Anton Hykisch spisovateľ, autor literatúry faktu, publicista, esejista, dramatik, diplomat pochádza z Banskej Štiavnice. Rozpätie jeho tvorby je široké. Píše romány, poviedky, rozhlasové hry, scenáre, publicistiku, odborné články. Jeho fiktívne diela tematicky čerpajú z histórie i súčasnosti. Napísal množstvo kníh, z ktorých viaceré, najmä historické romány, boli preložené do niekoľkých jazykov a v zahraničí boli vypredané. 

„Písať som začal ako vysokoškolák v Bratislave. Mali sme po krk povstaleckej a vojnovej literatúry. Pocity našej mladej generácie nikto nereflektoval. Rok 1956 bol počiatkom erózie komunistického režimu, prvým signálom liberalizácie. V novom mesačníku Mladá tvorba sme začali písať o sebe, o našich časoch, o našich pocitoch“ povedal Hykisch a pokračoval „Štúdium ekonómie bolo naozaj riešením z núdze. Od detstva ma zaujímala politika, história, novinárčina. Ale aj poznávanie nových ľudí, nových krajín. Rád píšem romány, ktoré môžem postaviť na pilieroch skutočnej reality. Fascinuje ma skúmanie, ako sa chovali konkrétni vládcovia v podmienkach moci nad inými ľuďmi“ dodal spisovateľ." 

Anton Hykisch je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského centra PEN klubu a Klubu autorov literatúry faktu, bol podpredsedom Paneurópskej únie na Slovensku a je členom Svetovej futurologickej spoločnosti – World Future Society (USA). Je nositeľom viacerých významných ocenení. Prezident Slovenskej republiky mu prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (1998), je dvojnásobných nositeľom Ceny Egona Ervina Kischa za literatúru faktu (2005, 2007), Ceny Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu (2009), Ceny Vojtecha Zamarovského za rok 2010, nositeľom Identifikačného kódu Slovenska (2012), Európskej ceny TREBBIA za celoživotné dielo (2013), Ceny Fra Angelico v kategórii slovesné dielo – za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2013 (2014) a Ceny AOSS a SSS za celoživotné dielo v oblasti prózy a publicistiky (2014).

V rozsiahlom autobiografickom románe Rozkoše dávnych čias zachytáva Hykisch časové rozpätie od súčasnosti naspäť do medzivojnových rokov – od mladosti svojich rodičov a svojho detstva, cez mnohé životné peripetie, až po súčasnosť. Nový román Verte cisárovi je kniha o vášni a túžbe po moci, kronika osudov ľudí, ktorí sa vzopreli každodennosti a usilovali sa zmeniť život okolo seba. Je situovaný do sklonku 18. storočia, v predvečer Francúzskej revolúcie (ide o voľné pokračovanie úspešného románu Milujte kráľovnú).
Prijmite pozvanie na stretnutie s týmto výnimočným velikánom slovenskej literatúry, ktoré sa uskutoční v stredu 11. októbra 2017 o 17:00 hod. v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 a je pripravované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre. Z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu. Vstup je voľný.

Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave

„Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. “
ZŠ

 {oziogallery 1081}

V behu na 600m v kategórii prípravka tesne unikol bronz Saške Hižnayovej (nar. 2007) , ktorá napokon dobehla ako štvrtá. Chválime aj ďalšiu prípravkárku Mišku Hudecovú, ktorá si v behu na 600m zlepšila osobné maximum takmer o dvadsať sekúnd a dobehla na deviatom mieste. Beh na 600m priniesol osobný rekord aj Tamarke Molentovej, ktorá prvýkrát pokorila dvojminútovú hranicu.

Konečne sme prišli na chuť aj behu na 60 m - prekážky, kde sa naše dievčatá umiestnili na 6. mieste - Lucka Ďurišková a na 7. mieste - Ninka Vavreková. Darilo sa nám aj v diaľke, kde do finále súťaže ( osem najlepších) postúpili vo svojich kategórich Lucka Ďurišková, Jakub Šturmankin a Saška Štempelová. Premiéru mali aj naši najmladší pretekári - Jurko Šturmankin a Dávid Mihál - obidvaja ročník narodenia 2009, ktorí pretekali v behu na 60m a 150m a v poli štartujúcich o pár rokov starších žiakov vôbec nestratili.
Ďakujeme všetkým za reprezentáciu školy.
Jana Vavreková,
vedúca AK ISKRA Revúca
pri ZŠ J.A.Komenského v Revúcej

{oziogallery 1082}

Pripravované podujatie pozostáva z dvoch častí. Na úvod sa návštevníkom formou projekcie krátkeho filmu s odborným výkladom priblíži belujská hrnčiarska dielňa z historického, estetického a technologického hľadiska. Súčasťou projekcie je ukážka tradičného výrobného postupu tvarovania nádoby na hrnčiarskom kruhu. Po prezentácii nasleduje praktická časť, v ktorej si účastníci môžu vyrobiť ukážkové predmety z hrnčiarskej hliny, ktoré si následne vyzdobia tradičnou technikou rytia a maľovania, ktorá sa používala v Beluji. Účastníkmi vytvorené diela sa stanú vlastníctvom ich autorov. Vstupné na podujatie je dobrovoľné.  

Beluj je hontianska obec, ležiaca na okraji okresu Banská Štiavnica, tiahnuca sa popri belujskom potoku v plytkej doline južne od bájneho vrchu Sitno. Obyvatelia Beluje sa v minulosti živili hrnčiarstvom, okrem iného. Najstarší písomný záznam o hrnčiaroch v Beluji je z roku 1635. Názov obce Beluj odvodzoval Andrej Kmeť od slovanského výrazu pre označenie “biela” a to zrejme podľa výskytu bielej hliny v chotári Beluja. Výrobky tunajších hrnčiarov sa vyznačovali kvalitným, neraz veľmi tenkým črepom a boli v širokom okolí veľmi žiadané. Povozníci ich rozvážali do širokého okolia a predávali na jarmokoch. Okrem hlineného riadu na bežné kuchynské účely varenia, pečenia či uskladňovania potravín, tunajší hrnčiari vyrábali veľmi svojrázne dekoratívne krčahy, fľaše, či taniere, ktorých výzdoba nemá v slovenskej hrnčiarskej produkcii obdobu. Posledný hrnčiarsky kruh sa na Beluji dotočil v roku 1893, kedy zomrel posledný aktívny hrnčiar.
Mgr. Tatiana Drímaj Recká, M.A.

V rámci oficiálneho predstavenia boli pacientov navštíviť aj futbalisti miestneho A tímu MFK Rožňava. Celkové investície do nového oddelenia si vyžiadali 210 tisíc eur.
„Takto by malo vyzerať každé moderné lôžkové oddelenie. Jeho interiér sme sa snažili spraviť tak, aby na pacientov pôsobil oveľa príjemnejšie a estetickejšie. Zamestnanci a pacienti súčasne získali priestory, ktoré kladú dôraz už aj na vyššiu mieru komfortu a súkromia,“ vysvetlil Dušan Suchý, riaditeľ nemocnice Svet zdravia Rožňava.

Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie rožňavskej nemocnice poskytuje komplexnú terapeutickú starostlivosť pre pacientov po úrazoch, operáciách, mozgových príhodách a s ochoreniami chrbtice a to vo všetkých vekových skupinách. Na mesačnej báze to predstavuje v priemere 55 pacientov a až takmer 1000 poskytnutých procedúr. Súčasťou komplexnej rehabilitačnej liečby je pohybová liečba, manuálna terapia, elektroterapia, ultrasonoterapia, magnetoterapia, diatermia, klasická masáž, reflexná masáž, lymfodrenáž - manuálna aj prístrojová, laseroterapia a podávanie plynových injekcií. Samozrejmosťou sú vodoliečebné procedúry ako napríklad perličkový kúpeľ, vírivý kúpeľ alebo podvodná masáž.

„V nových priestoroch máme oveľa lepšie zázemie. Keďže poskytujeme zdravotnú starostlivosť častokrát pacientom po veľmi ťažkých pooperačných stavoch, veríme, že novú úroveň komfortu ocenia,“ doplnila MUDr. Karin Micheľová, primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia.

Tomáš Kráľ

 {oziogallery 1083}

Zo zasadnutia DK dňa 5.10.2017

• DK-32 Zastavenie činnosti za ČK na 2 zápasy nepodmienečne podľa čl.45/2a: Alexander Izák 1097041 + 10€ (Bohúňovo)
• DK-33 Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne za 5 alebo 9x ŽK podľa čl.37/5a,5b: Tibor Kardoš 1151973 + 10€ (Jablonov)
• DK upozorňuje všetky kluby, že v prípade nevyplatenia zbernej faktúry do lehoty splatnosti budú trestané odrátaním 3 bodov.

TMK Oznam pre FK a trénerov

Všetci záujemcovia o UEFA-C licenciu musia nahlásiť na sekretariát tieto údaje: meno a priezvisko, e-mail a telefónne číslo!!! Záujem prosím nahlásiť e-mailom na ladislav [bodka] david76 [zavináč] gmail [bodka] com. Pri minimálnom počte 22 frekventantov sa seminár trénerov uskutoční v Rožňave. ObFZ prispeje každému záujemcovi z klubov ObFZ Rožňava sumou 50,-€.

KR Oznam

• KR žiada R a DZ aby žiadosti o zmenu delegácie hlásili najpozdejšie vo štvrtok na t.č. 0908377920 u P. Béreša ml.
• KR žiada kluby aby žiadosť o zmenu rozhodcov podávali cez ISSF aj s riadnym odôvodnením.

Podpora talentov SFZ Oznam

Projekt " Podpora talentov SFZ" je určený pre chlapcov a dievčatá roč. nar. 2004-2005-2006. Cieľom projektu je získavať informácie o talentovaných hráčoch a pomáhať im rozvíjať futbalové zručnosti na spoločných stretnutiach, tréningovom procese, ktorý bude v jesennej časti prebiehať 1 x mesačne. Cieľovou skupinou sú hlavne chlapci a dievčatá z futbalových klubov nižších súťaží, t. j. súťaží príslušného ObFZ. Touto cestou Vás chceme požiadať o nahlásenie talentovaných hráčov obratom, priebežne na ObFZ v Rožňave /sekretár ObFZ/ alebo koordinátorovi projektu Dušanovi Pollákovi.

ObFZ Rožňava

DOSPELÍ

III. LIGA VÝCHOD 12. KOLO

MFK Rožňava - FK Krompachy 2:3 (1:1), G: O. Kovchar, P. Gere (PK) – Hagara 2, I Košč, ŽK: M. Gallo – E. Hamrák, M. Stropkay, R. Gibala, D. Schvarc, R: J. Sučka - P. Ištoňa, J. Zajac. DS: M. Knut. Div.: 300.
MFK: G. Pulen – V. Babik (66. R. Szkokan), Zs. Ištók (66 F. Kovács), M. Gere, P. Sappanoš, Y. Koretskyy, P. Gere (c ), M. Gallo (85 T. Havko), J. Figúr, A. Pál Svedyuk, O. Kovchar.
Druhú prehru MFK Rožňava na domácej pôde si zapísali so súperom z Krompách a dovolili sa im priblížiť na 1 bodový rozdiel. Hostia majú jeden zápas k dobru a očakáva sa naďalej tuhý súboj obidvoch nováčikov v súťaži.

IV. LIGA JUH 12. KOLO

Družstevník Čičarovce - FK Krásnohorské Podhradie 2:5 (1:1), G: Ľ. Tárczy, P. Černej - T. Revúcky 2, T. Hajdúk, A. Vaško (PK), L. Héger, ŽK: 0 – L. Héger, ČK: Cs. Kerékgyártó - 0, R: P. Konečný - M. Želizňák, D. Gorel, DS: J. Tornay. Div.: 150.
FK: R. Bartko – I. Oravec, J. Erdofalvi (c ), T. Revúcky, T. Hajdúk, A. Vaško, M. Mészner, Š. Kun, Z. Breuer, D. Vozár, J. Rencsok.

V. LIGA K – G 10. KOLO

Hornád Ždaňa - FK Gemerská Hôrka 5:0 (3:0), G: R. Demko 3 (1 z PK), M. Miščík, O. Čigáš (PK), ŽK: 0 – G. Asztalos, V. Kováč, R: M. Kurtak – J. Škodi, J. Ihnat, DS: M. Jenčo. Div.: 87.
HORKA: G. Asztalos (c ) - V. Kováč, O. Váradi (71 Á. Iboš), Cs. Váray, Z. Szabó (67 T. Gál), G. Gál, J. Abraham, N. Mirga, K. Bosnyák, R. Rácz, Á. Gyurán.

TABUĽKY: 

VI. LIGA 10. KOLO

III. LIGA 8. KOLO

DORAST:

III. LIGA K-G 10. KOLO

IV. LIGA 5. KOLO

ŽIACI

II. LIGA SŽ 10. KOLO

MFK Rožňava - MFK Čierna n/T 3:0 (0:0), G: M. Domik, A. Mihók, K. Šikur, R: S. Haviarik. Div. 55.

II. LIGA MŽ 10. KOLO

MFK Rožňava - MFK Čierna n/T 7:0 (4:0), G: S. Bizik 3, F. Gyenes 2, P. Kiš, Ch. Fabian, R: S. Haviarik. Div. 50.

III. LIGA 5. KOLO

Baník Drnava – FK Plešivec 2:6 (1:2), G: G. Petro, A. Vozár - G. Tomi 3, L. Molnár 2, Z. Viola. ŽK: bez kariet. R: D. Poťmák. Div.: 20.
MFK Dobšiná - MFK Rožňava B 2-3 (2:2). G: M. Podolinský, J. Fedor – T. Miškovič 2, F. Chochol, ŽK: A. Labuda, J. Fedor – 0. R: M. Ďuríček. Div.: 50.
Slavošovce - Krh. Podhradie 14:0 (7:0), G: T. Karalo 4, L. Felezký 3, . Gábor a A. Vavrek po 2, Z. Karalo, M. Radič, S. Nosál po 1, ŽK: bez kariet, R: M. Nemčko. Div.: 20.

(MG od)

Účelom nášho putovania bolo prostredníctvom obrazov, fotografií, životných príbehov, cez ľudské utrpenie, bolesť a osudy ľudí, ktorí neprežili či prežili hrôzy koncentračného tábora priblížiť žiakom najväčšiu tragédiu ľudstva v 20. storočí – holokaust. Muzeálne zbierky, obrazové, písomné pramene, hovorené slovo sprievodkyne, fakty o živote väzňov ukázali žiakom skutočnú podobu fašizmu, extrémizmu, rasovej nenávisti.
„Už rozumiem slovu holokaust. Práve som navštívila najväčší cintorín európskych národov, “ boli slová žiačky 9. ročníka po prehliadke expozície múzea. Mňa jej slová upokojili. Hodina dejepisu v múzeu splnila svoj cieľ.

A.B.

{oziogallery 1087}

Z rožňavského závodu som doniesol dve karbidové lampy. Na katedre telovýchovy nám náš asistent Milan Orendáč dal zo skladu spacie vaky. Takto vybavení sme sa v sobotu poobede vybrali na našu výpravu. Autobusom sme došli až do Červenice, odkiaľ sme peši začali šliapať po ceste na Dubník.

Asi okolo piatej večer sme dorazili do Osady. Tá nám pripadala ako vyľudnená a veľmi spustnutá. Iba zopár kôz sa páslo na lúke a niektoré postojačky na zadných nohách ožierali lístky z blízkych kríkov. Z jednej budovy vyšiel starší chlap a kráčal k nám. Na priedomí vzdialenejších budov sa objavili zvedavé deti a ženy. Asi to bola zriedkavosť, že sa v Osade zjavili cudzí ľudia. Starký došiel ku nám, pozdravil a opýtal sa: „Panove, ta co vás ku nám doňeslo?“ Vysvetlil som mu, že sme vysokoškoláci-baníci a chceme si pozrieť opálovú baňu Jozefku, v ktorej som bol pred desiatimi rokmi. Opýtal som sa ho, že kde bývajú moji známi Marcákovci, lebo som bol dezorientovaný a už som si ich dom nepamätal. Starký mávol rukou a odpovedal: „Marcák? Ta on už tu nebýva. Už budze ozdaj šidzem roky, co še ztadzi odscahovali. Išli bývac na východ, dakdzi ku Snine.“ Bola to pre mňa správa ako blesk z čistého neba. Pocítil som veľké sklamanie a ľútosť, lebo som sa na Marcákovcov veľmi tešil. Ujko povedal, že v dome už nikto nebýva, že už aj strecha je na nej prelomená. V jednej sekunde sa mi zrútil môj premyslený plán, lebo som počítal s tým, že sa u Marcákovcov môžeme niekde v humne ubytovať. Opýtal som sa, či nemôžeme tam ísť spať do humna. Starký povedal, že nemôžeme, lebo je to všetko pozatvárané. Ale ponúkol sa, že nás zavedie tam, kde sa môžeme všetci vyspať. Došli sme k väčšiemu senníku, ktorého spodná brána bola uzamknutá veľkou kladkou. Horné dvere však chýbali. Opýtal som sa ho, ako sa tam máme vyškriabať. „Dvaja pôjdu so mnou a dám im rebrík,“ odpovedal. Potom nám povedal najvýznamnejšiu informáciu, bez ktorej by sme sa do bane nedostali. „Do Jozefky nevojdzece, bo je zasypaná. Aľe dakus vyšej od vchodu, napravo, je véľka dzira do žemi. Raz nám tam spadla krava. Neznali sme ku nej zojsc /zísť/, ani jak ju von vycahnuc. Krava dolu bučela a potom še nám ztracila. Nakoňec zabučela, ked vyjšla vonka z Jozefky.“ 

Ten ujko bol pre nás to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Asi sme mu boli sympatickí. Možno sa tešil, že takým „panom“ može on poradiť. Nakoniec nám dal školenie, že v senníku nikto nesmie fajčiť, ani v blízkosti senníka klásť oheň. To nám zdôrazňoval, lebo je spoločný a v ňom majú niekoľkí osadníci uložené seno na zimu. Po sene nech neskáčeme, aby sme ho neudupali. Odišiel a dvaja zo skupiny išli s ním. Po chvíli sa vrátili s dlhým rebríkom. Vyšli sme hore a každý si vytvoril svoj „pelech“. Ja som nemal spacák, iba deku a tepláky na noc. Po ubytovaní sme odišli na okraj blízkeho lesa a nakládli sme si malý ohník. Poopekali sme si slaninu, niekto mal špekáčiky, to bola naša večera. Boli sme v pohode. Aj sme si zaspievali a ja som ľutoval, že som si nedoniesol gitaru. Vrátili sme sa do nášho „hotela“ a zaľahli. Každý sa dobre zababušil do svojich vecí na spanie, lebo už jesenná nočná zima začala úradovať. Boli sme dosť unavení, a tak sme spali až do rána. Vstávali sme dosť skrehnutí. Povedal som chlapcom, aby si zobrali iba jedlo na raňajky a vystrojili sa na cestu do bane. Zišli sme znovu k nášmu ohnisku a každý ochotne znášal raždie na oheň. Za chvíľu horela vatra. Teplo pôsobilo blahodarne a vrátilo nás do vlastnej kože. Jeden z chlapcov mal vojenský ešus /šálku/ a uvaril dobrý čaj. Nemali sme hrnček, tak nám nalieval čaj do vrchnáka ešusu, ktorý putoval dookola a všetci sa napili teplého čaju. Nakoniec nás už ohrialo aj slnko.

Každý už bol v pohode a začali sme kráčať k štôlni Jozef. Starký mal pravdu. Ústie štôlne bolo zasypané. Predpokladali sme, že to bolo nariadené Obvodným banským úradom (OBÚ) v Košiciach, ale sme nevedeli ktorému banskému závodu boli Opálové bane zverené do kompetencie. Neostávalo nám nič iné, iba využiť ujkovu radu. Po dvadsiatich metroch od štôlne sme našli dieru. Bola to prepadlina do banskej chodby. Priemer diery bol asi tri metre a dno prepadliny bolo asi štyri metre pod úrovňou povrchu. Do diery bol spustený hrubý smrekový kmeň, ktorý trčal asi meter nad povrchom. Do kmeňa boli vyrúbané stupy, že sa dalo po ňom zostúpiť do bane, aj vystúpiť späť na povrch. Tento kmeň spustili do diery asi dobrodruhovia, ktorí hľadali opály. Ja som zostúpil prvý a volal som Bohuša Bíleka, aby zišiel aj on dolu a spolu môžeme ostatným pomôcť pri zostupe. My s Bohušom sme boli najstarší zo spolužiakov. Už sme boli vyslúžení vojaci a mali sme za sebou aj banícku prax. Postupne sa podarilo zostúpiť dolu všetkým kamarátom. Zapálili sme karbidové lampy. Ja som išiel vpredu, lebo som cestu poznal a Morávek s lampou uzatváral skupinu. Niektorí zo skupiny mali aj baterky, ale osvetlenie z dvoch karbidových lámp bolo dostatočné na bezpečnú chôdzu celej skupiny. Pri prekope do pravej strany som im vysvetlil, že pôjdeme ku schodišťu a po šikmine v porube vyjdeme späť. Vyzval som ich, aby sa sami nikde nevzďaľovali, lebo v tých starinách je to veľmi nebezpečné. Musím uznať, že všetci to brali s rešpektom a chovali sa podľa mojich pokynov. Zišli sme na spodný obzor a po chodbe do rúbania. Pomaly sme vystupovali po šikmine hore. Tak ako ja pred desiatimi rokmi, všetci sme svorne tĺkli skaly, ale nič sme nenašli. Ja som nebol sklamaný, lebo som predpokladal, že starci mali v ruke každý kúsok vylámanej skaly a skúseným okom to dobre prehliadli, takže naša šanca nájsť opál bola takmer nulová. Pre mňa bola hlavná vec to, že sme šťastne cez hornú dieru z rúbania vyfárali. Došli sme na hlavnú chodbu.

Bolo iba jedenásť hodín, a preto som sa rozhodol pokračovať po hlavnej chodbe, kde som pred rokmi ďalej nešiel. Asi po tristo metroch sa pred nami objavilo denné svetlo. Došli sme k šachte, ktorá ústila na povrchu. Bol som prekvapený. Nikdy som nepočul, že v dubníckych baniach bola vyrazená šachta. Ostali sme stáť asi štyri metre od šachty. Ďalej som chlapcov nepustil, lebo v tesnej blízkosti šachty mohla byť pod chodbou vypadaná hornina a spodok chodby by sa pod nami mohol preboriť. Pozorovali sme výstroj šachty, lebo denné svetlo nám to umožňovalo. Iba predpokladám, že ústie šachty nebolo viac ako desať metrov nad nami. V šachte sa nenachádzali sprievodnice. V pravej polovici chodby bola z foršní urobená šikmina, podobná, ako sme v našich baniach robili výpusty zo sýpa, po banícky nazývané „šutpysk“. Nevedel som si predstaviť, že ako drevo v takom prostredí toľko rokov vydržalo. Iné nám neostávalo, iba sa na to pozerať. Priblížiť sa k drevu by bolo nebezpečné. Rozhodli sme sa vrátiť. Cesta von nám ubehla oveľa rýchlejšie. Aj s lezením hore si chlapci lepšie poradili ako pri zostupe.

Vonku bol pekný deň. Pri senníku sme si posadali a každý niečo skonzumoval zo zásob. Po chvili nás prišiel pozrieť ujko. Povypytoval sa nás, ako sme pochodili, či sme sa dostali do bane cez dieru. Všetko sa nám podarilo, iba žiadny opál sme nenašli, takmer zborove sme mu to oznamovali. Povedal, že v bani nikto žiadny opál nenašiel, ale že on nám ukáže kde môžeme nájsť malé opály. „Poce za mnu,“ a začal dosť rezko kráčať. My sme išli za ním ako ovce za bačom. Zhovárali sme sa medzi sebou, že možno má nejaké opály doma. Došli sme k veľkej budove, na boku ktorej bola asi dvojmetrová širšia banská chodbička, ktorej vchod bol zatarasený drevom a hrubými konármi. Začal konáre odpratávať a my sme ich ochotne odťahovali ďalej od budovy. Stále sme ale nevedeli, čo sa deje. Nakoniec sa obrátil k nám a začal nám vysvetľovať: „Tota budova bula brušareň na opaly. Odlamané kusy z kameňa, co vybirali z nich najdzene opály z bani aj opaly co še nepodarilo dobre vybrušic, brušare tu vysypovaľi. Toto bula pivnica a buli na nej aj dzvere, aľe to už šicko zhnilo.“ Na spodku pivnice bola nasypaná asi 30 centimetová vrstva štrku, ktorú nám kázal rozhrabávať a hľadať drobné úlomky opálov. Keď to prehrabeme, aby sme s tými hrubými konármi vchod znovu zatarasili, lebo malé deti z kolónie stále tam chodili hrabať a hľadať „švicace kamene“. Ich mamy ich zakaždým zháňali po celej Osade a tu ich vždy našli. Nevedeli, ako deti od toho odradiť. Tak chlapi museli vchod do pivnice poriadne zatarasiť. Hneď nás chytila zlatokopecká horúčka. V okamžiku sme boli na kolenách a každý začal hrabať. Niektorí rukami a tí čo mali kladivá, tak kladivami. Nachádzali sme pekné malé vzorky rôzneho opálu. Navzájom sme si ich ukazovali a stále s väčším zápalom hrabali. Odrazu Milan Morávek (mal prezývku „Muki“) nadšene vykríkol: „Pozrite, chlapci, to je kus.“ V ruke držal väčší kúsok andezitu, na ktorom bol akoby nalepený asi dvojmilimetrový drahý opál, žiariaci všetkými farbami. Kus putoval z ruky do ruky a každý z nás sa mohol pokochať pohľadom na nádherný dubnícky drahý opál. Milan bol zo svojho nálezu veľmi šťastný. Po dlhšom čase, keď sme už nič zaujímavého nenachádzali, prestali sme kutať. Každý bol spokojný so svojím „vzácnym pokladom“ vo vrecku.

(POKRAČUJEME)
Píše Ing. Marian Slavkay

Po uhasení vzniknutého požiaru prišiel rad na hasičskú penu, v ktorej sa deti vyšantili napriek nie veľmi teplému počasiu.
Gabriela Jakubecová
Fotografie: Ing. P. Zapletal

{oziogallery 1088}

Žiakom boli sprístupnené expozície múzea a zaujal ich i odborný výklad týkajúci sa histórie a aktivít závodu od jeho vzniku až po súčasnosť. Potom navštívili starý závod - oceliarne, v ktorých sa oceľový šrot menil na oceľovú rúru. Videli oceliarenskú pec, kontinuálne odlievanie ocele, odpich ocele a trosky, čistenie kontajnerov od trosky, ktoré pripomínalo menší ohňostroj.

Exkurzia v tento deň pokračovala v Banskej Bystrici, kde v Podlaviciach v časti Banskej Bystrice navštívili Základnú školu J. G. Tajovského. Táto škola im sprístupnila unikátny komplex moderných technických učební - CeTech. V rámci vyučovacieho procesu sa žiaci vďaka nadštandardným technickým zariadeniam, strojom a stavebniciam naučia pracovať s drevom, kovmi, papierom, plastom, polystyrénom či informačnými a komunikačnými technológiami. Ďakujeme vedeniu školy aj pánom učiteľom, ktorí nám umožnili nielen nahliadnuť do priestorov ich Centra techniky, ale umožnili žiakom aj prakticky si vyskúšať učenie v takých úžasných podmienkach.

Návštevou technických múzeí, závodov a škôl v blízkom aj vzdialenejšom okolí sa snažíme žiakom našej základnej školy ukázať možnosti techniky, sprístupniť a spopularizovať im techniku, ako aj nasmerovať ich k štúdiu technických odborov.

ZŠ

Dušičkové vence budeme klásť na hroby národovcov 27. októbra 2017. Vence môžete nosiť do múzea (Muránska 18, Revúca) od 11. 10. 2017 do 23. 10. 2017, 11. 10. 2017 v pracovných dňoch 8:00-12:00, 12:30-16:00

LOK

kde ich privítal primátor Milan Kolesár, a v priestoroch Prvého slovenského literárneho gymnázia posadili pamätnú lipu. Na ceste spoznávania Revúcej a okolia seniorov sprevádzali hostitelia, primátorka mesta Eva Cireňová a predsedníčka Okresnej organizácie JDS Revúca Zuzana Homoliaková s členmi predsedníctva okresnej organizácie. O deň neskôr, v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia už znelo umelecké slovo a jeho prednes, hlavný dôvod stretnutia. Úvod patril speváckemu zboru Quirin a moderátorovi podujatia Jurajovi Genčanskému, ktorí navodili tú správnu umeleckú atmosféru. Recitátorov zo všetkých krajov prišli podporiť poslanec NR SR Michal Bagačka, ktorý ako „slovenčinár“, má k tomuto žánru blízky vzťah, I. a II. podpredsedovia Ústredia JDS Igor Fabian a Alois Luknár, poslanci BBSK Jaroslav Demian a Ján Šeševička, predsedovia krajských organizácií JDS a zástupcovia spoločenských organizácií mesta Revúca. Poslankyňa BBSK a primátorka mesta Eva Cireňová privítala všetkých účastníkov Kukučínovej Revúcej v priestoroch s jedinečným geniom loci. Duch a atmosféra vládnuci tomuto miestu snáď prispeli a umocnili umelecký prejav 24 recitátorov, ktorých výkon hodnotila odborná porota s predsedníčkou, šéfredaktorkou časopisu Tretí vek Dobroslavou Luknárovou. A ako zhodnotila prehliadku? Možno by sa celé hodnotenie 4. ročníka našej prehliadky dalo zhrnúť do vety, ktorá zaznela v jednom z prednesov: „Iba čas vie, aká je v živote potrebná láska.“ Motívy času, života, lásky, ale aj domova, vlasti, človečenstva sa neustále objavovali v ukážkach z poézie i prózy. V tomto ročníku sme prvú časť prehliadky venovali vlastnej tvorbe seniorov a ako prvý sa predstavil Juraj Kochjar a vďaka jeho básni aj okolitý kraj Revúcej a Muráňa. Tak ako on aj v ostatných poetických textoch boli do vzájomných vzťahov prepletané motívy prírody a človeka raz v intímnom osobnom vnímaní, ale aj v široko spoločenskom kontexte. Ukážky z prózy mali tak povediac „seniorské ladenie“ s iskričkami príslovečného čierneho humoru. Veď je lepšie smiať sa ako žialiť. Podaním textu zvlášť zaujali z kategórie prózy M. Póšová poviedkou Teta Anula od M. Zelinku a L. Jurík kompozíciou príbehov Eugene Dabita Život a skúsenosť. Treťou kategóriou bola poézia a možno povedať, že bola doslova „zlatým klincom“ tohtoročnej Kukučínovej Revúcej. A to aj výberom recitovaných veršov, aj kvalitou prednesu. Žiadne mentorovanie zrelého veku – naopak – veľký cit pre dynamiku básne a jej obsahovú náplň. Stáli pred nami skúsení recitátori, ktorí dokázali nás, divákov, naplno zaujať a presvedčiť. Verš: „Mier je srdce matky“ alebo: „Každým vlasom šedivým si svoje srdce prichýlim“, alebo: „Poézia chce nové výzvy, nové témy“ či: „A som tu – veľmi doma!“ a mnohé ďalšie zneli a rezonovali v publiku. Snáď najviac zarezonoval prednes M. Gajdoša a M. Stankovej. Na záver by som sa chcela z celého srdca poďakovať za všetkých recitátorov našim revúckym hostiteľom. Vybrali nádherný priestor pre našu prehliadku a vytvorili prajné prostredie a priateľské ovzdušie, kde sa umeleckému slovu výborne darilo a kde sme sa my, seniori z rôznych kútov Slovenska, cítili ako doma. Úprimne ďakujeme.  Záznam z prehliadky bude vysielať RTVS v programe Generácie. O dátume a čase relácie budeme informovať.
Text: Mgr. Dobroslava Luknárová, Katarína Kvetková
Foto: K. Kvetková, J. Pullman. 

 {oziogallery 1091}

V jeho tvorbe zaberá dôležité miesto maľovanie kvetov. Pri svojom hobby rád využíva techniku suchého pastelu alebo olejomaľby.
Bc. Lucia Oravec Koreňová

 {oziogallery 1092}

V rámci "Svetového dňa cestovného ruchu (SDCR)" sme umožnili návštevníkom podrobnejší výklad k vybraným výstavám v podobe komentovaných prehliadok. Naším zámerom bolo podrobnejšie priblížiť hlavne novú výstavu a k nej sme pripojili ešte jednu z aktuálnych výstav pod názvom "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov". Prehliadka zahŕňala aj premietanie dokumentárneho videofilmu „Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/“, ktorý tému výstavy vhodne dopĺňa. 

DEKD sme si pripomenuli aj v rámci aktivity "Predmet mesiaca", kedy v mesačných intervaloch vyberáme zo zbierok múzea zaujímavosti (predmety, knihy, dokumenty a i.), a takto dopĺňame pestrosť stálej expozície múzea. V septembri sme nevyberali predmet zo zbierok múzea, pretože sme chceli verejnosti priblížiť významnú osobnosť, vo veľkej miere spojenú s mestom Rimavská Sobota. Takou bezpochyby je sestra Zdenka Schelingová, slovenská rehoľníčka z rádu Milosrdných sestier Svätého kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Po dohode s rímsko-katolíckym farským úradom v Rimavskej Sobote sme pre tento účel zapožičali relikviu blahoslavenej sestry Zdenky, jedinej slovenskej ženy, ktorá bola v roku 2003 vyhlásená za blahoslavenú. Po odsúdení v júni 1952 bola prevezená do väznice v Rimavskej Sobote, tu bola väznená do apríla 1953. S Rimavskou Sobotou sestru Zdenku spája aj fakt, že tu v súčasnosti žije jej priama príbuzná. K tejto téme sme pripravili vyučovacie hodiny pre II. stupeň základných škôl, ktoré doplnili učivo náboženskej výchovy.

Gemersko-malohontské múzeum bolo v čase trvania DEKD návštevníkom k dispozícii nielen v pracovných dňoch, ale aj cez víkendy. Verejnosť si mohla počas celého mesiaca pozrieť tak stálu expozíciu (zameranú na prírodu a spoločnosť regiónu Gemer-Malohont), ako aj všetky aktuálne výstavy: "Neznáme farby svetových osobností" (do 8. septembra 2017), "Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa." a vyššie spomenutú výstavu "Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov", či najnovšiu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea".

Počas DEKD sme zaznamenali výrazne vyššiu návštevnosť ako zvyčajne. V septembri brány múzea navštívilo spolu 1 518 návštevníkov. Z toho návštevnosť výstavy "Naj....zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" – 267 návštevníkov, na podujatí "Svetový deň cestovného ruchu" sa zúčastnilo spolu 167 návštevníkov a netradičný predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 385 návštevníkov (z toho 20 účastníkov boli žiaci základných škôl na dvoch vyučovacích hodinách náboženskej výchovy).

Pozoruhodná je aj návštevnosť zo zahraničia, v mesiaci september to bolo spolu 478 návštevníkov. Z toho si výstavu "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea" prezrelo 50 zahraničných návštevníkov, na podujatí SDCR sme zaznamenali 49 návštevníkov zo zahraničia a predmet mesiaca si v septembri pozrelo spolu 187 zahraničných návštevníkov.

DEKD v Gemersko-malohontskom múzeu hodnotíme výraznou mierou spokojnosti. Prispela k tomu pestrosť programovej ponuky múzea, čo sa odrazilo v uvedenej vysokej návštevnosti v čase od 1. do 30. septembra 2017.

Potešujúca bola správa o získaní Výročnej ceny revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za získanie rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej, ktorej odovzdávanie sa uskutočnilo 7. septembra 2017 počas otváracie ceremoniálu DEKD.

DEKD sú významným celoeurópskym podujatím, organizovaným Radou Európy a Európskou komisiou. Tradične sa konajú v mesiaci september. Cieľom podujatia je upriamiť pozornosť verejnosti na mimoriadne hodnoty rozmanitého kultúrneho dedičstva v 49 účastníckych štátoch a zvýšiť povedomie obyvateľov o miestom dedičstve, prehĺbiť záujem o jeho ochranu a rozvinúť pocit spolupatričnosti s európskym kultúrnym dedičstvom. Slovensko sa pripojilo k organizátorom DEKD v roku 1993 a odvtedy sa každoročne konajú otváracie ceremónie v niektorom historickom meste a každý ročník je zameraný na špecifickú tému. Tento rok bola hosťujúcim mestom Trnava a téma bola „Pamiatky a príroda: krajina možností“.

PhDr. Elena Lindisová

Prednášateľ RNDr. Jozef Valuch CSc. má v oblasti liečebného hladovania dlhoročné teoretické i praktické skúsenosti. „Založili sme Školu liečebného hladovania na Slovensku, od r. 2014 sa uskutočňujú dva kurzy ročne, ktorých sa zúčastnilo už okolo stovky záujemcov, zároveň chodíme po Slovensku a vo vlastnej réžii vzdelávame ľudí,“ povedal Jozef Valuch. Metóda liečenia je podložená výskumnými výsledkami biochemických, hematologických i imunologických parametrov.

Pozývame širokú verejnosť do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 na prednášku RNDr. Jozef Valucha, CSc. „Liečebné hladovanie – história a súčasnosť“ v stredu 8.11.2017 o 17:00 hod. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková

Základnej škole sa dostalo toto medzinárodné ocenenie za jej prínos v environmentálnej výchove našich žiakov – obyvateľov nášho mesta, budovaní krásneho zeleného prostredia školy  a silného ekologického cítenia. Poďakovanie patrí všetkým pedagógom, prevádzkovým zamestnancom a hlavne žiakom, ktorí sa o toto veľké medzinárodné ocenenie zaslúžili. Ďakujeme.

ZŠ

{oziogallery 1093}

Na Gemeri počas storočí prekvitalo nielen valchárstvo a súkenníctvo, ale aj príbuzné remeslá – klobučníctvo a gubárstvo. Priamo v Rožňave pôsobilo niekoľko súkenníckych, klobučníckych a gubárskych cechov, na ktorých činnosť odkazujú historické predmety – cechové pečiatky, truhlice, ako aj ďalšie cechové insígnie, ktoré v súčasnosti spravuje vo svojich fondoch Banícke múzeum v Rožňave. Ďalšie zbierkové predmety, ktoré slúžili ako súčasť tradičného odevu (guby, kabanice, surovice, grample a pod.), tvoria základ prezentačnej výstavy interaktívnej dielne. Exponáty z múzea dopĺňajú súčasné umelecko-úžitkové predmety z plste a fotografická dokumentácia pôvodných remesiel.

Kultúrno-vzdelávací seminár otvorila po úvodnej prezentácii múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave, Gabriella Badin, pričom detailnejšie predstavila jeho program, ktorý pozostával z teoretickej a praktickej časti. V rámci teoretickej časti si mohli účastníci vypočuť prednášku Mgr. Dóry Egyházi o histórii a súčasnosti spracovania ovčej vlny. Po nej nasledovala prehliadka výstavy zbierkových predmetov z fondov Baníckeho múzea v Rožňave a výrobkov z plste Dóry Egyházy a Istvána Vidáka, ktorú viedla Gabriella Badin.

Po teoretickej časti a diskusii prišla na rad praktická ukážka plstenia, ktorú predviedla lektorka podujatia Mgr. Dóra Egyházy a ktorá bola spojená so spoznávaním rôznych druhov vĺn. Lektorka zdôraznila dôležitosť ich kvality pre plstenie ako aj samotný remeselný výrobný proces.

Následne si v rámci interaktívnej tvorivej dielne mohli účastníci osobne vyskúšať proces ručného spracovania vlny a výrobu predmetov s pridanou umeleckou hodnotou. Tieto vyrábali z prírodnej vlny – v prírodných ako aj farebných prevedeniach. Pri práci sa živo diskutovalo o tomto zaujímavom remesle, ktoré v súčasnosti zažíva renesanciu práve v oblasti úžitkového umenia (plstené predmety).

Našim cieľom bolo inšpirovať účastníkov pre širšie využitie ovčej vlny pre aktivity v materských a základných školách, kultúrno-vzdelávacích a sociálnych inštitúcií. Na základe záujmu o náš odborný seminár a aktívneho prístupu účastníkov veríme, že cieľ bol aj splnený. V tvorivej dielni pri plstení účastníkom okrem lektorky asistovali ďalší pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave, Ingrid Liptáková a Martin Kováč.

Odbornými garantmi Živého múzea VI. sú Mgr. Angela Czintelová, etnológ a István Vidák majster ľudového umenia a člen Maďarskej akadémie umenia.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Gabriella Badin

 {oziogallery 1095}