Počas víkendu 23.9. – 24.9. 2017 sa na strelnici v Revúcej smerom na Muránsku Dlhú Lúku uskutočnia Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone vo všetkých vekových kategóriách. Majstrovstvá SR sú vyvrcholením letnej biatlonovej sezóny, kedy sa uzavrú všetky rebríčky Viessmann pohára v letnom biatlone a rozdajú sa majstrovské tituly. Okrem domácich biatlonistov z Klubu biatlonu Magnezit Revúca budú mať diváci možnosť v kategórii dospelých vidieť pretekárov z celého Slovenska a tiež aj slovenskú biatlonovú špičku. Účasť na pretekoch už avizovala aj česká biatlonová reprezentácia.
Súťažiť o titul Majster SR sa bude v sobotu v rýchlostných pretekoch, pri ktorých nezostrelenie terčov znamená pre pretekárov bežať trestné kolá naviac, v nedeľu vo vytrvalostných pretekoch, kde sa za nezostrelené terče prirátavajú trestné minúty. Počas oboch dní sú na programe všetky vekové kategórie, pričom ako prví budú pretekať dospelí, po nich juniori a nakoniec na rad prídu žiacke kategórie. Revúcky klub do pretekov nasadí svojich pretekárov v žiackych, juniorských, ale aj seniorských kategóriách.
Ako je už tradíciou, v Revúcej sa v sobotu po ukončení žiackych pretekov bežia aj preteky prípravky – na tieto preteky môžete prihlásiť svoje ratolesti vo veku od 5 do 9 rokov priamo v dejisku MS. Tituly Majstrov SR sa budú udeľovať na slávnostnom vyhlasovaní výsledkov za oba dni spolu, a to v nedeľu po ukončení pretekov žiakov.
Autorom tohtoročného plagátu je bývalý pretekár Klubu biatlonu Magnezit Revúca, dnes šikovný grafik Gabriel Nagypál. Viac informácií, ako aj súťaž o tričko s biatlonovým motívom nájdete na facebookovej stránke Klubu biatlonu Magnezit Revúca.
Príďte zažiť atmosféru napätia a povzbudiť našich športovcov!
Mgr. Andrea Tokárová
Už slnko zapadalo, keď sme prišli domov. Za chvíľu na to sa vrátil ujo Ján Marcák. Keď ma zbadal od prekvapenia vykríkol, že ani by sa mu neprisnilo, že mňa nájde večer doma. Prisadol si k nám k stolu a hneď sa začal vypytovať ako sa nám s bratom vedie. Porozprával som mu, že po Baníckom učilišti chodíme do dvojročnej majstrovskej Baníckej priemyslovky. Takmer každú sobotu chodíme na brigády do baní v Rudňanoch, v Slovinkách aj na Gypsovku v Novoveskej Hute, takže máme za sebou aj dobrú banícku prax. Na budúci rok by sme mali byť vyradení ako banskí technici. To mu však nič nehovorilo, preto sa opýtal: „Ta potom co z tebe budze?“ Vysvetľoval som mu, že budem revírnik v bani. Pozeral nechápavo, tak som povedal, že budem štajger. Zase nič. Náhodou mi napadlo a povedal som, že budem hutman. Vtedy sa mu oči rozšírili a povedal: „Ta to z tebe budze veľký pán. Tu bul jeden pán hutman. Býval v bytovke pre uradníkoch. Staré ľudze spomínali, že ked un išol do bani, ta šicke banici še tresli od strachu. Bo furt našol daco plano zrobené, ta hneď dával veľké štrofy baníkom.“ Potom sa opýtal, či mi tetka naliala štamperlík. Tetka hneď začala frflať, že ešte len prišiel domov a už ho ťahá pálenka. Ujo nedbal na frflanie a vybral z kredenca fľašu a tri štamperlíky. Nalial, štrngli sme si. Takmer mi to vyrazilo dych. Domáca slivovica mala grády.
Došli sme k roli, kde bol zasiaty ovos. Už bol zrelý aj na žatvu. Posadili sme sa na medzu. Polia boli do polkruhu s priemerom asi tristo metrov, obkolesené lesom. Janko mi povedal, že budeme počúvať kde je črieda, lebo keď beží po lese, praské raždie. „Keď ja vstanem, tak vstaneš aj ty. Ja namierim pušku a v tom smere aj ty namieriš baterku. Keď ťa drgnem lakťom, tak zasvietiš. To všetko budeme robiť bez slova. Nesmieš ani šepkať.“ Bola dosť tmavá noc, iba sem-tam sa mesiac predral cez mraky. Nebol som si istý, či to zvládnem urobiť podľa Jankových pokynov. Bol som trochu vzrušený. Sedeli sme ticho a načúvali. Odrazu na náprotivnej strane polí bolo počuť vzdialené praskanie raždia. Ako sa črieda diviakov približovala k ovsu, zvuk lámaného raždia silnel. Pri roli s ovsom črieda zastala a bolo ticho. Diviaky stáli, vetrili nozdrami a vyčkávali. Ja som nevedel čo sa deje, preto som sústredene sledoval Janka. Po chvíli pomaly vstával. Postavil som sa k nemu a 
Blahoželáme aj Lucke Ďuriškovej, ktorá postúpila do celoslovenského finále Hľadáme nových olympionikov, kde dnes síce nesiahla na medailové umiestnenia, ale v behu na 60 m si utvorila osobný rekord časom 9,09 s.
Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer. Po roku 1903 sa činnosť manufaktúry spája s menom Alexandra Totisa a od roku 1907 s menom Juliusa Ignatha. Svoju činnosť manufaktúra ukončila pravdepodobne v roku 1910.
