. 1  Časť špeciálnej mapy z roku 1932 v mierke 1:75 000 s vyznačením lanových  dráh pri Dobšinej

(trasy lanovej dráhy sú vyznačené čiernou čiarou prerušovanou bielymi krúžkami)

Relatívne odľahlé situovanie železiarne od zdrojov základných surovín, ako aj narastajúca výroba a nedostatok potrebného počtu povozníkov na dopravu surovín a výrobkov, si vynútili realizovať generálnu a trvalú zmenu dopravných pomerov. 

V roku 1896 preto začali stavať lanovku, ktorá by spájala železničnú stanicu v Dobšinej so železiarňami v Stratenej a železorudnými baňami v Biengartene, Vlčej doline a oblasti Mlyniek. Lanovku, systému Pohling, projektovala a postavila firma Th. Obach – majiteľ J. Pohling z Kolína (Köln – Nemecko). Do prevádzky bola daná v roku 1897 (uvádza sa aj rok 1898). Lanovkou prepravovali surovú železnú rudu z baní do železiarní, vyrobené surové železo, ako spätnú záťaž, dopravovali na železničnú stanicu v Dobšinej a palivo pre vysoké pece, dopravené železnicou na dobšinskú stanicu, do stratenských železiarní. 

Lanová dráha v podstate predstavovala zostavu, pozostávajúcu z hlavnej a troch vedľajších priečnych trás. V súvislosti s parametrami jednotlivých úsekov tejto lanovkovej sústavy je potrebné uviesť skutočnosť, že i napriek málo dostupným historickým dokladom, sa technické údaje odlišujú, čo nakoniec platí aj pre presný dátum jej postavenia (pre prehľad odlišné údaje uvádzame v zátvorke).  

Obr. 2 Schéma rozloženia jednotlivých trás a staníc lanovky (podľa Eisele 1907)

Celková dĺžka sústavy bola 11 693 km (udáva sa aj 11 582 km), z čoho hlavná trasa, teda zo železničnej stanice Dobšiná do stratenských železiarní, bola dlhá 8 235 km (aj 8 288 km), prevýšenie koncových staníc bolo 366 m, priemerné stúpanie 1:3  (Eisele c. d. s. 440, Schréder c. d. s. 263-286).

Lanovková sústava pozostávala z týchto úsekov:

a) hlavná trasa:

železiareň Stratená – dobšinská vysoká pec                                          dĺžka 2500 m ...  prevýšenie 43 m

dobšinská vysoká pec – odbočovacia stanica Gugel (dnes Kruhová)              1800 m                       108 m 

odbočovacia stanica Gugel – rozdeľovacia stanica Christof (Krištof)               1712 m                       312 m

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – železničná stanica Dobšiná               2175 m                       204 m   

b) vedľajšie trasy:

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – bane Biengarten                                   510 m                        41 m

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – bane Vlčia dolina                                  935 m                       161 m 

odbočovacia stanica Gugel – Prostredný Hámor                                               1920 m                       215 m         

Uvedený prehľad jednotlivých úsekov trasy je uverejnený v odbornej publikácii  vydanej v roku 1907 a postačuje pre utvorenie si predstavy o bývalej lanovke. S rozdielmi v údajoch, predovšetkým v dĺžke jednotlivých úsekov, sa preto ďalej nebudeme zaoberať.

Zo situácie jednotlivých úsekov lanovky vyplýva, že na rozdeľovacej stanici Krištof sa trasa rozdeľuje na štyri smery; na odbočovacej stanici Gugel, na tri smery a stanica pri dobšinskej vysokej peci je iba priechodná. Stanice v Biengartene, Vlčej doline a v Prostrednom Hámri boli vybavené nasýpacími zariadeniami na nakladanie rudy.  

Obr. 3 Pozdĺžny profil lanovou dráhou v úseku železničná stanica Dobšiná – železiareň Stratená

Obr. 4 Pozdĺžny rez trasou lanovky v úseku rozdeľovacia stanica Gugel – Prostredný Hámor

Obr. 5 Pozdĺžny rez trasou lanovky v úseku stanica Vlčia dolina – Biengarten

Obr. 6   Technické zariadenie nakladacej a prijímacej stanice Dobšiná 

Obr. 7  Železničná stanica Dobšiná v roku 1890

Ročná prepravná kapacita lanovky bola 120 000 q železnej rudy, 50 000q dreveného uhlia a 40 000 q surového železa (Eisele c. d. s. 440).

Celá lanovka mala osem staníc, deväť automatických napínacích zariadení lán a 155 podporných železných stožiarov. Objekty staníc mali drevenú konštrukciu, napínacie zariadenia železnú konštrukciu.

Rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) na Rovni

Obr. 8 a 9   Objekty rozdeľovacej stanice Christof (Krištof) na Rovni 

Obr. 10  Rozdeľovacia stanica lanovky Christof – Krištof (obrázok uverejnený v roku 1913)

Obr. 11  Miesto bývalej rozdeľovacej stanice v roku 2007 (foto O. Rozložník)

Technický výkres zariadenia rozdeľovacej stanice

Obr. 12  Pôdorys a pozdĺžny profil zariadenia rozdeľovacej stanice

Zo zachovaných podkladov vyplýva, že od doby postavenia lanovky dochádzalo k rôznym stavebným a technickým úpravám, čo sa prejavilo aj na fotografiách zhotovených v rôznom časovom rozpätí. 

Táto stanica rozdeľovala trasu lanovky na dva smery. Severovýchodným smerom z nej vychádzala trasa do oblasti Biengartenu, kde boli ťažobné miesta železnej rudy a nakladacia stanica. Juhozápadným smerom pokračovala trasa do nakladacej a prijímacej stanice Vlčia dolina.

Obr. 13 Trasa lanovky z rozdeľovacej stanice Christof k ložiskám železnej rudy v Biengartene

(fotografia uverejnená v roku 1913)

Obr. 14  Odbočovacia stanica Gugel (obrázok uverejnený v roku 1913)

Obr. 15  Prijímacia stanica lanovky vo Vlčej doline (archív Š. Polgári, doplnil O. Rozložník)

Trasa lanovky z odbočovacej (rozdeľovacej) stanice Gugel pokračuje severovýchodným smerom do nakladacej stanice Prostredný Hámor (miestna časť obce Mlynky) a severozápadným smerom do železiarskeho komplexu Stratená.

Obr. 16 Trasa lanovkovej dráhy stanica Gugel – stanica Prostredný Hámor, fotografia uverejnená v roku 1913

(v pozadí horské pásmo Viničiara a Veľkej Knoly s banskými lokalitami)

Obr. 17 Technické zariadenie lanovkovej stanice v Stratenej

Obr. 18  Objekty vysokých pecí vo východnej časti Stratenej (na severnej strane vrchu

v pozadí je priesek v lesnom poraste, ktorým viedla lanová dráha)

Najväčšia vzdialenosť medzi stožiarmi lanovky bola 620 metrov a najvyšší stožiar mal 22 metrov. Na stožiaroch boli umiestnené dve nosné a jedno ťažné lano. Priemer nosných lán na zaťaženej strane a prázdnej strane bol 51 resp. 23 mm.      

Korba lanovkového vozíka, tvaru lichobežníka, bola zhotovená z hrubého železného plechu. Na prepravu dreveného uhlia bolo určených 120 vozíkov s obsahom korby 0,5 m3  a rovnaký počet na dopravu rudy a surového železa s obsahom korby 0,12 m3. Na nakladacích staniciach sa vozíky naplňovali zo zásobníkov rudy cez násypné hrdlá. Váha jedného nákladu bola asi 200 kg, dopravná rýchlosť 2,0 – 2,5 m/s, hodinový výkon 120 – 180 q. Pohon lanovky pôvodne zabezpečovali tri parné stroje o výkone 52 HP (HP – konská sila, 1 HP = 745,7 W), od roku 1904 bol pohon zabezpečovaný elektrickou energiou vyrábanou centrálou v Stratenej. 

Obr. 19 a 20  Vozík lanovky a typický lanovkový pilier (zdroj Eisele 1907,  http://www.zeno.org/Roell-1912/A/Seilbahnen)

Obr. 21  Prierez spojkou nosného lana

Na prevádzku lanovky boli použité tri elektromotory: na odbočovacej stanici Gugel o výkone  40 HP; na rozdeľovacej stanici Krištof o výkone 20 HP a pri stanici dobšinská vysoká pec o účinnosti 15 HP. Elektrickú energiu na pohon elektromotorov a iné spotrebiče vyrábala elektráreň, umiestnená v areáli železiarne. Táto bola vybavená plynovým motorom na pohon kychtovým plynom, ktorý bol prepojený s generátorom vyrábajúcim trojfázový striedavý prúd vysokého napätia. Rozvod elektrickej energie bol súbežne s trasou lanovky na osobitných stožiaroch. Na jednotlivých staniciach ostali parné stroje ako záložný zdroj.

Drevené uhlie, dopravené lanovkou do železiarne, uložili do priestranného skladu uhlia, dopravená surová železná ruda sa vysypávala na prípravnú plochu. Vozíky, naložené vyrobeným surovým železom, sa pomocou výťahu o výške 14 m, zdvíhali z úrovne spodku vysokej pece, na úroveň lanovkovej stanice. 

V súvislosti s výstavbou tejto lanovej dráhy v roku 1897 boli vybudované aj dve zvážnice, z ktorých jedna slúžila na dopravu vyťaženej železnej rudy z baní v Biengartene a Massörtri k lanovkovej stanici v Biengartene a druhá spájala prechodnú lanovkovú stanicu Dobšinská Maša  s vysokou pecou v údolí Hnilca  (Wahlner, A.: Magyarország bánya- és kohóipara 1897. évben, Bányászati- és Kohászati Lapok – BKL, roč. XXXI,  r. 1898,  s. 375) 

Na konečnej stanici v Dobšinej, prijaté vozíky naplnené surovým železom posúvali ďalej po závesných koľajničkách a vyprázdňovali ich do vedľa pristavených železničných vozňov, alebo ich obsah uskladňovali ako zásobu vedľa objektu stanice.  

Pripojovací mechanizmus vozíkov lanovky zabezpečoval zverák, umiestnený na konci zdvíhacej páky so závažím, pohybujúci sa po vodorovnom nosníku, ktorý zachycuje ťažné lano. 

Spojovací mechanizmus nosných lán pozostával z troch častí; prostredná časť bola na obidvoch koncoch opatrená protichodnými závitmi, ktoré umožňovali, že obidve okrajové časti kužeľovitého tvaru sa stiahli a tým, po nevyhnutnej úprave prameňov lana, umožnili jeho spojenie.    

Použitá literatúra:

Eisele Gusztáv: Gömör és Kishont törvényesen  egyesült vármegyének  Bányászati Monografiája, Selmeczbánya, 1907

Fečková, P. – Moravčíková, Ľ. – Mihok, Ľ. – Petrík, J. – Roth, P.: Hutnícke podniky rodiny Coburgovcov na Slovensku, Archeologia technica 17, Brno, 2006

Magyar Bánya-kalauz, 1900... (a ďalšie roky uvedené v texte)  

Papp Károly: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszén készlete, Budapest 1915

Rozložník O. – Hunsdorfer E. (ed): Banské mesto Dobšiná, Banská agentúra Košice, 2008, s. 132

Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, 1, 2, Bratislava, 1938, s. 151

Schréder, G.: A Coburg herczegi bányaösszlet vasérczbányainak vasgyárainak rövid történetése, BKL, r. 1913, II., č. 17, s. 263-286

Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1900... évben, (ďalej BKL),  (roky uvedené v texte)  

Spracoval Mikuláš Rozložník december 2021

Hasiči z Muráňa odovzdajú svetlo Muránčanom a obyvateľom Muránskej Lehoty.

V Jelšave trvalo roznášanie svetla nádeje trocha dlhšie. Bolo odovzdané do Zariadenia opatrovateľskej služby, obyvatelia si ho mohli prísť odpáliť pred Mestský úrad a samozrejme boli rozsvietené sviečky aj pred sochou svätého Floriána.

V neposlednej miere, tak ako každý rok, si prišla odpáliť svetielko pani Mgr. Margita Mladšia (na obr. vpravo), ktorá s láskou ho odovzdá obyvateľom Revúckej Lehoty.

Sme radi, že sme opäť potešili v tomto adventom čase.

Betlehemské svetlo nesie posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty. Tieto hodnoty by mali byť vlastné ľuďom bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania, ku ktorej cirkvi sa hlásia, alebo sú bez vyznania.

Gabriela Jakubecová

A zapamätal som si historku o tom, že ako sa v tomto hostinci stretávali skupiny "ľavých-červených" a "pravých-čiernych" miestnych politikov. ...a stalo sa, že dvaja bratia stáli na opačných stranách a raz pri "stretnutí" si vymenili názory ručne a celé mesto malo zábavu s polámaným nosom jedného a modriny pod okom druhého.

Tak uznajte, čo sa za storočie zmenilo...?

Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis" (str.47/50):

DOBŠINÁ

- tieto charakteristické drevené domčeky niesli príznačné meno "Kútik"!

Čas je neúprosný a takéto"malebné" kútiky

sú už len v našich spomienkach

a mojich kresbách...

Malá ilustrovaná história horného Gemera "Dobsinensis" (str.48/50):

ČETERNA

- veľká väčšinou liatinová nádrž do ktorej vteká prirodzený prúd vody.

Do 19. stročia ich inštalovali ako zásobárne vody najmä pre hasičov, ale boli to i zdroje pitnej a úžitkovej vody.

V Dobšinej zásobovanie vodou bolo i početnými studňami (pozri str. 46!) a neskôr vodovodom s kvalitnou vodou.

Do pol. 20 stor. boli takéto "četerne" na Zimnej ulici, "Harmatova", "Hákova" - pred evanjelickým kostolom, na námestí...

v nedávnom čase pri plánovaní "rekonštrukcie" námestia som dúfal, že architekt spolu s občanmi dospejú k názoru,

dať tomuto miestu opäť život napr. i s tradičnou replikou četerne, lipami pod ktorými by sa dalo odpočívať...

nestalo sa...

Záver jesene sme konečne chytili, štyri kolá pred koncom prišla prvá výhra, v ďalšom kole druhá a remíza. Poskočili sme z posledného na predposledné miesto. V záverečnom jesennom kole sme mohli potvrdiť stúpajúcu formu, avšak doma sme opäť prehrali. Mohli sme byť ešte o stupienok vyššie. Hlavne v domácom prostredí sme nedokázali premieňať vytvorené šance, i keď boli i zápasy, v ktorých sme takmer neohrozili bránu hostí. U súpera to bolo ešte ťažšie. Kolísavé výkony nám nedovolili pobiť sa o vyššie priečky, keďže sme zlyhávali v dôležitých momentoch stretnutí.“

Káder: Denis Zakhar, Dávid Džačár – Peter Boroš, Jakub Fatľa, Ivan Oravec, Norbert Lükö, Štefan Kún, Milan Kozák, Jaroslav Piater, Róbert Smrek, Matej Gelda, Tomáš Hajdúk, Daniel Kótai, Peter Darvaš, Jozef Görgei, Martin Ďuríček, Tomáš Beke, Adrián Pipoly, Erik Bodnár, Daniel Freivolt, Michael Boroš, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Július Benedik, Andrej Vaško, Roland Fabian, Jozef Erdöfalvi, Štefan Dorkin, Tomáš Revúcky, Jozef Gulykáš, Dávid Vozár.

Prišli: Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Róbert Smrek, Matej Gelda.
Zranení hráči: Erdöfalvi, Oravec, Vaško, P. Boroš.

Výsledky na jeseň

Čaňa – Krásnohorské Podhradie 11:1, gól: Benedik
Krásnohorské Podhradie – Medzev 0:2
Pavlovce n./Uhom – Krásnohorské Podhradie 3:0 kont.
Krásnohorské Podhradie – Kechnec 0:4
Strážske – Krásnohorské Podhradie 2:0
Krásnohorské Podhradie – Košická Nová Ves 0:4
Spišské Vlachy – Krásnohorské Podhradie 6:0
Krásnohorské Podhradie – Sokoľany 0:1
Cejkov – Krásnohorské Podhradie 1:0
Krásnohorské Podhradie – Geča 0:3
Ťahanovce – Krásnohorské Podhradie 7:1, gól: Gulykáš
Krásnohorské Podhradie – Topoľany 4:1, góly: M. Ďuríček 2, Revúcky 2
Kráľovský Chlmec – Krásnohorské Podhradie 3:5, góly: Revúcky 4, Hajdúk
Dvorníky-Včeláre – Krásnohorské Podhradie 0:0
Krásnohorské Podhradie – Budkovce 2:4, góly: Revúcky 2

Tabuľka IV. ligy – JUH po jesennej časti

Strelci

Július Benedik, Tomáš Hajdúk, Jozef Gulykáš po 1, Martin Ďuríček 2, Tomáš Revúcky 8

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Nevedel som, čo ma čaká, na akých ľudí natrafím a určitým spôsobom to bolo vzrušujúce, pretože sa predo mnou zrazu otvárala nová životná etapa, nové zážitky a dobrodružstvá. Hneď ako prvé ma zaujalo krásne prostredie, do ktorého sú dedinka Rožňavské Bystré a aj filiálka Rakovnica zasadené. Na mieste ma netrpezlivo očakávalo niekoľko spolusestier z cirkevného zboru. Určite boli i ony plné očakávaní voči novému duchovnému. Úvodná nervozita, možno neistota pri prvom stretnutí rýchlo opadla a my sme vedeli, že ako ľudia sme si hneď na prvý pohľad sadli. Vrelé prijatie sa mi dostalo na prvých službách Božích aj od zvyšných členov a pravidelných účastníkov bohoslužieb. Prvá bohoslužba v zbore bola pre mňa výnimočná aj preto, lebo som si spolu s veriacimi mohol pripomenúť 175. výročie posvätenia chrámu v Rožňavskom Bystrom a prislúžiť aj prvýkrát sviatosť Večere Pánovej. Vrelého prijatia sa mi dostalo aj zo strany mojej principálky, sestry Mgr. Ľubice Olejárovej, PhD., ktorá počas môjho kaplánskeho pôsobenia administrovala cirkevný zbor a bola mi vždy nápomocná. Najväčšou výzvou bolo pre mňa na začiatku spoznávať mojich cirkevníkov a vysporiadať sa s určitými problémami, ktoré služba v tomto zbore prinášala. Jednou z nich bola dlhodobá absencia kantora, ktorá trápila aj mojich predchodcov. Preto som hľadal spôsoby, ako by sa dal tento problém vyriešiť. Prostredníctvom počítačového softvéru a techniky sa mi podarilo nájsť riešenie a na službách Božích nás počas piesní doprevádza cez reproduktor organový sprievod vyhotovený v počítači podľa predlohy z cirkevných partitúr. Organová hudba je veľkým obohatením každej bohoslužby a veriacim sa i tento spôsob riešenia veľmi páči. 

Jednou vecou je život v cirkevnom zbore a v spoločenstve veriacich, no nemenej dôležitým je aj spoločenstvo bratov a sestier v oltárnej službe. Hneď od začiatku som sa medzi nimi cítil prijatý a priateľská atmosféra i tímový duch priniesol svoje ovocie najmä v období pandémie a prvých lockdownov. Hoci som sa prihováral veriacim počas lockdownu prostredníctvom obecných rozhlasov v Rožňavskom Bystrom i v Rakovnici, predsa len sme s kolegami cítili potrebu šíriť slovo Božie aj iným spôsobom. Preto som inicioval natáčanie bohoslužieb v jednotlivých cirkevných zboroch, ktoré by si potom veriaci z celého seniorátu, ba aj z celej cirkvi počas lockdownu mohli pozrieť vždy v nedeľu na internete. Samotné natáčanie a produkciu som si zobral pod patronát a spolu s vnútromisijným výborom a za veľkej podpory nášho seniora Mgr. Radovana Gdovina, sa podarilo tento projekt aj úspešne zrealizovať. Do natáčania sa horlivo zapojilo mnoho kolegov a kolegýň zo seniorátu a v neposlednom rade netreba zabudnúť aj na kantorov a kantorky, ktorí svojimi hudobnými zručnosťami a umom výrazne dopomohli pri tvorbe tohto, dovolím si tvrdiť, úspešného projektu.

Dobrý čas strávený s veriacimi a v pracovnom nasadení mi rýchlo prešiel a po dvojročnej kaplánskej službe a po splnení všetkých stanovených kritérií som sa prihlásil na zloženie farárskej skúšky, ktorú sa mi úspešne podarilo zložiť 6. októbra 2021. Odvtedy pôsobím v cirkevnom zbore ako námestný farár. Za celé obdobie musím skonštatovať, že som si miestne prostredie i ľudí veľmi obľúbil a práca v zbore i s kolegami na Pánovej vinici ma napĺňa. Iste, ako spoločnosť si momentálne prechádzame turbulentným obdobím, ktoré sa značne dotýka aj života cirkevného zboru. Musíme hľadať cesty a spôsoby ako sa s nepriaznivou situáciou vysporiadať. Polovicu adventného času sme sa opäť nemohli stretávať na bohoslužbách kvôli pandemickým opatreniam. Som rád, že došlo k čiastočnému uvoľneniu a v posledné dve adventné nedele sme mohli spoločne stráviť čas v kostole pri Božom slove, spoločenstve, modlitbách a piesňach. Adventný čas je totiž dôležitým obdobím vnútornej prípravy na hodné prijatie prichádzajúceho Spasiteľa. O to by sa mal usilovať každý veriaci kresťan, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov oveľa intenzívnejšie a hlavne bez straty zreteľa na skutočný význam Vianoc, ktorý je zavinutý v plienkach v betlehemskej maštali. Preto by som rád povzbudil aj všetkých čitateľov, aby sa nenechali strhnúť vírom vianočných príprav a prázdnym klišé bez duchovnej hodnoty, ktoré ponúka všadeprítomný konzum. Viera, služba a odovzdanosť Kristu je oveľa viac. Teší ma, že toto môžem prežívať spolu s veriacimi tu na Gemeri a hlavne vo svojom cirkevnom zbore.

Rád by som využil ešte túto milú príležitosť a aspoň krátko vám, milí čitatelia, poprial v mene svojom i v mene CZ ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré, Pánom požehnané nadchádzajúce vianočné sviatky a veľa požehnania, milosti a ochrany do nastávajúceho roku 2022.

Mgr. Peter Hlavatý
námestný farár CZ ECAV
Rožňavské Bystré

https://www.youtube.com/watch?v=G2V19gi3zzg

Štedrovečerné služby Božie 2021 - CZ MURÁNSKA DLHÁ LÚKA Kazateľ: Mgr. Radovan Gdovin, Liturgia a spev: Mgr. Radovan Gdovin Mgr. Dušan Pavel Hrivnak Mgr. Adriana Hrivnaková Mgr. Emília Völgyiová Mgr. Jana Kendžurová, Kantor: Zuzana Smírová

PORIADOK ŠTEDROVEČERNÝCH SLUŽIEB BOŽÍCH: 1. Úvodná hudba 2. Oslovenie 3. Predspev adventný 4. Pieseň adventná ES019 5. Antifóna adventná č.5 6. Pozdrav 7. Kolekta 8. Text prorocký 9. Pieseň adventná ES013 10. Žalm 11. Pieseň vianočná ES041 12. Antifóna vianočná č.12 13. Evanjelium 14. Pieseň vianočná ES052 15. Kázeň 16. Pieseň vianočná ES053 17. Spievaný Otčenáš 18. Áronovské požehnanie 19. Pieseň vianočná ES060.

jednotlivo každý ročník do samostatnej knižnej väzby. Knižná väzba zabezpečila spojenie viacerých voľných čísel jedného ročníka novín i fyzicky do jednej knižničnej jednotky, ochranu pred poškodením, roztratením časti periodika, ochranu pred pôsobením svetla, lepšie podmienky ich uloženia i primerané sprístupnenie. Tieto noviny doposiaľ neboli knihársky zviazané.

Knižné viazanie 151 ročníkov realizoval odborný kníhviazač z Rimavskej Soboty, Ladislav Lindis s tímom spolupracovníčok vo svojej vlastnej kníhviazačskej dielni LI-NOX, s.r.o. Väzby vyhotovili ručným šitím V8 niťou, prípadne skobou, s použitím ekologických materiálov. Základom tvrdej väzby je sivá papierová lepenka eskobar, vyrobená zo zberového papiera, knihárske textilné prírodné plátno a lepidlo - prírodný glej, vyrobený z kostí. Formát väzby prispôsobili formátu novín.

Tým sa zároveň uskutočnilo spojenie viacerých voľných zošitov jedného ročníka periodika i fyzicky do jedného celku.

Zámerom projektu bola záchrana regionálnych periodík pre budúce generácie čitateľov, ochrana pred poškodením a roztratením a ich primerané sprístupnenie.
Knižnica múzea uchováva vo svojom 46-tisícovom knižnom fonde historické tlače a rukopisy a taktiež súčasné tlače, audiovizuálne i elektronické dokumenty z rôznych vedných odborov, umenia i literatúry. Medzi nimi i temer 600 titulov novín a časopisov. Predovšetkým obsahuje hodnotnú regionálnu literatúru Gemera-Malohontu a odbornú literatúru korešpondujúcu s vlastivedným zameraním svojho múzea.

Knižnica je dostupná širokej čitateľskej verejnosti formou bezplatného prezenčného štúdia. Svoje služby poskytuje čitateľom aj online, telefonicky a e-mailom. Katalógy knižnice nájdete i na: https://gmmuzeum.sk/kniznica/. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Odbornú preventívnu ochranu regionálnych novín Gemera-Malohontu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.

Mgr. Iveta Krnáčová (knihovníčka GMM)

Do nového roka 2022 prajeme všetkým ľuďom lásku, zdravie, šťastie a pokoj v duši."

Do pošty nezabudla pripojiť aj link na príspevok o ktorý v tomto príspevku vlastne ide. Pozrime si ho spoločne, alebo i jednotlivo, ako vám to vyhovuje: https://www.youtube.com/watch?v=aHn7EJInU18&authuser=0

Jeho práce výrazným spôsobom prispeli nielen k etablovaniu slavistiky, ale aj k politickej emancipácii slovanských národov, keďže dal dovtedy len romantickej myšlienke slovanskej vzájomnosti vedecký základ.

Zároveň si Vás dovoľujem poprosiť, aby ste tento výnimočný dokument posunuli ďalej, cez e-maily, sociálne siete a pod. svojej rodine a známym.

Tichý génius Pavol Jozef Šafárik:

https://www.youtube.com/watch?v=CWzso71amVM

Ďakujem pekne a prajem Vám všetkým pokojný sviatočný týždeň.

Dom Matice slovenskej v Rožňave

Na Čuntave turisti vybudovali peknú chatu a ich agilitu ocenili i stovky turistov na XVII. Slovenskom zimnom zraze v roku 1983. Myslím si, že turistika v Dobšinej si zasluhuje osobitnú kapitolu, veď z jej radov vyšli i viacerí známi horolezci (G. Haak, Ľ. Záhoranský, bratia Križovci...).

Malá ilustrovaná história horného Gemera "Dobsinensis": (50/50)

Malá ilustrovaná história horného Gemera so zameraním najmä na staré banícke mestečko DOBŠINÁ stranou 50 končí.

Vaša odozva a aj zaslané námety ma presviedčajú, aby som pokračoval, veď sú mnohé historické udalosti a aj POVESTI z nášho kraja, ktoré si zaslúžia byť popularizované i takou formou, akú som zvolil ja.

Ďakujem za priazeň, tešia ma vaše pripomienky a čakám i doplnky, či námety. Môžete zdieľať, či si niektorú ilustráciu vytlačiť...

Malá ilustrovaná história horného Gemera  (záver)

Prvú časť mojej ilustrovanej histórie musím ukončiť tým, čím celý náš región stáročia žil – baníckou prácou. Baníctvo dalo celému regiónu charakter a baníci boli na svoju prácu a výsledky vždy hrdí!

Predstavte si, že už v roku 1683 vzniklo Dobšinské združenie baníkov "BRUDERSCHAFT", ktoré plnilo úlohu svojpomocnej organizácie a od r. 1859 má i svoju pokladňu – "bruderlade"!

Chcel som nakresliť i obrad prijímania, ale zdal sa mi už dostatočne známy, a tak upriamujem pozornosť na TURÍCE.

Turíce (aj ako "letnice" – svätodušné sviatky) sa slávia zvyčajne 49 dní po Veľkej noci a v Dobšinej sa spájajú i s oslavou baníckej slávy.

Tradične sa stavali briezky k domom baníkov, konali sa bohoslužby, pochod s dychovkou mestom... V roku 2015 bol v meste odhalený monolit z kremeňa (30 ton) ako symbol ťažkej práce, ktorá stáročia živila i obyvateľov mesta.

ZDAR BOH! – GLÜCK AUF!

Štefan Burčo

Výsledky na jeseň:

Radzovce – Jesenské 1:2, góly: Múčik
Jesenské – Hajnáčka 0:2
Málinec – Jesenské 4:2, góly: Bodnár, Lipták
Jesenské – Dolná Strehová 4:0, góly: Mihályi 2, Jonáš, Lipták
Buzitka – Jesenské 2:0
Jesenské – Príbelce 0:0
Lubeník – Jesenské 1:3, góly: Múčik, Mihályi 2
Jesenské – Olováry 2:0, góly: Kókai, Lipták
Tomášovce – Jesenské 0:0
Jesenské – Santrio Láza 0:1
Hnúšťa – Jesenské 0:3, góly: Hruška, Múčik 2
Čebovce – Jesenské 1:1, gól: Bial
Jesenské – Kokava n. / R. 7:0, góly: Bodnár 2, Bial 2, Andráši, Szabó, Lipták

Výsledky na jar:

Jesenské – Radzovce 1:2, gól: Jonáš
Hajnáčka – Jesenské 3:0
Jesenské – Málinec 1:0, gól: Melich vlastný
Dolná Strehová – Jesenské 0:3, góly: Zibrin 2, Lipták
Jesenské – Buzitka 2:1, góly: Lakatoš, Jonáš
Príbelce – Jesenské 1:0
Jesenské – Lubeník 8:1, góly: Bial 2, Čavnický 3, Zibrin, Jonáš, Lipták
Olováry – Jesenské 3:2, góly: Zibrin, Buriš vlastný – Bial vlastný
Jesenské – Tomášovce 7:0, góly: Lakatoš 2, Lipták 2, Bial, vlastný Šlosiar, vlastný Grekčo
Santrio Láza – Jesenské 3:1, gól: Bial
Jesenské – Hnúšťa 1:1, gól: Bial – vlastný Lipták
Jesenské – Čebovce 3:1, góly: Lakatoš 2, Bial
Kokava n. / R. – Jesenské 3:0

Strelci:

14 – František Zibrin
9 – Adrián Bial
8 – Juraj Lipták
5 – Kristián Lakatoš
4 – Alexander Mihályi, František Zibrin, Gergö Jonáš
3 – Dávid Bodnár, Szilárd Čavnický
1 – Kristián Kókai, Oliver Andráši, Tomáš Szabó, Lukáš Hruška

Tabuľka V. ligy skupiny D SsFZ po jesennej časti

Konečná tabuľka V. ligy skupiny D

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Rozlúčili sme sa s mojím švagrom Michalom vo veku jeho nedožitých 81 rokov. Potom nasledovala moja sesternica Zuzana, ktorá za nie najlepšieho zdravotného stavu zomrela vo veku 84 rokov. Po nej ďalší moji bratranci: Ondrej (80), Ján (80), mladší Ján (68). Opustili tento svet a doma zanechali svojich najbližších, čo zrejme ovplynilo i tohtoročné sviatky, ktoré museli prežiť prvýkrát už bez nich. Všade chýbal pri štedrovečernom stole jeden zo spomínaných. Žiaľ, nielen pri stole... Čo je pre mňa neľútostné, bolo aj to, že ani s jedným z nich, ktorí v roku 2021 navždy od nás odišli, som sa nemohol rozlúčiť. Koronavírus po bezpečnostnej stránke tak zasiahol do života rôznych ľudí, ktorí museli podstúpiť takúto ťažkú situáciu. 

Nikto dnes nevie, čo nám prinesie nový rok 2022, do ktorého sme práve vstúpili. Musím však potvrdiť, že na hornom Gemeri žijú stále ľudia, ktorí sú pyšní na svoj kraj s jeho krásnou prírodou, históriou i ľudmi žijúcimi v ňom. Do konca roka sme na stránke Maj Gemer žili s obrázkami, ktoré kreslil náš výtvarník Štefan Burčo, ktorý vyrastal v Dobšinej. Podelil som sa s ním a dnes ho pozná už viac ľudí, a to nielen Gemerčanov. Pre tých, ktorí chcú mať jeho obrázky aj v kalendári, pripravil som kalendár na rok 2022 práve z Malej ilustrovanej histórie horného Gemera pre Vás tak, aby ste si spravili podľa výberu svoj vlastný kalendár aj na pamiatku na stránky Maj Gemer. Budeme radi, ak sa s ním podelíte a napíšete nám o tomto darčeku pána Burča a stránky Maj Gemer.