„Skoro odišiel som,
ešte ako dieťa
a nevzal som si na rozlúčku
ani malé kvieťa.
A kraj ma čakal,
mal rozvité púčky.
Ja odišiel som chytro,
ticho,
bez rozlúčky...“
Priskoro dospel. Priskoro. V čase, keď mal dozrieť ako človek a azda aj ako umelec, vtedy, keď mal vykročiť pevnejšou nohou do života, odišiel do hôr. A vo chvíli, keď sa mal jeho život naplno rozvinúť a priniesť plody, musel zomrieť. Básnik povstania – Ján Brocko – zomrel na následky pľúcnej choroby rok po oslobodení.
Bola to smutná mladosť. Rozbitie republiky spôsobilo, že prešiel z rožňavského gymnázia do Tisovca. Už vtedy písal, publikoval, prekladal z cudzích jazykov...
Po maturite začal študovať právo v Bratislave, no už po roku vypuklo Povstanie. Mladý a oduševnený Ján nemohol zostať bokom. Stal sa redaktorom revúckych povstaleckých novín a 23. októbra po obsadení mesta odišiel do hôr...
„Krv moja žiari, k vysokým hviezdam tryská.
Po horách slovenských čujte, hľa, výkriky.
To srdce vrelé priložte na ohniská,
chystajte zradcom smrť, hrdinom pomníky...“
Na 75. výročie úmrtia Janka Brocka sa 7. júla 2021 uskutočnila pri jeho hrobe na Mestskom cintoríne v Revúcej pietna spomienka. Okrem primátora mesta Júliusa Buchtu sa jej zúčastnili aj funkcionári SZPB – predseda Ústrednej rady Pavol Sečkár, tajomník Norbert Lacko, predseda miestnej Základnej organizácie Ján Kochan a ďalší predstavitelia mesta.
Krátky pietny program pripomenul život nášho povstaleckého básnika, ktorý zomrel iba rok po oslobodení na následky pľúcnej choroby. Po dlhšom čase sa podľa výtvarného návrhu Vincenta Blanára podarilo zabezpečiť aj rekonštrukciu náhrobníka Brockovho hrobu. Celý projekt bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR, s prispením mesta, ako aj realizáciou celého projektu.
Na podujatí položili kytičku kvetov k hrobu básnika aj žiaci ZŠ Hviezdoslavova, ktorej riaditeľka Monika Galovičová prisľúbila patronát školy nad miestom posledného odpočinku nášho slávneho rodáka.
Život je dar, ktorý sme dostali. Je plný tajomstiev, je to cesta zahalená hmlou a nikto nevie, čo nás na nej čaká. Život je krásny a v podstate veľmi prostý. Vie však byť aj zložitý a krutý tým, že mnohé udalosti nedokážeme ovplyvniť. Jednoducho prídu. Hocikedy, v najbližšom okamihu nás môže niečo fatálne zaskočiť, poraziť, trápiť, bolieť. A my to nebudeme môcť zmeniť. Budeme to musieť len prežiť. Umenie žiť znamená prežívať nielen radosť, ale tiež prežiť a uniesť veľké bremená a trápenia...
Ján Brocko žil život krátky, no intenzívny a plný!
Po jeho skone v takom mladom veku musela nosiť ťažké bremeno smútku jeho matka Karolína ešte 22 rokov – presne toľko, koľko jej syn Ján pobudol na tomto svete. Teraz ležia vedľa seba v revúckej zemi...
Večná sláva hrdinom!
 |
 |
 |
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Foto: K. Kvetková, Revúcke listy