ARCHITEKTÚRA v Rakovnici
Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.
Po roku 1960 sa od hlinených váľkov začína postupne upúšťať. Stavebníci rodinných domov váľky nahrádzali tehlami a tvárnicami. U vonkajších stien prevládajú tvárnice, kým tehlové múry tvoria prevažne priečkové steny. Tento popis je charakteristický pri poschodiach. Pivničné steny ešte aj po roku 1960 tvorili prevažne kamenné múry.
Do vykopaných základov ľudia ukladali kamene, ktoré sa zalievali kašovitou hlinou, ktorá ich po zaschnutí viazala. Aj pivnice sa robili z kameňa. Kamenné byty boli chladné. Ich vykurovanie je energeticky veľmi náročné. Kamene sa používali pozbierané na poliach alebo lámali v lome na Kojšovej lúke, neskôr boli využívané i z haldy na úseku Mier. Pri jednotlivých stavbách kameň z háld by mohol byť ideálny do základov. Ale nebol. Banská jalovina je vlhká a magnetická. Kto prehnane šetril a k stavbe bral kamene z háld, oľutoval to na celý život. Býval v dome s vlhkými stenami. Napriek varovaniam niektoré rodiny sa odhodlali z banských háld nanosiť kamene k stavbe pivničných priestorov. Tvrdili, že k zimnému uskladneniu ovocia a zeleniny je potrebná vlhká pivnica.
Slama, ktorou boli pokryté strechy starých domov, sa viazala do tzv. doškov – oklepov. Došky sa kládli na strešnú konštrukciu odspodu k hrebeňu. Jednotlivé rady vytvárali akoby schody. Slamené strechy bolo potrebné častejšie opravovať. Životnosť bola 50-60 rokov. Až do polovice 20. storočia sa používali na pokrytie striech drevené šindle. Najlepšie boli zo smrekového dreva. Jedľové čoskoro zhnilo a borovicové malo veľa hrčí a zle sa štiepalo. Jednotlivé kusy krytiny do seba zapadali na spôsob perodrážky. Drevo sa nasekalo na trojhranné latky, len o málo väčšie ako budúci šindeľ a dopracovalo sa ručnými nástrojmi. V dôsledku častých požiarov začali na trh prenikať škridle z pálenej hliny, neskôr z cementu a po nej veľmi dobrý eternit.
V Rekeni sa zo začiatku stavali domy v spoločných dvoroch, väčšinou to boli súrodenci. Vo dvoroch boli humná i hospodárske budovy. Domy boli pozdĺžneho tvaru s vchodom zo dvora do pitvora alebo kuchyne. Pitvor bol čerstvo vymazaný hlinou, ako predsieň do izby, ktorá slúžila na bývanie, spanie, zábavy atď. Svietilo sa malými petrolejovými lampami, neskôr karbidkami, až do zavedenia elektriny. Chudobnejšie rodiny mali po boku kuchyne jednu izbu, u bohatších boli izby z obidvoch strán. Ako sa hospodárska situácia občanov zlepšovala, začali sa stavať honosnejšie domy, podpivničené, pokryté škridlou alebo eternitom. Komory mali osobitný vchod. Podlahy boli drevené, kozuby nahradené murovanými alebo črepovými sporákmi. V 20. storočí pod vplyvom tzv. rustikálneho baroka sa stavali domy, v ktorých bola do ulice orientovaná jedna, tzv. predná izba. Niektoré domy mali strechu predĺženú do dvora, podopretú stĺpmi, čím sa vytvorila po celej dĺžke akási otvorená, zvrchu krytá chodba – gang. V interiéri pod dvoma malými oknami bol umiestnený stôl s rohovou lavicou. Vedľa skriňa so zásuvkami – komoda. Pozdĺž steny sa tiahli postele, ktoré boli postavené čelom k sebe. Niekedy na jednej posteli spali i štyri osoby. Steny, líčené vápnom, zdobili obrazy s biblickým motívom. Kuchyňa zabrala strednú časť domu.
V kuchyni bolo možné nájsť všetky predmety na varenie a pečenie – koryto na miesenie cesta, mažiare, mútnica, koše na chlebové cesto, drevená lopata na sádzanie chleba, strúhadlo na kapustu. Na stenách viseli taniere, na poličkách mliečniky a krčahy rôznych typov a foriem. Dnes sú už zriedkavé a vzácne. Zberateľstvom starých pomôcok sa v obci zaoberá Emil Koltáš. Cieľom jeho záľuby je zachrániť, zachovať hmotné veci, ako napr. staré náradie, nádoby, sito, sklo, keramiku a všetko, čo pripomína staré časy. Je to v skutočnosti jeho súkromné múzeum.
Postupne obyvatelia nahradzovali lavice, police, staré typy postelí, skrine, stoličky, dvojitými posteľami, gaučami a pod. Na okná dávali namiesto sena v spodnom okraji záclony, na podlahy tkané koberce, na stoly obrusy.
Veľká výstavba rodinných domov v Rakovnici nastala po vojne, hlavne po rozmachu banskej činnosti. Občania už nemuseli stavať hospodárske budovy, mohli viacej investovať nielen do výstavby, ale i do modernizácie domácností. Najviac im vyhovovali domy so štvorcovým pôdorysom s ihlanovou strechou. V tom čase im nemal kto poradiť a každý staval podľa svojich predstáv.
Dnes sa stavajú domy najrôznejších tvarov podľa plánov renomovaných architektov. Vo veľkom sa prestavujú staršie domy, a tak sa dnešná tvár Rakovnice mení. Domy sa stavajú na samostatnom pozemku, majú vodovod, ústredné kúrenie, plyn, elektrinu, veľké okná, nové fasády domov sú samozrejmosťou. Hospodárske budovy boli prestavané na garáže a humná zanikli. Strechy domov prekvitajú rôznymi farbami a sú z rôznych materiálov. V obci boli vystavené nové dominanty, ako sú klub dôchodcov, kultúrny dom, materská škola, obchod s pohostinstvom na Hostinci, budova Jednoty, dom smútku, hospodársky dvor – Povrázky. V 20. storočí zanikal obchod u Lisauera, tehelňa, evanjelická i katolícka škola. Vznikli nové ulice od materskej školy smerom do Hrabiny, ulica na Povrázky, rozšírila sa podstatne časť Hostinec, ulica v katolíckej záhrade a ulica za Chráskou.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč
Foto: rodinný archív JB