„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
Súdiac podľa ohlasu i hojnej návštevy, mnohých domácich i cezpoľných pritiahla zvedavosť a chuť byť pri unikátnom spojení dvoch mimoriadnych osobností, ktoré spája rodný Gemer a naša najlepšia folklórna tradícia... Takpovediac premiérovo sme totiž predstavili poetickú tvorbu Jána Bazovského, ktorého verše prednášali Zuzana Háková a Juraj Genčanský, a sviatočnou udalosťou bolo tiež účinkovanie vynikajúcej sólovej speváčky Anky Molnárovej. Stmeľujúcim prvkom folklórneho gemerského večera boli majstri svojich nástrojov v ľudovej hudbe, ktorí s chuťou účinkovali pod vedením Michala Šimka.
Mať svoj životný priestor, mať možnosť slobodne sa hýbať, žiť, pracovať, zabávať sa a túžiť, snívať, nájsť si svoje miesto, je podmienkou života. O slobodnom a ničím nehatenom voľnom dýchaní už ani nehovoriac...
Major v zálohe Ján Bazovský pochádza z dedinky Gemerský Milhosť, z Migläsu, a jeho charakteristická figúra je mnohým známa z TV obrazoviek, kde sa etabloval ako „dopravný analytik“. V roku 1976 nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti, pracoval ako kriminalista a táto – pre laika azda aj dobrodružná – práca mu bola zdrojom inšpirácií pre viacero prozaických kníh: Hlava 23, Milenky z ocele, Milenky z podsvetia... Profesionálne sa ale venoval aj folklóru. A to najmä ako autor a scenárista programov na všetkých úrovniach – od regionálnych prehliadok až po Východnú. Hoci samostatnú zbierku poézie ešte nemá v kníhkupectvách, ako je vidieť z jeho veršov – je až intímne spätý s prírodou, miluje ľudí v nej aj ich národné tradície, a ako je badať v ostatných rokoch – stále viac a vari tiež stále radšej sa vracia do rodného Gemera...
Pani Anna Molnárová – tiež Gemerčanka, ktorá vyletela z rodného hniezda, preletela veľký kus sveta, ale dnes sa veľmi rada vracia do svojho – takmer rodného – Ratkovského Bystrého. Absolvovala revúcke Gymnázium a už ako žiačka začínala vo folklórnom súbore. Neskôr účinkovala v školskej kapele, potom s ľudovou hudbou folklórneho súboru Lykovec, v prešovskom súbore Torysa, ba aj v zbore Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V roku 1983 bola prijatá do Vojenského umeleckého súboru a potom spievala s rôznymi hudobnými telesami: Orchester ľudových nástrojov Bratislava, Posádková hudba Bratislava, SĽUK či ľudová hudba Štefana Molotu. Spievala na domácich pódiách, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, bývalom Sovietskom zväze, Rakúsku, Portugalsku, Francúzsku, Belgicku a inde. A v utorok večer spievala zas – v meste pod Kohútom...!
Vo finále folklórneho večera zaznela báseň s názvom Gemerčanka, ktorá je zosobnenou múzou Janka Bazovského, teda – je to vlastne „báseň o múze bazovčiny“...
|
 |
Program ľudovej hudby, gemerských piesní a veršov inšpirovaných ľuďmi z Gemera, nazvaný BAZOVČINA MOJA podľa originálnej a duchaplnej, sebavedomej, a pritom prostej poézie Janka Bazovského, pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej.
J. Genčanský
MsKS Revúca
FOTOGRAFIE: Peter Poboček