V dnešnej dobe plnej technických vymožeností je občas ťažké presvedčiť deti aby čítali knihu. Väčšina rodičov svoje ratolesti už v útlom veku ich nechávajú s mobilom, tabletom alebo pri počítači. Viesť deti už odmala k čítaniu je veľmi dôležité. O to sa snaží aj Tibor Hujdič alias „pán Mrkvička“. Študoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako sociálny pracovník pracoval s deťmi. Založil Detské kníhkupectvo Mrkvička, zamerané na predaj kvalitných kníh pre deti a mládež. Pri otázke, či čítajú deti pán Hujdič odpovedal „Prieskum na túto tému upozorňuje, že každé tretie dieťa príde do školy s tým, že mu ani mama, ani oco nikdy nečítali. Takéto dieťa už pri nástupe do školy oproti deťom, ktorým rodičia pravidelne čítajú, zaostáva. Zmeniť to k lepšiemu je dlhodobá záležitosť, no určite sa netreba vzdávať“

Tibor Hujdič vedie semináre pre knihovníkov o práci s detským čitateľom, semináre pre učiteľov o čitateľskej gramotnosti a je neúnavným čitateľom všetkým rodičom a deťom, ktorí chcú skvelú knihu pre deti počúvať. Bol autorom relácie „Detská knižnica“ o kvalitných knihách pre deti a mládež vysielanej v Slovenskom rozhlase. Podujatia, ktoré sa uskutočnia v utorok 26.9.2017 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave v rámci projektu Tajomstvá v literatúre pod názvom Rande s mojou láskou – knihou z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Tatiana Bachňáková

a viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond.

Druhou komentovanou výstavou je výstava „Malenkiij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov“, ktorá návštevníkov oboznámi s osudmi Gemerčanov, ktorí boli po 2. svetovej vojne v roku 1945 odvlečení vojakmi Červenej armády do pracovných táborov na Ukrajine na tzv. malú robotu. Prehliadka výstavy je spojená s premietaním videofilmu Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben (Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch).

Komentované prehliadky sú určené verejnosti, ale aj školským a iným organizovaným skupinám. Z kapacitných dôvodov je vhodné, aby sa skupiny nahlásili vopred u PhDr. Eleny Lindisovej (lindisova [zavináč] gmmuzeum [bodka] sk, 047/ 56 32 741).

27. september je Svetovým dňom cestovného ruchu od roku 1979, na základe rozhodnutia Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO). V tento deň sa symbolicky končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej pologuli. Gemersko-malohontské múzeum ukončuje turistickú sezónu v sobotu 30. septembra 2017 (v tento deň je múzeum otvorené od 9:00 do 17:00). Po tomto termíne bude múzeum otvorené len v pracovné dni (pondelok – piatok od 8:00 do 16:00).

Autorka tlačovej správy: Mgr. Martina Oštrom Mareková

Mnoho ľudí cestuje po svete či už pracovne, alebo aby si oddýchli, „vypli“ od každodenných povinností a starostí, aby spoznali nové krajiny, ich kultúru a obyvateľov. K tomu neodmysliteľne patrí aj fotografovanie.

MUDr. Ľuboša Fellnera medicína vždy ohromne bavila, no vytlačila ju iná vášeň - cestovanie. Ako malý chlapec chodil na chatu na Devín, odkiaľ bolo vidno na Alpy. Hľadel do diaľky a sníval o cudzine. „Nemožnosť cestovať v tých časoch spôsobila, že vášeň vo mne rástla a dosiahla úplne iné rozmery. Nadšenie po otvorení hraníc potom bolo obrovské. Stačil bláznivý nápad a už sme šli.“
Ľuboš Fellner vybudoval, ako sám tvrdí, cestovku z ničoho. Originálnu cestovku s prekvapeniami a stále novými nápadmi. Naučil Slovákov, že dovolenka neznamená len vylihovať pri mori. On sám precestoval 190 krajín. Miluje fotografovanie a zábery z ciest prináša aj prostredníctvom kníh a fotografických výstav. Napriek tomu, že niektoré krajiny sú nudné, hovorí „Keď máte dobrého sprievodcu, tak aj jednoduchá krajina je úžasná.“

„Keď v roku 2005 sa v našich počítačoch zjavili google mapy a v roku 2008 prišli aj do našich mobilov, cestovanie sa tým celkom zmenilo“ povedal manažér CK Jozef Zelizňák. „Cestovanie zmenili aj nízkonákladové letecké spoločnosti, výletné lode, ako najrýchlešie rastúce odvetvie turizmu, či ponuky súkromných bytov prenajímateľných cez internet, a v neposlednom rade aj selfie tyčky. Dnes je cestovanie oveľa jednoduchšie než kedykoľvek predtým, no bez zápalu objavovať nové zážitky a dobrého sprievodcu býva často aj nudnejšie,“ pokračoval Zelizňák a dodal „V Rožňave sa momentálne nachádza výstava fotografií Ľuboša Fellnera „Exkluzívne cesty raz za život“, ktorá prináša zábery z najexotickejších miest našej planéty, kde sa doteraz dostal len málokto. Každá fotografia má svoj unikátny príbeh a my veríme, že to obohatí aj úplne náhodných návštevníkov knižnice, ktorí sa o výstave dozvedia napríklad prostredníctvom internetu.“

Pozývame širokú verejnosť do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na fotografickú výstavu zakladateľa CK, cestovateľa, fotografa a člena Americkej cestovateľskej komory Ľuboša Fellnera pod názvom Exkluzívne cesty raz za život, kde každá fotografia na paneloch má svoj skutočný príbeh. Je to jedinečná možnosť pozrieť, čo „ulovil“ na fotografie fotograf s prívlastkom Lovec zážitkov.

Výstava je dostupná v rámci výpožičných hodín knižnice a potrvá do konca októbra 2017. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková

Už vo štvrtok 28. septembra v košickom Spoločenskom pavilóne zažije najobľúbenejší veľtrh Profesia days svoju premiéru na východnom Slovensku. Návštevníci sú vítaní od 9. do 20. hodiny. Vstup je úplne zadarmo. Podmienka je iba bezplatná registrácia. Tá bude prebiehať na mieste. Ľudia, ktorí sa však chcú vyhnúť prípadným radám sa môžu zaregistrovať už vopred.

Návštevníkom sa registrácia určite vyplatí. Vďaka tomu, že zadajú svoje meno a e-mailovú adresu, sú totiž automaticky zaradení do súťaže o žiadaný iPhone7, jedinečnú GoPro kameru, či FitBit náramok. Víťazi budú vyžrebovaní 4. októbra.

Profesia days pomôže uchádzačom zaujať personalistov
Do Košíc príde na konci septembra 70 zamestnávateľov. Ponúkať budú stovky voľných pracovných miest a stáží. Na to, aby uchádzači o prácu zaujali firmy a získali svoje vyhľadávané povolanie, im pomôže aj organizátor. Záujemcovia si totiž budú môcť vytlačiť svoj životopis priamo na mieste. Následne s nimi môžu ísť za zamestnávateľmi, ktorí ich zaujali.

Spoločnosť Profesia vo svojom stánku navyše poskytne návštevníkom aj možnosť odfotografovania sa na svoj životopis. Profesionálna fotografia bude pre nich navyše úplne zadarmo. Personalisti totiž už neraz potvrdili, že uchádzači s fotografiami majú často výhodu, že si ich vedia lepšie zapamätať.

Podujatie myslí aj na deviatakov, ktorí majú vo svojej budúcnosti ešte nejasno
Podujatie Profesia days dokazuje, že pracovný veľtrh nie je len o hľadaní si práce. Do spoločenského pavilónu sa totiž rozhodne oplatí ísť aj žiakom základnej školy. Občianske združenie EDUPLEX totiž pre školákov posledných ročníkov vytvoril inovatívny vzdelávací program s názvom Čím chceš byť.

Siedmaci, ôsmaci, či deviataci sa vďaka nemu môžu jednoduchšie rozhodnúť, na akú školu ísť ďalej. Vďaka programu môžu záujemcovia zistiť, v čom vynikajú a v čo sú naopak ich slabé stránky. Hlavnými aktivitami projektu sú skupinové a individuálne úlohy, ktorými u detí prehlbujú orientáciu na svet profesií, firiem a stredných odborných škôl.

Vítaní sú aj zamestnaní profesionáli, priestor na zlepšenie je tu vždy
Záujemcovia majú tiež možnosť otestovať, ako sú na tom so svojimi znalosťami cudzích jazykov. Vďaka spoločnosti Empire môžu tiež s vyplnením testu počas celého dňa získať certifikát o dosiahnutej jazykovej úrovni podľa SERR (Spoločenského európskeho referenčného rámca pre jazyky). Ľudia majú k dispozícií testovanie z angličtiny a nemčiny.

Na veľtrhu v Košiciach sa bude vo väčšom venovať tiež IT sektoru. Ten je totiž momentálne na Slovensku vôbec najnedostatkovejším odvetvím. Užitočné vedomosti získajú úplní začiatočníci, pre ktorých bude program doobeda, ale aj pokročilí informatici. Pre tých bude program určený v poobedných hodinách. Pripravené sú napríklad workshopy základov programovania pre Android, či iOS, zdokonalenie sa v Exceli, ale aj vylepšenie znalostí z Powerpointu. Poslednou prednáškou bude školenie, ako vytvoriť a zdokonaliť webovú stránku. Návštevníci tiež budú môcť otestovať svoje IT zručnosti a zistiť, aký level zdatností majú pri používaní jednotlivých programov.

Najlepší IT expert sa zúčastní prestížnej akcie
Hlavné pódium zažije o 18:30 aj zaujímavú IT súťaž v kódovaní. Zapojiť sa môžu aj diváci, ktorí rozhodnú o tom, ktorí z deviatich šikovných programátorov sa prebojuje až do finále súťaže s názvom IT Battle. Tí najlepší z najlepších sa nakoniec stretnú vo finále, kde hrajú o vstupenku na prestížnu konferenciu Amuse v Budapešti.

Cesta vlakom vyjde návštevníkov iba polovicu
Cesta na podujatie bude vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko s polovičnou zľavou. Ak si uchádzač vyberie cestu vlakom, zaplatí len obyčajné cestovné do Košíc. Domov sa môže odviezť bezplatne. Ponuka platí od 27. do 29. septembra 2017. Podmienkou je, aby cestovný lístok označil organizátor podujatia pečiatkou potvrdzujúcou účasť na Profesia days Košice.

( NR)

Projekt predstavia členovia OZ MEDZA na tlačovej konferencii pre médiá v piatok 29. septembra 2017 o 10.00 hod. v priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave, na ul. Šafárikovej 43.
Zámerom projektu je výskum a záchrana priemyselného dedičstva v meste Rožňava, pričom pod ním je potrebné chápať architektonické, materiálne ako aj mentálne dedičstvo. Cieľom projektu je prezentovať výsledky výskumu odborníkom, kultúrnym inštitúciám a obyvateľom Rožňavy, ktorým priblížime nielen prácu v priemyselnom podniku, ale aj podoby sociálnej kultúry (spoločenský a rodinný život ako aj trávenie voľného času zamestnancov a obyvateľov mesta).

„Pre obdobie po 2. svetovej vojne je na našom území typický masívny rozvoj a rozšírenie priemyselných podnikov, ťažby a spracovania nerastov, oblasť Rožňavy nevnímajúc. Táto doba priniesla množstvo sociálno-politických a ekonomických zmien ako aj špecifických reálií, ktoré sa odrazili v každodennom živote obyvateľov Rožňavy. Vďaka svojej priemyselnej dôležitosti a architektonickému charakteru bola Rožňava Baňa v danom období asi najdôležitejším miestom pre prácu a život Rožňavčanov.. ,“ povedal Pavol Lackanič, etnológ, člen OZ MEDZA a výskumného tímu.
OZ MEDZA založili pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave v septembri 2016, pričom medzi základné ciele činnosti združenia patrí snaha o podporu a spoluprácu s inštitúciami z rozličných krajín v oblasti prezentácie histórie rôznymi dostupnými formami, ktorých spoločným cieľom je zoznámiť širokú verejnosť s kultúrnym dedičstvom regiónu a širšieho okolia. V rámci svojej nedávnej činnosti má za sebou úspešný projekt Rožňavské radiály VI.: Andrej Dúbravský a rurálna epopej, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond pre podporu umenia.

Prijmite naše pozvanie na tlačovú konferenciu pre média, ktorá sa uskutoční 29.9.2017 o 10:00 hod. v priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave, na ul. Šafárikovej 43, a na ktorej predstavíme samotný projekt a poskytneme o ňom bližšie informácie.

PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.

V novembri 2016 sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia predstavila na pôde humenskej a štiavnickej nemocnice nový dobrovoľnícky projekt zameraný na pomoc pre najmladších a najstarších pacientov. Jeho názov je KRAJŠÍ DEŇ a cieľom je pomocou externých dobrovoľníkov spríjemniť hospitalizáciu na detských oddeleniach a oddeleniach pre dlhodobo-chorých. V obidvoch nemocniciach pracujú pravidelne desiatky dobrovoľnikov, ktorí túto činnosť robia bez nároku na honorár. Pravidelne navštevujú spomínané oddelenia a čítaním, spevom, spoločenskými hrami, modlitbami alebo iba jednoduchou konverzáciou sa snažia zabaviť pacientov a pomoc im s liečivým procesom. Od mája funguje tento projekt aj na pôde trebišovskej nemocnice. Nemocnica v Rimavskej Sobote je tak štvrtou nemocnicou, ktorá vytvorila priestor pre tak užitočnú dobrovoľnicku činnosť. Viac informacií o projekte nájdete na: http://svetzdravia.com/krajsi-den

Ceremónia s hudobným vystupením sa bude konať pri príležitosti spustenia tohto projektu pred nemocničným pavilónom A. Pritomní budú aj dobrovoľnici, ktori v projekte fungujú už v pilotnej prevázdzke. 

T. K.

Okrem tohto geologického územia spája dobrovoľných hasičov týchto okresov aj súťaž dobrovoľných hasičských zborov o „Gemerský pohár“. Podľa štatútu súťaže Gemerský pohár organizuje každý rok iný okres vždy tretiu septembrovú sobotu. Súťažia medzi sebou muži –po 4 družstvá z každého okresu, ženy, dorastenci a dorastenky – po 1 družstve z každého okresu. Okrem víťaza v každej kategórii sa zbierajú body pre okresy.

Dňa 16. 09. 2017 organizovala už XXVI. ročník tohto pohára Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR ( ÚzO DPO SR ) v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Rimavská Baňa a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Rimavská Baňa.

Výsledky:

Muži
1.Teplý Vrch (RS), 2. Kružno (RS), 3. Rimavská Baňa (RS), 4. Rákoš (RA), 5. Hrachovo (RS), 6. Gemerská Poloma (RV), 7. Muránska Dlhá Lúka (RA), 8. Ratková (RA), 9. Silica (RV), 10. Rožňava (RV),

Ženy
1. Rimavské Brezovo (RS), 2.Gemerská Poloma (RV), 3.Muráň (RA),

Dorastenci
1. Hrachovo (RS), 2. Jelšava (RA),

Dorastenky
V tejto kategórii súťažili družstvá z Kružna (RS) a z Jelšavy (RA). Nakoľko oba družstvá nemali platné pokusy, neboli hodnotené.

Po sčítaní bodov za umiestnenie jednotlivých hasičských družstiev poradie okresov bolo nasledovné:
1. Rimavská Sobota 53 bodov, 2. Revúca 31 bodov, 3. Rožňava 17 bodov.

Starostka obce Mgr. Elena Polóniová vyhodnotila aj najlepších „prúdničiarov“ a odovzdala poháre. V kategórii žien vyhral pravý prúd z DHZ Gemerská Poloma s časom 21,94 sek. a v mužskej kategórii ľavý prúd z DHZ Teplý Vrch s časom 16,17 sek.

Napriek tomu, že bola upršaná sobota, súťaž prebehla bez úrazu. Poďakovanie patrí všetkým organizátorom, sponzorom a podporovateľom tejto súťaže.
Gemerský pohár v roku 2018 bude organizovať ÚzO DPO SR v Rožňave.
Gabriela Jakubecová

 {oziogallery 1069}

v kategórii 18-19 ročných dorastencov. Nemôžeme nespomenúť zlato a majstrovský titul nášho odchovanca Tomáša Sklenárika a štvrtú priečku Lukáša Ottingera, ktorý sa v súčasnosti ešte zotavuje zo zranenia. Obaja ako študenti športového gymnázia v súčasnosti reprezentujú ŠK Železiarne Podbrezová.

Popoludní dážď ustal, žiaci však napriek tomu pretekali tiež v náročných podmienkach. Veľká vďaka patrí domácim organizátorom, ktorí sa počas celých pretekov snažili udržiavať trate na čo najlepšej úrovni, sypali na ne piliny, aby sa pretekári nezabárali do hlbokého blata. Na štart sa postavilo 109 žiakov a žiačok v troch vekových kategóriách.

V kategórii 10-11 ročných chlapcov sa na štart postavili dvaja naši pretekári a obaja sa mohli tešiť z medailí. Markus Sklenárik získal striebro a Adrián Ottinger bronz. V tej istej vekovej dievčenskej kategórii získala bronz Alexandra Štempelová, hneď za ňou sa umiestnila Veronika Šteczová. Lenka Repáková, druhá najmladšia z vôbec všetkých štartujúcich si vybojovala deviate miesto.
V strednej vekovej kategórii (12-13 roční) sa našim strelecky príliš nedarilo. V najpočetnejšej kategórii chlapcov štartovalo až 30 pretekárov. Do prvej polovice sa podarilo prebojovať Samuelovi Michalovi Simanovi (14. miesto) a Róbertovi Bižovi (15. miesto). Tomáš Kuchta obsadil 24. priečku. O silnej konkurencii v tejto vekovej kategórii hovorí aj fakt, že napriek nižším umiestneniam prví dvaja naši chlapci získali výkonnostné triedy (tie sa udeľujú do určitého časového odstupu od času víťaza).

V strednej vekovej kategórii dievčat štartovala Tamara Molentová, u ktorej to po prvej streľbe vyzeralo veľmi nádejne, avšak pokazená druhá streľba pre problémy so zbraňou ju odsunula na konečnú 8. priečku z celkovo 16 štartujúcich. Napriek tomu získala v boji s o rok staršími „kolegyňami“ druhú výkonnostnú triedu.

V kategórii 14-15 ročných má náš klub zastúpenie len v dievčenskej kategórii, a to vďaka nášmu najväčšiemu želiezku v ohni – Eme Kapustovej. Emke sa v predchádzajúcich sezónach vždy najmenej darilo práve v domácom prostredí, no tentokrát sa to našťastie nepotvrdilo. So 100%-ným streleckým výkonom v ležke aj stojke si do cieľa dobehla pre v poradí už druhý titul majsterky SR v tejto sezóne.

Po oficiálnych pretekoch sa bežali už tradičné preteky prípravky (detí do 9 rokov), ktoré majú veľkú popularitu. Je to tiež jedna z foriem ako prilákať deti k tomuto peknému športu. Pretekov sa zúčastnila takmer tridsiatka detí, Revúčanom sa tohto roku nepodarilo prebojovať na medailové pozície.
Nedeľné preteky prebiehali počas zamračeného počasia, dážď sa zmenil na občasné mrholenie, a tak by sa dalo povedať, že sa súťažilo za lepšieho počasia, trate však ostali po sobotňajších pretekoch naďalej náročné. Vytrvalostné preteky, ktoré sa bežali počas nedele, znamenali pre pretekárov dlhšiu trať a pri nezostrelených terčoch časovú penalizáciu (trestné kolá sa pri vytrvalostných pretekoch nebežia).

Dopoludnia sa v kategóriách dospelých opäť darilo Anne Košinárovej, ktorá si dobehla pre zlato. V nami najsledovanejšej kategórii 18-19 ročných dorastencov Radovan Humeník po nie príliš vydarenej streľbe vybojoval 6. miesto. Na stupienky víťazov sa opäť postavil odchovanec Tomáš Sklenárik, tentokrát so striebornou pozíciou.
Popoludní sa na štart postavilo 108 žiakov. A opäť to nebolo bez medailových pozícií.

V kategórii 10-11 ročných chlapcov získal Markus Sklenárik titul vicemajstra SR, spomedzi 14 štartujúcich sa pekne umiestnili aj Adrián Ottinger (6.) a Ján Levčák (7.) Dievčatá v tejto vekovej kategórii tiež bodovali, keď si bronz vybojovala Veronika Šteczová, Lenka Repáková dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok (6. miesto). Svoj deň nemala Alexandra Štempelová, ktorej nevyšla streľba a napriek veľmi dobrému bežeckému času sa nedokázala prebojovať na predné priečky.

V kategóriách 12-13 ročných chlapcov a ani dievčat sa našim s nevydarenými streľbami nepodarilo presadiť.

Majstrovský medailový maratón zavŕšila Ema Kapustová v kategórii 14-15 ročných žiačok, keď získala titul Majstersky SR aj napriek jednej „minele“ v ležke. Ema má tak na konte všetky tri majstrovské tituly z leta 2017 (v pretekoch s hromadným štartom, v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Trojnásobný zisk majstrovského titulu pre Emku navráva, že o jej pôsobení v tomto krásnom športe budeme ešte určite počuť, veríme, že aj na medzinárodnej úrovni.

Aj keď počasie týmto pretekom neprialo, perfektná pripravenosť organizátorov ukázala, že preteky národného významu sa aj za ťažkých podmienok dajú zvládnuť na vysokej úrovni. Ďakujeme všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zorganizovať akciu takýchto rozmerov. Ďakujeme: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Andrej Danko, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Kingray, Mestské Lesy Revúca, Revúcke koberce syntetické, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, Apartmány Planina.sk, Rekreačný areál Predná Hora, Piváreň Mamut, Argus s. r. o., Wimex s. r. o., Anton Gabaj.

Klub biatlonu Magnezit Revúca

 {oziogallery 1070}

Šli sme viac-menej zbierať nové skúsenosti, ale vracali sme sa nadmieru spokojní, keďže Lucke Ďuriškovej sa podarilo preraziť a po súčte bodov v jednotlivých disciplínach skončila z 35 pretekárok celkovo na šiestom mieste, keď pred ňou skončili iba bratislavské skúsené pretekárky.

Tým sme znovu dokázali, že revúcki atléti z nášho školského atletického klubu už dokážu konkurovať na pretekoch skúseným atletickým klubom s dlhoročnou tradíciou. Uznanie patrí aj ostatným našim pretekárom, ktorí si spravili v jednotlivých disciplínach osobné rekordy.

Najbližšie nám držte palce budúcu nedeľu na Majstrovstvách kraja mladších žiakov a prípraviek v Dubnici nad Váhom.
ZŠ

 {oziogallery 1071}

Ovial ma teplý augustový deň. Pôvodné napätie povolilo a pocítil som uspokojenie.
Exkurzia do bane sa vydarila. Hodinky som nemal, ale som dobre vedel odhadovať čas podľa polohy slnka. Predpokladal som, že je okolo druhej poobede. Ohlásil sa hlad. Sadol som si na blízky peň a s chuťou som zjedol krajce chleba s maslom, čo mi tetka nabalila. Uvažoval som. Načo tak skoro pôjdem k Marcákovcom? Ťahalo ma pozrieť si tie bane na Libanke, ktoré mi Janko včera spomínal. Čo keď tam nájdem opály?
Začal som pomaly stúpať do strmej stráne hory Libanky. Šiel som trochu šikmo viac smerom na Červenicu. Došiel som asi do polovice svahu od päty po vrchol hory. Našiel som tam niekoľko vyrazených chodbičiek menšieho profilu. Dĺžky týchto chodbičiek boli od 8 metrov až do 15 metrov. Zbežne som ich prezrel, nepotreboval som ani zapáliť karbidku. Vážnejšie ma zaujala chodba, ktorej dĺžka mohla byť do 50 metrov. Hornina, v ktorej boli razené chodby, mi pripomínala drobivú bridlicu farby špinavožltej hliny. V žiadnej z týchto chodieb som nijaký iný minerál
neobjavil. Bola to iba nevzhľadná hlušina.
Dosť sklamaný som sa pobral domov k Marcákovcom. Došiel som okolo štvrtej poobede. Pri stole oneskorene obedovali ujo s Jankom. Ujo zdvihol zrak a keď ma zbadal, s lyžicou v ruke namieril na tetku a žartovným hlasom jej oznamoval: „Vidzíš, ty premudretá, Marijan už je tu, a ty ľem božekáš, dobre že ši ho už nepochovala. Nespadnul do nijakej dzíri, co už hodzinu tverdziš a že nezná vyjsc z bani.“ Tetka mu dosť podráždene odpovedala: „Každá žena še boji o dzecko. Keby še mu daco stalo, potom co by ši povedzel jeho mamke?“

Ujo jej obšírne vysvetľoval, že ja som už robil v bani a že som nato aj „školovaný“. Potom aj mne doniesla tanier s jedlom a povedala mi, že už sa veľmi bála, keď som tak dlho neprichádzal. „Teta, ja som už o druhej vyšiel z bane, ale som sa ešte išiel pozrieť na banské práce na Libanke.“ Najedli sme sa do sýtosti. Potom si aj tetka prisadla k nám a musel som im porozprávať o mojej ceste po bani. Keď som v rozprávani došiel na moje vystupovanie hore šikminou a že som vyšiel cez dieru na chodbu, tetka zalamovala ruky, aj vykríkla, že som tam mohol aj zahynúť. V jej predstavách o bani bola „dzíra v bani“ to najväčšie nebezpečie.
Tetka, ako každá domáca žienka, mala veľa roboty okolo statku a hydiny, stále musela variť, prať a upratovať a ujo s Jankom boli stále v lese, tak prevažne bola na všetko sama ako kôl v plote. Teraz sedela v našej spoločnosti a bola veľmi spokojná, lebo Janko dostal miesto praktikanta v Zamutove a ja som „ščastlivo“ vyšiel z bane. Obrátila sa k ujovi a povedala, aby nám niečo nalial, keď všetko tak dobre dopadlo. Ujo veľmi ochotne vybral slivovicu a nalial do štamperlíkov. Tetka si s nami priťukla, ale potom sa už pobrala zase ku svojej robote. Ujo mal dobrú náladu a mal aj dar dobrého rozprávača. Začal nám rozprávať jednu príhodu, čo sa v minulosti udiala v Dubníckej osade.

Ujo Marcák začal. Bolo to asi v v roku 1941 v čase Slovenského štátu. V Osade mal každý hospodár loveckú pušku, brokovnicu. Býval tam aj jeden starý chlap, už sedemdesiatnik, ktorý však na Dubníku bol ľudmi rešpektovaný, lebo keď bol aj starý, bol to stále „ostrý chlap“. Za mlada bol povestný strelec, ktorý dokázal zastreliť jelenicu alebo diviaka v divokom behu. Jedného dňa dedo potreboval ísť do Prešova kúpiť nejaké veci potrebné k hospodárstvu. Dopravný prostriedok na Dubníku boli pre každého jeho vlastné nohy. Dedo pešoval do mesta a cestou domov, ako chlapi mali vo zvyku, odpočinul si v krčme. Zastavil sa v každej dedine, ktorou prechádzal. Stretol sa s priateľmi z mladosti a tak sa navzájom uctili, že došiel domov keď sa už stmievalo a riadne pod parou. Domáci policajt „babka“ sa do neho obula a začala mu vytýkať, že prišiel domov opitý, hoci je na rade strážiť polia pred diviakmi. Vykrikovala, že taký opitý nie je schopný ani dôjsť na pole.
Dedo sa urazil. Nezjedol ani večeru, čo mu babka položila na stôl. Odrezal si slaninu a chlieb, zvesil zo stojana pušku, zobral náboje a ani sa nerozlúčil, buchol dverami a vydal sa na pole. Došiel na zemiačnisko obkolesené lesom. Na medzi bol starý dub. Na konár si zavesil pušku, nanosil z lesa drevo a založil si oheň. Opiekol si slaninu a s chuťou sa najedol. Potom nakládol drevo na oheň, sadol si na medzu, chrbtom sa oprel o dub. Celodenné pešovanie a poldecáky zaúčinkovali. Za malú chvíľu dedo tvrdo zaspal. Medzitým sa v dedovej babke pohlo svedomie a začala sa o neho
báť. Vybrala sa k Marcákovcom. Ujo Marcák sedel so susedom na dvore pod prístreškom a rozprávali sa. Babka prišla k nim s prosbou, aby sa išli na deda pozrieť, či sa mu niečo nestalo, lebo na stráženie poľa išiel opitý. Ujo so susedom dobre poznali „starého“, ktorý nezvykol váhať a keď treba, rýchlo vystrelí. Mali obavy. Babke už išlo do plaču. Nakoniec jej sľúbili, že pôjdu za dedom na pole. Zobrali si silné baterky. Došli k poliam a už z diaľky videli horieť oheň na okraji zemiačniska. Sused svietil pod nohy a ujo Marcák smerom na oheň. Zazreli deda opretého o strom. Začali ho volať po mene, že idú k nemu, aby náhodou neschmatol pušku. Zblízka uvideli, že dedo tvrdo spí a že ho nezobudí ani výstrel z kanóna. Ujo Marcák bol veľký figliar. Potichu zvesil z konára dedovu brokovnicu a so susedom odišli od ohňa do zemiačniska a štvornožky začali vo tme chrochtať a kvíkať ako prasatá. Stále pozorovali deda, že čo bude robiť, keď sa preberie. Dedo však poctivo chrápal a dvojnohých diviakov si ani nevšimol. Nevedeli čo robiť, tak začali vyhrabávať drobné zemiaky a hádzali do deda. Niektorý ho zasiahol. Vyskočil. Vtom oni začali chrochtať ako diviaky. Chmatol rukou po puške, ale tá mu švihla do prázdna. Oni naďalej hlasite švornožky chrochtali.

Dedo bol bezradný. Odrazu kľakol na kolená a štvornožky začal brechať, hau, hau hau a medzitým aj vrčal ako riadny pes. Oni vybuchli v hlasitý smiech. Vstali a išli k nemu. Bol z toho ohúrený, lebo si nevedel rýchlo uvedomiť, čo sa deje. Marcák mu potom zmierlivo podával baterku a povedal: „Dzedu, sce unavený. Babka še o vas bala, ta nas popýtala, žeby sme stražene zebrali za vas a vy
ice domu spac.“ Na ich počudovanie starký zobral batoh a pýtal pušku. Ujo mu povedal, že pušku mu ráno donesie domov, lebo oni z domu pušku nebrali. Nepovedal ani slovo a odišiel svietiac si baterkou pod nohy. Ostali so susedom strážiť až do druhej v noci a potom sa pobrali spať. Ráno okolo ôsmej ujo išiel k dedovi, aby mu odniesol pušku. Starý bol na dvore. Došiel k bránke. Ujovi sa zdalo, že sa usmieva, čo nebolo u neho zvykom, tak sa odvážil zažartovať: „Dobre sce brechali hau, hau, hau, že še dziky (diviaky) neukazali do rána,“ a podal mu cez bránku pušku. Ani si nestihol všimnúť a dedo jednou rukou z pušky vystrelil do oblohy. Pozrel sa mu tvrdo do očí a povedal, že keď ešte raz na neho zabreše, tak ho bude považovať za psa pytliaka. Pes pytliak je škodná a má sa zastreliť, a to stihne aj teba. Má to povedať aj susedovi, že nech neskúsi na neho brechať. Dobre poznali starého, aký je to ostrý chlap, preto o tom, čo sa udialo v noci na zemiačnisku, nikdy nikomu nepovedali. Dobre sme sa na tejto príhode pobavili.

Ja som im oznámil, že ráno sa musím vrátiť domov. Prehovárali ma všetci, aby som ešte niekoľko dní ostal. Janko nastupuje do práce až prvého septembra, tak môžeme spolu chodiť na huby, nasušíme ich a budeme mať na Vianoce. Keby som mal ako mame odkázať, tak by som ostal, ale oni nemali štátnu linku, iba telefón z Lesnej správy. Musím odcestovať, lebo som to mame sľúbil. Nakoniec to ujo ukončil a povedal, že ja viem, čo mám robiť. Autobus z Červenice ide do Prešova o pol siedmej, tak ma zobudí o piatej, aby som sa naraňajkoval a pomaly došiel na čas k autobusu. Keď ma ráno zobudil, cítil som sa dolámaný z fárania do bane a škrabania sa do strmej stráne Libanky. Nemal som iné východisko, iba sa rýchlo umyť v studenej vode a už ma tetka volala do kuchyne na raňajky. Mal som pripravenú praženicu na slanine, tak som to s chuťou zjedol a vypil šálku čaju. Potom mi podala dva balíčky zabalené v mastnom papieri, že mám tam domácu slaninu s chlebom a v pollitrovej fľaši čaj, aby som mal na cestu. Rozlúčil som sa s nimi, tetku som vyobjímal a poďakoval som sa za starostlivosť a príjemný pobyt u nich. Ujo mi na rozlúčku povedal, aby som hocikedy prišiel k nim aj s bratom Mirom, že by ho tiež radi videli. Všetci ma vyprevadili až k bránke. Po niekoľkých metroch som sa otočil a ešte raz im zamával. Ešte stáli pri bránke a mávali mi na rozlúčku. Boli pre mňa ako najbližšia rodina. Vtedy som vôbec netušil, že už sa s nimi nikdy nestretnem. To som sa dozvedel až o desať rokov pozdejšie, čo napíšem v ďalšom príbehu.

Po zrýchlenej chôdzi som došiel na autobusovú zastávku v Červenici. Ešte iba vtedy sa začali schádzať študenti s taškami, ale aj niekoľkí ľudia z dediny. Došiel autobus. Pohodlne som sa posadil a pocítil som úľavu, lebo od rýchlej chôdze som mal stŕpnuté nohy. Nechcem opisovať zložitú cestovateľskú cestu z Dubníka do Rožňavského Bystrého, kde som došiel až o 11-tej hodine večer. Bol to posledný autobus, čo z Rožňavy odvážal robotníkov a baníkov z poobedňajšej smeny do okolitých obcí. Doma ma vítali mamka s tetou Margitou, u ktorej sme bývali. Dlho do noci som im musel vyprávať o mojich zážitkoch z obhliadky opálových baní v Dubníku. Čas do konca prázdnin som strávil v Rožňavskom Bystrom. Našiel som si kamarátov, s ktorými som hrával futbal. Tiež som sa chodil s evanjelickým pánom farárom Michalidesom kúpať do Štítnika na tamojšie kúpalisko. Na tie chvíle strávené na Bystrom mám veľmi pekné spomienky. Po prázdninách sme s bratom Mirom odcestovali do Spišskej Novej Vsi a ubytovali sme sa v starom internáte.

Začal sa nový školský rok 1952/53. Pán profesor Dojčák nám mal prednášať petrografiu. Už som sa nevedel dočkať, kedy budeme mať s ním hodinu. Došiel oblečený vo svojom obľúbenom sivom obleku a v tmavomodrom plášti tak, ako keby len pred chvíľou odišiel z hodiny mineralógie na konci minulého školského roku. Povypytoval sa nás ako sme prežili prázdniny. Potom sa obrátil na mňa s otázkou, či som bol na Dubníku a či mám nejaké opály. Obšírne som mu porozprával o mojej obhliadke štôlne Jozef a o porube, kde som našiel nejaké vzorky, ktoré som mu podal, ale neviem či je to kremeň alebo mliečny opál. Pán profesor vybral z vrecka lupu a prezeral vzorky. Pokročil bližšie k oknu a potom mi povedal, že ma musí sklamať, ale je to iba kremeň. Na vzorke je vidieť vnútornú kryštalizáciu, čo opál na lome nemá. Napriek tomu sa teší, že som získal veľmi cenné informácie o bani na dobývanie drahokamov.

Druhý ročník baníckej priemyslovky-majstrovskej bol pre mňa záverečný. Bol pre nás veľmi náročný, lebo sme mali veľa technických predmetov a vyučovanie sa nám predĺžilo. Po obedňajšej prestávke vyučovanie pokračovalo od druhej hodiny poobede do večera do piatej. O šiestej bola večera a o siedmej sme znovu z internátu utekali do školy na povinné večerné štúdium, ktoré bolo do deviatej. Večerné štúdium bolo stále za dozoru niektorého z profesorov. 
Prišiel koniec júna 1953. Po slávnostnom vyradení sme sa stali kvalifikovaní banskí technici. Každý z nás dostal umiestnenku na nejaký banský závod v republike. S Ondrejom Lukačkom sme nastúpili už 7. júla 1953 za revírnikov v OKD Ostrava na šachtu Petr Bezruč. Neskôr ma osud odvial k Železorudným baniam. Pracoval som na závodoch v Dobšinej, Drnave a na Rožňava bani. Až v roku 1960 som po večernom štúdiu maturoval na Priemyselnej škole baníckej a geologickej v Spišskej Novej Vsi. Po desiatich rokoch som sa na Dubník vrátil, to však opíšem v ďalšom samostatnom príbehu.

(POKRAČUJEME)

Píše Ing. Marian Slavkay

Po svojom vzniku sa obuvnícke remeslo stalo popri čižmárstve, krajčírstve, kováčstve, mlynárstve a mäsiarstve jedným zo šiestych najrozšírenejších remesiel na Slovensku. Obuvníci šili najmä koženú mužskú, ženskú a detskú obuv. Mnohí sa ako pomocníci učili u obuvníckych majstrov a kým mohli začať remeslo samostatne vykonávať museli si najprv u majstrov odpracovať určitú pomocnícku dobu. Keďže v 2. polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1872, došlo k zrušeniu cechov, obuvníci, podobne ako príslušníci iných remesiel, sa začali organizovať v spolkoch. Už v roku 1873 vznikol obuvnícky spolok v Rimavskej Sobote a v Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej a v roku 1876 v Rožňave, pričom Gemer – Malohont patril k regiónom s najväčším počtom obuvníkov v rámci Slovenska.

Rozvoj obuvníckeho remesla pretrvával do obdobia 1. ČSR, kedy dochádza pod vplyvom vznikajúceho obuvníckeho priemyslu a továrenskej výroby obuvi ku kríze, keďže väčšina obuvníkov bola nútená preorientovať sa na opravu továrensky vyrobenej obuvi, prípadne museli svoje dielne zatvoriť. Mnohí si našli inú zárobkovú činnosť, ako to vidieť na príklade obuvníka Lukáša Šóľu zo Sušian, ktorý sa začal venovať predaju smaltovaného riadu. Tu možno hľadať i začiatok postupného úpadku obuvníckeho remesla, ktoré zaniklo v 50. rokoch 20. storočia.

Po tomto období začali postupne do zbierkových fondov múzea pribúdať i jednotlivé kusy obuvníckeho náradia – šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá... Väčšia zbierka sa stala súčasťou etnografického fondu múzea v roku 1995. Získané náradie používal obuvník Desző Bán Bódi (1901 – 1983) z Tomášoviec. Po roku 2000 sa zbierkový fond rozšíril o časť náradia a výrobkov obuvníka Juraja Aláča (nar. 1901) z Bakty, Matúša Šuleka (1894 – 1971) z Kyjatíc a Samuela Králika (1877 – 1963), ktorý mal svoju dielňu na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote.

Zaujímavé predmety v mesiaci október si môžete pozrieť v priestoroch múzea od pondelka do piatka v čase od 8.00 do 16.00 hod. Od 1. októbra 2017 je múzeum cez víkendy zatvorené.
Mgr. Ľudmila Pulišová (etnografka GMM)

 „Festival sme otvorili v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Pozvanie do Rožňavy prijali poľské flautové profesionálky, ktoré koncertujú pod menom Bianco Fiore a pochádzajú z Krakova. V ich programe zazneli skladby zo 16. storočia od Cesare Negri, Vincenza Ruffa, Johna Jenkinsa a iných. Zaujímavosťou boli zobcové flauty, ktoré sme mali možnosť počuť a vidieť, tu hráčky využívali soprán, alt, tenor a basset flauty. Kolektív bol jediný v tejto zostave, ktorý festival počas svojej histórie hostil,“ hodnotí Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.

V sobotu sa diváckej verejnosti predstavil mužský spevácky zbor Sama Daxnera z blízkeho Tisovca. Tohto roku dali organizátori príležitosť aj amatérskemu zoskupeniu, ktoré oslávilo neuveriteľných 140 rokov svojej existencie. Nie náhodou bolo vybraté miesto koncertu dedinka Čečejovce, ktorá taktiež tohto roku oslavuje 700 rokov od svojho vzniku. V reformovanom kostole sa predstavila aj sólistka speváčka Marta Svobodová.

V nedeľu 24.9. o 12.00 koncertovali umelci z Bratislavy a rodák z Rožňavy na Medzinárodnom workshope paličkovanej čipky v Dome tradičnej kultúry Rožňava. „V rámci festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica, každoročne organizujeme menší koncert pre Rožňavčanov a účastníkov tohto podujatia. Následne sa Lucia Harvanová, Roman Rusňák a Maroš Klátik presunuli do Letohrádku v Markušovciach, kde sa predstavili s koncertom Jesenné komorné kreácie. Na tomto festivale hádam po prvýkrát vo svojej histórii zazneli diela od Dmitrija Šostakoviča, ktoré zanechali v divákoch veľmi silné zážitky,“ pokračuje Mária Hlaváčová.

Slávnostné ukončenie festivalu sa konalo v pondelok v Evanjelickom kostole v Štítniku, kde o 18.00 hodine moderátori festivalu Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, otvorili záverečný koncert slovami o miestnom patrónovi Štefanovi Četnekym a jeho modernom zmýšľaní. Touto myšlienkou premostili k umelcom, ktorí si pre hostí pripravili netradičný projekt pre tento festival. Michal Červienka Trio si pre koncert vybrali súčasného skladateľa Richarda Galliana, ktorý do svojich skladieb vnáša prvky jazzu. Záverečný koncert zožal veľký úspech, po ktorom riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná, naznačila zmenu dramaturgie tohto festivalu do budúcich rokov. 
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Mgr. Mária Hlaváčová

{oziogallery 1072}

ktorým sa v danej krajine hovorí. A tak sme sa dozvedeli, že najdlhšie slovo v nemčine má až 67 písmen, že na českom „pošušňaníčku“ by ste si znamenite pochutili. Na hodine ruského jazyka bol tak veselo, že „Rascvetaľi jablaňi i grúši“ a tiež „V ľesú radílas jólačka“. Nemohol chýbať ani jazykový kvíz, ktorý preveril vedomosti, ale aj tipovacie schopnosti žiakov. Čerešničkou na torte bolo divadelné predstavenie Grandpa for sale, s ktorým získali naše herecké nádeje zo 7. B triedy pod vedením p. učiteľky Simanovej krásne 4. miesto na celoslovenskej súťaži v Jazykovom kvete a ktorý bol krásnou bodkou tohto zaujímavého a pestrého dňa. Ďakujeme.
ZŠ

 {oziogallery 1074}

Účelové cvičenie pokračovalo už len pre žiakov 2. stupňa, ktorí sa zo školy presunuli na pomocné ihrisko na mestskom štadióne. Tu bola vykonaná ukážka dopravy vody pomocou jazierkového systému do ťažko dostupného terénu, kde sa nedostane hasičská technika s vodou. Po tejto ukážke si žiaci mohli pozrieť CAS 15 IVECO DAILY. 
Bolo to vydarené predpoludnie. Dúfame, že sme žiakom ukázali niečo nové.
Gabriela Jakubecová

{oziogallery 1076}

 V roku 1877 spevokol založil Dr. Samuel Daxner (1856-1949) advokát, národovec, verejný činiteľ, významný organizátor kultúrneho a spoločenského života, politik, publicista, osobnosť, ktorá sa v mnohom zapísala do slovenskej histórie. Miloval hudbu a spev, spieval s radosťou a s nadšením zbieral ľudové piesne, najmä tisovské, z ktorých časť neskôr vyšla v Slovenských spevoch. „Po založení nacvičovali vo voľnej prírode, v zimných mesiacoch priamo v kúrii u Daxnera. Registrovať jeho stanovy žiadal v zastúpení tohto spolku Samo Daxner úrady spolu sedemnásťkrát. Dôvodom bolo, že podľa vtedy platného uhorského práva mohol spolok začať vykonávať svoju činnosť momentom, keď požiadal úrady o registráciu stanov. Takže vždy, keď ich registráciu zamietli, podal novú žiadosť a takto mohol stále nový a vždy ten istý spolok fungovať. Dôvody odmietnutia registrácie stanov boli často pritom až absurdné – napr. na základe vyjadrenia stoličného lekára, ktorý uviedol, že „v Tisovci sú studené vetry a hmly, a keby občania spievali, ľahko by zachrípli.“ Neskôr v roku 1912 na základe stanoviska stoličného zverolekára, ktorý uviedol, že „Cestou úradnou sme sa dozvedeli, že Dr. S. Daxner má plemenného býka zo Švajčiarska, zviera divoké. Keby sa spevácky spolok povolil, tak by iste mnoho spevákov dochádzalo k majiteľovi býka a zviera bujné mohlo by mnoho štátnych občanov pošliapať. Preto sa býk ani spevácka spoločnosť nepovoľuje.“ Ako Samo Daxner zistil po vzniku 1. ČSR v knihe, ktorú viedli o gemerských panslávoch na župnom úrade v Rimavskej Sobote (a ktorú sám našiel), bol evidovaný ako „prefíkaný, rozvážny človek, ktorý iným rady dáva a prefíkane sa vždy prispôsobuje zákonom.“ (Kerecman, Peter – Maník, Rudolf: História advokácie na Slovensku, 2011). Spevokol sa dočkal schválenia až v roku 1918.

Dr. Samuel Daxner sa od založenia stal jeho dirigentom a dramaturgom, organizoval a riadil celú jeho činnosť. Spočiatku spevokol pripravoval len jednoduché ľudové piesne. Postupne pridával zložitejšie zborové skladby, komponované na texty slovenských básnikov, ktoré spracovával on sám, ale aj mnohí jeho priatelia, napr. známa osobnosť slovenskej hudobnej scény – Mikuláš Schneider Trnavský. Treba zdôrazniť, že členmi spevokolu boli väčšinou Tisovčania bez hudobného vzdelania. O to obdivuhodnejšie sú výsledky, ktoré spevokol dosiahol. Neskôr sa odvážili aj na nacvičenie operiet a opier. Veľké predstavenie zažil Tisovec v roku 1903. Dr. Samuel Daxner so svojimi priateľmi, členmi spevokolu, nacvičil Smetanovu operu Predaná nevesta. Poslovenčil text opery a jej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci. Celý projekt opery v Tisovci bol jedinečným dielom, pretože opera bola uvedená v dobe, kedy sa takéto diela v amatérskych podmienkach na Slovensku nerealizovali. V roku 1907 Dr. Samuel Daxner pripravil a realizoval operu Viléma Blodka V studni a mal veľkú zásluhu aj na založení tamburášskeho orchestra. Tento založil na podnet svojho syna Vladimíra. Hudobné nástroje – tamburice, priniesli jeho synovia zo štúdií v Novom Sade. 

Po vzniku ČSR mohol spevokol pracovať legálne a pretransformoval sa po umeleckej stránke na čisto mužský zbor. Počas tejto dlhej doby sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií spevákov i dirigentov. V súčasnosti už dlhé roky ako desiaty dirigent zboru je Mgr. Gabriela Rufusová, ktorá v tomto roku získala Cenu primátora mesta pri príležitosti 140. výročia Mužského spevokolu Dr. Sama Daxnera za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti zborového spevu, za 30-ročné vedenie mužského spevokolu a úspešnú reprezentáciu mesta Tisovec doma i v zahraničí. Na roky prežité so zborovým spevom a spevokolom si takto zaspomínala: „Príjemne sa mi vybavujú spomienky na spevákov MSSD. A bolo ich neúrekom, ich počet je okolo 70. Ako napríklad vtipne premenúvajú skladby, že človek neraz musí loviť v pamäti skutočný názov skladby. Viem, ktorý spevák prevráti oči pri skladbe, ktorú veľmi „nemusí“, viem, pri ktorých skladbách členovia vkladajú pri nácvikoch svoje vlastné texty, na koncertoch nepoužiteľné. Vybavujú sa mi situácie, keď pri speve niektorých skladieb na nácvikoch majú potrebu sami zvýrazniť obsah skladby. Vieme všetci, ktoré piesne sú najčastejšie spievané, pri ktorých piesňach si spomíname na bývalých kamarátov – spevákov. Keď sa učíme skladby v cudzom jazyku, aké problémy nám robí text, tak si ho akože zaspievame v jazyku Tisovčana. Mäkko vyslovujeme aj tam, kde to nie je žiadúce. Je toho neskutočne veľa. Ale tiež viem, že sa dokážu obetovať, zmobilizovať, podržať sa navzájom, pomôcť si aj v osobnom živote.“

Spevokol pravidelne účinkuje pri všetkých dôležitých akciách a na spomienkových podujatiach v Tisovci a jeho okolí. V súčasnej podobe, okrem mnohých vystúpení doma, účinkoval aj v zahraničí – v bývalej Juhoslávii, v Rumunsku, Bulharsku, v Maďarsku. Uskutočnil aj niekoľko nahrávok pre rozhlas a televíziu, vydal platnu i CD nosič. Pôsobí už úctyhodných 140 rokov a za svoju nepretržitú dlhoročnú činnosť prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. Je tiež spoluorganizátorom prehliadky speváckych zborov dospelých pod názvom Daxnerov Tisovec a pravdaže aj jeho účinkujúcim. Tak adventný čas v Tisovci už tradične patrí zborovému spevu, v decembri 2016 sa konal už jeho 36. ročník. Tá prvá Okresná prehliadka speváckych zborov sa konala 5.12.1980 a účinkovalo na nej 5 dospelých a 1 detský spevácky zbor. Od roku 1982 nesie meno po významnej osobnosti kultúrno-spoločenského života Dr. Samuelovi Daxnerovi a tisovský spevokol je stále dôstojným držiteľom tohto mena. Pri príležitosti 120. výročia vzniku spevokolu v roku 1997 zostavila Eva Manicová, Štefan Sabó a Juraj Brož brožúru a pod názvom Spevom k srdcu – srdcom k vlasti. 120 rokov mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera 1877-1997 ju vydalo Mestské kultúrne stredisko v Tisovci.

21. septembra 2017 si v Tisovci slávnostne pripomínali toto 140. výročie vzniku spevokolu. Pripomienka založenia spevokolu sa začala pietnou spomienkou pri hrobe Samuela Daxnera a pokračovala stretnutím v obradnej sieni MsÚ. Podvečer sa konal slávnostný koncert spevokolu, v rámci ktorého vystúpili i hostia – Starohorský banícky spevokol Haliar a učiteľka ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci Marta Svobodová.

O dva dni nato, 23. septembra, zbor účinkoval na 16. ročníku významného festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica – Medzinárodná prehliadka historickej hudby na Gotickej ceste. V ranogotickom kostole reformovanej cirkvi v Čečejovciach vystupoval s programom Spevom k srdcu a zo svojho repertoáru o. i. predstavil národné piesne Bože, čos ráčil, Hojže, Bože, Doma, doma u tých mojich, Gemerská piäsniška od Tibora Lévaya, ale aj kánon Haleluja, Domine, pacem da nobis od Jakoba Christa, pieseň Leoša Janáška Láska opravdivá, ruskú pieseň Večerný zvon, či Zbor Židov od Giuseppe Verdiho. Ako hosť so sprievodom klavíra Milana Matuchu sólistka Marta Svobodová zaspievala skladby Giuseppe Giordaniho, Césara Francka a Giulia Cacciniho. Pod krásnymi, reštaurovanými a zachovalými freskami tohoto malého, ale historicky významného kostola si diváci a poslucháči krásneho zborového spevu nielen odnášali príjemné zážitky, s uznaním kvitovali kvetinové dary miestneho farského úradu i pozornosti v podobe malých upomienkových predmerov od usporiadateľa festivalu Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ale aj v duchu i nahlas blahoželali spevokolu k jeho významnému výročiu a popriali mu ešte veľa úspešných rokov pri šírení hudobného a speváckeho umenia pre vnútorné obohacovanie každého človeka. K blahoželaniu sa pripájame a želáme do ďalších rokov veľa ďalších koncertov, veľa úspechov, veľa vďačných poslucháčov a veľa radosti z rozdávania radosti.

Marta Mikitová

{oziogallery 1077}

Ďalšími okruhmi boli: Prijatie správy o udalosti, vyhlásenie poplachu a výjazd. Doprava na miesto zásahu, povinnosti strojníka a členov hasičskej jednotky, BOZP. Vedenie predpísanej dokumentácie hasičskej jednotky.
Prvým prednášajúcim bol Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD, člen Prezídia DPO SR, ktorý poukázala aj na problémy, ktoré treba riešiť v rámci danej témy.
Ďalšími prednášajúcimi boli príslušníci HaZZ SR, ktorí poukázali na činnosť profesionálnych jednotiek v spolupráci s dobrovoľníkmi a vedenie dokumentácie v jednotkách.
Na záver tejto časti nasledovala diskusia.
Po prestávke sa prezentovali firmy, ktoré vyvíjajú programy, aby uľahčili prácu v rámci spojovej služby. Na chodbe školy sa prezentovali firmy, zaoberajúce sa predajom hasičskej techniky, výstroje a výzbroje.
Po skončení konferencie sa dobrovoľní hasiči z Jelšavy, Muráňa spolu s kolegami z Čiernej Lehoty, Slavošoviec a Rožňavy presunuli do Martina – Priekopy, kde bol Priekopský deň, na ktorom sa podieľali aj dobrovoľní hasiči z Priekopy. V rámci tohto dňa bolo rôzne súťaže, do ktorých sme sa aktívne zapojili.
Bol to príjemné strávený deň spojený so vzdelávaním, ale aj so zábavou. Deň, kedy sa stretli hasiči. Deň, kedy sa zasa potvrdilo, že hasiči sú jedna veľká rodina aj napriek vzdialenosti.
Gabriela Jakubecová

{oziogallery 1079}

Spokojnosť bola tentoraz aj v Krásnohorskom Podhradí, kde domáci štvrtolista nepustil žiaden bod svojmu súperovi z Malej Idy a hladko zvíťazil. K výťaznej hre pomohol domácim aj Jozef Renčok, ktorý prišiel pomôcť susedom z Drnavy. Po 11 rokoch si tak vyskúšal kvalitu mužstva i trávnika.
V nižších súťažiach sa hralo podľa predpokladov. Viac mohli získať iba Bystrania v Hrhove, kde domácim pustili v závere takmer isté víťazstvo. Bod je veľkou stratou pre hostí, ktorí takmer celý zápas viedli.

DOSPELÍ

III. LIGA VÝCHOD 11. KOLO

MFK Vranov n/T - MFK Rožňava 1:1 (1:0). G: I. Petruk – F. Kovács, ŽK: M. Babjak P. Kokočák, O. Grynyshyn – V. Babik, Zs. Istók, J. Figúr, R: P. Greško - M. Maličký, I. Lešková, DS: J. Duška, Div.: 250.
ROŽŇAVA: G. Pulen – V. Babik, R. Szkokan, M. Gere, O. Kovchar, Zs. Ištók, P. Gere (c ), Y. Koretskyy (67 F. Kovács), A. Pál Svedyuk, J. Figúr, M. Gallo (90 J. Korfanta).
Majstrovský zápas sa hral ako posledný pred výmenou trávnika za umelohmotný. Dalo by sa povedať, že hostia neprehrali ani s týmto skúseným mužstvom. Obidve mužstvá hrali pozorne uvedomujúc si silu súpera. Domáci sa ujali vedenia bývalým hráčom Rožňavy Ivanom Petrukom. Jednogólový stav vydržal až do 85 minúty, kedy hostia vyrovnali striedajúcim Kovácsom.

IV. LIGA JUH 11. KOLO

FK Krásnohorské Podhradie - Družstevník Malá Ida 3:0 (2:0). G: M. Kentoš (vlastný), M. Róth, T. Hajdúk. ŽK: T. Hajdúk, Z. Breuer – M. Kentoš. R: S. Vaňo - J. Dušek, D. Ondrášek, DS: M. Čaga, Div.: 150.
FK: R. Barto – I. Oravec, J. Erdofalvi ( ), T. Revúcky (81 D. Vozár), T. Hajdúk (A. Hanzlík), A. Vaško, K. Zubrický (72 L. Héger), M. Mészner, Š. Kun (83 R. Madarász), Z. Brauer (68 J. Rencsok), M. Róth.
Po jedenástich rokoch za domácich nastúpil ich bývalý hráč Jozef Rencsok, ktorý ako 34-ročný skúsený futbalista sa vrátil z Drnavy v snahe pomôcť tomuto mužstvu. Futbalisti Podhradia konečne zabrali a na domácom trávniku získali aj prvé tri body.

V. LIGA K – G 9. KOLO

Kokšov - Bakša - FK Gemerská Hôrka 4:0 (2:0), G: M. Peterčák, M. Pillár, I. Stoľar, L. Habina, ŽK: E. Šofranek, L. Ružičrka - P. Kárász, G. Máté. R: P. Tóth - M. Bajo, M. Marušin, DS: M. Čekan. Div.: 150.
FK: G. Asztalos (c ) - V. Kováč, O. Váradi (60 E. Vanyo), Cs. Várady (L. Kosztúr), G. Máté, S. Kovács, Z. Szabó (75 T. Gál), G. Gál, J. Abraham (55 K. Bosnyák), N. Mirga, P. Kárász.

Hostia sa stále boria s tým, aby v zápase aspoň skórovali. Ako jediné mužstvo V. ligy K-G sú stále bez jedeiného bodu.

TABUĽKY

VI. LIGA 9. KOLO

FK Štítnik - Gemtex Rudná 7:2 (5:1). G: Mil. Gallo 2, V. Kováč, M. Havrlent, B. Milko, M. Demeter, M. Chochol – S. Székely, J. Urban. ŽK: bez kariet. R: J. Gyenes – T. Gyenes, R. Mikulec, DS: G. Gašpar. Div. 60.
FK: J. Zdechovan - Ľ. Hatvaník, M. Havrlent (46 M. Chochol), P. Lipták (D. Kakalejčík), V. Kováč, J. Benedik (60 P. Prokšej), A. Cilovič, Mar. Gallo (c ), Mil. Gallo (80 T. Viola), B. Milko, M. Demeter.
GEMTEX: J. Rabas (46 L. Fabian), L. Šimon, O. Sanisló, Cs. Óvary, G. Beshir, P. Szollos, P. Kontra, J. Urban (c ), S. Székely, D. Orbán, R. Štefan.
Domáci si ľahko poradili s hosťami a to aj napriek tomu, že brankára musel zastúpiť hráč z poľa 56- ročný Ján Zdechovan.

ZK Dlhá Ves - ŠK Štítnik 6:2 (2:1). G: A. Orvos 2, Cs. Flander, R. Ferdinand, P. Mičinsky, Zs. Mezei - Ján Rochl, L. Dudáš. ŽK: R. Ferdinand – Jak. Rochl, M. Gallo. R: M. Uharček - L. Gyenes, L. Marton, DS: L. Nagy, Div.: 70.
ZLATÝ KLAS: G. Pomaj – G. Beke, G. Ferdinand, D. Zsóri, M. Makkai (c ), A. Orvos, P. Mičinsky (79 N. Kovesdi), D. Novák, Cs. Flander (78 Zs. Mezei), R. Ferdinand, A. Pomaj (46 M. Cvíba).
ŠK: T. Kandalík - J. Kolesár, A. Rochl, M. Molnár, M. Gallo, Jak. Rochl, A. Krága, R. Kolesár, M. Sivók, Ján Rochl (c ), M. Škvareniak (41 L. Dudáš).
Najlepší strelec doterajšej súťaže VI. Ligy Ján Rochl v zápase sa síce prejavil strelením gólu do siete domácich, ale mužstvu tým veľmi nepomohol. Iba si upevnil pozíciu v súťaži. Dlhoveskí súperovi slušne zaťažili konto a veria, že v tomto úsilí budú aj naďalej pokračovať v nastávajúcich zápasoch.

FK Hrhov - Baník Rožňavské Bystré 2:2 (0:1). G: T. Zsigrai, Š. Herczeg - Š. Dorkin, R. Bubenčík, ŽK: bez kariet, R: P. Galík - A. Farkaš, L. Šalamon. Div.: 20.
Bystrania priviezli svoj prvý bod zvonku, ale pri lepšej taktickej hre mohli mať i viac. V zápase s posledným mužstvom tabuľky už viedli 0:2, ale stačilo domácim 5 minút, aby do konca zápasu vyrovnali a získali tak prvý bod v súťažnom ročníku.
FK: Z. Halász - T. Szakács, At. Herczeg (c ), T. Zsigrai, A. Kocsík (60 Š. Herczeg), G. Veverica, And. Herczeg, Z. Uveges, E. Dévai, M. Dunka, L. Horváth.
BANÍK: F. Čapó - I. Demjan, P. Kubej, Š. Dorkin (c ), T. Gebe (75 O. Ujházi), R. Jakab, R. Bubenčík, M. Gábor, M. Szilágyi, D. Hloška, P. Minčík.

Sokol Bohúňovo - Baník Drnava 2:5 (2:2), G: K. Gergely, D. Betík - B. Šoltés 3, J. Čeľovský 2, ŽK: D. Betíkm K. Gergely – K. Šoltés, ČK: A. Izák - 0, R: J. Szor – D. Poťmák, DS: P. Béreš. Div.: 100.
SOKOL: A. Gergely – A. Izák, F. Király, G. Šušán, M. Lukáč, Š. Tóth, Š. Gergely, K.Illés (c ), D. Betík, R. Kulik, K. Gergely.
BANÍK: T. Parada – P. Búlik (c ), R. Kovács, E. Polyák (72 D. Tisza), M. Ondrej (78 D. Fodor), B. Šoltés, J. Barczi, G. Zsilla, D. Babič (85 K. Baláž), J. Čelovský (71 T. Lipták), K. Šoltés.

OTJ Honce – Jednota Krh. Dlhá Lúka 5:7, (3:4), G: J. Pástor, O. Varga (PK), M. Vranec, D. Forgáč - J. Gebe 3, T. Hegedus 2, A. Kovács, J. Čižmár, ŽK: J. Tomi, M. Vranec, J. Sklenár, O. Tokolyi – R. Šoltés, A. Kovács, Š. Bodnár, R: L. Gyenes – R. Farkaš, F. Drenko. Div.: 50.
Hončania sa v zápase proti minuloročnému víťazovi chceli vytiahnuť. Stálo ich to však sedem gólov a 5 žltých kariet. Dosiahli až päť gólov, čo je na domácom ihrisku veľmi slušný počet, ale na víťazstvo im to bolo aj tak málo.
OTJ: J. Karalo – J. Tomi, M. Vranec (c ), L. Hajdu, J. Lipták-Giba, J. Pástor (16 D. Forgáč), J. Hric, J. Sklenár, O. Tokolyi, O. Varga, P. Gere.
JEDNOTA: Cs. Koncz – N. Luko, R. Šoltés, A. Kovács, J. Parditka, J. Čižmár, J. Gebe (82 R. Kardos), Š. Bodnár (c ), P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus (84 T. Zagiba).

ŠK Jablonov n/T - Tatran Betliar 1:3 (1:2), G: F. Rohály - L. Lorincz 2, M. Marciš, ŽK: T. Kardoš - 0, R: J. Gyenes , DS: O. Vysoký, Div. 60.
Domáci akosi ľahko púšťajú na domácom ihrisku body mužstvám, ktoré v tabuľke stoja pred nimi. V tabuľke sú aj preto iba na 11. mieste bod za Rudnou. Zachraňoval ich sused z Hrhova, ktorý s Bystranmi získal cenný bod a nedovolil tak hosťom výraznejšie bodovať, čím by sa Jablonov zviezol až na 12-tu priečku.
ŠK: L. Csákó - L. Zajdó (c ), G. Páll, P. Milata, F. Rohály, M. Szabó, Á. Kardos, T. Kardoš, P. Ungváry-Szabó (62 P. Hundza), A. Kerekeš, P. Milata,
TATRAN: S. Cirbus - Ľ. Árvay (c ), R. Fabián, M. Ďuríček, L. Poťmák, D. Szilardi, M. Árvay, R. Jakab, M. Marciš, M. Oravec, L. Lorincz (69 I. Lorinc).

OFK Vyšná Slaná - FK Apex Kružná 5:0 (0:0), G: G. Keršák 2, A. Gallo, M. Gallo, P. Zabrel, ŽK: , R: J. Ďuríček - M. Šimčák, DS: J. Bobrík. Div.: 50.
Vyrovnaný zápas videli diváci iba v 1. polčase. Góly však padali iba v druhom a to len do siete hostí. Strelecky sa darilo Gustávovi Keršákovi, ktorý vsietil dva góly. Jeden zo štandardnej situácie.
OFK: R. Lindák - P. Rogos, M. Hadar (c ), F. Gallo, M. Laurinc, G. Keršák, A. Gallo, P. Zabrel, Jer. Barnák, O. Kračún, M. Gallo (78 J. Barnák.
APEX: M. Ruszó - M. Podracký, M. Szabó, M. Doboš, R. Dókus, A. Polyák (54 R. Pástor), P. Fabián, L. Varga (c ), J. Kamenský, J. Fazekaš, Ľ. Lukáč.

VII. LIGA 7. KOLO

Družba Čoltovo - MFK Dobšiná B 1:5 (1:1), G: K. Karasz – T. Novák 2, S. Grančák, L. Polonecký, P. Repel, ŽK: Cs. Jónáš -0, R: M. Nemčko - T. Gyenes, DS: G. Gašpar. Div.:
DRUŽBA: Cs. Jonáš - V. Tamáš, G. Molnár, Š. Kárász, G. Lázók, Sz. Lakatoš (46 E. Berki), G. Váradi, E. Horváth, Zs. Lázok.
MFK: J. Plačko - S. Grančák (c ), M. Poliak, A. Klement (65 T. Štuller), I. Tokoly, T. Novák, P. Repel, J. Hutník, L. Polanecký, M. Šoltés, M. Barnák.

Baník Rakovnica – Sokol Pača 3:0 (1:0), G: V. Vávra 2, A. Milko, ŽK: bez kariet, R: G. Rási, DS: Š. Maté. Div.: 30.
BANÍK: M. Šály - L. Fabian (c ), P. Brdár (77. L. Gemerský), Ľ. Karalo, P. Hencel, A. Burdiga (72 P. Jágerský), O. Vavrek, V. Vávra, F. Volia (63 T. Milko), I. Čižmár (46 D. Tolnai).
SOKOL: P. Lenkey – M. Zagiba, J. Sústrik, M. Cmorík (c ), Ľ. Gajdoš, P. Koteles, M. Tóth, Š. Kušnier, M. Zagiba (71), D. Genci, T. Gonos.
Mladosť Lipovník - FK Krh. Podhradie B 6:0 (2:0), G: A. Gorgei 2, F. Emodi, N. Vozár, P. Luspaj, R. Podraczky, ŽK: A. Korszinszki – N. Gunár, J. Gulykás, R: Š. Iglai – L. Marton, DS: Š. Bodnár. Div.: 30.
MLADOSŤ: G. Józsa - P. Luspaj, A. Korszinszki, Ľ. Gyenes, A. Luspaj, F. Emodi, A. Gorgei (c ), N. Vozár, T. Korszinszki, R. Szucs, P. Gorgei.
PODHRADIE: J. Darvaš - G. Polyák (c ), M. Tolvaj, Š. Tolvaj, Š. Darvaš, K. Horváth, N. Gunár, J. Gulykáš, L. Darvaš, J. Gulykás, R. Horváth.

Gemerská Poloma – Vlachovo 1:1 (1:0), G: M. Dorčák - J. Gelda, ŽK: 0 - Š. Brondoš, R: Š. Molnár - R. Mikulec, DS: Š. Hadar. Div.: 100.

POLOM: S. Sabadoš - D. Fajdek (18 P. Jasenka), M. Schvarz (c ), M. Dorčák, Roman Die (59 R. Polyák), L. Jasenka, J. Valko (68 B. Olexa), J. Spišiak, P. Smädo, M. Ďurán (46 T. Švihla), V. Mihalík. 

FO: L. Prodochl - Š. Brondoš (75 M. Leško), P. Revay, B. Vysoký, Š. Potočný (c ), I. Gallo, M. Ondrejčík (29 S. Ogurčák), B. Kožár (46 L. Kožár), (87 P. Varga), M. Gáll (55 J. Matula), J. Gelda, F. Šivec.

DORASTENCI

III. LIGA K – G 9. KOLO

Baníki Drnava – FK Gemerská Hôrka 1:5 (0:2). G: D. Tisza – T. Béke 2, D. Beke, D. Kokény, M. Csupori, ŽK: bez kariet, R: P. Béreš. Div.: 50.
MFK Rožňava - FC LOKOM Košice B 5:2 (1:2). G: B. Harabin a P. Milko po 2, D. Lindák. ŽK: T. Leštach - 0. R: P. Béreš.
FK Krh. Podhradie – FK Budimír-Kysak 1:0 (0:0). G: D. Šimko. ŽK: M. Bakoš, P. Šoltés - Š. Komár, M. Sepeši. R: P. Gonos. Div.: 30.
FK Junior Šaca - FK Hrhov ?

IV. LIGA 4. KOLO (a dohrávka) 29.9.2017

Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - Baník Rožňavské Bystré 1:6 (1:2). G: A. Máté - R. Ďurský 3, L. Kuru 2, J. Danko, ŽK: A. Spišák - M. Gábor, R: M. Ďuríček, Div.: 20.
DLHÁ LÚKA: A. Bodnár - E. Spišák, J. Brúgoš, R. Korintuš, D. Rusňák (85 J. Lovaš), P. Máté, A. Lovaš, A. Ungváry-Szabó (60 L. Gunár), A. Máté, A. Spišák, F. Ungváry-Szabó (20 M. Kurina),
BYSTRÉ: A. Šimko - R. Jakab (c ), I. Čopák, F. Znak (50 M. Uhrin), P. Milko (70 L. Kuru), M. Gábor, M. Polyák (65 L. Gábor), R. Ďurský, M. Lorincz (60 V. Lalik), J. Danko, P. Zakhar.

MFK Dobšiná - Baník Rožňavské Bystré 0:3 (0:1). G: L. Kuru, P. Milko, R. Ďurský, ŽK: M. Tokarčík - P. Milko, R: M. Ďuríček, Div.: 20.
BYSTRÉ: A. Šimko - R. Jakab (c ), F. Znak, P. Milko, M. Gábor, R. Ďurský, M. Lorincz (38 L. Gábor), J. Danko, P. Zakhar, L. Kuru, V Lalik.
MFK: M. Bubenčík - J. Polanecký, M. Tokarčík (c ), G. Holmok, J. Gábor, S. Gábor, P. Sura, L. Polanecký, A. Vágner, D. Sadlowski.

Tatran Betliar – FK Plešivec 4:1 (1:0). G: L. Buday 2, P. Szilagyi, R. Szilágyi - A. Seres. ŽK: bez kariet. R: M. Ďurček. Div.: 20.

(MG od) 

Z príležitosti blížiaceho sa Mesiaca úcty starším slávnostným príhovorom pozdravila prítomných predsedkyňa ZO JDS Mgr. Margita Mladšia. Seniorov tiež pozdravil starosta obce MVDr. Ján Šeševička, ktorý poďakoval za veľmi vydarený 17. Turistický zraz seniorov. Rovnako kladne hodnotila prácu v ZO aj predsedníčka OO JDS Mgr. Zuzana Homoliaková, ktorá sa vyjadrila, že bol to zatiaľ najlepší turistický zraz.
Predsedkyňa ZO menovite poďakovala všetkým, ktorí sa podieľali pri jeho organizovaní. Ako už býva pekným zvykom, pozdravení boli jubilanti za ostatné obdobie, ktorí sa dožili okrúhleho, resp. polookrúhleho životného jubilea. Účasť členov bola takmer 100%, no najvzácnejšia bola prítomnosť najstaršej členky p. Z. Machavovej a najstaršieho člena p. J. Švagerku. Odmenou pre všetkých bolo bohaté občerstvenie, po ktorom nasledovala družná beseda.
Text: M. Mladšia
Foto: O. Belica

{oziogallery 1080}

Komentár
V roku 2011 došlo k 2. triede nášho okresu k výrazným zmenám. Do 1. triedy odišlo päť mužstiev. Mužstvo Honiec účinkovalo v 2. triede, keď najlepší hráči odišli do Rožňavského Bystrého. Funkcionári však nechceli, aby futbal v obci zanikol. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď IV. liga sa presťahovala do Sokolian. V roku 2012 boli favoritom na postup Dedinky čo potvrdili aj prvým miestom. V nasledujúcom ročníku Honce doplnili káder o kvalitných hráčov a zaslúžene si vybojovali postup do 1. triedy. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy Štítnik. V Lipovníku sa obnovila futbalová tradícia v roku 2013. Káder doplnili aj bývalí hráči štvrtoligového Tatrana Betliar (Ján Dávid, Ľubomír Kasper, Gabriel Lázar, Milan Hajdúk), naviac mali aj iných skúsených hráčov (napr. Oto Kerekeš, Attila Erdelyi). Mužstvo súťaž zaslúžene vyhralo. V ďalšej sezóne postúpila do 1. triedy Nižná Slaná. Klubu hrozil zánik, ale nakoniec sa káder doplnil o šiestich hráčov z Gemerskej Polomy, ktorí nenastupovali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige. Tabuľka bola vzácne vyrovnaná na konci súťaže, prvé tri mužstvá mali iba jednobodové rozdiely. V nasledujúcom roku bola favoritom na postup Kružná, do kádra prišli Oto Kerekeš, Ladislav Varga, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Róbert Dókuš či Marcel Podracký. S týmto kádrom mohla pomýšľať na postup, čo aj potvrdila. V minulom súťažnom ročníku bol suverénne najlepší FK Baník Štítnik. V mužstve boli viacerí hráči, ktorí hrávali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Grác, Hatvaník, Lipták, Chochol, Kakalejčík, Jakub Rochl, B. Milko). Z druhého miesta postúpil ŠK Baník Štítnik. Nováčikom bol ŠK Polom, ktorý vznikol v roku 2016.

Akých bolo teda posledných 6 ročníkov?

Bodové odstupy
a 2. miesto

2012: Dedinky 47, Štítnik B 42
2013: Honce 56, Štítnik 43
2014: Lipovník 41, Pača 38
2015: Nižná Slaná 51, Pača 50
2016: Kružná 37, G. Hôrka B 29
2017: FK Baník Štítnik 49, ŠK Baník Štítnik 41

Predposledný celok od posledného

2012: Plešivec 20, Ml. Brzotín 17
2013: Ml. Brzotín 17, Kečovo 13
2014: Plešivec 18, Ml. Brzotín 16
2015 : Kečovo 10, Čoltovo 6
2016: Krh D. Lúka B 7, Ml. Brzotín 4
2017: Čoltovo 11, Ml. Brzotín 9

Najlepší strelec

2012: 30 gólov – Tomáš Novák (Dedinky)
2013: 51 gólov – Radoslav Kuzma (Honce)
2014: 18 gólov - Alexander Polyák (Kružná)
2015: 28 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2016: 32 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2017: 55 gólov – Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)

Odhlásenia
V roku 2012 odstúpila Rakovnica. V roku 2014 sa odhlásili Čoltovo a Kečovo, v roku 2016 sa odhlásili Slavošovce a Plešivec.

Obnova FK
FK Lipovník - 2013, FK Rakovnica – od 2013 - 2014, Kečovo - 2014 - 2015
FK Jovice – 2016

Nový FK
Dobšiná B – hrala iba jednu sezónu, 2013 - 2014
G. Hôrka B – od 2012 - 2013
Krh. Podhradie B – od 2015 - 2016
Krh. Dlhá Lúka B – od 2012 – 2013
ŠK Polom G. Poloma – od 2016 – 2017

Zánik FK
FK Plešivec – rok 2015
FK Kečovo – rok 2013, rok 2015
FK Jovice – rok 2015

Víťazi a postupujúci

Rok 2012
Víťaz Dedinky
Dedinky: M. Ogurčák, Horváth - Tököly st., B. Revaj, Putnocký, M. Franko, J. Chabada, P. Revay, Majerčák ml., Novák, J. Ogurčák, M. Chabada, Litecký, Sýkora, Jenčík, Majerčák st., Černický, Tököly ml., Poliak, S. Ogurčák, A. Revay

Foto: archív klubu

Rok 2013
Víťaz Honce, postúpil aj Štítnik
Honce: Pe. Gere, L. Fabian - B. Kuzma, Strelka st., Drenko, Kurčák, Migaľa, Škvareňák, M. Pástor, Ováry, J. Pástor, V. Gallo ml., Molnár, Mogyoróši, Vranec, R. Kuzma, Kacara, Motyka, P. Szöllös
Štítnik: Čipka – Ján Rochl, Jakub Rochl, Krága, Milan Gallo, T. Viola, J. Kolesár, R. Kolesár, Prokšej, Eltschläger, Dudáš, Lukáč, Škvareniak , Žiga, Sivók, Bene, Vrana, Ikri, Barboriak

Rok 2014
víťaz Lipovník
Lipovník: Dányi - Kasper, Ján Dávid, Szücs st., Szücs ml., R. Zagiba, Barczi, Zupko, Lázar, F. Emödi, Bollo, Erdelyi, Németh, Kelemen, Kerekeš, Hajdúk, Smädo, Zatroch, Motyka

2015 – víťaz Nižná Slaná
Nižná Slaná : Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Roman Kolesár, Slavomír Sabadoš, Libor Urban, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Ján Kolesár, Adrián Bodnár, Dušan Valko, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Ján Junger

Foto: Ladislav Székely

Rok 2016 – víťaz Kružná
Kružná: Bacso, Salai - Kerekeš, M. Szabó, J. Strelka st., M. Ruszó, Z. Lipták, I. Harabín, L. Varga, R. Garan, P. Tomi, J. Kamenský, Ri. Szendi, Att. Németh, Att. Šimon, R. Polyák, J. Rusnyák, L. Mezei, Att. Görgei, M. Doboš, Ľ. Lukáč, M. Podracký, R. Dókuš

Rok 2017- víťaz FK Baník Štítnik Štítnik, postúpil aj ŠK Baník Štítnik

FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)

ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága

Foto: Ladislav Székely

Pripravil Ing. Š. Tomášik

Žiakom ponúka štruktúru, kedy s podporou a v spolupráci s učiteľmi, vedením školy a rodičmi spoločne utvárajú školský život a preberajú zodpovednosť. Jadro žiackeho parlamentu tvoria pravidelné, spravidla mesačné zasadnutia parlamentu, na ktorých zvolení zástupcovia žiakov zo všetkých tried diskutujú o témach a prijímajú k nim uznesenia. Priebeh je založený na pevne stanovenej schéme, ktorá sa riadi podľa obvyklej štruktúry programu zasadnutí podobných grémií. Jeden zo žiakov je predsedom, ktorý zasadnutie pripravuje a vedie. Pred zasadnutím mu môžu podať členovia parlamentu body na prerokovanie, ktoré si prinesú napríklad zo svojej triedy. Na zasadnutí postupne prediskutujú jednotlivé body programu a spoločne sa uznesú, čo treba urobiť. O výsledkoch zasadnutia sa spíše zápisnica a školská komunita je o nich informovaná rôznymi spôsobmi. Napríklad zástupcovia žiakov prinesú tieto výsledky do svojich tried. Je tu tiež možnosť preniesť na žiacky parlament projektové formy práce. Takým spôsobom sa môžu etablovať napríklad pracovné skupiny so špecifickými úlohami, môžu sa naštartovať časovo obmedzené žiacke iniciatívy alebo podporiť prebiehajúce aktivity týkajúce sa vzdelávania v pracovných skupinách, plánovania a realizácie rôznych zámerov.

Členovia vedenia parlamentu Základnej školy v školskom roku 2017/2018:
Predseda žiackeho parlamentu: Nina Natália Vavreková
Podpredseda žiackeho parlamentu: Róbert Biž
Zapisovateľ: Kristína Kiselová
Referent pre prospech a správanie: Veronika Tardová, Simona Vrbjarová
Vedúci športových podujatí: Dávid Kováč, Marek Gomori, Milan Bukóci
Vedúca kultúrnych podujatí: Nikola Uhľárová, Diana Huťanová
Na prvom zasadnutí bol aj prerokovaný a schválený plán práce na nasledujúce obdobie. Poslanci sa dohodli, že parlament bude zasadať raz mesačne, podľa plánu práce. Poslanci vyhlásili súťaž o SUPERTRIEDU 2017/2018 – oboznámili sa s pravidlami súťaže. Rozdelili si úlohy a aktivity, ktorým sa chcú venovať v školskom roku 2017/2018.
Prajeme všetkým poslancom veľa síl a chuti pri plnení si svojich povinností.
ŠP