Tvoj list bol pre mňa nevyspytateľným prekvapením. Mnoho som premýšľal, či napísať, či nenapísať Ti. No, pri spomienkach stáva sa človek mäkším, prístupnejším - a ja teraz veľa spomínam i rozmýšľam.
Tak ako už vieš, dostal som sa do nepríjemného položenia. Premohla ma tbc. Začalo to vlani v jeseň za povstania, do ktorého som sa aktívne zapojil. Vydával som cyklostilovaný miestny časopis, v ktorom som nešetril nadávkami proti Nemcom. Preto, keď keď k nám zavítali Nemci, musel som veru utekať sa skryť. Dve noci som spal v hore, potom som sa usídlil vo filierskych stodolách, poriadne som prechladol, dostal žalúdočný katar, čo znamenalo, že som tri týždne žil na čiernej káve. Z toho som úžasne oslabol a prišli neblahé Následky v podobe tbc. Cez zimu dúfal som, že sa musím ísť liečiť. V máji dostal som sa do Košíc. Bolo to práve 8. mája, košické ulice boli plné davmi, sirény hučali, zvony zvolili, - hlásili koniec vojny, nový život, - a mne počínal sa nový život v nemocnici. Bolo to pre mňa nevýslovne strašné.
Tam som si deväť týždňov odležal pri 38 - 39o horúčke, pri strave horšej ako pomyje. Koncom augusta som sa dostal do Tatier.
Mám sa tu dobre. Hodne som sa zotavil, nabral niečo síl, pevne verím, že moje liečenie ide k dobrému a že sa z toho dostanem von. Pravda, pán riaditeľ ma potešil, že to potrvá dlhšie, lebo nález sa nachádza na nepriaznivom mieste. Nuž ostáva mi iba oddať sa trpezlivosti a čakať... hádam na budúcu jeseň budem zase chlap na mieste.
Sanatórium, v ktorom som, je veľké a komfortne zariadené. Má vlastné kino, slušnú knižnicu, čitáreň, spoločenské miestnosti, kde možno počúvať rádio, hrať šachy, jarty, biliard. Je tu široká spoločnosť - dám i pánov, máš tu politické kluby, debatné večierky atď. To je program večerov, cez deň načím šesť hodín ležať na lehátku na balkóne. Slovom, nie je tu zle (i so stravou), ale ja by som predsa len radšej ušiel z tohto blahobytného väzenia. - To by bolo všetko.
Tvoj list som čítal aspoň 20krát a rozmýšľal nad každou vetou, čo hlbšieho skrýva. I boli by mi milé občas Tvoje riadky z Bratislavy, predsa však ďalší Tvoj list nečakám... Nepíš mi! Príčiny? Neviem, nemôžem napísať.
S pozdravom
J.
Tatry, 19.XI.45
Nemuseli ste dlho rozmýšľať a iste ste už prišli na to, že list písal svojej priateľke Eme náš gemerský povstalecký básnik z Revúcej Janko Brocko, ktorého 75. výročie smrti si práve pripomíname. List som si prepožičal ako úryvok z uverejnenej životopisnej novely "Stanem sa básnikom", napísanej Dušanom Mikolajom, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Osveta v roku 1990. Uverejnené slová snáď pripomenú nielen našim mladým návštevníkom, že aj Janko rástol tak, ako mnohí jemu podobní mladí ľudia. Krutý osud však zasiahol a on nemohol prežiť všetko to, čo mladí prežívali v minulosti a tiež v súčasnosti prežívajú. Veď zomrel mladý, keď mal iba dvadsaťdva rokov. Ani nie rok po tom, čo napísal tento list.
Ján Brocko: Modlitba moja o pomstu
Úbohý v svojej veľkej láske k národu
modlím sa k výškam skrvaveným
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
čuj srdce rozleptané chvením
požehnaj zemi tejto slobodu
znič ztrestaj vraha zlom osud krutý
A nech sa trebárs klenba srúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA
Za mužov starcov deti ženy
za ruže krvi pohľad sklený
za mestá hory a polia dediny
za kraje úrodné šíre pustiny
za rany zradné temné tiene
za ústa nemé pridusené
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo Pomsta
Ty najdesnejší vrah
ty jedinečný kat
ty temných nocí rab
ty vysotenec z hviezdnych dráh
streštenec všetkých márnych pých
ktorý chceš dobrých zabíjať
sám zhynieš v mukách diabolských
v záplave najhnusnejších pliag
A nech sa trebárs klenba zrúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
za oheň satanský zradu svetla
za zkazu ktorú Slovač stretla
za oči slziace mečom vybité
za zverstvá peklo a hanbu na štíte
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA
Pripravil: O. D.