veľa optimizmu a radosť zo spevu. Moderátorka vyzdvihla význam uchovania slovenského spevu, jeho jedinečnosť a slovami: "Dosť bolo hovoreného slova, nech znejú piesne" pozvala súbory na vystúpenie.

Ako prvý sa predstavil spevácky súbor zo ZO JDS v Poltári Fialôčka.  Z okresu Revúca sa svojim spevom predstavili 2 spevácke súbory: POĽAN zo ZO JDS Muránska Dlhá Lúka s vedúcou súboru M. Ďurejovou a harmonikárom Jaroslavom Galom. Druhým bola Nezábudka zo ZO JDS Lubeník s vedúcou súboru V. Slotovou. V mene P- OR JDS v Revúcej sa chceme našim súborom poďakovať za úspešnú reprezentáciu okresu i Zo JDS a všetkým súborom za pekný zážitok.

Z okresu Brezno sa tiež prezentovali dva spevácke súbory: SENIOR zo ZO JDS Brezno, s vedúcou Máriou Schérerovou a s harmonikárkou Evou Brucháčkovou, Lipianka z Pohronskej Polhory s vedúcou Š. Tamášiovou. 

Na scéne sme postupne sledovali tiež Spevácky súbor DÚHA pod vedením V. Slatinskej z Rimavskej Soboty. Z Banskej Bystrice spevácky súbor ROZMARÍN s vedúcou A. Hanzelovou. Z okresu Detva krojovaný súbor Korytárčan s vedúcou A. Lapinovou z Korytárok. Súbor STRHÁRANKA, s vedúcou súboru A.V. Draková,  Dolné Strháre, okres Veľký Krtíš. Z Krupiny sa predstavil súbor VARTOVKA, vedúci Ján Kohút. Zo Žiaru nad Hronom OPTIMISTI s vedúcou V. Barcíkovou. KĽAKOVIANKA z Kľaku, vedúca B. Adamová z okresu Žarnovica. Z okresu Lučenec prišli dva súbory: RUŽINČANKA z Ružinej, vedúca A. Lehotáková a Háj spod Haliera, vedúca Z. Loštáková. Ako posledný vystúpil súbor Letokruhy pod vedením Mgr. Ľ. Slobodníkovej z Poltára, ktorý prekvapil predvedením náročných skladieb.

V závere podujatia boli odovzdané vedúcim súborov Ďakovné listy, pamiatkové darčeky a kvety, ktoré odovzdávali páni primátor Pavol Gavalec, Zuzana Homoliaková a Mária Gavalcová. Podpredsedníčka KO JDS Banská Bystrica Zuzana Homoliaková predsedníčke OO JDS Márii Gavalcovej odovzdala kyticu, poďakovala sa jej za zorganizovanie podujatia, tiež primátorovi mesta pánovi Pavlovi Gavalcovi, za výdatnú materiálnu pomoc pri organizovaní podujatia, ktorému odovzdal Ďakovný list KO JDS BB tajomník Ján Kíšík.

Umenie spríjemniť si seniorský vek má každý senior vo vlastných rukách, je na každom z nás skúsiť múdro a dôstojne starnúť. Radostne prežiť jeseň života, venovať sa tomu čo nás baví, tak ako naši účinkujúci speváci, ktorí nás prišli potešiť a rozdávať radosť prítomným seniorom i našim vzácnym hosťom.

Z. H.

Foto: Ing. Martin Cifranič

• ŠTK kontumuje zápas 19. kola 7. ligy dospelí Plešivec – Vlachovo 3:0 v prospech domácich.
• ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 24. kola 6. ligy dospelí Betliar – Dlhá Ves 02. 06. 2018 o 17:00.
• ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 24. kola 6. ligy dospelí Rudná – V. Slaná 03. 06. 2018 o 10:30.
• ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 10. kola 4. ligy dorast Krh. Dlhá Lúka – Betliar 03. 06. 2018 o 10:30.
• ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 10. kola 4. ligy dorast Krh. Podhradie B – Rožňavské Bystré 03. 06. 2018 o 13:00.
• ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 24. kola 6. ligy dospelí Honce – Bohúňovo 09. 06. 2018 o 16:00.
• ŠTK upozorňuje všetky kluby, že v zápise o stretnutí je možné uviesť hlavného usporiadateľa, vedúceho družstva, lekára/zdravotníka, videotechnika a podobne len vtedy, keď je v ISSF registrovaný ako športový odborník. V zápise o stretnutí musia byť títo športový odborníci uvedení.
• ŠTK oznamuje klubom, že informácie alebo otázky na ŠTK môžete zasielať na emailovú adresu stkobfzroznava [zavináč] gmail [bodka] com alebo na tel. čísle 0918188756.

KR – zmena v obsadení

6. liga dospelí:

• Betliar – Dlhá Ves HR Mikulec, AR1 Rási, AR2 Farkaš A., DZ Bodnár
• R. Bystré – Bohúňovo Rási za Ďuríčeka
• Rudná – V. Slaná Szilágyi za Rásiho

7. liga dospelí:

• Krh. Podhradie – Plešivec HR Poťmák, DZ Béreš
• Lipovník – Vlachovo HR Mikulec, DZ Bodnár za Šmelka

4. liga dorast:

• Krh. Podhradie – Plešivec HR Poťmák za Szilágyiho

3. liga žiaci:

• Rožňava – Dobšiná HR Gyenes J. za Ďuríčeka M.
• Krh. Podhradie – Slavošovce HR Rási za Ďuríčeka J.

DK

• DK-117 Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne za 5 alebo 9x ŽK podľa čl.37/5a,5b: Martin Sivók 1215013 + 10€ (ŠK Štítnik)
• DK-118 Zastavenie činnosti za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/3: Róbert Garan 1255122 + 10€ (Kružná)
• DK-119 Zastavenie činnosti za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/3: Ján Salai 1120040 + 10€ (Kružná)
• DK-120 Zastavenie činnosti za ČK na 2 stretnutia nepodmienečne podľa čl.45/2a + 2 stretnutia nepodmienečne podľa čl.48/2a: Alexander Izák 1097041 + 10€ (Bohúňovo)
• DK-121 Trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 50€ pre FK Plešivec a 50€ pre ObFZ Rožňava za nevycestovanie na zápas 19. kola 7. ligy dospelí Plešivec – Vlachovo, doklad o zaplatení predložiť na DK do 14 dní +10€
• DK vyzýva FK Apex Kružná aby predložila doklad o zaplatení finančnej pokuty pre TJ Družba Čoltovo zo zápasu Kružná B – Čoltovo do najbližšieho zasadnutia DK. Pod disciplinárnymi následkami. 
• DK upozorňuje všetky kluby, že v prípade nevyplatenia zbernej faktúry do lehoty splatnosti budú trestané odrátaním 3 bodov. 

KM

Na základe rozhodnutia úseku mládeže SFZ bude i v roku 2018 /jar- jeseň/ prebiehať projekt "Podpora talentovaných hráčov". Cieľom projektu je získať čo najviac informácii o talentovaných hráčoch z nižších i vyšších súťaží ObFZ a VsFZ. Projekt je určený pre chlapcov a dievčatá:

• U-12 /roč. nar. po 1.1. 2006/
• U-13 /roč. nar. po 1.1.2005/
• U-14 /roč. nar. po 1.1. 2004/

Výberové zrazy sa konajú 1x mesačne v mesiacoch apríl, máj, jún, august, september, október, november 2018. Výberových zrazov sa na základe nahlásenia FK zúčastňujú max. 10 hráči v jednotlivých vek. kategóriách. Výber hráčov je otvorený s cieľom, aby sa v ňom vystriedalo pokiaľ možno čo najviac hráčov. Touto cestou Vás chceme požiadať o spoluprácu pri nahlasovanie hráčov na jednotlivé zrazy. Pri nahlasovaní hráčov je potrebné uviesť meno a priezvisko hráča, dát. narodenia, bydlisko, FK a kontakt na hráča resp. rodičov.

Info:
u sekretára ObFZ /0915903183, ladislav [bodka] david76 [zavináč] mail [bodka] com/

alebo
u koordinátora projektu Dušana Polláka /0903602946, kalciduspol [zavináč] gmail [bodka] com/.
Najbližší výber: 11.6.2018.

ObFZ Rožňava

zložiť túto skúšku s takým prospechom, ako sa v tej dobe vyžadovalo. Podarilo sa. Maturitné skúšky mali písomnú a ústnu časť. Témy skúšok určoval sám superintendent dištriktu. Na vypracovanie písomnej práce z jazyka slovenského, latinského a matematiky mali študenti po štyri hodiny na každý predmet, na nemčinu a gréčtinu po tri hodiny. Ako pomôcky mohli použiť jedine latinský a grécky slovník a logaritmické pravítko. Dozorkonajúci učbár viedol o priebehu písomných maturitných skúšok písomný záznam. Ústne maturity sa robili pred maturitnou komisiou. Maturanti boli skúšaní po dvoch a každý dostal po jednej otázke. Skúšanie týchto dvoch žiakov trvalo asi 1 a pol hodiny, podľa toho ako boli pripravení. Odpovede hodnotil zástupca dištriktu, riaditeľ gymnázia a skúšajúci profesor. Hodnotenie sa porovnávalo s písomnou maturitnou skúškou a s klasifikáciou v poslednom ročníku. Stupnica mala päť stupňov: výtečne, chválitebne, dobre, dostatočne a nedostatočne. Ak maturujúci neprospel opravná skúška mu bola povolená po dvoch mesiacoch. Písomné skúšky sa konali v dňoch od 2. – 6. júna 1868. Ústna skúška prebiehala 22. júna 1868 v Evanjelickom kostole v Revúcej. To, či by ste maturitu zvládli vy alebo dnešní študenti aj dnes, posúďte sami.

Témy prvých skúšok dospelosti:

1. Preklad zo slovenského na latinské dľa Süpfla II. článok: Kreter.
2. Preklad z latinčiny na slovenské Cicero de officiis Liber III. caput X.
3. Z gréčtiny na slovenské Homeri Illias Carmen X. v. 144-190.
4. Práca slovenská: Umenie nemá pojiť s hrubosťou, ale s mravy dobrými a bude jedno druhému ozdobou. Amos Komenský.
5. Práca maďarská: A mohácsi vész hatása Magyarország szellemi fejlődésére.
6. Práca nemecká: Das Leben des Menschen gleicht einem Strome.
7. Matematické úlohy:
a) Voľno padajúce teleso prejde za prvú sekundu 150⁰ 5’ a v každú nasledujúcu o 31’ viac. Koľko stôp prejde to teleso za 25 sekúnd a jak veľký je priestor v ostatnej sekunde prejdený?
b) Jak vysoká je väža, keď ju oko naše z výšky 15´ nad jej základom pod uhlom 360⁰ 15’ 12’’ vo vzdialenosti 214’ vidí?
 

Lucia Oravec Koreňová
Foto: Archív MPSG, LA SNK

„50 kilometrov“ s plnou poľnou, malou poľnou, lopatkou a samopalom. No nazdar. Budú to galeje. Následne sme dostali niekoľko rád a doporučení. Pevne zbaliť plnú poľnú a riadne stiahnuť popruhy, aby sa nám na chrbte nehompáľala. Nabrať vodu do poľných fliaš. Dbať na to, aby sme si riadne ovinuli chodidlá onucami, aby nám onuce nespôsobili pľuzgiere. Po tejto inštruktáži sa nám začala sťahovať dušička od strachu, že ako taký náročný pochod s kompletným výstrojom zvládneme. Ja som už vo výcviku nepoužíval onuce, lebo som si nevedel nohy riadne do nich zabaliť. Kúpil som si v Arme (vojenský bufet a obchodík) vlnené podkolienky. Večer pred pochodom som zohrial na radiátore baganče aj krém na obuv a riadne som baganče ponatieral, aby boli mäkké. Ráno všetci ustrojení podľa inštrukcií sme boli nastúpení na nádvorí. Inštruktori a velitelia celú rotu prekontrolovali. S rotou išli aj traja sanitári s taškami prvej pomoci. Vydali sme sa na pochod. Pochodujúcu rotu doprevádzala sanitka s lekárom. Zistili sme, že pravidelným pochodovým krokom rota dosť rýchlo napreduje. Na to prišli zrejme aj Rimania pred mnohými storočiami, keď svoje légie presúvali na veľké vzdialenosti. Počas pochodu sanitka často odvážala bažantov s krvavými pľuzgierami do kasární. Predpoludním sme dorazili do Bystřice pod Hostýnem. Preriedená rota zastavila na námestíčku. Npor. Miezga nám vyhlásil, že máme dve hodiny prestávku. Nesmieme ísť do hostinca na pivo alebo piť alkohol. Máme voľný pohyb v meste. Boli sme unavení a my sme veru mali chuť na dobré chladené pivo. Velenia našej štvorčlennej skupiny sa ujal Ferko Cipkala. Perfektne „mluvil“ česky, lebo sa vyučil za mechanika v Karose Vysoké Mýto. Informoval sa od okoloidúcich, kde je v meste nejaká zastrčená krčmička. Našli sme ju v malej úzkej uličke. Celí natešení sme vošli dnu s vidinou zaroseného pohára piva s pekným bielym klobúčikom peny. Keď sme vstúpili dnu, štvorhlasne sme šťavnato po slovensky zahrešili. Za stolom pri okne sedeli dvaja naši čatári a pred sebou mali dva krígle piva, zrovna také o akých sme my snívali. Rýchlo sme sa otočili a z krčmy vypadli. Fero bol naštvaný, ale vyhlásil, že aj tak budeme piť pivo a zavelil odchod na železničnú stanicu, ktorá bola dosť vzdialená od centra mesta. Trmácali sme sa s batohmi na stanicu. Do reštaurácie išiel ako prvý Fero. Stačil iba otvoriť dvere, zahrešiť a už ich aj zavrel. Tam tiež sedeli naši dôstojníci. Velenie som prevzal ja. Využil som svoju starú skúsenosť s rumom, keď sme rukovali. Zavelil som. Ideme do mesta do potravín. Kúpime si fľašu rumu a k tomu nejaké pivo a budeme mať všetko, čo sme chceli. Akcia bola v okamžiku schválená. Klusali sme ovešaní plnou poľnou a ostatným príslušenstvom výstroja, lebo čas nás tlačil. V obchode sme si spoločne kúpili litrovú fľašu rumu a každý si kúpil fľaškové pivo Hanák 12-ku. Rum sme si rozliali do poľných fliaš a pivo strčili do malej poľnej. Každý si potiahol z poľnej fľaše „aperitív“ a pustili sme sa do jedla. Cestou na námestie sme stretávali skupinky, čo tiež neúspešne zháňali pivo, dali sme im náš dobrý recept, ako prísť k rumu aj k pivu. V stanovenom čase sme pochodovým krokom vyrazili späť do našich kasárni. Sanitka už častejšie odvážala krívajúcich vojakov. My sme sa výdatne posilňovali rumom a pivom a ani sme si neuvedomovali našu únavu. Už kríval aj Vondra, ktorému sme dali indiánske meno „brechajúci pes“. Nakoniec sa dal odviezť sanitkou. Bol doprevádzaný pokrikmi z podguráženej roty. „Brechať vieš, ale šliapať už nevládzeš, hoci si iba v poltopánkach a bez plnej poľnej.“ Rota sa scvrkla na polovicu. Už neexistoval pochodový útvar. Išli sme ako kŕdeľ husí. Naša partia, osviežená „života budičom“ z poľných fliaš si vyprávala žarty a veselé príhody a automaticky prekladala nohy. Výborne sme sa bavili na našich čatároch, ktorí mleli z posledných síl. Zasmušilo a letargicky kráčali a vôbec si nás nevšímali. Karta sa obrátila proti nim. Nás preháňali, my sme mali kondičku. Oni iba na nás brechali, avšak telesnú kondičku nemali, iba im narástli veľké papule a pupky, ktoré im v päťdesiat kilometrovom pochode veľmi nepomohli. Ani sme si nevšímali cestu, keď odrazu sa pred nami objavili budovy Želatovických kasární. Hovorí sa, že kôň, keď sa blíži k domovu, ožije a začne klusať. Aj nás to vzpružilo. Sami sme sa sformovali do pochodového útvaru a začali sme spievať „Od Prešova cesta nová...“ Na náš spev ožili aj čatári. Vlk sa zaradil pred nás a so spevom sme vpochodovali na nádvorie pred hlavnú budovu, kde nás čakal veliteľ práporu plk. Killian aj s veliteľom výcvikovej roty. Čatár Vlk mu podal hlásenie. Veliteľ práporu nariadil, aby nastúpili aj tí vojaci, čo pochod nezvládli.

Veliteľ práporu sa nám poďakoval, že sme vojenský úkol splnili, a tým sa nám ukončil výcvik. Potom sa obrátil k maródom, ktorým povedal, aby si z nás brali príklad, lebo sme pochod zvládli a vrátili sa do kasární so spevom. Netušil, na aký pohon sme so spevom došli. Na záver vyhlásil, že tí, čo pochod ukončili, majú zajtra celý deň voľno a tí, ktorí pochod nezvládli, budú robiť rajóny celý týždeň.

Keď zavelil rozchod, z posledných síl sme sa doterigali na izbu. Chodidlá nás pálili a báli sme sa zobuť si baganče. Ja som mal ponožky a na chodidlách oboch nôh som cítil každý štrikovaný riadok ponožiek. Pomaly som ponožky stiahol a na moje prekvapenie nemal som ani najmenší pľuzgierik. Po chvíli sa ozval Janko Babík, takmer plačlivým hlasom nás prosil, aby sme ho zobuli. Ležal bezvládne na posteli s bolestnou grimasou na tvári. Dali sme mu dolu baganče a odvinuli zakrvavené onuce z nôh. Ukázal sa nám strašný obraz. Chodidlá mal zakrvavené, plné odrenín a krvavých pľuzgierov. Nahlásili sme službe, že jeden vojak potrebuje lekárske ošetrenie. Po chvíli prišli dvaja „lapidusi“ (ošetrovatelia), podopierajúc Babíka, viedli ho na ošetrovňu. Vytýkali sme mu, že prečo sa nedal odviezť sanitkou, ale s takými skrvavenými nohami prešiel celých 50 km. So skriveným úsmevom nám povedal, že on je Babík, ale nie je baba. Toto meno mu však odvtedy prischlo a celú vojenčinu ho každý volal Jano Baba.

V noci sme spali ako zarezaní. Ráno sme vstávali celí dolámaní, ale po krátkej rozcvičke sme sa dostali do starej formy. Po raňajkách sme si užívali „voľnosť“. Osprchovali sme sa v teplej vode a nikým nerušení sme polihovali a upravovali si osobný výstroj. Tých, čo robili rajóny, sme podpichovali známymi pokrikmi „simulanti, tie rajóny sa musia blýskať, lebo si to zopakujete“. Zato sme si od nich vyslúžili šťavnaté nadávky.

Nasledovné dni nás už vôbec nepreháňali. Chodili sme nacvičovať streľbu z malorážky aj zo samopalov. Dostali sme vychádzkové uniformy, ku ktorým sme si museli sami zaobstarať čierne poltopánky. Písali sme domov, aby nám kúpili poltopánky, alebo nech nám pošlú peniaze. Bolo to už pred Vianocami, keď začali z domova prichádzať balíky s topánkami, ku ktorým rodičia pribalili aj fľašu pálenky na sviatky. Inštruktori čatári kontrolovali balíky a pálenku zhabali, aby sme sa neopili. Miesto nás sa ožrali oni. Prišiel dozorčí roty a oznámil mi, že mám ísť do kancelárie, lebo som dostal balík. Mamka mi poslala poltopánky a dvojdecovku silnej domácej drienkovice. Čatár Vlk držal dojdecovku v ruke a vyčítavo sa ma opýtal: „Slavkaju, co je tohle?“ Drzo som odpovedal, že odkiaľ to mám vedieť. Otvoril dvojdecku, ovoňal a skonštatoval, že je to pálenka. Pozrel na mňa, vybral zo šuflíka dva štamperlíky, nalial a povedal „aby jste neřek, že jste to ani neochutnal“. Ťukli sme si a prevrátili do seba. Bola to výborná domáca drienkovica, asi taká šesťdesiatka. Keď to Vlk vypil, vyrazilo mu to dych. Vypúlil oči, z ktorých mu vytryskli slzy. Chytil dvojdecovku, podával mi ju a chrapľavým hlasom trhane povedal: „Vemte... si... to... všechno“ a podal mi fľašu. Tvár mal zmraštenú, ukázal na balík a rukami mi naznačoval, aby som s tým všetkým vypadol. Prišiel som na izbu s jasotom. O chvíľu prišiel vysmiaty Zolo Fodor zo Silickej Brezovej, mávajúc pollitrovkou domácej slivovice. Povedal, že Vlk iba ovoňal a už mu fľašu podával s tým, aby zmizol. Kúpnu pálenku ostatným chlapcom zhabali. Odložili sme si vrátené fľaše do skrinky, aby sme mali niečo „domáce“ na Vianoce.
(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay

<(a>

napojí na zelenú turistickú značku smerujúcu na Veľké a Malé Zajfy. Pokračuje po nej do bodu rázcestia, kde sa pripája žltá turistická značka smerujúca na Havraniu skalu. Na žltej značke začína náučný chodník. 

Prvý z náučných panelov ponúka všeobecné informácie o náučnom chodníku a jeho prostredí. Druhý panel je venovaný lesnému porastu. Pri treťom sa dozviete niečo o niekdajšom pálení hnedého uhlia v milieroch. Predel na dobre značenej trase tvorí štvrtý panel pri Občasnom prameni (960 m n. m.), ktorý je venovaný prírodnému systému tohto vodného zdroja. Piaty panel informuje o geológovi Dionýzovi Štúrovi, na skale pri ceste je kovová pamätná tabuľa na jeho pamiatku, ktorú tu osadili v roku 1977. Pokračovaním po žltej turistickej značke je ďalšia informačná tabuľa s informáciami o živočíšstve tunajších lesov, ďalej chodník vedie k záverečnej tabuli o rastlinstve tohto hustého lesného biotopu. Tu sa náučný chodník končí a žltá turistická značka pokračuje ďalej (smerom do Stratenského kaňonu). Je tu však aj odbočka, značená ako žltý trojuholník, ktorá strmým výstupom vedie na Havraniu skalu (1153 m) – vápencový útvar s jaskynnými otvormi a skalnými dutinami. Náročný výstup na Havraniu skalu sa rozhodne oplatí prekonať, pretože je to veľmi významný vyhliadkový bod s krásnym širokým panoramatickým výhľadom. Na vrcholovom bode sa nachádza turistická kronika. Po žltej značke vedie chodník do Stratenského kaňonu, odkiaľ pohodlnou prechádzkou do Stratenej.

Viac informácií:
https://gemer.vucke.sk/trip/gemer/gemer/turistika/pesia-turistika/obcasny-pramen-havrania-skala-naucny-chodnik.html

Pripravuje Marta Mikitová

Deti najviac zaujali autíčka a odrážadlá, na ktorých sa mohli povoziť. Autíčka zakúpili Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava. Všetky deti boli odmenené sladkosťami, ktoré poskytlo Mesto Jelšava a MO SČK v Jelšave. Bolo to pekné popoludnie s dobrovoľnými hasičmi.
Gabriela Jakubecová

nebývalý jav. Gratulujeme!

D O S P E L Í

TIPOS III. VÝCHOD 28. KOLO

MFK Rožňava - Družstevník Plavnica 1:0 (0:0). G: Y. Koretskyy, ŽK: R. Szkokan, Zs. Ištók, P. Ger – K. Tináth, M. Perháč. R: O. Šuba - Z. Lang, J. Cuprák, DS: F. Halajda. Div.: 200.

MFK: G. Pulen (C ) – R. Szkokan (85. Z. Breuer), Zs. Istók, M. Gere, J. Korfanta, Y, Koretskyy, P. Gere, P. Sappanoš, T. Duczman (79. P. Husár), P. Štyvar (90. D. Duczman), J. Figúr. Tréner: L. Dávid.

Domáci Rožňavčania nastupovali na zápas 28. Kola s vedomím, že ak si chcú udržať postavenie v prvej polovici tabuľky, budú musieť vynaložiť väčšie úsilie na zisk troch bodov. Keďže rovnaký úmysle mali aj hostia, očakával sa vyrovnaný súboj. Takým aj bol až do 61. Minúty, keď sa domáci ujali vedenia gólom Koretského. Potom divákov zaujali len žlté karty na obidvoch stranách. Na oboch stranách sa hralo obetavo a najmä brankár domácich mal niekoľkokrát možnosť vyniknúť a zabrániť skórovaniu hostí.

IV. LIGA JUH 28. KOLO

FK Kechnec – FK Krásnohorské Podhradie 4:0 (2:0), G: P. Jurčo 3, D. šipoš, ŽK: M. Róth, T. Hajduk, R. Madarász. R: P. Kmec – I. Jurášek, P. Adamčo, DS: L. Popík, Div.: 100.

PODHRADIE: R. Bartko – I. Oravec (79. A. Hanzlík), J. Erdofalvi (C ), T. Revúcky, Š. Kun, K. Zubrický, M. Róth, M. Pollák (59. R. Madarász, 89. N. Luko), J. Rencsok, T. Hajdu, A. Vaško. Tréner: P. Džačár.

Zdá sa, že náš zástupa FK Krásnohorské Podhradie v tejto súťaži si už v tomto ročníku svoju úlohu splnil. Tak pôsobí aj jeho výsledok v Kechneci i postavenie v tabuľke.  

VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 24. KOLO

Tatran Betliar – ZK Dlhá Ves 3:1 (2:1). G: M. Ďuríček 2, I. Lorinc (z 11m) - A. Orvos. ŽK: 0 – V. Ferdinand, R: R. Mikulec – G. Rási, A. Farkaš, DS: Š. Bodnár. Div.: 120.

TATRAN: S. Cirbus (88. Ľ. Šofranko) – R. Jakab (65. D. Poťmák), Ľ. Árvay (C ) (7. M. Marciš), D. Szilardi, L. Poťmák, T. Handlovič, M. Ďuríček, L. Lorincz (60. M. Oravec), R. Fabián, I. Lorinc, M. Arvay.

ZLATÝ KLAS: G. Pomaj – G. Beke, G. Ferdinand (82. L. Mezei), A. Orvos, P. Mičinsky, M. Cvíba (46 Cs. Flander), D. Novák, M. Dusza (C ) (46. V. Ferdinad), M. Makkai, D. Zsóri, A. Pomaj.

Domáci Betliarci sa stále nedajú odbyť od prenasledovania lídra súťaže z Vyšnej Slanej a tak pred najvyššou návštevou kola v VI. lige si poradili s Dlhoveskými.  

Gemtex Rudná - OFK Vyšná Slaná 3:3 (0:2). G: O. Vysoký 2, J. Urban - S. Domik, O. Kračun, Jer. Barnák. ŽK: Z. Molčan - Š. Domik. R: R. Klinko – M. Szilágyi, M. Šimčák. DS: P. Béreš. Div.: 50.

GEMTEX: M. Manko – P. Kontra (74. R. Ulbrik), O. Sanisló, O. Vysoký, Z. Molčan (C ), M. Zagiba, R. Štefán (61. A. Gyombér), V. Konček, J. Urban, Cs. Óvary, L. Dávid, F. Čapó.

OFK: R. Lindák - M. Hadar (C ), M. Bendik, F. Gallo (67. M. Gallo), M. Laurinc (59. J. Sentpetery), G. Keršák, O. Kračún (63. R. Revúcky), A. Gallo, Š. Domik (73. M. Fifik), Jer. Barnák, D. Kalis.

Aj keď sú Rudňania "v laufe", Vyšnoslanci sa nedali pokoriť a hoci získali trojgólový náskok, domácim stačilo 15 minút pred koncom hry, aby vyrovnali a získali aspoň bod. Dlho nevídaný súboj, ktorý videlo iba 50 divákov! Asi najlepší v tomto kole.

Baník Rožňavské Bystré - Sokol Bohúňovo 1:1 (1:0), G: Š. Dorkin – K. Illés, ŽK: Š. Dorkin – F. Király, L. Kovács, T. Laqczkó, G. Šušán, R: L. Gyenes – G. Rási, DS: G. Gašpar. Div.: 50.

BYSTRÉ: M. Uhrin - J. Tomi, J. Gallo, T. Kuchta, M. Molnár (58. F. Čapó), J. Bocko, Š. Dorkin (C ), J. Lipták-Giba (78. P. Minčík), M. Tóth, P. Kubej, S. Dzureň.

SOKOL: F. Király - M. Lukáč, L. Kovács (C ), T. Laczkó, G. Šušán, R. Kulik, K. Illés, K. Csotó, Š. Gergely, M. Fandák.

Výsledok, ktorý nik nečakal. Možno ani hostia z Bohúňova, ktorí nastúpili na ihrisku v Bystrom iba desiati. Keďže vonku hrajú slabšie ako doma, očakávalo sa, že nechajú body domácim. V 1. polčase sa ešte nezdalo, že Bystrania v tomto zápase nezvíťazia. Nádej na tri body im zmazal v 68. minúte Kristian Illés, ktorý vyrovnal na konečný stav 1:1. 

FK Hrhov – OTJ Honce 3:7 (1:3), G: A. Gruľo, O. Nagy, G. Veverica – J. Kamenský 4, L. Varga 2, L. Hajdu, ŽK: G. Veverica + ČK, Z. Uveges – 0. R: P. Galík - R. Farkaš, L. Šalamon. Div.: 30.

FK: Z. Halász (51. A. Bartók) - Att. Herczeg (C ), An. Herczeg, O. Nagy (77. T. Zsigrai), G. Veverica, A. Gruľo (46. N. Bodnár), M. Rybár, T. Szakács K. Demeter, G. Šmajda, Z. Uveges .

OTJ: R. Genči – J. Sklenár (C ), O. Varga, L. Varga, M. Kováč, J. Kamenský, J. Hric, L. Hajdu, D. Forgáč, N. Boldi, D. Gere, T. Fandák.

Domáci držia poslednú priečku v tabuľke už dlhšie. Hostia chceli využiť slabšiu hru Hrhovčanov a tak si náskok spravili ešte v 1. polčase. Keďže v strieľaní gólov nepoľavili ani v 2. polčase, najmä Jaro Kamenský z Honiec exceloval, museli uznať kvalitu hostí. Nepomohla ani kritika rozhdocu domácim hráčom, ktorý navyše uvidel aj červenú kartu a oslabil svojich spoluhráčov. Diváci však videli desať gólov. Štyri z kopačky J. Kamenského.

Jednota Krh. Dlhá Lúka - ŠK Jablonov n/T 6:0 (2:0), G: J. Čižmár 4, M. Lovas 2. ŽK: P. Klárik, R: J. Molnár, DS: J. Šmelko, Div.: 60.

JEDNOTA: Cs. Koncz – K. Albert, A. Kovács, J. Parditka, I. Bošela, J. Čižmár, M. Lovas, Š. Bodnár (C ), P. Klárik, A. Rigó, L. Rajnic.

ŠK: L. Csákó - L. Zajdó (C ), E. Mackovják, G. Páll, M. Szabó (46. S. Zubricky), T. Hlavček (85. R. Mezei), Sz. Csákó, A. Kardos, P. Hundza, Zs. Pogány, Á. Kerekes.

Jablonovčania sa každým kolom zosúvajú v tabuľke nižšie a nižšie. Proti Dlholúčanom nenašali ani mušku na strelenie čo len gólu.Presadil sa najmä domáci Ján Čižmár, ktorý si pripísal 4 strelené góly. 

VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 20. KOLO

D O R A S T

III. LIGA SD U19 24. KOLO

IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 10. KOLO

Ž I A C I

3. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 12. KOLO

(MG od)

Spoločne naformulovaný režim dňa, služby v jedálni, upratovanie si izieb, pomáhanie mladším, zodpovednosť za izbu ako jeden kolektív, pravidlá, ktoré nebolo problém dodržiavať. Trampolína, pre väčšinu z nás úplne samozrejmá, pre našich vysnívaná. Vo dvojiciach či trojiciach, tak, aby sa všetci vystriedali. Všade okolo nás boli liečivé rastliny, ktorých názov si zapamätajú nielen z vedomostných kvízov. Všetky farby lupinusov, ktoré tu rastú popri vleku. Prekrásny výhľad na Kráľovu hoľu, viadukty, prameň Hrona, meteorologická stanica na dohľad, vychádzky po večeri, ale aj veľa odvahy a prekonávanie seba samého. Lebo na všetko sa dá pripraviť, všetko si viete naplánovať, viete predvídať, ale tá inakosť je niečo, čo vás zrazí na kolená. A hoci viem, poznám a rozumiem, chce to oveľa viac otvorenej mysle. Všetky naše deti sú z osady, z viac ako skromných pomerov, z prostredia, z ktorého sa však majú šancu aj vlastnou prácou a úsilím vymaniť. To všetko majú aj vo svojich rukách. To, kde a ako momentálne žijú, nie. A ak si niekto myslí, že každý by odtiaľ najradšej zutekal, mýli sa. Pre nich je to domov. Paradoxne dieťa z najchudobnejšej rodiny plakalo od prvého dňa. Bolo mu smutno, chcelo ísť domov. Verili by ste tomu?

Za tých pár dní sa udialo niekoľko zázrakov. Chlapec, ktorý pri upratovaní hovoril niečo o „ženskej práci“, nemal problém upratať na konci týždňa aj za iných, deti z inej školy, ktoré si na začiatku týždňa zakrývali nos, keď šli okolo našich izieb, nás pozvali na spoločný mini futbalový zápas. Manželia z Košíc nám podarovali cukríky, sprievodkyňa vo vlaku porozprávala o jedinečnosti trate v Telgárte. Nikomu sme neprekážali, každý, kto nás stretol, sa mohol sám presvedčiť, že tie naše deti sú jedinečné, slušne vychované, vďačné aj spontánne.
Mám za sebou asi najťažší týždeň v mojej pedagogickej praxi. Čo sme mohli a vedeli, sme našim sprostredkovali. Najväčšou odmenou nám boli slová vďaky: „Pani učiteľka, tu je tak dobre! S vami je nám dobre!“ Čo viac si môžem želať?
Monika Podolinská

Na záver našich najmenších čakal kopec kociek, z ktorých stavali vlastné modely.

V tento deň sme mali zastúpenie aj na východe Slovenska, v Košiciach. Po úspešnom krajskom finále sa náš pretekár Dávid Mihál prebojoval do celoslovenského finále najväčšej detskej šprintérskej súťaže Čokoládová tretra, ktoré sa konalo práve tento deň - 1. júna v Košiciach. Dávid sa nezľakol veľkej konkurencie a bojovným výkonom v behu na 200 m došprintoval na úžasnom treťom mieste. Len o vlások mu uniklo medzinárodné finále v Ostrave, do ktorého postúpili prví dvaja súťažiaci. Srdečne mu blahoželáme a prajeme ešte veľa športových úspechov.

A čo sa dialo u nás doma, v našej škole. V tento deň sme sa hrali aj súťažili. Vytiahli sme náš kompletný vozový park – motokáry aj kolobežky a vďaka Nadácii Volkswagen sme jazdili a súťažili na našom vynovenom školskom dopravnom ihrisku. A bola to riadna jazda.

V tento deň sme sa zatúlali aj do Žiaru nad Hronom, kde sa naše úspešné chodkyne zúčastnili chodeckej súťaže O pohár Jozefa Pribilinca. Prišiel ich podporiť aj úspešný športovec – olympijský víťaz – Matej Tóth. Darilo sa im, obsadili krásne štvrté miesto. Ďakujeme. Náš deň detí končil o 21.00 hod., kedy prišli naši výletníci a divadelníci z Bratislavy.

Na záver už iba prianie. Prajeme všetkým našim detičkám, nielen v tento Deň detí, ale po všetky dni, aby mali šťastné a spokojné detstvo a aby boli milované a dostávali od svojich blízkych čo najviac lásky. A od nás jej v tento deň dostali dosť.

ZŠ

Náučný chodník začína v obci Bretka pod starým kostolom úvodným panelom, opisujúcim geologické pomery územia. Chodník pokračuje na bralo Peško, uprostred ktorého sa nachádza rovnomenná jaskyňa (ide o 17 metrov dlhý krasový tunel s otvormi na oboch stranách). Verejnosti je voľne prístupná. Vedie k nej upravená trasa, na ktorej sú vybudované schody, zábradlia a lavičky (aj v samotnej jaskyni). Je tu umiestnený panel č. 2. Chodník pokračuje dole do údolia ku koncu prielomu Muráňa, kde sú ešte viditeľné stopy koryta vedúceho k vodnému mlynu, ktorému je venovaný ďalší panel č. 3. Ďalej je chodník vedený po území samotnej prírodnej pamiatky Prielom Muráňa. Panel č. 4 je venovaný flóre a faune, na lúke je potrebné odbočiť vľavo a kráčať do svahu. Hore po pravici vedie do lesa chodník. Trasa je identická so zelenou turistickou značkou. Cestička opäť klesá na breh k vode. Piata tabuľa sa nachádza pri výraznom otvore do skaly s Hutnianskou jaskyňou, ktorú tvorí chodba s dĺžkou 11 metrov bez kvapľovej výzdoby. Text informuje o jej vzniku erozívnou činnosťou rieky, tiež o jej histórii. Značka pokračuje ďalej po brehu až na miesto s prameňom pitnej vody. Chodník končí pri paneli č. 6 pri Starej hute, niekdajšej továrni na klince, ktorá sa nachádza na opačnom brehu potoka. Zreteľné sú tu ešte ruiny vysokej pece. V budúcnosti má chodník pokračovať lúkami ponad prielom späť do obce a vytvorí sa tak okružná trasa.

Viac informácií:
http://www.slovensky-kras.eu/info/aktivity-a-sport/naucny-chodnik-prielom-murana/
http://www.praveorechove.com/newsread2.php?newsid=1640
http://www.vypadni.sk/sk/jaskyna-pesko
https://turistiky.wordpress.com/2018/03/31/prielom-murana/

Pripravuje Marta Mikitová

MAPA

Vo štvrtok 7. júna ponúkne festival víťazné snímky z minulých ročníkov aj divákom v Michalovciach a v Rožňave v kine Apollo v Gemerskom osvetovom stredisku a 8. júna v Spišskej Novej Vsi. Regionálne projekcie prebiehajú v spolupráci so samosprávou a lokálnymi televíziami.  

Maďarský večer v kine Apollo

V Rožňave v predpoludňajších hodinách ponúkajú organizátori premietanie kolekcie víťazných filmov pre deti a mládež rožňavských škôl. Termíny a kapacita sály sú už teraz plne obsadené. O 19-tej hodine bude kino Apollo, v rámci svojho pravidelného štvrtkového programu, premietať kolekciu troch kratších filmov z produkcie Lajosa Tótha v pôvodnom znení s anglickými titulkami v rámci maďarského večera. Filmy úspešne súťažili v minulom ročníku v sekcii mladý autor.

Partnerom festivalu je Košický samosprávny kraj a záštitu nad ním prevzal jeho predseda Rastislav Trnka. Tento festival považuje za značku a platformu pre odvetvie filmovej tvorby, ktorá je súčasťou kreatívneho priemyslu.

Podrobný program festivalu v Košiciach: www.festival.sk
Anežka Kleinová

ZLATÝ ŽOBRÁK v kine APOLLO

Viac ako 700 miliónov návštevníkov, ktoré prejdú bránami tisícky zoologických záhrad vo svete dokazuje, že tieto miesta nie sú len centrami vedy, či záchrany, ale predovšetkým priestorom pre neformálne vzdelávanie a relax. Tak ako v minulosti aj dnes úroveň zoologických záhrad odráža stav kultúrneho myslenia daného národa. Chovy pôvodne divo žijúcich zvierat vznikali v spoločnostiach s rozvinutou kultúrou už pred tisíckami rokov. Nájdeme ich už v starovekom Egypte, Číne či Indii a postupne sa tento trend rozšíril do celého sveta. 

Do konca 19. storočia vzniklo vo veľkých mestách západnej Európy viac ako 50 zoologických záhrad. Pre porovnanie, v strednej Európe v tom čase existovali len dve, a to vo Viedni a v Budapešti.
Na Slovensku prišli prvé plány s výstavbou zoo až po 2. svetovej vojne. Zložitý vývoj budovania zoologických záhrad na Slovensku zapríčinila najmä komplikovaná spoločensko-hospodárska situácia, ale aj spoločenské vnímanie týchto ustanovizní, ktoré u nás pôvodne neboli považované za vedecké a ani kultúrne inštitúcie.

Záchrana ohrozených druhov je do značnej miery ovplyvnená úrovňou poznania o spôsobe života zvierat. Mnohé živočíšne druhy žijú v nedostupných oblastiach Zeme, spôsobom života, ktorý by bol dodnes zahalený rúškom tajomstva nebyť zoo, napríklad aj etológia ako vedný odbor skúmajúci správanie zvierat by nevznikol bez ich chovu v ľudskej starostlivosti a na základe pozorovania chovancov zoologických záhrad.

V súčasnosti na Slovensku nájdeme zoologické záhrady bez špecializácie, pričom každá z nich si volí vlastnú cestu. Práve to robí naše zoo aj na tak malom území akým je naša krajina - výnimočné.
Najstaršou z nich je zoologická záhrada v Bojniciach. Myšlienka jej vzniku sa zrodila pred 60. rokmi, kedy boli v hradnej priekope Bojnického zámku chované niektoré druhy živočíchov. Dnes tu žije viac ako 450 druhov zvierat, medzi inými aj na Slovensku ojedinelý slon africký či zebra Hartmannova. Zoologická záhrada v Bojniciach sa stará aj o niekoľko ohrozených druhov, ktoré sú vzácne v celoeurópskom meradle - vzácny leopard obláčkový, daniel mezopotámsky či takin zlatý.

Košická zoologická záhrada s rozlohou 288 hektárov je najväčšou nielen na Slovensku, ale patrí k najväčším v celej Európe. Popri levoch a tigroch, k najobľúbenejším a najvyhľadávanejším jej obyvateľom patria tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ktoré môžu návštevníci zoologických záhrad na Slovensku obdivovať len v Košiciach.

V našom hlavnom meste v Bratislave nájdeme našu najzápadnejšie položenú zoo, v ktorej len nedávno dokončili priestranný prírodný výbeh pre vlka, ktorý patrí v Európe medzi tie najkvalitnejšie umelo vytvorené priestory. Medzi exkluzívnych obyvateľov tejto zoologickej záhrady patria nosorožce tuponosé, šimpanzy učenlivé, orangutany sumatrianske či pandy červené.

Najmladšiu a zároveň aj najmenšiu zoo nájdeme na severovýchode Slovenska – v Spišskej Novej Vsi, ktorá vznikla v roku 1989. Medzi najväčšie úspechy tejto zoo patrí opakovaný odchov kengúr červenokrkých, surikát vlnkavých a lám alpaka.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou BBSK.

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici

Denný múzejný tábor.
Erika Hermélyi Gecelovská

prezentovali svoju tvorbu na regionálnych a krajských kolách súťaže a do programu FEDIM 2018 ich na základe posúdenia umeleckej kvality vybrala programová rada zložená z profesionálnych odborníkov.

Súťažné inscenácie v Tisovci hodnotila odborná porota v zložení: Mgr.art. Miroslav Zwiefelhofer, Ing. arch. Mgr.art. Michal Lošonský, ArtD., Mgr.art. Martina Mašlárová, Mgr.art. Zuzana Galková, Art.D., Mgr. Mgr.art. Miloslav Juráni.

Porota rozhodla nasledovne: v zlatom pásme na 1. mieste a s priamym postupom na Scénickú žatvu sa umiestnil DS Slúchadlo z Nitry s inscenáciou Deti zo stanice ZOO. V zlatom pásme 2. miesto a návrh na postup získalo Divadlo ZUŠ J. Cikkera z Banskej Bystrice s inscenáciou Obrázky nesmrteľnej mladosti. DS Vaša Banda zo Žiliny s inscenáciou 2 litre samoty získal v zlatom pásme 3. miesto s návrhom na postup.

V striebornom pásme sa umiestnili: DS Bebčina z Novej Dubnice s hrou Debna, DS „L“ z Levoče s hrou Iskra, DS Úsmev z Modrého Kameňa s inscenáciou V súmraku, DS Tote tam z Kežmarku a DS Trma vrma z Popradu so spoločnou inscenáciou Hry, DS Drim z Nitry s hrou Jeden deň Ivana Denisoviča, Divadlo Popolus zo Žiliny s inscenáciou Nihil Obstat.

V bronzovom pásme sa umiestnili: DS AmfiTeatro z Trebišova s hrou Vĺčik, DEMOscéna z Trnavy s inscenáciou Kastelánka a DS Mačky vo vreci zo Senca s hrou Koniec sveta.
Súčasťou festivalu divadla mladých bola aj autorská výstava Danky Bakšovej s názvom Moja keramika. Hosťom festivalu bolo Divadlo akadémie umení z Banskej Bystrice s monodrámou Malala.
Redakciu Festivalového denníka tvorili Mgr. Samo Trnka, Mgr.art. Michal Jasaň, Mgr.art. Gabriel Žifčák.

Aspoň na chvíľu vypnúť, prejaviť improvizačné zručnosti v oblasti „stand-up“, hudby, spevu a tanca a samozrejme zabaviť sa mali divadelníci možnosť v rámci tradičného FEDIM Klubu.

Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS

kde sa už intenzívne pracuje na príprave scén siedmej séria obľúbenej šou „ Česko Slovensko má talent „ , ktorá naplno odštartuje už túto jeseň. Boli sme jedni z prvých, ktorí videli už prvé náznaky, ako bude finálna scéna vyzerať. Cestou po ateliéroch sme narazili aj na pozostatky kulís z mnohých jojkárskych seriálov a šou. Keďže sa nezadržateľne blížili televízne noviny, zostalo už len niekoľko minút na všetečné otázky, hlavne našich dievčat, adresované pánovi Ľubošovi Sarnovskému. Zaujímali ich otázky napr. aj zo zákulisia relácie nákupné maniačky. Na záver, ešte aspoň takéto symbolické poďakovanie nášmu hostiteľovi, ktorý si našiel čas a ukázal nám to, čo bežní diváci televízie JOJ nemôžu vidieť. Ďakujem a už sa tešíme na rozbeh SK FLORBAL LIGY, ktorá sa pod záštitou TV JOJ začne na jeseň tohto roku.

ZŠ

som ešte nevedel aký je to obmedzený, nafúkaný hlupák, pod ktorého velením budem slúžiť dva roky. Väčšina z nás, čo sme chodili na šoférsky kurz v Rožňave, sme boli rozhodnutí hlásiť sa do dopravnej roty. Laco Oravec mi začal veľmi dôverne rozprávať, že tí šoféri, ktorí mali haváriu alebo poškodili motorové vozidlo, musia splácať náhradu škody ešte aj v civile. Preto sa on nebude hlásiť za šoféra. Jeden čatár zo strážnej roty mu povedal, že hľadajú kvalifikovaného premietača filmov na obsluhu kasárenskej premietačky. On v Drnave premietal filmy, preto sa chce prihlásiť na tento post a mňa môže zobrať za pomocníka. Nebudeme nič robiť, iba čistiť premietačku, večer premietneme film a budeme chodiť pre objednané filmy na železničnú stanicu. Celú vojenčinu prežijeme v teplúčku a v „nič nerobení“. Poznajúc jeho večné špekulovanie, povedal som mu, že keď mám na vojenčine stráviť dva roky, tak budem šofér a získam dobrú prax a vedomosti, ktoré môžem využívať celý život. Nebol nadšený, ale nedal som sa mu prehovoriť. Začalo zadeľovanie. Ako prvý vystúpil nadporučík Polák. Vyhlásil, že do dopravnej roty potrebuje asi štyridsať vodičov. Nech sa hlásia vojaci, ktorí vlastnia vodičský preukaz tretej triedy. Prešiel ku vedľajšiemu stolíku a za malú chvíľu nás stálo v rade asi päťdesiat. Všetkých nás pozapisoval a oznámil nám, že zajtra o ôsmej ráno máme byť nastúpení pred hlavnou budovou, lebo budeme absolvovať skúšobné jazdy. Medzitým došiel jeden kapitán „modrák“ a začal verbovať vojakov za leteckých palubných strelcov. Pre túto funkciu bol potrebný perfektný zdravotný stav a tiež dobré základy z matematiky, fyziky, aby mohli zvládnuť náročný kurz, ktorý sa bude konať v Prahe. Táto profesia veľmi lákala chlapcov, lebo po úspešnom absolvovaní kurzu mali dostať hodnosť rotného a služné (my sme to volali žold) cez 800 Kčs. Ihneď sa prihlásilo asi 40 bažantov. Aj mňa to trochu pokúšalo, ale potom som zvážil, že robiť šoféra bude pre mňa užitočnejšie. Potom hľadali hasičov, radistov, obsluhu kotolne, psovodov a ktovie ešte aké profesie. Kamarát Ferko Cipkala nevedel kde sa má prihlásiť. Dookola sa vypytoval každého, že čo on má robiť, lebo on sa vyučil vo Vysokom Mýte v továrni na hasiace prístroje. Všetci mu radili, nech sa prihlási ku hasičom. Skúsil to, ale už tam mali plný stav. Nejaký dôstojník prišiel a hľadal záujemcu o fotografovanie. Fero nám povedal, že ako chlapec mal fotoaparát „Pionier“. So smiechom sme ho podpichli, aby sa prihlásil. Nakoniec sa prihlásil. Na otázku dôstojníka, že aký používal aparát, odpovedal „Pionier“. Dôstojník sa pousmial, ale keďže nebol nikto iný, tak si ho zapísal. To sme vtedy ešte nevedeli, že Fero bude najlepšie plateným vojakom z celého práporu. Ani to sme nevedeli, že dôstojníci budú stáť v rade pred jeho fotoateliérom a čakať, pokým im dovolí vstúpiť dnu. O tom však napíšem neskôr. Po tomto zadeľovaní sme mali celý deň voľno. Už sa začali grupovať skupinky z bažantov, ktorí boli spolu prihlásení k určitej profesii. Každá skupinka viedla debatu na tému budúceho povolania na vojenčine. Najviac sa vyťahovali tí, ktorí boli prihlásení k palubným strelcom. Naparovali sa ako také kohúty na hnoji a pohrdlivo sa k nám prihovárali. „My budeme páni. O dva mesiace nás budete zdraviť, „bažanti“. Do civilu pôjdeme ako poručíci. Budeme bývať na letisku spolu s letcami a brať dôstojnícky plat.“ Odbili sme ich, že len zápis k palubným strelcom nestačí, že bude potrebné prejsť školením a skúškami a tak získať kvalifikáciu a my už vodičské preukazy máme, tak už máme väčšiu istotu, že budeme šoféri. Zaspávali sme tak trochu s obavami, ako dopadne zajtra skúšobná jazda. Ráno po raňajkách sme netrpezlivo čakali, kedy služba zapíska nástup na skúšobnú jazdu. Konečne pred ôsmou sme nastúpili pred budovu a v dvojrade čakali, kedy sa objaví skúšobné auto. Čatár Vlk nám vysvetlil, ako sa máme prihlásiť staršiemu vodičovi na skúšobnú jazdu. Zrazu sme zbadali približovať sa kolónu, asi šesť nákladných aut Praga RN (nazývali sme to Erena), ktoré zastavili pred hlavnou budovou. My absolventi šoférskeho kurzu v Rožňave sme sa potešili, lebo v šoférskom kurze sme jazdili na „Erene“. Prví šiesti nastúpili a všetky vozidlá sa pohli. Preplietali sa pomedzi budovy, niektorí cúvali, na pohľad to vyzeralo, ako keby sa po nádvorí bezhlavo pohybovali obrovské bzučiace chrobáky. Keď inštruktor zistil vodičské schopnosti adepta, vrátilo sa vozidlo pred budovu a nastupoval ďalší vojak. Prišiel rad na mňa. Pristúpil som k otvoreným dverám Ereny. Sedel v nej inštruktor desiatník. Zahlásil som sa podľa predpisu. „Súdruh desiatnik, vojak Slavkay na jazdu pripravený.“ Desiatnik mi povedal: „Rýchlo sadaj, kde sa ty tu berieš?“ Bol som z toho vyvalený a v prvej chvíli som nevedel, čo sa vlastne deje. Podával mi ruku, dal dolu čiapku a vtedy som ho spoznal. Bol to Milan Renčok, ktorý chodil v Spišskej Novej Vsi do geologickej priemyslovky. Opýtal sa ma, či viem jazdiť. Prikývol som. Rýchlo som naštartoval a pohol sa. Keď zistil, že jazdím dobre, nasmeroval ma za hlavnú budovu a tam sme zastali. Vybral cigarety, fajčili sme a rozprávali sa, ako sme prežili tie roky od ukončenia štúdia v Spišskej. Dopodrobna mi porozprával o živote v dopravnej rote. Šoféri u práporu sa narobia, ale je to stále lepšie, ako v strážnej alebo v technickej rote, kde v zime alebo v nečase musia vykonávať svoju službu. Po dosť dlhej chvíli sme sa vrátili pred hlavnú budovu. Vo večernom rozkaze prečítali mená všetkých, ktorí na skúšobných jazdách vyhoveli. Boli sme prevelení do dopravnej roty. Všetci sme boli z rožňavského a spišskonovoveského okresu. Tých bažantov, ktorí nevyhoveli na skúšobných jazdách, zadelili do strážnej alebo do technickej roty.

Od tohoto dňa sa začali diať pre nás veľké zmeny. Z náprotivnej strany veľkej miestnosti odišla výcviková rota pluku. My, čo sme boli zadelení do autoroty, sme si preniesli postele na druhú stranu a uložili sme ich medzi betónové stĺpy po osem. Až vtedy nám vysvetlili, že medzi betónové stĺpy budú namontované drevené steny, a tým vzniknú naše obývacie izby. Tá obrovská miestnosť v ktorej sme prežili výcvik, bolo vlastne nedokončené krídlo budovy. Po namontovaní stien tam vzniklo po päť izieb na každej strane, so širokou chodbou v strede. Na večernom rozkaze sa nám predstavili naši noví velitelia. Autonáčelník bol maličký nadporučík, vysoký iba 151 centimetrov, volal sa Miloš Hanousek. Ako veliteľ dopravnej roty sa nám predstavil blonďák npor. Polák, ten, čo nás zapisoval na rozdelení za šoférov. Staršina roty bol čatár Čeněk Červený. Velitelia čiat boli por. Chovanec, por. Barták, toho sme poznali z výcviku a vojak základnej služby rotný Hlaváček. Po slovensky sa nám predstavil čatár z povolania Walter Holík, ktorý bol vedúci rozsiahlej autodielne po vojensky nazývanej TOV (technická ošetrovňa vozidiel). Bol to vynikajúci odborník, ktorý poznal každé vozidlo do najmenšej skrutky. Bol Slovák s vlastnosťou, že rád si vypil. Technický zástupca veliteľa autoroty bol npor. Valášek, pravý „Hanák“, kľuďas a dobrák od kosti.

Asi na tretí deň po zadeľovaní sme videli pred hlavnou budovou vo vychádzkových uniformách a s plnou poľnou „palubných strelcov“, pripravených vycestovať do Prahy na preškolenie. Pofajčievali a tvárili sa strašne povýšenecky, ako keby už mali hodnosť rotného. Potom odpochodovali na železničnú stanicu k rýchliku do Prahy. Rozlúčil sa s nami aj kamarát Fero Cipkala, ktorý tiež cestoval do Prahy na kurz „vyhodnocovačov leteckých snímok“. My sme začali zarezávať v autoparku. Dostali sme montérky a denne sme chodili do autoparku. Tam sme umývali a konzervovali nákladné a špeciálne vozidlá. Pripravovali sme stojánky (vybetónovaná plocha pre stojace lietadlá, parkovisko), kde vozidlá parkovali. Na stojánkach parkovali autá podľa účelu. Cisterny, ťahače, špeciálne vozidlá, ako žeriavy, hasičské autá, sanitky a skriňové pre prepravu osôb a pojazdné dielne. Zvlášť boli zaparkované nákladné valníky dopravnej čaty. V garážach boli umiestnené osobné vozidlá a autobus. Pri tomto sťahovaní v autoparku sa vyžíval najviac npor. Hanousek. V jednom dni sme zaparkovali vozidlá, podľa jeho pokynov, na druhý deň dostal lepší nápad a začalo sa s presunom. Kde stáli cisterny išli ťahače, kde boli ťahače išli technické vozidlá a podobne. Spolu s nami boli k týmto zmätkom pridelení štyria starší šoféri, ktorí strašne nadávali a presúvali autá hore-dolu do zbláznenia. My sme museli stanoviská prispôsobovať. Niektoré bolo potrebné zväčšiť, iné zmenšiť, niekde nebol dostatočný priestor na zmenu, tak začínal byť z toho chaos. Pomaly sme začali chápať, ako to na vojenčine chodí, že prečo v meste ľudia „lampasákom“ hovorili, že sú to „zelené mozgy“. V rozsiahlom autoparku bolo asi osemdesiat rôznych vozidiel. To sme ešte nevedeli, že koľko sa nachádza v rôznych garážach v kasárňach. Po novom roku nás z tej šaškárne vyslobodil večerný rozkaz, že všetci vodiči - nováčkovia majú odcestovať na šoférsky kurz do Prešova. Čudovali sme sa. Máme vodičské preukazy, kompletnú trojku, načo máme ísť znovu na kurz. Vysvetlili nám, že v armáde môžeme jazdiť iba s vojenským vodičským preukazom.

(POKRAČUJEME)

Ing. Marian Slavkay

s poľovníckym a pastierskym motívom, na jednej je vyobrazený uhorský štátny znak.

Čo sa týka výrobcov, vieme ich s istotou identifikovať len pri troch kapsách. Na jednej je uvedená signatúra: „KLIMO PÁL, BESTERCZEBÁNYA“. Pavol Klimo pracoval v známej remenárskej dielni v Banskej Bystrici v rokoch 1870 – 1906. Kapsy zdobil i pomocou drevených foriem, ktoré pre neho zhotovoval medovnikár z Banskej Štiavnice. Zaujímavosťou je, že drevené formy s takmer rovnakými motívmi používal tiež remenár – brašnár Soma Jeszenszky, pôsobiaci v Rimavskej Sobote pravdepodobne koncom 19. – začiatkom 20. storočia. Jeho výrobky možno identifikovať vďaka signatúre: „JESZENSZKY SOMA, RIMASZOMBAT“, nachádzajúcej sa i na dvoch kapsách v zbierkovom fonde Gemersko – malohontského múzea.

Kožené kapsy vyrábali v rámci svojej produkcie remenári, brašnári, prípadne domáci výrobcovia. Šili sa z garbiarsky opracovanej hovädzej kože, obdĺžnikového, alebo štvorcového tvaru, s otvorom často krytým preložením. Zdobili sa najčastejšie razeným dekórom, kovovými plieškami, či koženými aplikáciami. Ústredným motívom je v mnohých prípadoch vyobrazenie zhotovované otlačením drevených foriem do vlhkej kože v remenárskom lise. Kožené kapsy boli doplnkom odevu pastierov, drevorubačov, uhliarov, podomových obchodníkov, hájnikov, hutníkov, furmanov, teda najmä príslušníkov tých zamestnaní, ktoré vyžadovali i pobyt mimo domova. Slúžili predovšetkým na prenášanie potravín, ktoré sa tu dali uschovať aj na dlhšiu dobu, alebo na prenos menších predmetov.

Výzdoba kapsy, okrem toho, že bola zaujímavým vizuálnym prvkom, odrážala tiež spoločenský status, či zamestnanie majiteľa. Kapsy s vyobrazením jeleňov a stromu boli vyrábané pre hájnikov, s poľovníckymi motívmi pre poľovníkov, s vyobrazeniami pastierskeho života pre pastierov. Kapsa baču bývala zas zdobená razením, bronzovými ozdobami, strapcami, prípadne starými vojenskými gombíkmi.

Mgr. Ľudmila Pulišová

Andrea Tokarova

„Pavol Kočiš, košický fotograf a cestovateľ, ktorému učarovalo Rumunsko, nám prináša svoje pohľady na tradičné remeslá a tradičný spôsob hospodárenia," informuje za organizátora výstavy Anežka Kleinová (GOS) a dodáva, „renomovaný autor s medzinárodným fotografickým titulom AFIAP a mnohými ďalšími oceneniami za tvorbu zostavil kolekciu, ktorá zachytáva horský chov oviec, spracovanie mlieka a vlny, výrobu vápna, dreveného uhlia, spracovanie dreva v karpatských lesoch, ale najmä ľudí, ktorí sa týmto činnostiam ešte venujú."

Výstava je prístupná v sále DTKG v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00, v inom termíne po telefonickom dohovore na čísle 0915 884 135. Vstup je voľný.

A. Kleinová

KR – zmena v obsadení

6. liga dospelí:

• Honce – Bohúňovo AR2 Gyenes L., DZ Vysoký za Nagya
• V. Slaná – D. Lúka AR2 Mikulec
• Štítnik – Betliar HR Ször za Šimčáka, AR2 Gyenes T.
• Kružná – R. Bystré AR1 Poťmák, AR2 Mikulec
• Jablonov n/T – Drnava AR2 Szilágyi

7. liga dospelí:

• Brzotín – Rakovnica AR1 Poťmák, AR2 Galík

4. liga dorast:

• Dobšiná – Plešivec HR Ďuríček M. za Šimčáka

3. liga žiaci:

• Slavošovce - Rožňava HR Mikulec za Haviarika
• KR zastavuje činnosť: R Šimčák M. a D Nagy L.

DK

• DK-122 Zastavenie činnosti za ČK na 1 zápas nepodmienečne podľa čl.37/3: Gábor Veverica 1195880 + 10€ (Hrhov)
  DK-123 Zastavenie činnosti za ČK na 4 týždne nepodmienečne podľa čl.48/2b: Norbert Boldi 1377740 + 10€ (Brzotín)
  DK upozorňuje všetky kluby, že v prípade nevyplatenia zbernej faktúry do lehoty splatnosti budú trestané odrátaním 3 bodov.

KM

Na základe rozhodnutia úseku mládeže SFZ bude i v roku 2018 /jar- jeseň/ prebiehať projekt "Podpora talentovaných hráčov". Cieľom projektu je získať čo najviac informácii o talentovaných hráčoch z nižších i vyšších súťaží ObFZ a VsFZ. Projekt je určený pre chlapcov a dievčatá:

• U-12 /roč. nar. po 1.1. 2006/
• U-13 /roč. nar. po 1.1.2005/
• U-14 /roč. nar. po 1.1. 2004/

Výberové zrazy sa konajú 1x mesačne v mesiacoch apríl, máj, jún, august, september, október, november 2018. Výberových zrazov sa na základe nahlásenia FK zúčastňujú max. 10 hráči v jednotlivých vek. kategóriách. Výber hráčov je otvorený s cieľom, aby sa v ňom vystriedalo pokiaľ možno čo najviac hráčov. Touto cestou Vás chceme požiadať o spoluprácu pri nahlasovanie hráčov na jednotlivé zrazy. Pri nahlasovaní hráčov je potrebné uviesť meno a priezvisko hráča, dát. narodenia, bydlisko, FK a kontakt na hráča resp. rodičov.

Info:
u sekretára ObFZ /0915903183, ladislav [bodka] david76 [zavináč] mail [bodka] com/
alebo
u koordinátora projektu Dušana Polláka /0903602946, kalciduspol [zavináč] gmail [bodka] com/.
Najbližší výber: 18.6.2018.

ObFZ Rožňava