Tvorivé aktivity pre celú rodinu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni, školičku tanca, či pečenie domáceho chleba v tradičnej peci. „Naša GOS-ka opäť prichádza so zaujímavou ponukou, ktorá je určená predovšetkým rodinám s deťmi, ktoré počas nastávajúceho štátneho sviatku, v stredu  5. júla 2017 ešte nemajú program. Otvárame v tento deň brány nášho Domu tradičnej kultúry Gemera a ponúkame celodenné aktivity pre rôzne cieľové skupiny,“ predstavuje zámer podujatia riaditeľka GOS, Helena Novotná.Záujemcovia o vlastnoručnú tvorbu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni sa môžu tešiť na možnosť vyrobiť si keramické folklórne figúrky či hrnček s gemerským ornamentom, alebo vyskúšať točenie na hrnčiarskom kruhu. Tkáčska dielňa ponúka výrobu handrových bábik, s akými sa hrali naše prababky, alebo výrobu voskových kvietkov, ktoré kedysi tvorili  dôležitú súčasť dievčenských vencov a párt. Kto bude chcieť, môže si vyskúšať aj tkanie na malých či veľkých krosnách. „Dôležitým momentom rodinného dňa bude aj slávnostné sprístupnenie našej ďalšej dielne. Dom tradičnej kultúry Gemera  otvára gastronomickú dielňu, nuž a ako ináč, než upečením domáceho chleba v tradičnej peci,“ pokračuje Helena Novotná.Okrem dielenských aktivít, ktoré budú zadelené do 60 minútových programových blokov, návštevníci budú mať pripravené príjemné posedenie v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera s množstvom zaujímavých a nenáročných aktivít, ktoré sú vhodné aj pre najmenšie detičky. Budú sa môcť  oboznámiť, ale aj vyskúšať tradičné postupy paličkovania či drôtovania, technicky založení oteckovia budú mať k dispozícii astronóma s ďalekohľadmi, malých vedátorov čakajú solárne hračky, dievčatá môžu si vyskúšať korálkovanie či kreslenie folklórnych postavičiek. Ktorí si ešte pamätajú na grófskeho jazvečíka Tašiho, môžu sa tešiť na jeho návštevu!
„V rámci celodenného programu máme pripravenú aj školičku ľudového tanca pre najmenších pod vedením Ivany Nemčokovej. Mamičky sa môžu naučiť,  ako sa v Rejdovej pripravujú chutné cíbliky, a to priamo od nositeľky tradícií Márie Brdárskej Janošky, ktorá je okrem prezentácie gemerského folklóru aj vynikajúcou gazdinkou a výraznou osobnosťou Gemera. S fortieľom pečenia domáceho chleba, posúchov či kysnutých závinov návštevníkov oboznámi lokálny remeselník, pekár Peter Jurini z Krásnohorského Podhradia,“ dopĺňa informácie Mária Hlaváčová z GOS-ky. Podujatie z verejných zdrojov finančne podporili: Fond na podporu umeniaÚrad Vlády SR - Program kultúra národnostných menšín 2017
Vstupné:tvorivá dielňa v interiéri 1 blok (60 minút): 2€/osobazvýhodnené vstupné: tvorivá dielňa v interiéri 4 bloky (240 minút): 6€/osobaaktivity v exteriéri: zdarma
Anežka Kleinová

Pôvodný latinský názov Commentarrii in sex libros Pedacii Dioscoridis je jednou z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Jeho autorom bol taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli (1501 – 1577). Matthioli knihu neustále rozširoval a aktualizoval, takže sa od seba jednotlivé autorizované vydania líšia rozsahom a podobou. Prvá verzia textu herbára vyšla taliansky v Benátkach v roku 1544. Herbár mal od začiatku radu drevorytových ilustrácií. Tadeáš Hájka z Hájku preložil herbár do češtiny, rozšíril ho o vlastné poznámky a vydal dielo v českom jazyku roku 1562 u Jiřího Melantricha z Aventýnu. Toto vydanie neznamená prevrat len v českej botanickej vede, ale prináša nové prvky aj do ilustračnej výzdoby. Štočky týchto ilustrácií však Matthioli po dokončení tlače odviezol z Prahy.

Roku 1586 vyšla vo Frankfurte nová nemecká úprava Herbáře Joachima Cameraria  (po Matthioliho smrti), doplnená ilustráciami Konráda Gesnera. Daniel Adam z Veleslavína spoločne s Adamom Hubertom túto knihu preložili a vydali v roku 1596. Pre toto druhé české vydanie získali aj typografický materiál vrátane 400 obrazov rastlín (boli síce menšie oproti pôvodnému vydaniu, no botanicky presnejšie). Zmenil sa aj názov herbára z pôvodného Herbář jinak Bylinář na Herbář aneb Bylinář. Nový preložený text sa rozsahom kryje so znením T. Hájka z Hájku, ale je doplnený pasážami z iných cudzojazyčných herbárov. Názvy rastlín sa v

ňom uvádzajú v siedmych jazykoch. Fascinujúco rozsiahle registre obsahujú latinsko-česko-poľskú názvoslovnú konkordanciu. Herbár je písaný staročeským jazykom (česká slovná zásoba od prvých písomných prameňov do roku 1500) tzv. bratrským pravopisom (ustálil sa po vydaní kníhtlače, vydávaný Jednotou bratskou).

Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave vlastní Herbár od roku 1991. Ide o znovu vydanie (dotlač) pôvodného českého vydania Herbára z roku 1596 s príveskom zošitov značených 1 – 70. Novočeský preklad v zošitoch pôvodného herbára, vydaný nakladateľstvom B. Kočí, Masarykovo nábřeží 14, Praha I. v roku 1924 je bez ilustrácií. Samotný herbár obsahuje predhovor, jadro, krátku správu o rozličnom pálení a destilovaní vôd, register všetkých mien, rastlín, bylín (v češtine, latinčine, nemčine, gréčtine, arabčine, francúzštine a iných jazykoch) a sumár všetkých chorôb a neduhov písaný v češtine a latinčine. Väzba knihy  je pevná, viazaná. Na jej chrbte sa nachádzajú kožené puklice (kvôli ochrane), názov knihy a meno autora. Jej rozmery sú 26 x 35 cm. Jeho vzácnosť tak spočíva v botanickom, medicínskom ale najmä etnografickom a historickom aspekte.              Z dostupných zdrojov spracovala: Petronela Bodnárová

Fotografie: Janka Vaisová

Profesor Ursíny z Českého učení technického v Brne sa prihovoril za výrobu v Slavošovciach u ministerského predsedu, vďaka čomu získala fabrika štátnu subvenciu na svoju obnovu. V 20. storočí sa podnik sústredil na výrobu školských zošitov a blokov. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia boli papierne na pokraji bankrotu, prišiel však nový investor a nasledovala reštrukturalizácia a ozdravný program, ktorý do roku 2004 pohol fabriku opäť stabilizovať a rozšíriť je možnosti.  

FOTO: Pracujúci Slavošovských papierní dorábajú v týchto dňoch posledné tony papiera chýbajúce do splnenia celoročného plánu. Podľa doterajších výsledkov súdia, že splnia celoročný plán hrubej hodnoty výroby do 14.decembra a exportné úlohy podľa záväzku do 20.decembra. Papier a papierenské výrobky z tohto závodu vyvážajú do Indie, Egypta, Austrálie, do štátov Južnej Ameriky. Z kolektívu pracovníčok úpravne je najlepšou pracovníčkou Mária Simanová ( v popredí). Foto: Archív TASR, autor  J. Kočiš, 13. decembra 1956. Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, spoločnosť dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín. Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.

Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, spoločnosť dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín.Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, spoločnosť dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín.Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.

„Pracujú u nás celé rodiny. Zakladáme si na profesionalite a know-how našich pracovníkov, pre ktorých sa snažíme vytvárať optimálne pracovné podmienky. Aktívne podporujeme lokálne komunity a budujeme vzťahy v rámci regiónu, najmä v sociálnej oblasti a v ochrane životného prostredia,“ uviedol 24.júna 2017 na slávnostnom stretnutí so zamestnancami generálny riaditeľ SHP Group Richard Žigmund. Po začlenení firmy do skupiny SHP Group, je jej smerovanie orientované na výrobu a predaj papierových obrúskov. Minulý rok investovali jeden milión eur do rekonštrukcie stroja a v súvislosti s rastúcim dopytom po ich produktoch a tiež po nových výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou.    

FOTO: V Stredoslovenských papierňach v Slavošovciach vyrábajú papier na učebnice a zošity, ktoré naše deti od l.septembra dostanú bezplatne. Základnou surovinou pre papier je drevo. Tu na tomto stroji sa drevo brúsi na jemnú kašičku - papierovinu. Na obr. Ladislav Polomský nakladá drevo do stroja. Foto: Archív TASR, autor  J. Kočiš, 25.júna 1960.

FOTO: Vyše 1 200 členný kolektív pracujúcich Slavošovských papierní splnil plánované úlohy I. štvrťroka na vyše 100 percent. Za prvé tri mesiace tohto roku tu vyrobili 1 096 ton zošitov a 944 ton obrúskov, ktorých sú jedinými výrobcami na Slovensku. Irena Oravcová a Zlatica Hricová pri balení obrúskov Foto: Archív TASR, autor A. Haščák, 13.apríla 1978.

FOTO: Slavošovské papierne n.p. /okres Rožňava/ sú jediným výrobcom školských zošitov na Slovensku. K 1.septembru ich vyrobia a vyexpedujú pre školákov 2 600 ton v 34 druhoch, čím plne uspokoja požiadavky trhu. Emília Orosová balí zošity. Foto: Archív TASR, autor S.Píseckí, 23. augusta 1982.

(Zdroj: vtedy.sk)

Účelového cvičenia sa zúčastnili deti z Materskej školy, žiaci I. a II. stupňa Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Na tomto účelovom cvičení sa prezentovali:- príslušníci služobnej kynológie OR PZ v Revúcej,- príslušníci OO PZ v Jelšave,- Záchranná zdravotná služba FALC a. s.,- člen Mestskej polície mesta Revúca - členovia Mestského poľovníckeho združenia /MsPZ/  JELŠAVAN z Jelšavy,- dobrovoľní hasiči z Jelšavy,- členovia SBS Berkut s. r. o. z Jelšavy.

Príslušníci OO PZ Jelšava spoločne s členom Mestskej polície z Revúcej a členmi SBS Berkut s. r. o. Jelšava predstavili deťom služobné prostriedky, ktoré používajú pri svojej práci, ako aj deťom vysvetlili svoju činnosť.Zdravotníci zo Záchranné zdravotnej služby FALC a. s. ukázali, ako sa poskytuje prvá pomoc pri rôznych situáciách pri záchrane života. Členovia MsPZ predstavili deťom muníciu, zbrane, prostriedky a nástroje, ktoré používajú v prírode a aká zver sa najčastejšie vyskytuje v blízkom regióne a aj názorne deti počuli, ako sa lesná zver vábi.Hasiči z Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava /DHZM/ prezentovali:techniku CAS 15 IVECO DAILY, CAS 32 TATRA 815 ,výzbroj - všetky typy hadíc, prúdnice, výstroj – ochrannú obuv a odev, ochranné rukavice, prilby a použitie autonómnych dýchacích prístrojov. Príslušníci služobnej kynológie /psovodi/ z OR PZ v Revúcej predviedli svoju prácu so psami, ktoré napomáhajú pri objasňovaní rôznych situácií. Po ukážkach na jednotlivých stanovištiach, ktoré si deti prešli po stanovištiach sa predviedli mladý hasiči z krúžku PLAMEŇ.           

Bola vykonaná simulovaná ukážka súčinnosti Polície a dobrovoľných hasičov. Na ohlasovňu požiarov bol ohlásený požiar motorového vozidla, v ktorom sa nachádzali dve ranené osoby. Za súčinnosti hliadky z OO PZ Jelšava, ktorá zabezpečila motorové vozidlo tak, aby ku nemu nemali prístup nepovolané osoby jednotka DHZM – deti z krúžku PLAMEŇ - vykonala výjazd a zahájila hasebné práce za pomoci dvoch prúdov z čerpadla ROSENBAUER. Po uhasení auta bola poskytnutá pomoc dvom zraneným osobám z motorového vozidla. Jedna zranená osoba bola po ošetrení umiestnená v hniezde záchrany a jedna osoba bola odovzdaná na ďalšie ošetrenie posádke Záchrannej zdravotnej službe FALC.   

Na záver boli ocenené hasičské deti vecnými cenami za vykonanú ukážku.Všetci prítomní prežili krásny deň. Poďakovanie patrí všetkým zúčastnením, vedeniu ZŠ s MŠ v Jelšave, deťom a Mestu Jelšava.

npor. Bc. Peter Repák, starší referent OO PZ Jelšava, 

Gabriela Jakubecová, DHZM Jelšava

{oziogallery 954}

a potešiť tým nielen odborníkov, ale i širokú verejnosť. Súčasťou podujatia boli tradičné dvory s tvorivými dielňami remesiel, hudby, spevu a tanca ako i tradičný jarmok remesiel, trhy a hody. Program bol venovaný aj regrútskym zvykom a vojnovým udalostiam, ktoré prebiehali priamo na ulici a zaujali návštevníkov. Výstava Šúpolienok Evy Dolinajovej z Tisovca a autorská výstava obrazov a drevených plastík Evy Wilson z Revúckej Lehoty tiež obohatila slnečné dni v Klenovci. Všetko to zachytili foto objektívom TIC Revúca, ku ktorým sme pripojili krásnu fotoreportáž Petra Pobočeka. Už teraz sa tešíme na jubilejný 40. ročník Klenovskej Rontouky 2018. 

Text a foto: MsÚ - TIC + P. Poboček

{oziogallery 955}

dnešné Partizánske. V tomto období tu existoval veľmi aktívny Aeroklub. Tam mladú Máriu očarili strieborné stroje. A keď v roku 1950 nastal nebývalý nábor mladých ľudí a prvých dievčat do vojenského leteckého učilišťa, pretože dovtedy v letectve neboli v Československu žiadne ženy, Mária sa prihlásila. Na vojnu nastúpila do služobného pomeru 1. júna 1950. Prijatiu do Leteckého učilišťa v Prostějove predchádzala zdravotná prehliadka, potom štvormesačná pozemná príprava. Do 1. turnusu bolo vybraných 15 dievčat. Výcvik nerobil rozdiely medzi mužmi a ženami. Na Letecké učilište nastúpila 25. apríla 1951, keď ukončilo výcvik prvých 6 žien – z vybraných 15 dievčat – ako učiteľky lietania, pilotky 3. triedy s hodnosťou poručík. Medzi nimi bola aj Mária Pavlíková. 

Horný rad zľava: 1. Anna Šverdíková-Křížová 2. Eleonóra Báčová-Kellerová 3. Mária Bratrychová-Pavlíková. Dolný rad zľava: 4. Hana Vávrová-Tumová 5. Ružena Šlechtová-Klíčková 6. Květa Valehráchová-Pavláková. 

Dívčí letka, ako túto prvú skupinu šiestich mladých pilotiek nazýva história, nastupuje do úlohy učiteliek lietania. Najprv v Stichovicích učia lietať II. turnus dievčat a potom v Olomouci 1. Letecká škola pilotov (LŠP) vyučuje pilotov mužov. Mária lieta na lietadlách typu C-106, C-5. Nalietala 280 letových hodín. Absolvovala 1 176 letov.  V roku 1954 sa vydala za pilota Miroslava Bratrycha. 1. apríla 1954 odchádza do zálohy. Sťahuje sa do Prahy. V roku 1955 ide na materskú dovolenku. Narodila sa im dcéra Lenka. Po skončení materskej dovolenky jej ani ostatným pilotkám veliteľstvo letectva neumožnilo návrat k lietaniu. Mária pracovala v službách ČSA ako referentka pre odbavenie letov na letisku Praha-Ruzyně až do dôchodku. V roku 1962 sa im narodila druhá dcéra Ivana. Po rozvode žila s dcérami sama. Mária Bratrychová-Pavlíková zomrela v Prahe 15. 10. 1994. 

Gita Borošová, Rimavské Janovce

stanovíšť, na ktorých si preverili vedomosti a praktické návyky získané pri výučbe učiva OČAP v oblasti riešenia mimoriadnych udalostí- civilná ochrana, zdravotná príprava, pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana.Dňa 27.06.2017 sa žiaci a učitelia II. stupňa ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili účelového cvičenia. V úvode triedne pani učiteľky oboznámili žiakov v triedach o varovných signáloch, poukázali na dôležitosť ochranných prvkov v prípade ohrozenia. O 8:15 hod. bol v školskom rozhlase vyhlásený varovný signál všeobecného ohrozenia. Všetci sa presunuli z budovy školy „ do bezpečia “- na školský dvor. Po kontrole počtov všetkých prítomných sa uskutočnil  jednohodinový pochod- smer Strelnica, kde žiaci absolvovali päť stanovíšť, na ktorých si preverili vedomosti a praktické návyky získané pri výučbe učiva OČAP v oblasti riešenia mimoriadnych udalostí- civilná ochrana, zdravotná príprava, pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana.Po zvládnutí všetkých stanovíšť nasledovalo vyhodnotenie a ukončenie celej akcie spojenej s presunom do školy. Najšikovnejší boli žiaci 8. ročníka, druhé miesto získali deviataci a na treťom mieste sa umiestnili siedmaci.Bojové slnečné podmienky sme všetci veľmi dobre zvládli.

 I. Sviežená, ZŠ I. B. Zocha

{oziogallery 957}

a spoluorganizátormi vystúpení bystranských folkloristov, privítali členov folklórnej skupiny, ktorá sa zorganizovala práve k tejto udalosti. Myslím, že si dali názov Hvara. Pán Ján Jasenka so svojim kolektívom prišiel do tejto, vtedy ešte baníckej obci, a podnietil najmä starších spoluobčanov s manželkami, aby sa pripravili so svojimi ľudovými piesňami a tancom na jedno vystúpenie do známej Východnej pod Vysokými Tatrami. Začiatok, ako to už v tých časoch na dedinách bývalo, bol najťažší. Rôzne názory na zloženie skupiny, výber pesničiek i iné ťahanice dlho držali organizátorov v napätí, či vôbec Bystrania na výstúpenie pôjdu. Nakoniec sa všetko dohodlo, pribrali aj bystranských hudobníkov z rómskej osady a všetko bolo pripravené. Cestou do Východnej sme sa zastavili ešte v Revúčke, kde sme pribrali skupinu muzikantov ľudovej hudby. A v autobuse bolo odrazu veselo. Vtedy sa Bystrania od nich naučili ľudovú pieseň z Revúčky: "Už šerešne nebudú". Spieva sa dodnes. A prešlo už rovných 50 rokov. V kronike Folklórnych slávností vo Východnej  medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 39 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. S ľudovou hudbou Ernesta Šimka ich bolo 25. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajším učiteľom a spoluorganizátorom vystúpení bystranských folkloristov, privítali členov folklórnej skupiny, ktorá sa zorganizovala práve k tejto udalosti. Myslím, že si dali názov Hvara. Pán Ján Jasenka so svojim kolektívom prišiel do tejto, vtedy ešte baníckej obci, a podnietil najmä starších spoluobčanov s manželkami, aby sa pripravili so svojimi ľudovými piesňami a tancom na jedno vystúpenie do známej Východnej pod Vysokými Tatrami. Začiatok, ako to už v tých časoch na dedinách bývalo, bol najťažší. Rôzne názory na zloženie skupiny, výber pesničiek i iné ťahanice dlho držali organizátorov v napätí, či vôbec Bystrania na výstúpenie pôjdu. Nakoniec sa všetko dohodlo, pribrali aj bystranských hudobníkov z rómskej osady a všetko bolo pripravené. Cestou do Východnej sme sa zastavili ešte v Revúčke, kde sme pribrali skupinu muzikantov ľudovej hudby. A v autobuse bolo odrazu veselo. Vtedy sa Bystrania od nich naučili ľudovú pieseň z Revúčky: "Už šerešne nebudú". Spieva sa dodnes. A prešlo už rovných 50 rokov. Spomínam si ako sa naši folkloristi zoznamovali s veľkým pódiom amfiteátra. Niektorým starším ženám, keď vyšli so svojimi pármi na javisko, odrazu nefungovalo nič. Ani nohy neposlúchali, ani ústa sa neotvárali a z hrdla ani hlások nevyšiel. Predseda musel skočiť vedľa do stánku a priniesť aj pre ženy niečo na ukľudnenie. A  verte, že to pomohlo. Skúška dopadla dobre a na druhý deň už všetko išlo hladko. Naša skupina čakala na poradie, aby neskôr zaujala priestor na javisku. Keďže sme chceli udržať kolektív súdržný, prichádzali sme na pódium v dvojstupoch a so spevom. Dnes si už presne nepamätám, ktoré piesne sa spievali, či tancovali. Viem, že medzi nimi bola aj jedna pieseň, ktorú vtedy rada spievala na dvore či na priedomí tetka u Kartale Na zadku. Volala sa: "Vandrovali bratkove..." Pekná pieseň, ktorá postupne prešla do rezkého čardáša. Mal som so sebou aj filmovú kameru požičanú zo školy, kde som učil. Film sme dali spracovať do Hradca Králové v Čechách. Aj mi ho vrátili, aj som ho niekoľkokrát v našom kine premietal. Bolo to v tom čase niečo nezvyčajné, veď vidieť na bielom plátne kina tancovať známe "bystränské postavy", to bol veľmi silný zážitok, hoci trval iba niekoľko minút. Mal však veľký úspech a každý kto prišiel v tom čase do kina chcel ho vidieť. Film bol bez zvuku, ale pustili sme k nemu hudobnú platňu, ktorá bola v tom čase v kine. Premietal sa dovtedy, kým mi neoznámil správca KINA, že film sa stratil. Pravdepodobne odišiel navinutý na niektorý kotúč, na ktorý sa pretáčali kotúče hraného filmu, alebo žurnálu, ako sme nazývali filmové spravodajstvo púšťané pred hlavným filmom. Mohol sa dostať do susedných kín, alebo skončiť v Košiciach, odkiaľ sa filmy poštou do kín posielali. A odvtedy ho niet. A už hádam ani nebude. Ak sa dostal do rúk, ktoré nevedeli čo sním, navždy vyletel hore medzi naše bystränské spevácke a tanečné hviezdy sedemdesiatych rokov. A iste ho tam všetci pozerajú. Škoda, že sa stratil. Aj dnes, po toľkých rokoch, by sa na nás pozerali: Peter Dávid, Zuzana Dávidová, Peter Doboš, Žófia Macáková, Ján Dorkin, Zuzana Dorkinová, Gejza Galata, Mária Urbanová, Ľudovít Molnár, Helena Molnárová, Ondrej Tomko Janko, Zuzana Tomková, Štefan Molnár, Margita Molnárová, Ján Urban, Helena Urbanová, Ján Galata, Zuzana Tomková. Z nich dnes žije už iba Ľudovít Molnár, 88 ročný. Spomínal som, že práve prešlo 50 rokov od, zatiaľ jediného, vystúpenia "bystränských" folkloristov v najznámejšej kolíske ľudového spevu na Slovensku – vo Východnej. Odvtedy sa tam z našej obce nik nedostal. A boli by sme všetci veľmi radi, keby sme nasledovníkov folklórnej skupiny z roku 1967 mohli uvidieť aj na tomto významnom folklórnom podujatí. 

Ondrej Doboš

Po slávnostnom odovzdaní vysvedčení sa k slovu dostala aj jedna mamička absolventov, ktorá poďakovala pedagógom za ich obetavú prácu. Nie je nič krajšie a dojímavejšie, ako keď sa absolvent poďakuje svojim pedagógom. Takto učinila aj Sarah Gembická, ktorá vyjadrila svoju vďaku aj v mene ostatných spolužiakov:  „Vážení rodičia, učitelia, prítomní! V prvom rade sa chcem poďakovať rodičom, pretože vy ste boli prví, ktorí si všimli náš záujem o papier, farby a štetce. Vy ste si všimli náš cit k umeniu a našu odlišnosť od ostatných detí. Prví ste si všimli, že naše slniečko je pekné guľaté, že náš koník, ktorý sa častokrát podobal skôr na psíka, bol krásny a že okná na domčeku sú menšie ako dvere. A práve preto ste sa nás rozhodli zapísať na ZUŠ. Od našej prvej návštevy, ktorá sa časom zmenila na pravidelnú dochádzku, už ubehlo deväť rokov a my sme sa čo-to naučili. Za všetky vedomosti vďačíme učiteľkám, ktoré si na seba vzali neľahkú úlohu. Mnohokrát sa nám nedarilo a niekedy sme aj pregumovali dieru do papiera. Častokrát sme závideli našim spolužiakom ich voľný čas, ktorý sme my venovali farbám a štetcom. Za každou prácou sa schováva mnoho úsilia a času. Myslím, že každý absolvent, čo tu dnes stoji, je hrdý na to, čo dokázal a dúfam, že vy taktiež.“ Vernisáž so svojím kultúrnym vystúpením spestrili pedagógovia a žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave.

Text: Gabriella Badin, foto: Janka Vaisová

 {oziogallery 958}

Zo zasadnutia ŠTK dňa 28.6.2017

• ŠTK oznamuje klubom, že sú povinní podať prihlášky do súťaže pre každé družstvo zvlášť cez ISSF od 21.6.2017 do 30.6.2017. Prihlášky do súťaží po tomto termíne nebudú akceptované a príslušné družstvo nebude zaradené dosúťaží ObFZ Rožňava. Do súťaže cez ISSF je potrebné prihlásiť aj kategóriu prípravky!!!
• ŠTK schvaľuje termín odohratia finálovej skupiny prípravky (víťaz A skupiny Slavošovce, víťaz B skupiny Dobšiná, víťaz C Gemerská Poloma, víťaz D skupiny Gemerská Hôrka) po vzájomnej dohode klubov 2.7.2017 o 14:00 v Dobšinej.

Zo zasadnutia DK dňa 28.6.2017

• TJ Družba Čoltovo zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.
• TJ FO Vlachovo zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.
• Futbalový klub FK Mladosť zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.
• FK Apex Kružná zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.
• ŠK Baník Štítnik zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.
• TJ Baník Rakovnica zastavená činnosť do vyrovnania všetkých pozdĺžností.

ObFZ Rožňava

Jeseň 2001 

Smižany sa sťažovali na výkon rozhodcov v zápase Nižná Slaná – Smižany 1:0, predseda Peter Mecko poslal list na VsFZ 

Zatajovanie skutočností 1997 – 1998

FK Baník Nižná Slaná dostal pokutu od ŠTK za zatajovanie skutočností (napr. neoprávnený štart hráčov), predsedom Nižnej Slanej bol Ing. Marián Ondrej 

Neúplne vypísaný zápis rozhodcom

Napr. jar 2003 zápas Rudná – Nižná Slaná, rozhodcom bol Peter Repaský 

Jeseň 2013 

Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do Malej Idy. 

2005 – 2006

Hráč Dobšinej Július Strelka hodil dres po delegátovi a povedal mu: „A teraz ideš hrať ty.“ 

Evidencia žltých kariet

• Je povinnosťou klubu evidovať žlté karty a červené karty.  Nižná Slaná síce v roku 2007 vyhrala nad Kovstavom 4:1, ale zápas sa skontumoval, lebo nastúpil Jozef Michalanský, ktorý mal stáť, lebo mal 4 žlté karty
• Rožňava na jar 2001 rovnako prišla o 3 body, keď nastúpil Oto Vágner, ktorý mal mať stop po 4 žltých kartách 

2006 – 2007 – brankár Dediniek Milan Ogurčák inzultoval rozhodcu, keď hodil po ňom loptu

2006 – 2007

Krásnohorskej Dlhej Lúke sa pokazil autobus v Nižnej Slanej, keď mala cestovať do Dediniek, následne sa nevedela dopraviť na zápas

2006 – 2007

brankár Rudnej Róbert Szöllös si na zápas vonku zabudol kopačky a tak sa musel vracať do Rudnej

2010 – 2011 Jovice zabudli registračné preukazy na jeden zo zápasov vonku, funkcionári ich však stihli dopraviť načas

2006 – 2007 hráč Dediniek Martin Chabada nastúpil na zápas v požičaných kopačkách

Jar 2014 zápas G. Hôrka B – N. Slaná – hráč hostí Miloš  Schvarz svojvoľne zišiel z ihriska za čo dostal červenú kartu

2001 – 2002 Nižná Slaná cestovala na zápas do Kráľoviec autami, lebo sa pred odchodom pokazil autobus

2000 – 2001 Kunova Teplica cestovala do Rudnian a Kráľoviec autami, lebo mala dlhodobo pokazený autobus

jeseň 2010 - Hrali  ôsmi proti siedmim – zápas Nižná Slaná – Kovstav 

Jar 2011 zápas G. Poloma – Dobšiná sa hral o 18:30 kvôli Dobšinskému kopcu, viacerí hráči  hostí pomáhali s organizáciou 

Kluby si dopisovali v novinách jar 2004 – výkon rozhodcu Smoradu v zápase Vyšná Slaná – G. Poloma vyvolal nespokojnosť u hostí, bývalý tréner hostí  Marián Ferenc napísal článok s názvom „Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid“, následne výbor Vyšnej Slanej napísal odpoveď na článok 

2005 - 2007  Rozhodcovia niekedy nepísali strelcov v zápasoch mládeže (napr. Danko, Barkai), opak bol keď v zápase dorastu Gemerskej Polomy, ktorý rozhodoval laik Július Benedik, ktorý uviedol strelcov do zápisu 

Brankár Bohúňova 2010 – Bohúňovo malo problém s brankárskym postom, ale napokon získalo gólmana z okresu Michalovce 

Hrací čas

Kluby mali rôzny hrací čas domácich zápasov. Napr. Nižná Slaná jeseň 2010 – jar 2012 v nedeľu o 10:30, Rudná takisto v nedeľu o 10:30, Dlhá Ves v sobotu, ale v úradnom hracom čase 

Ihrisko nespĺňalo piatoligové kritériá

FK Baník Štítnik sezóne 2002 – 2003 hrával domáce zápasy v Kunovej Teplici 

Funkcionári Betliara sa hnevali na novinára

Betliar prehral vo 4. lige zápas kvôli chybe brankára, novinár napísal po školáckej chybe s čím funkcionári Betliara neboli spokojní 

2008 - Futbalisti Krh. Podhradia sa sprchovali vo V. Folkmari, ale so zimnou vodou, keď teplú im domáci vypli. 

Výmena hráčov jeseň 2003

Rastislav Greško z Betliara do Rožňavy za dvojicu hráčov z Rožňavy Jozef Erdöfalvi a Attila Elek 

Hrací čas mládeže

Dorast hrával zápasy v nedeľu 2,5 hod. pred zápasom dospelých, žiaci v sobotu o 14:00, dorast Nižnej Slanej na jar 2005 v úradnom hracom čase dospelých, keďže dospelí vystúpili zo súťaže. 

Hráč nemohol nastúpiť kvôli číslu na drese

Jedná sa o domáci zápas Vyšnej Slanej,  v r. 2006 Tibor Krištof mal na drese väčšie číslo ako 11, bol v základnej zostave, ale delegát Ladislav Nagy ho nepustil na ihrisko, hoci arbitri to ako problém nevideli. 

Hráči z Košického okresu

• Od jari 2009 po jar 2010 hrával za Nižnú Slanú Imrich Dušinský z Čečejoviec
• Za Betliar hrával Zsolt Barkasz z Moldavy n/B.
• Za Jablonov n/T viacerí hráči Turne n/B: Marián Krompaský, František Juhász, Róbert Balázs, Alfonz Viszlay, Martin Fifik, Miroslav Gamba, Tibor Bartók, Martin Karafa, Marcel Derján, Zsolt Strama, Gábor Veverica, Ján Szuvák, Ladislav Miliczký, Róbert Erdelyi
• Za Jablonov nT: z Hosťoviec Arpád Erdelyi, Štefan Spišák zo Žarnova, z Moldavy Róbert Mezei, Roland Drenko  

Hráči z okresu Revúca vo farbách Štítnika K. T.

Martin Stankovič -  Ján Fatľa, Ján Gonosz, Miroslav Kubus, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Mikuláš Ištók, Adrián Čatlóš, Marek Putera   

Hráči z okresu Revúca vo farbách Kunovej Teplice

Martin Stankovič, Peter Angelovič, Alexander Buš - Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc, Miroslav Fakla, Ján Fatľa, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar,  Vladimír Levický, Miroslav Regec, Jaroslav Putera, Ján Gonosz, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Ján Dacho, Dezider Mikuš 

Hráči z okresu Rimavská Sobota vo farbách Kunovej Teplice

Farkaš, Vojtech Ruszó, Pavol Kilik, František Beke, Juraj Gergely

 Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Čepiec mladuche zakladala zvyčajne jej krstná matka. Premenu symbolizovala aj zmena svadobného odevu. Mladucha mala spočiatku klásť odpor (skrývala sa, zhadzovala čepiec). Sprievodné magické úkony mali zabezpečiť plodnosť ( chlapec kladený do jej lona), ľahký pôrod ( sedenie na vedre s vodou), prosperitu (chlieb, koláč, peniaze položené do lona). Čepčenie sprevádzal spev obradových svadobných piesní s motívmi rozlúčky, ale aj erotických piesní o manželskom živote. Za čepčenie boli ženy odmenené pohostením, peniazmi od ženícha. Zachovávalo sa aj v časoch, keď čepce zanikli (nahradila ich šatka). Aj v súčasnosti patrí čepčenie v rôzne zmenených podobách k najrozšírenejším svadobným obyčajom. V Gemeri a Malohonte vyvrcholením svadby bolo skladanie venca nevesty a následné čepčenie, ktoré bývalo o polnoci. Pôvodné čepčenie – založenie znaku vydatej ženy – nasledovalo logicky až po svadobnej noci, teda na druhý deň po sobáši. Od 20 rokov 20. Storočia na zavitie brali nevestu do susedného domu alebo do komory. Nevesta sa pre tým skrývala a ženy, resp. ženích ju musel hľadať. Pri čepčení boli prítomné len ženy a družba. V Muránskej Zdychave jej družba rozpletal vrkoč. V Rejdovej jej vystrihali vlasy uprostred hlavy a dávali dievkam aby mali na pletki. Obradnej situácii čepčenia sa prikladal magický význam pre budúci život nevesty. Preto sedela (v Muránskej Zdychave) na koši voňare, zakrytom múčnym vrecom, aby mala dostatok múky. Založenie šepca, neskôr šatky mali na starosti vydaté ženy. Na zavitie prichádzali aj ženy z domu nevesty priniesli koláč a ten delili po zavití nevesty. Súčasťou čepčenia bolo aj prezlečenie nevesty zo sobášneho do iného odevu čiernej, táto farba sa chápala ako znak smútku za skončenou slobodou. Mladému ženíchovi neukázali nevestu hneď, ale najprv ju skryli, zhasli svetlo a on si ju musel potme hľadať.  Zavitú nevestu predviedli pred svadobčanov. Čepčenie nevesty sa na Gemeri zachováva už len zriedka a preto sme my Dievky z Gemera, konkrétne z Revúcej, započali prachom zapadnutú tradíciu u nás v Gemerskej doline. Ak ešte sú nevesty, ktoré by radi udržiavali naše krásne tradície, neváhajte nás kontaktovať na fb stránke: Z dievky ženou – Čepčenie na Gemeri alebo na e:mailovej adrese oravcova [bodka] petra [zavináč] centrum [bodka] sk. Sme ochotné vycestovať aj do susedných regiónov a urobiť tak radosť budúcim ženám. 

Text: Mgr. Petra Oravcová

Foto: Dušan Petro

 {oziogallery 959}

I. časť 

Ako preniesli traktor cez divočinu

Andrej Perdík sa narodil v Rákoši, okres Rožňava (v súčasnosti Revúca). Pochádzal z početnej rodiny. Rodičia mali spolu 7 detí. Emíliu, Jolanu, Boženu a Júliu, synov Pavla, Ladislava a Andreja. Andrej sa vyučil za mäsiara, pred druhou svetovou vojnou však robil žandára.               

Narukoval a staral sa o proviant a zásobovanie vojakov stravou. Získal v tejto oblasti bohaté skúsenosti, ktoré neskôr zúročil. Po skončení vojny nastúpil do jezuitského kláštora v Ružomberku ako skúsený kuchár a vedúci kuchyne. Tam sa zoznámil aj s bratom Jozefom a spolu si vysnívali misiu v Afrike. V lete roku 1947 odišiel do Londýna naučiť sa po anglicky. Mal talent na reči, lebo ešte pred Vianocami toho istého roku nastúpil na loď v Southamptone, ktorá ho dopravila do Kapského Mesta v Juhoafrickej republike. Odtiaľ cestoval vlakom 2 000 míľ do Severnej Rodézie, dnešnej Zambie.

Prišiel až do mestečka Broken Hill. Tu ho už čakali a pridelili mu miesto v misijnej stanici v Chingombe (Čingombe), 200 míľ od mesta – za horami, za dolami – najväčší zapadákov, kde nikto nechcel ísť, lebo tam neviedla žiadna cesta. Kraj odrezaný od sveta. Dokonca sa už uvažovalo aj o zrušení tejto misijnej stanice. 

Bolo tam treba smelých, zocelených chlapov a Andrej taký bol. Nezľakol sa. Cesta pešo mu trvala vyše týždňa. Šiel cez vysoké hrebene hôr, hlboké doliny, les. Cesta neexistovala, predieral sa, ako vedel. Úžasný pohľad z hrebeňa na zazelenanú dolinu, bujnú vegetáciu hojne zavlažovanú riekou Chingombe, ho očaril. Takéto bohatstvo opustiť? Toto by nám Pán Boh nedovolil, to by bol veľký hriech, pomyslel si. 

Realita už nebola taká idylická. Čakali ho ošarpané domy, zarastené polia a záhrady. Nefunkčný vodný mlyn, zhrdzavené píly, školy – obyčajné búdy pokryté trávou. Nevedel, kde začne skôr. Ale nezľakol sa. Bola to výzva a on mal výzvy rád. Roboty sa nebál, vyznal sa vo všeličom. Najhoršie bolo, že si s černochmi navzájom nerozumeli. Jazyk domorodého obyvateľstva nepoznal a oni nevedeli po anglicky, len pár učiteľov. Tak posunkami, rukami-nohami a vlastným príkladom sa pustil do najnaliehavejšej práce.

Misijný brat bol na takejto stanici prakticky všetkým. Musel sa vyznať v remeslách, v práci na poli, v záhradách, vedieť opraviť budovy aj stavať domy, mal na starosti robotníkov, zásoboval kuchyňu, obstarával nákupy v meste. Prvoradá však bola výchova k praktickému kresťanstvu a bolo treba venovať sa aj žiakom vo voľnom čase. Keď sa tu zorientoval, pochopil, že bez mechanizácie toho veľa neurobia. Tropické podnebie a vegetácia výdatne zavlažovaná riekou Chingombe a priľahlými potôčikmi žičili nielen kukurici, ryži, zelenine, ale aj burine a tú nestíhali trhať. Bolo treba zabezpečiť aspoň traktor a pluh. Tam, kde niet cesty, len dvesto míľ vrchov, dolín a pralesa. Ako? Neodradilo ho to. V meste súhlasili, že traktor zabezpečia, ale dopraviť si ho musia sami.                                    

A Andrej mal už svoj plán. 

Kým sa bude dať, povedie traktor sám a pod vrchmi ho budú čakať chlapi. On traktor rozoberie a potom ho v dedine poskladá. A tak to aj zrealizoval. Keď sa dostal pod hory, kde už boli len neschodné skalnaté vrchy, čakalo ho tam 40 chlapov, ktorí mali napletené povrazy z lyka stromu a pripravené mocné konáre. Brat Andrej traktor rozobral a chlapom porozdeľoval. Dvaja niesli predné koleso, štyria zadné. Šiesti niesli motor. Na dvoch veľkých konároch 12 chlapov nieslo rozvodovú skriňu. Ostatní na chrbtoch niesli kanvice s olejom, benzínom, naftou a zvyšné menšie súčiastky. To bola karavána, často odpočívali, dve noci spali v divočine, ale všetko doniesli v poriadku. Nič sa nepokazilo ani nestratilo, veď chlapi by si radšej krky dolámali, len aby sa traktoru nič nestalo. V doline ich už čakali húfy ľudí. A keď traktor prvýkrát naštartoval, všetci černosi sa poskrývali v najbližších kríkoch. Veď tá obluda ožila a šla rovno na nich. 

Práca pomocou traktora začala napredovať. Všetko bolo odrazu ľahšie, jednoduchšie. Robili rýchlejšie. Záhrady ožili, neboli zaburinené, aj pri žatve kukurice im bol traktor nenahraditeľnou pomocou. Andrej čoskoro opravil vodný mlyn aj pílu. Stále však nebol spokojný. 

Ďalšia veľká úloha, pre všetkých nerealizovateľná, bola postaviť cestu. Veď chodiť pešo po zásoby do mesta 200 míľ nebolo jednoduché. Táto myšlienka nedala Andrejovi spávať. Ale pre domorodcov to už nebol Andrej – volali ho Gwere, prezývka, ktorú si vyslúžil, bola poctou, znamenala chlapina, kovboj, zálesák, taký Old Shatterhand. Podučil sa ich reči. Obľúbili si ho. Chlapci sa mu chceli vyrovnať, bol im vzorom. A dievčatá? Tie sa len chichúňali a čosi si šuškali, keď išiel okolo. Vždy, keď sa vracal z mesta a niesol zásoby a nákupy, vykrikovali a výskali od radosti Gweréééé, Gwereééé... 

Dvesto míľ neschodnou krajinou. Nikto nechcel financovať cestu, pre každého to bolo nákladné. Aj napriek tomu, že teraz už nikto z vedúcich nechcel misijnú stanicu zrušiť a boli by bývali radi, keby sa toto krásne údolie začlenilo do rozvíjajúcej sa krajiny. Ale postaviť cestu bolo pre nich nerealizovateľné. 

Gwere sa však nevzdával.

Gwere mal plán.

(POKRAČOVANIE)

S láskavým dovolením od netere Andreja Perdíka pani Ivety Čobanovej-Perdíkovej 

spracovala Gita Borošová.

Použitá literatúra: J. Švec, Zápisky z Afriky, spomienky súrodencov                    

Foto: rodinný album.

Salón je stretnutie aktívnych výtvarníkov z Revúcej a blízkeho okolia, ktorí sa výtvarnou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne aj zo záľuby. Na výstave sa prezentovalo 14 výtvarníkov od najmladšieho až po seniorov 84 rokov. Vystavená tvorba je žánrovo aj tematicky rôznorodá. Zaujímavá je aj škála výtvarných techník, dominujú olejomaľby. Ernest Hauser a Vincent Blanár vystavujú krajinárske motívy z Gemera, z Revúcej a okolia. Mária Labošová, kombinované techniky, obrazy sú jemné ladené v abstrahovanej forme. Margita Matúšová vystavila priestorové objekty v keramike a krajinárskym motívom. Milan Matúš, drevené reliéfy so sakrálnou tematikou. Božena Šuhajová, grafické práce tonovo štrukturované v jemných farebných linkách. Jozef Kostič, výtvarná zrelosť a bohatá fantázia sa prejavila v obraze „Oganista“. Katka Kostičová v maľbe využíva  dekoratívne prvky. Výrazne sú v obraze „Zlatokopka“. Katarína Molnárová stvárňuje jazdecké figurálne motívy. Zaujímavý je obraz „Splynutie jazdca“. Mariana Frohlichová experimentuje s formou aj obsahom. Zátišia sú jej výtvarnou dominantou. Jana Stašková – Klimentová má svojský farebne jemne ladný rukopis. Využíva maliarsku skratku, čo je vidieť v obraze „Dnes naučím Vás lietať“. Zuzana Almaší stvárňuje portréty s výrazne dynamickou farebnosťou. Zuzana Zraková vystavuje šperky inšpirované renesanciou. Margita Guliariková, obrazy detailne prepracované ladené históriou. Zaujímavé sú obrazy „Dordist“ a „Nemesis“. Výstavu možno navštíviť v „Dome kultúry“ MsKS v Revúcej do 31.7. 2017 od 7,30 hod. - 18,00 hod. Budete všetci srdečne vítaní.

(vb)

{oziogallery 960}

Účastníci si mali možnosť vybrať z 3 trás, ktoré pre nich velmi dôsledne pripravili členovia prípravného výboru tejto akcie. Prvá viedla cez obec a pokračovala do stupajúceho terénu lesom k studničke na "Rišäkovú". Vedúcim trasy bol D. Pavlák. Druhá trasa viedla opačným smerom - cez obec a krásnou prechádzkou okolo vodnej nádrže Flipper. Túto skupinu  viedol Ing. J. Šmíd. Tretiu trasu si vybrali tí, ktorí maju s chôdzou už trošku problém a prešli tak do altánku na ihrisko, kde sa zúčastnili zaujímavej besedy o živote včiel, ktorú viedol Mgr. O. Belica. Na každej trase sa účastníci mohli občerstvit sladkostami a minerálkou. Okrem týchto trás mal každý ešte možnosť navštíviť nasledovné:

a/ prehliadku Evanjelického kostola s odborným výkladom Ing. O. Kučeráka

b/ výstavku pod názvom "Zlaté ruky" súčasníkov a ich predkov, ktorá bola inštalovaná v priestoroch ObÚ

c/ PáLENICU s odborným výkladom M. Balciara

d/ vystavené "retrotraktory" značky Zetor pred ihriskom.

Okolo 12-tej sa "turisti" postupne vracali späť do sály KD, kde už rozvoniaval guláš v troch kotloch a na stoloch ich čakali pripravené chutné zákusky, vínko, pivo, káva i "štamperlík". 

Ako sa patrí, unavených turistov obslúžili šikovní - domáci členovia ZO, ktorých vidíte na fotografiách v jednotných tričkách s nápisom "LEHVATKA". Po dobrom občerstvení  sa seniori nielen rozospievali, ale unavené nôžky občerstvovali aj na tanečnom parkete dvora. Domov odchádzali spokojní a s veľkou vďakou za  pripravenú akciu.

Napísala: Mgr. Margita Mladšia, preds. ZO JDS Revúcka Lehota. Foto: viacero zdrojov

 {oziogallery 961}

Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojim hlasom do 6.7.2017 do 12:00 hod. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.

1. kategória "Naša príroda" 

2. kategória "Naši ľudia"

3. kategória "Naše tradície"

5. kategória "Naše naj"

6. kategória "Život v našej MAS"

7. kategória "Naše kroje"

(Zdroj: MAS MALOHONT)

Využitím prvkov dramatickej výchovy a tvorby Viktórii Zatrochovej sme si hravou formou vysvetlili, ako sa rodí a vyvíja život v lese – ako sa dostáva zrniečko do pôdy, ako rastie, čo z neho vznikne. Následne sme sa preorientovali na tvorbu Veroniky Trnečkovej. Farebné sieťotlače nám umožnili pozrieť sa na súčasné fenomény ako je Hikikomori a pod., kde sme rozprávali o škodlivých vplyvoch počítačov a mobilných telefónov. Potom sme vo „vytvorených“ zanedbaných a neporiadnych izbách upratali a rozveselili zarmútených – do seba zahľadených detí. Takto, už v dobrej nálade, sme mohli spoločne pokračovať v tvorivej hodine. Rozdelení do skupín sme s deťmi hľadali časti obrazov a potom vyskladali vo forme puzzle jednotlivé diela. Touto metódou mohli deti lepšie spozorovať detaily, línie a štruktúry určitých diel. Návšteva škôlkarov sa skončila tvorivou časťou, kde pod vedením Ingrid Liptákovej si každé dieťa mohlo vytvoriť svoju zjednodušenú grafiku.Deti pomocou tejto tvorivej hodiny mali možnosť nielen nahliadnuť do zákulisia obrazov a ich tvorby, ale dostali šancu kreatívne a hravo sa stotožniť s výstavou ŽIŤ. 

Gabriella Badin

{oziogallery 963}

200 míľ neschodnou krajinou. Nikto nechcel financovať  cestu,  pre každého to bolo nákladné.  Aj napriek tomu, že teraz už nikto z vedúcich nechcel misijnú stanicu zrušiť a boli by radi, keby sa toto krásne údolie začlenilo do rozvíjajúcej sa krajiny. Ale postaviť cestu bolo pre nich nerealizovateľné.Gwere sa však nevzdával.Gwere mal plán. 

Už pred jeho príchodom na misiu mnohí uvažovali urobiť cestu do tohto krásneho údolia rieky Chingombe. Koloniálne úrady tiež videli, že by bolo dobré postaviť cestu. Poslali tam inžinierov, aby preskúmali možnosti. Rozhodnutie však znelo: Za daných podmienok sa to neoplatí. Bolo by to príliš nákladné. Tak sa vedúci misie tejto myšlienky vzdali.  Gwere sa však neprestal pohrávať s touto myšlienkou a hľadal spôsob ako by to šlo. Každý problém má riešenie, len ho treba nájsť. 

A mať odvahu a vieru. 

Gwere bol aj poľovník, dokonca takto zabezpečoval aj mäso pre školu a celú misiu. Zvery bolo dosť všade naokolo. Rád chodil na potulky po horách. A okrem poľovačky si začal krajinu viac všímať a zakresľovať si najschodnejšie miesta. Dokonca si značil jednotlivé stromy a úseky. Potom začal chodiť na poľovačky ďalej od doliny. Bral so sebou vždy jedného  domorodca, ktorý niesol vodu, niečo na zjedenie, brokovnicu a sekeru. Chodil s ním po svahoch a dolinách a tam kde sa mu trasa zdala schodná, kázal do stromov urobiť záseky. Tak sa mu pomaly začala črtať celkom schodná trasa. 

Tento výskum mu trval niekoľko mesiacov. A keď si bol istý, že bude vedieť zrealizovať  výstavbu novej cesty, bolo potrebné presvedčiť úrady. Úrady súhlasili, ale peniaze dať nechceli. Skúšal šťastie u vedúceho misie. A toho presvedčilo nielen nadšenie a odhodlanie začať túto ťažkú robotu, ale aj všetky tie prípravné práce, ktoré už Andrej urobil. Trasa bola vymeraná a brat Andrej mal jasnú predstavu o realizácii v teréne. Vedúci misie napokon poskytol potrebné financie. Hneď po období dažďov najal 50 robotníkov. Na podomácky vyrobenú vlečku naložili fúriky, lopaty, čakany, sekery, kliny, zásoby potravy, múku, soľ a mnoho ďalšieho potrebného a vybrali sa do hôr. Do večera si postavili koliby. Jedni kosili trávu, druhí stínali stromy. Keď príbytky pokryli trávou a obložili silnými konármi ako ochranu pred divou zverou, ľahli si spať a ráno mohli začať robotu. Okrem dvoch kuchárov a jedného nosiča vody všetci robili cestu.

Gwere mal presný plán práce. Jedni rúbali stromy, čo stáli v ceste, druhí klčovali terén, ďalší skopávali svah a iní stavali zo skál bočné múry, aby sa svah nezosypal na cestu. O pár dní už sami chlapi vedeli čo a ako majú robiť. Gwere sa mohol pustiť na poľovačku, aby mali mäso a chlapi vládali ťažko pracovať. Na poľovačku šli dvaja, ale každý inou stranou. Robotníci podľa zvuku vedeli kto strieľa, či Gwere či domorodec a či je poľujú na veľké zviera alebo len na niečo menšie. Vždy však doniesli dostatok zásob mäsa a chlapi sa dosýta najedli. Keď prišli konečne na hrebene hôr, práca bola jednoduchšia. Len sem tam bolo treba vyrúbať strom a vyrovnať terén. Vystavali si nové koliby, aby mali ku robote bližšie, staré nechali, neskôr slúžili pocestným, ktorých zastihla noc. Robili aj mosty, brvien na ne mali naozaj dostatok. Novú trasu začali aj využívať. Raz za čas išiel Gwere domov na traktore pre zásoby. Vo všetkom ostatnom však bol ako jeden z nich. Radil síce čo ako treba robiť, ale keď bolo treba, ťažkej roboty sa nebál. Uprostred terénu bolo nemálo veľkých balvanov, ktoré museli otĺkať. Mali štvorkilové kladivo. Keď sa to nedalo kladivom, tak na balvan nakládli vatru a všetky vedrá naplnili vodou. Keď bola skala rozpálená poliali ju vodou, aby praskla, toto opakovali niekoľkokrát a zvyšok pootĺkali. Keď bolo treba, postup opakovali donekonečna. Za dva mesiace urobili najväčšiu časť trasy a 15 mostov. Ale pred nimi bola najťažšia časť, dole na strmej stráni vykopať serpentínu. Mesiac im to trvalo. Ale serpentínu urobili. To bola práca, to bola brigáda! Nadšenie, elán a chuť do roboty nikomu nechýbal. Veľmi dobre si uvedomovali, že si cestu robia pre seba, pre svoju krajinu. Dostávali dokonca aj menšiu mzdu. Inak ubytovanie a strava boli zdarma. Konečne bola dolina, v ktorej žilo 5000 obyvateľov, spojená s civilizovaným svetom. Vedeli, že teraz po ceste budú chodiť autá a tie odvezú všetky tie ťažké náklady, ktoré doteraz nosili na chrbtoch. Aj oni môžu ísť do mesta a predávať svoje výrobky. Gwere a 50 odhodlaných čiernych chlapov urobilo za tri mesiace to, čo úradníci a inžinieri považovali za nemožné. Už týždeň pred skončením prác poslal Gwere správu do mesta, že cesta je hotová. Prišli džípy. Prvý prišiel arcibiskup z Lusaky. Štátny úradníci udelili Gweremu pochvalu za plán a vykonanie náročných prác. 

14. októbra 1964 vyhlásila Zambia svoju nezávislosť, prestala byť anglickou kolóniou. Pri 1. výročí nezávislosti v roku 1965 zambijská vláda udelila vyznamenania svojim zaslúžilým občanom, ktorí sa podieľali na rozvoji krajiny. Na zozname ocenených bolo aj meno misionára Slováka Andreja Perdíka. Za veľkej parády sám prezident Dr. Kenneth Kaunda odovzdal zlatú medailu bratovi Andrejovi Perdíkovi. Brat Andrej si ju veľmi vážil, bola dôkazom uznania jeho práce a snaženia. Andrej Perdík sa stal občanom Zambie. Na Slovensko sa však  vracal často, aby potešil starnúcich rodičov a svojich milovaných súrodencov. Jeho slová  zakaždým pripomenuli, aby sme si vážili všetko, čo máme, lebo nie všade vo svete je samozrejmosť mať dostatok jedla, možnosť vzdelávať sa a mať spokojný život plný radosti.

S láskavým dovolením od netere Andreja Perdíka, pani Ivety Čobanovej - Perdíkovej spracovala S láskavým dovolením od netere Andreja Perdíka, pani Ivety Čobanovej - Perdíkovej spracovala 

Gita Borošová

Literatúra J. Švec, Zápisky z Afriky, foto: rodinný album

 Turistika a šport

Od oficiálneho otvorenia rozhľadne Slopovo na rozhraní Klenovca a Kokavy nad Rimavicou ubehli už dva roky. Pri tejto príležitosti sa v sobotu 8. júla 2017 koná turistický výstup s predpokladaným zrazom pri rozhľadni o 12:00 hod. Pre účastníkov výstupu bude pripravený guľáš a odznak na pamiatku.

V ten istý deň (08.07.) sa na Teplom Vrchu koná Hasičská súťaž o putovný pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch, ktorá vyvrcholí koncertom skupiny Nirvana Revival Band.

Priaznivci futbalu si prídu na svoje v meste Hnúšťa, kde si v nedeľu 16. júla zmerajú sily štyri futbalové družstvá z Hnúšte, Jesenského, Revúcej a z Čierneho Balogu. Pre rôzne tímy z regiónu a jeho okolia je určený Turnaj vo florbale, ktorý sa uskutoční 22. júla v Rimavskom Brezove. V hasičskom športe sa bude súťažiť aj v obci Kružno, a to v sobotu 29. júla v rámci Memoriálu Jozefa Porubjaka. 

Z rozprávky do rozprávky

Kvôli nepriaznivému počasiu sa rozprávkový les na Vyšnom Skálniku bude konať v náhradnom termíne v nedeľu 9. júla, kedy na deti čaká putovanie rozprávkami od Pavla Dobšinského. Novinkou je zbieranie pečiatok do rozprávkovej knižky na jednotlivých stanovištiach, za ktoré získajú v cieli balíček sladkých odmien. 

Koštovka domácich páleniek

Viac ako 260 vzoriek z 30 páleníc Banskobystrického kraja bude možné ochutnať v rámci súťažnej výstavy a ochutnávky ovocných destilátov Lukovišťský kališčok v sobotu 15. júla v Lukovištiach. Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub. 

Pre milovníkov divokého západu

Country festival v Kokave nad Rimavicou, ktorý je zameraný na country, bluegrass, folk, akustickú hudbu a príbuzné žánre, otvára svoje brány v piatok 14. júla. Najväčším lákadlom prvého dňa je večerná párty s Julom Viršíkom z rádia Expres. Druhý deň (15.07.) bude patriť viacerým interpretom vrátane Maxim Turbulenc z Českej republiky a sprievodnému programu, v ktorom na návštevníkov čakajú westernové ukážky, ryžovanie zlata, jazda na koni a ďalšie atrakcie.

O týždeň neskôr (21. - 22.07.) budete môcť v obci Muráň obdivovať krásu tátošov a umenie ich jazdcov počas 25. ročníka najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty kapiel zvučných mien ako Horkýže slíže, Kandráčovci či Gladiátor. 

Divadelná komédia o ženách

Piatok 21. júla bude v Hnúšti patriť divadlu. Skvelý herecký trojkoncert odhalí mužom všetko, čo chceli vedieť o ženách, ale báli sa to opýtať. Divadelná komédia nahliadne v piatich príbehoch do duše ženy, do jej pocitov, do sveta intríg, ľúbostných sklamaní, ale aj šteklivých tajomstiev.

Rozprávková dedina ožíva

Rozprávkové Drienčany si môžete vychutnať všetkými zmyslami počas festivalu remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry pod názvom Dedina ožíva v sobotu 22. júla. Vaše chuťové poháriky potešia špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Očiam i ušiam ulahodia folklórne zoskupenia a sólisti z Gemer-Malohontu a Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy. Spestrením programu bude retro kapela Zuzany Haasovej a množstvo sprievodných aktivít. 

Z každého rožka troška

Masívny zvuk, svetelná show a zábava až do rána čaká na všetkých tanca chtivých na Diskotreske na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote, kde to v piatok 7. júla roztočia DJ Robin, Bongomann Elizz a Rubi Wave.

Obec Jesenské oslávi svoj deň v sobotu 8. júla kultúrnym programom, atrakciami pre deti i futbalovým turnajom.

V Ožďanoch bude v sobotu 15. júla rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Popri tom sú pripravené rôzne súťaže pre deti aj dospelých, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy.

Obec Sušany si Dňami obce Sušany - Sušánskou posvieckou (21. - 23.07.) pripomenie niekoľko významných výročí ako je 610. výročie prvej písomnej zmienky o obci Sušany, 105. výročie vysviacky chrámu sv. Anny v Sušanoch a 25. výročie ustanovenia farnosti Sušany.

Poľovnícky deň, ktorý sa koná 22. júla v Hajnáčke, ponúkne možnosť bližšie spoznať prácu poľovníkov a pochutnať si na guľáši z diviny. Pripravené sú ukážky práce poľovníkov, prehliadka poľovných psov a mnoho sprievodných akcií ako sokoliarstvo, lukostreľba i hry pre deti. 

V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.

Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.

Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!

Ing. Miroslava Vargová

manažérka Miestnej akčnej skupiny MALOHONT

V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok, usporiadané v rámci osláv 15. výročia oslobodenia naše] vlasti Sovietskou armádou. Členky súboru Čierťažeň zo Šafárikova, ktorý vystúpil na slávnostiach s tancom Poď medzi nás s veľkým úspechom, krátko pred vystúpením. Zľava Táňa Šimková, Anna Senková a Viera Krajcová. Foto: Archív TASR, autor F. Schingler, 20.júna 1960.		V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a Slovenský súbor Čierťažeň zo Šafárikova pri tanci Poď medzi nás, ktorý mal veľký úspech. Foto: Archív TASR, autor F. Schingler, 20.júna 1960		V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov. Súbor maďarskej jedenásťročnej strednej školy zo Šafárikova v pásme spevu a tanca Večer na salaši. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960

 V sobotu sa uskutoční v Rožňave konferencia Csemadoku a na nedeľu 8. júla 2017 od 16.00 je v gombaseckom prírodnom amfiteátry prichystaný bohatý kultúrny program.  

Vráťme sa však prostredníctvom spomínaného poltáru do rokov predchádzajúcich a pripomeňme si niektoré zaujímavé roky i vystupujúcich zopár fotografiami. 

Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v začiatkom leta v stredisku Gombasek vo vynovenom amfiteátri. Nachádza sa v úzkom Slanskom kaňone a Silickou planinou a stredisko je miestnou časťou obce Slavec. 

Hlavným cieľom podujatia je zachovávanie tradícií a organizovanie medzinárodné stretnutie ľudových, folklórnych a umeleckých tanečných a speváckych súborov a skupín, ako aj sólistov a umelcov iného charakteru, stretnutie Maďarov žijúcich na Slovensku v prekrásnom prostredí. 

V nedeľu 5. júla sa konali v malebnom prostredí neďaleko jaskyne Gombasek slávnosti piesní a tancov Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich-Csemadok. Záber z vystúpenia poľského súboru z Českého Těšína. Foto: Archív TASR, autor M.Tuleja, 5.júla 1964		Prírodný amfiteáter v Gombaseku bol 3. a 4. júla dejiskom XI. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR. Romantické údolie neďaleko Plešiveckej planiny navštívilo 15.000 milovníkov ľudových piesní. Z vystúpenia súboru z Janíka. Foto: Archív TASR, autor  G.Bodnár, 4.júla 1966.		V dňoch 1. a 2.júla bola v malebnom prostredí Slovenského krasu v Gombaseku vo Východoslovenskom kraji tradičná celoslovenská slávnosť piesní a tancov, ktorú usporiadali k 40.výročiu založenia KSČ Ústredný výbor Csemadoku a Okresný výbor KSS v Rožňave. Záber z vystúpenia súboru Csemadok z Rimavskej Soboty. Foto: Archív TASR, autor M.Tuleja, 1.júla 1961.

Sprvu regionálny a neskôr celoslovenské kultúrne slávnosti majú už viac ako polstoročnú históriu. Festival je zameraný najmä na ľudové umenie a kultúru. Vystupujú na ňom najlepšie kultúrne a ľudové súbory z celého Slovenska i zahraničia (tanečné, spevácke i dramatické skupiny), ako aj hudobné skupiny. V rámci programu dostávajú možnosť prezentovať svoju činnosť bábkové divadlá, tanečné domy a organizujú sa aj výstavy ľudových remesiel. 

Slávnosti v Gombaseku boli vždy považované za fórum na prezentáciu ľudového umenia a predovšetkým rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a národnosťami. To sa týka nielen vystupujúcich kolektívov ale i návštevníkov festivalu. 

FOTO: Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965 

V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok S úspechom vystúpili chlapci a dievčatá z ľudového súboru Csemadoku z Horného Žitného ostrova so sídlom v Šamoríne v pásme spevu a tanca Slávnosť vinobrania. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960 

Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965 

V prírodnom amfiteátri v Gombaseku, okr, Rožňava sa 6. 7. 96 začali dvojdňové 41. Celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku Gombasek ’96, ktoré sú venované 1100. výročiu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Atraktívny pre účastníkov slávností bol sobotňajší (6.7.96) popoludňajší programový blok Tak bojovali, členovia spoločnosti nositeľov tradícií, Zväzu maďarských kaskadérov a jazdeckej školy Krv Arpáda v ňom priblížili bojové umenie starých Maďarov. Foto: Archív TASR, autor M.Kapusta, 6.júla 1996. 

FOTO: Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom Vo svetle mieru1 vyvrcholili 29.júna v Gombaseku 31.kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované 65.výročiu založenia KSČ a medzinárodnému roku mieru. Predpoludním v programe Deti deťom vystúpil súbor Pitypang z Galanty. Foto: Archív TASR, autor S.Písecký, 10.júla 1986. 

FOTO: Gombasek 89. Medzi zahraničnými folklórnymi súbormi bol aj súbor Pektorzín z PĽR. Foto: Archív TASR, autor S. Písecký, 25.júna 1989. 

FOTO: V sobotu 29. a v nedeľu 30. júna boli v Gombaseku neďaleko Rožňavy tradičné slávnosti piesní a tancov. Vyše 15.000 návštevníkom sa predstavili v prvý deň popredné súbory z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 30.júna 1968.

Pripravi: MG od

Zdroj: vtedy.sk