z ďalekých krajov, ktoré sa deti ešte len učia spoznávať (aligátor, cikáda, emu, koala, raja, uškatec...). Každé zvieratko, keďže sa deti zároveň učia aj abecedu, má nielen zvýraznené svoje prvé písmeno, ale aj interaktívny riadok, do ktorého si podľa napísanej predlohy môžu skúšať svoje písomné zručnosti. Na konci knižky sa všetky zvieratká ukryli do hádaniek, kto v nich zvieratká objaví, bude dobrý kamarát aj s abecedou. Knihu ilustroval Adrián Macho krásnymi obrázkami, umocňujúcimi zážitok z prečítaného.
Ivone Ďuričovej dosiaľ (okrem troch zbierok poézie pre dospelých) už vyšli 3 knihy detských básničiek. Odporúčame prečítať si aj tie, určite potešia všetky deti.
Marta Mikitová
marec 2017

 {oziogallery 807}

Potom sme všetci nafasovali ochranné prilby a iné bezpečnostné prvky a vybrali sme sa do terénu. Ako prvé nás zaujali obrovské banské stroje, ktoré sme videli prvýkrát v živote. Nezabudnuteľným pre nás bude sedenie v kabíne šoféra s možnosťou nakuknúť ako sa riadi taký kolos, vyzdvihnutie v klietke do výšky, pravdaže pod odborným dozorom zodpovedného pracovníka závodu. Boli tam ešte iné obrovské banské stroje.

Exkurzia pokračovala v pracovných halách, kde sme videli, ako sa tieto stroje opravujú. Stretli sme tam aj našich bývalých spolužiakov.
Náš sprievodca nás ďalej zaviedol ku rotačným peciam. Jednu práve opravovali, a tak sme využili možnosť pozrieť si ju zvnútra.

Na záver exkurzie sme dostali reklamné darčeky, poďakovali sme sa nášmu sprievodcovi, urobili posledné foto pred budovou SMZ. Ďakujeme aj vedeniu školy, že nám umožnilo účasť na takomto podujatí.
Žiaci 9. ročníka: Pavel Antal, Allan Nemček, Dávid Pribilinec, Patrik Zlatnický

Vrátila sa o štyridsať rokov. Volala sa teraz Méri, mala ruky plné zlatých prsteňov a ústa plné zlatých zubov. 

„Kod se mne pýtáte, je to lem mašecia zlato. Kto nosí sandále z umelé hmoty zo šinskyho obchodu, nemaže nosit aj blyštevia prstene, to vám rešujem, ak tu stojím,“ vyprávala teta Gitka kamoškám na zastávke autobusu. Niežeby čakali na spoj do mesta, ten chodil len ráno s nákladom školákov, no na zastávke bola pohodlná drevená lavička a výhľad na celú dedinu – od mlyna na dolnom konci, cez obecný úrad na placu až po pohostinstvo na hornom konci.

„Ale ved ona peneze má, furt lem rozhlasuje, ak v starom mlýne šicko prerobí, kozy z pitvora vyšmarí, kúpelnu dá pristavit, obloky vymení a strechu zapláce...,“ vymenúvala pani Boženka.

„Ta ved ta, lem rečuje, a chválí se a nyš se nedéje. Any lem tia kozy nevyšikovala na dvar,“ naprávala teta Gitka veci na pravú mieru. „Niš se nedéje a niš se ani neudéje.“

Niečo sa však udialo už napoludnie. Spolu s nákladom dedinských školákov vracajúcich sa z vyučovania sa z popoludňajšieho autobusu vysypala nečakaná návšteva – moletná, extravagantne odetá dáma, ovešaná prsteňmi a reťazami od hlavy po päty.

„Dobrý deň,“ obrátila sa na hlúčik dôchodkýň vypytujúcich sa školákov na známky a novinky zo školy. „Ako sa dostanem k historickej pamiatke, starému mlynu?“

„Rovno dló popri potoku,“ ukázala pani Boženka na zrúcanú budovu na konci dediny. „Sprevodýmo vás,“ tetušky v šatových zásterách a hantúškoch obstali neznámu. Pochytali igelitky z nákupných centier, ktorými bola ovešaná, teta Gitka si strčila pod pazuchu chlieb a Válika sa ujala líščieho kožucha.

„Ša kcete robit vo mlýne?“

„Poznáte se z dakým ztét?“

„Skét idete?“

„Gu komu idete? Ozdaj lem ny gu Méri?“

Cesta od zastávky do mlyna trvá aj s francúzskou barlou nanajvýš desať minút. Ak sa na ňu vydá päť dôchodkýň vybavených barlami, vychádzkovými palicami a podrezanými jazykmi, môže sa predĺžiť aj na hodinu.

Investovať toľko času do prechádzky s neznámou návštevníčkou sa však oplatilo. Teta Gitka a spol. sa dozvedeli takmer všetko, čo chceli vedieť. Neznáma bola (vraj) najlepšia kamarátka Méri zo mlýna, volala sa (vraj) Cukermancika, spolu (vraj) vlastnili v hlavnom meste luxusné klenotníctvo a na staré kolená sa (vraj) chceli vrátiť do rodného kraja.

Nové obyvateľky dediny sa každý deň pridali k tetuškám postávajúcim na autobusovej zastávke. Klebetili, tváre aj ruky ovešané prsteňmi natŕčali lúčom zubatého slniečka. Pomedzi výtlky na ceste sa naháňali veselé svetielka.

„Tento stál desať tisíc eur,“ vykladala Méri a s láskou hladila hrubý zlatožltý náramok.

„Patria k nemu aj tieto náušnice,“ Cukermancika si odhrnula za ucho prameň natupírovaných vlasov. „Tiež za desať.“

„Ta to by bula parádná kúpelna, aj z oblokom,“ podpichla teta Boženka.

„Bude, pani zlatá, všetko bude,“ uistila ju Méri.

A tak to išlo každý deň, slniečko hrialo čoraz intenzívnejšie a šperky, ktoré predvádzali prišelkyne, boli čoraz extravagantnejšie. Len nová kúpeľňa na starom mlyne nie a nie začať sa stavať.

„Nyže by som bula na zlato a takia haraburby, ale mám tot maj zlatý krížik aj obrúšku po mojé nebohé materi a tia vera ny sú takia zlatia a blyštevia,“ premýšľala teta Gitka vo svojej kuchyni. Spolu s kamarátkami otvárala suché makovice a do mís na stole vysypávali lesklé tmavomodré zrniečka. Popred dom prerachotil autobus a okenné tabuľky sa zatriasli. Tetušky sa skrývali. Prehodnotili pre a proti a rozhodli sa, že jeden deň môžu seansu na zastávke vynechať. Detičky snáď bez ich dobre mienených rád vydržia, ale ony už naozaj nevládzu obdivovať kilogramy mačacieho zlata.

Tetušky teda ostali doma, popíjali slivovicu a pojedali postruhníky. Lenže keď nemôže hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore. Alebo prídu dve fajnové dámy, tentoraz bez svojej obvyklej hory zlata, k tete Gitke do kuchyne.

„Okradli nás!“ kričali ako o dušu. „Všetko zlato nám vzali. Všetko je preč! Prstene, náušnice, náramky, brošne!“

„Tak zavolajte políciu,“ odvetila teta Gitka, elegantne si zobla postruhníka a vysypala obsah jednej momoriadne krásnej a veľkej makovice do misy.

„Už sú na ceste,“ prikývla Méri a zotrela si z líca veľkú slzu.

„A zavolali sme rovno aj do poisťovne,“ potiahla nosom Cukermancika. „Veď to malo miliónovú hodnotu.“

„Dobreže nás nezamuchlovali,“ vzdychla si dramaticky Méri. „Boli sme zamknuté, aj okná boli pozatvárané. Rozbili okno...“

„Všetko sme nechali tak,“ prisvedčila Cukermancika. „Na dlážke v kuchyni sú stopy od blata a v záhrade medzi zeleninou ležia črepy.“

„Skorej medzi burinó asi, dežeby ste tam zeleninu mali,“ zasmiala sa teta Gitka a siahla po ďalšej makovici.

Ruka jej zastala v polovici cesty ku košu s úrodou. „Aktože sú šrepy vonkát v zahrade, kot tot zlodéj rozbil oblok zo zahrady? Nemali by ležet v chyži? Bo viate, ako šmaríte skalu do obloka, a to se mi stálo verá nyráz, že mi lapaji labdu kopli do obloka...“

„Taže akože zdnuká tot oblok rozbili?“ opýtala sa Boženka. „Ale ved ta zamknúto bulo… a…“

„A nikto ništ neukradnúl,“ teta Gitka rázne odsunula misu s vylúskaným makom. „Zatél ny. Ale ag by poistovna za to mašecia zlato zaplatila, to by búl podvod.“

„No, možno nám ani neukradli všetko, pozrieme sa ešte v komore,“ vychytila sa Méri z kuchyne, dlhá nočná košeľa viala za ňou ako zástava.

Kým sa dostavila polícia, po zlate, ale ani po Cukermancike a Méri neostala ani stopa. Len črepy z rozbitého okna sa striebristo leskli v záhone púpavy a pýru.

(POKRAČUJEME)
Píše: ZUZANA ŠIROKÁ

Kolektívu žiakov ZUŠ v Rimavskej Sobote, autorov do 16 rokov, za hraný film DO YOU WANNA PLAY a GAME? Diplom za 2. miesto udelili Kolektívu žiakov ZŠ V. Mináča Klenovec za animovaný film Cesta okolo sveta, diplom za 2. miesto si prevzal tiež Vojtech Ilčík za dokument ODBOR MUZIKÁL. Diplom za 3. miesto patrí tiež dvojici autorov do 16 rokov Maximilian Csank, Marek Mitter za dokument Evanjelický kostol. Diplomom za 3. miesto ocenili aj Kolektív žiakov ZUŠ Rimavská Sobota autorov do 21 rokov za hraný film HRDINA. S potešením kvitujeme aj diplom za 3. miesto pre nášho dobre známeho autora nad 21 rokov Petra Pobočeka z Revúcvej. Tentoraz sa predstavil reportážou Valibuci z Hriňovej. Celková minutáž projekcie súťažných filmov trvala 176 minut a 45 sekund. Odbornú porotu tvorili vysokoškolský pedagógovia: predseda poroty Doc. Mgr. Anaton Somolányi, ArtD, členovia: Doc. Mgr. Peter Dimitrov, ArtD a Roman Varga. Podľa riaditeľky POS Mgr. Heleny Žňavovej amatérska filmová tvorba sa stáva dôležitou súčasťou života mladých ľudí, čo je pozitívne konštatovanie.
Fotografie Peter Poboček

keď sa narodil, robil prvé kroky v živote, ako aj žiaka školy, neskôr dospelého... Otec ho naposledy videl v roku 1944 ako 19 - ročného, keď ho povolali na základnú vojenskú službu a po krátkom výcviku nasadili priamo do bojov. Roky, čo odvtedy uplynuli, vykonali svoje – jeho podobu v ľudskej pamäti zväčša pokryl prach neľútostného zabúdania.

Tvár muža, husto zbrázdenú vráskami pripomínajúcimi jeho neľahkú púť životom a stratu najbolestnejšiu – smrť syna, zmáčali slzy. Ale nehanbil sa za ne,  veď čím iným mohol vyjadriť, čo cítil, čo mal vo svojej duši? Možno od bolesti zo straty syna, s ktorou sa nemôže ani po toľkých rokoch zmieriť, najradšej by celému svetu vykričal, aká nezmyselná je vojna. Veď v nej zahynulo toľko krásnych mladých ľudí – synov a dcér, to najcennejšie, čo mali ich rodičia a všetci blízki. Je to istotne najväčšia absurdita, čo počas celej existencie ľudstva vymyslel človek ... 

Pri tomto trúchliacom mužovi sa postupne pristavovali mnohí ľudia. Medzi nimi aj plukovník vo výslužbe Vojtech Babič s manželkou Gabrielou, ktorí sa pravidelne zúčastňujú pietnych osláv na Dukle.

"Tu v tomto hrobe leží môj 19 - ročný syn,“ zrazu prehovoril tento Rus, svoje meno v tom žiali pozabudol povedať. Ľudia obkolesili smútiaceho a pozorne počúvali jeho príbeh, či skôr výkrik jeho duše.

"Každoročne sem prichádzam na výročie duklianskych bojov, hoci už mám 92 rokov. Nedá mi, aby som si neprišiel uctiť pamiatku svojho syna," povedal a obrátil sa k plk. v. v. Vojtechovi Babičovi.  "Dnes už by som mal takého syna ako ste vy," nečakane dodal.

Zahľadel sa na plukovníkove medaily s neskrývaným obdivom. Zrejme si v mysli predstavoval syna v takom veku a možno podobne s toľkými medailami na hrudi. Plk. v. v. Vojtech Babič si v duchu "prečítal" myšlienky nešťastného muža. V zápätí podišiel k nemu a odopäl jednu zo svojich medailí. Podal ju Rusovi, aby aspoň takto zmiernil jeho nekonečný bôľ. Starčeka to prekvapilo, nijako nečakal, že sa nájde niekto, kto mu takto veľkoryso venuje medailu.  Vzápätí utrúsil:

"Áno, viem, bude to môj syn. Táto medaila mi ho bude stále pripomínať," rukou zotrel slzy plk. v. v. Babičovi. Jeho manželke a ďalším sa istotne tiež tisli slzy do očí. Nešťastný otec ešte dodal: "Spasibo tebe!" Povedal to po rusky, ale všetci, ktorí sa stali svedkami tejto nezvyčajnej situácie, veľmi dobre pochopili, čo povedal a čo sa všetko skrýva za prostým slovom "spasibo".

Slovo ďakujem patrí plk. v. v. Babičovi aj za ďalšie skutky. Narodil sa 28. marca 1928 v malej dedinke Rakovnica v okrese Rožňava. Jeho otec bol baník v železorudných baniach a pri výbuchu utrpel ťažký úraz, pri ktorom prišiel o obidve ruky, o oko a sluch. Stal sa ťažkým invalidom, preto detstvo malého Vojtecha a jeho ďalších štyroch súrodencov nebolo ružové. Najprv chodil do obecnej školy v Rakovnici, neskôr sa rodina presťahovala do Rožňavského Bystrého, kde ukončil 8 tried a začal pracovať v železorudnej bani.

Po vypuknutí SNP 29. septembra 1944 sa stal príslušníkom Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Už na tretí deň mu pridelili žandársku karabínu, ktorá bola kratšia ako vojenská, a to Vojtechovi Babičovi vyhovovalo. Boli sústredení v obci Štítnik, keď došla správa, že v určitej oblasti je bojový stret medzi partizánmi a Nemcami. Padal drobný dážď, keď partizáni nasadli na konský povoz, zastavili sa až na okraji dediny Roštár a pozorovali okolie.

Vtom sa rozpútala guľometná streľba nepriateľa. Partizáni poskákali z povozu na cestu, guľometčík spustil paľbu, kone sa splašili, ale utekali práve k tým, ktorí na nich strieľali. Všetci partizáni prebehli za malý výbežok a radili sa. Jeden z nich zbadal, že akýsi vojak im naznačuje, aby šli k nim. Partizáni uverili, že sú to "naši", poskákali do priekopy a smerovali k nim.

Za Babičom kráčal veliteľ jeho partizánskej skupiny Karol Adler. Zrazu podľa čiapok na hlave zistil, že to nie sú ich spojenci a hlasno zakričal: "Chlapi, naspäť, sú to vlasovci!" Babič sa hodil na zem a v priekope zrazil svojho veliteľa Karola Adlera, čím mu vtedy zachránil život. Niekoľko partizánov nepadlo do osídiel vlasovcov, ale asi piatich zajali. Veliteľ Karol Adler si Vojtecha Babiča veľmi obľúbil a už s ním všade vedno kráčal, akoby ho považoval za svojho obetavého strážcu.

Príslušníci partizánskej skupiny Karola Adlera putovali po hore Kohút, až  prišli do jednej maďarskej dediny, kde im obyvatelia boli naklonení a tam sa radili ako majú pokračovať v boji. Vojtech Babič bol hladný, ustatý, premrznutý a o chvíľu zaspal. Čoskoro však akoby v podvedomí začul čľapotanie a kroky vonku. Rýchlo vyskočil – izba už bola prázdna, vybehol von, kde celú skupinu len-len že dobehol.

Potom vyrazili na spiatočnú cestu, lesom cez horu Kohút späť do Čiernej Lehoty, kde bolo krátkodobé centrum skupín ich partizánskej brigády. Pri pozornom strážení zistili, že nemeckí vojaci nastupujú do Slavošoviec a do ostatných dedín na západ. Vtedy vyšiel rozkaz veliteľa: "Každý na vlastnú päsť!"

Ale po krátkom čase ich opäť zvolávali podľa skupín. Babičova skupina sa zhromaždila na bani v Rožňavskom Bystrom. Odtiaľ pokračovala lesom, smerom na Rožňavu, ktorá už patrila horthyovcom. V tejto oblasti došlo k stretu medzi maďarskými vojakmi a partizánom Bélom Róthom, ktorého zastrelili. Babičova skupina ich prenasledovala, ale ušli do maďarskej "zóny". Partizánom to umožnilo, aby mŕtveho Bélu Rótha mohli presunúť na konskom povoze do Rožňavského Bystrého a tam ho pochovať.

Tu ďalej pokračovali v bojoch – hladní, smädní, vyziabnutí, nedostatočne obutí, v hlbokom snehu a bez akýchkoľvek potravín. V Rožňavskom Bystrom raz vyšiel z temného lesa do jednej rodiny a poprosil, aby mu dali aspoň hrnček mlieka. Ale mu povedali: "My kravu nemáme." No, keď odchádzal cez dvor, ich krava v maštali zabučala. Čo k tomu možno dodať? Len to, že civilné obyvateľstvo zväčša obetavo pomáhalo partizánom, ale našli sa aj takí lakomci. 

Po zničení partizánskej skupiny Karola Adlera 10.12.1944 nacisti zajali, mučili a na námestí v Dobšinej verejne popravili. Bola to strašná rana. V Dobšinej žilo veľa Nemcov, ktorí udávali. . .

"Srdce mi zviera bôľ, keď si spomínam, čo všetko sme museli pretrpieť, aby sa táto krutá vojna skončila. Ale vtedy som bol mladý a všetko som vydržal," ukončil svoje rozprávanie dnes už 82-ročný plukovník vo výslužbe Vojtech Babič.

Magdaléna Lavrincová

(Úryvok z knihy Magdalény Lavrincovej: Smrť dýchala do tvárí, 2009, uverejnený so súhlasom autorky.) 

Poznámka: Naposledy som sa stretol s plk v. v. Vojtechom Babičom a jeho manželkou na oslavách Dňa obce v Rožňavskom Bystrom v roku 2011, kde sa stále aj po rokoch strávených najmä v Brne rád vracal. Onedlho nato však prišla nečakane správa, že mu zomrela manželka, o rok neskoršie 16. augusta 2015 aj on z tohto sveta vo veku 86 rokov navždy odišiel. Posledná rozlúčka s ním bola 21. augusta v obradnej sieni brnianskeho krematória. Česť jeho pamiatke!

O.D.

Ďalší prechod, tentokrát Plešiveckou planinou sa uskutoční 8. apríla 2017.
Martin Markušovský

{oziogallery 809}

prelínajú siluety, obrysy, sny i fantázia, ale tiež i prežité chvíľky a okamihy hlboko ukotvené v spomienkach. Autor sa zamýšľa aj nad silou poézie, hudby, lásky a priateľstva. Opakujúce sa prírodné motívy veršov sú naznačené aj v maľbách na obálke knihy, kde tiež dominuje téma plynúcich ročných období – ako beh času minulého i „pripraveného na neskoršie“. Jedným z jeho veršov si dovolíme v parafráze charakterizovať aj celú jeho poéziu: „...nad svetlo lámp a cez hmly do sna aj čiarkou vraví, v bodke plná.“
Marta Mikitová
marec 2017

1. miesto: ZAUŠKO pri ZUŠ v Rimavskej Sobote: PADDINGTONOVE DOBRODRUŽSTVÁ a PORTÁL pri ZŠ J. A. Komenského v Revúcej: ŠŤASTNÝ ŠKRIATOK
2. miesto: Detský divadelný súbor pri ZŠ Sama Tomášika v Lubeníku: KUBO, KUBKO, KUBÍČEK
3. miesto: KORUNKA pri ZŠ Ul. Hviezdoslavova v Revúcej: PRINCEZNÁ PRE DRAKA.

V rámci prehliadky divadelných súborov prebehlo slávnostné vyhodnotenie prác výtvarnej súťaže organizovanej Gemersko-malohontským osvetovým strediskom v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Divadlo očami detí. Do výtvarnej súťaže sa zapojili Materské školy, základné školy a základné umelecké školy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Porota hodnotila celkovo 131 výtvarných prác v piatich súťažných kategóriách. Ocenené práce v súťaži Divadlo očami detí 2017:

Materské a základné školy

I. kategória (do 6 rokov)
1. miesto Ivona Bombová - „Medovníkový domček“ MŠ Ul. V. Clementisa, Revúca
2. miesto Lara Hrbálová - „Sladký domov Cica Mica“ Katolícka MŠ Svätej rodiny, Revúca
3. miesto Kristína Matiášová - „Šípková Ruženka“ CVČ Revúca

Čestné uznania
Simonka Katreniaková; MŠ Daxnerova, Tisovec - „ O repke“ a Lilla Agócs; MŠ Bátka - „Červená čiapočka“

II. kategória (7 – 10 rokov)
1. miesto Emma Zlatnícka a Karin Klincková - „Alica v krajine rozprávok“ ZŠ I. B. Zocha, Revúca
2. miesto Sarah Sarvašová - „Dáma v čiernom – Javajka“ (vareška) ZŠ Š. M. Daxnera, Rimavská Sobota
3. miesto Martin Horváth - „Čertovská láska“ ZŠ Sirk

III. kategória (11 – 15 rokov)
1. miesto Mário Ferko a Marek Muška - „Drak“ ŠZŠ Revúca
2. miesto Kristína Palicová - „Marienka“ (Janko a Marienka) ZŠ Š. M. Daxnera, Rimavská Sobota
3. miesto Mário Tököly - „Maska“ RC Čerenčany

Základné umelecké školy

I. kategória (6 – 10 rokov)
1. miesto Marek Hrivnák - „Trubač“ Súkromná ZUŠ, Revúca
2. miesto Peťka Laciaková - „Planéta hada“ ZUŠ Revúca
3. miesto Veronika Gáliková - „Title“ ZUŠ Rimavská Sobota

Čestné uznania
Eliška Beňušová; ZUŠ Revúca - „Farebné Ja“ a Tamara Egedová; Súkromná ZUŠ, Revúca - „Zázračný strom“

II. kategória (11 – 15 rokov)
1. miesto Sofia Pompurová - „Spoločne“ ZUŠ Revúca
2. miesto Tomáš Buchta - „Natutec – výraz“ ZUŠ Revúca
3. miesto Barborka Antalová - „Planéta Onej“ ZUŠ Revúca a Romana Poprocká - „Krásavica“ Súkromná ZUŠ Revúca

Oceneným gratulujeme a všetkým i touto cestou prajeme veľa tvorivej energie!

Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote

 Fotografie Peter Poboček

 {oziogallery 812}

na rýchlosť a presnosť. Do tejto disciplíny sa prebojovalo po krajských kolách 20 najlepších žiakov. Z nich 12 žiakov postúpilo na celoslovenské kolo v úprave textu na počítači podľa korektorských značiek (UTX) a 8 žiakov v profesionálnom spracovaní textu na počítači - wordprocessing, v ktorom majú žiaci z predlohy upraviť text a obrázky za 90 minút. 

Celoslovenskou súťažou sa zaoberal aj príspevok na stránke slov.sk pod názvom Východniari valcovali, keď trikrát obsadili prvé miesto. Výstižná je aj hodnotenie podľa kategíí. V kategórii „písanie na PC“ obhájil prvé miesto minuloročný víťaz – Richard Koronczi z Obchodnej akadémie Watsonova 61, Košice (na obr. vľavo), ktorý zaznamenal 419,5 čistých úderov za minútu. Druhé miesto obsadila Monika Hedviga Aninová, žiačka Obchodnej akadémie Milana Hodžu z Trenčína. Jej počet čistých úderov za minútu bol 382,0. Víťazstvo v podobe umiestnenia na treťom mieste na Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Prešove doniesla Andrea Balážová. Jej výsledok znamenal 381,8 čistých úderov za minútu.

Dobré meno Obchodnej akadémii v Košiciach šíri aj Miriama Šoltésová, ktorá je víťazkou v kategórii „úprava textu na PC“, a to dosiahnutím 12 700 bodov. Druhé miesto v tejto kategórii obsadila Soňa Zorská, žiačka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prešove s počtom bodov 12 150. Tretie miesto patrí Marekovi Tóthovi z košickej Obchodnej akadémie, Watsonova 61 s počtom bodov 11 450.
Aj hosťujúca Obchodná akadémia v Rožňave má svoje prvenstvo, a to v kategórii „wordprocessing“, v ktorom prvenstvo vybojoval jej žiak Patrik Žori. Ten bol úspešný aj v celosvetovej súťaži INTRESTENO 2015 v Budapešti. Druhé miesto patrí Monike Szegényovej z Obchodnej akadémie v Senici. Tretie miesto obsadila Monika Varcholová, žiačka tej istej školy.

Písanie na počítači:
1. miesto – Richard Koronczi – Obchodná akadémia Watsonova, Košice
2. miesto - Monika Hedviga Aninová - Obchodná akadémia Milana Hodžu, Trenčín
3. miesto - Andrea Balážová - Stredná obchodná škola obchodu a služieb, Prešov

Úprava textu na PC:
1. miesto – Miriama Šoltésová - Obchodná akadémia Watsonova, Košice
2. miesto - Soňa Zorská, žiačka Strednej odbornej školy obchodu a služieb, Prešov
3. miesto - Marek Tóth, Obchodná akadémia Watsonova, Košice
4. miesto - Lukáč Lőrinc, Obchodná akadémia, Rožňava
​5. miesto - Laura Tóthová, Obchodná akadémia, Rožňava

Wordprocessing
1. miesto – Patrik Žóri, Obchodná akadémia, Rožňava
2. miesto - Monika Szegényová, Obchodná akadémia, Senica
3. miesto - Monika Varcholová, Obchodná akadémia, Senica.

(Zdroj: vucke.sk, siov.sk)

Spracoval MG od

V marci sa narodil aj zomrel Matej Hrebenda. Pravdepodobne je to dôvod, prečo sa práve mesiac marec stal Mesiacom knihy. Už dlhé roky sa v tomto období zintenzívňujú v školách čitateľské aktivity. Zdôrazňuje sa potreba čítania, rozvoja čitateľskej gramotnosti a čítania s porozumením. Vždy sa do takýchto aktivít zapája aj naša škola v Muránskej Dlhej Lúke. Ako inak, netradične. Spolu s druhákmi sme pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“. Otvorili sme ju v jednej z tried, zariadili sme ju útulne, domácky, s kreslom, živými kvetmi aj pohostením. Počas piatich dní od 20. do 24. marca 2017 sa v nej vystriedali všetky triedy. Bola otvorená každý deň od siedmej hodiny, počas prestávok i samotného vyučovania. Každý náš hosť si mohol vybrať na čítanie z množstva kníh a vybrané tituly si mohli aj zakúpiť. Druháci vždy skoro ráno prišli do školy, pripravili občerstvenie a počas dňa sa venovali mladším i starším spolužiakom.

Záštitu nad podujatím prevzala naša dlhoročná priateľka, spisovateľka a blogerka Janette Maziniová Motlová. Pozdravila nás cez videovizitku a popriala nám veľa úspechov. V posledný deň našej Knižnej obývačky čakalo na všetkých veľké prekvapenie – Multijazyčné čítanie rozprávok. Privítali sme dvoch vzácnych hostí zo zahraničia. Jérôme Scandale, pôvodom z Korziky a Dragos Dode z Rumunska nám čítali svoje najobľúbenejšie rozprávky v rodnom jazyku, a tak mali naši žiaci asi prvýkrát v živote možnosť vidieť a počuť mladých ľudí z odlišnej kultúry. Jedna Miška nám prečítala slovenskú, druhá Miška anglickú rozprávku. A ja som našim žiakom prečítala rozprávku rómsku. Nasledovala beseda, v ktorej sa žiaci pýtali našich hostí na všetko, čo ich zaujímalo.

Knižnú obývačku sme zatvorili, mala úspech. Možno preto, že to bolo niečo nové. Možno preto, lebo sme spolužiakov zaujali. Mnohí z nich si kúpili svoju prvú knižku v živote. Za peniaze od svojich rodičov. Veríme, že sa stane tradíciou. A možno nielen marcovou, ale aj v októbri, v Mesiaci školských knižníc.
Monika Podolinská

{oziogallery 813}

Zo zasadnutia DK dňa 29.3.2017

• DK upozorňuje kluby FK Apex Kružná a ŠK Jablonov nad Turňou o dodržanie kamerového záznamu zo stredu ihriska a z vyvýšeného miesta.

Zo zasadnutia KR dňa 29.3.2017

• KR oznamuje, že všetky delegované osoby sa musia na zápas dostaviť minimálne 30 minút pred začiatkom UHČ zápasu.
• Rozhodcovia musia uzavrieť elektronický zápis najpozdejšie 4 hodiny po odohratí zápasu.

Program " Podpora talentov SFZ" :
Aj v jesennej časti prebieha program "Podpora talentov SFZ", ktorý v spolupráci so SFZ organizuje VsFZ a ObFZ. Touto cestou ObFZ vyzýva FK I. a II. tr., aby nahlásili obratom hráčov roč. nar. 2002- 2003 a 2004, ktorí by sa mohli programu zúčastniť. Program je učený pre žiakov, hlavne z nižších súťaží, t.j. súťaží ObFZ v uvedených vekových kategóriách. Najbližší zraz sa uskutoční pre nepriaznivé počasie v mesiaci november v hale, alebo telocvični.
Nominácia bude zverejnená a odoslaná FK. Za každý klub môžu v nominácii štartovať a programu sa zúčastniť 3 hráči. Výnimku povoľuje hlavný tréner po konzultácii s trénermi. Nomináciu hráčov za jednotlivé FK je potrebné zaslať sekretárovi ObFZ v Rožňave ladislav [bodka] david76 [zavináč] gmail [bodka] com
P.S. V prípade neúčasti nominovaných hráčov na zraz majú hráči zastavenú činnosť DK príslušného ObFZ, resp. VsFZ.
ObFZ Rožňava

Upravená tabuľka I. trieda dospelí 2016/2017 po jesennej časti

pre verejnosť a vzdelávaciu časť tvorí rozborový seminár pre tvorcov a konzultácie s odborníkmi. „Úlohou súťaže je rozvíjať záujmy, umeleckú kreativitu, nadanie a technické schopnosti v oblasti amatérskej filmovej tvorby a vytvárať priestor na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie názorov, postojov, skúseností autorov filmových diel, reflektuje súčasné témy nekomerčným pohľadom nezávislých tvorcov," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.

Krajskej súťaže sa môže zúčastniť každý filmový amatér, obyvateľ Košického kraja s filmom, ktorý vytvoril v amatérskych podmienkach. Tentokrát sa do súťaže výberom z regionálnych úrovní dostalo 31 snímok, ktoré však majú o dosť viac autorov, pretože niektoré z nich sú spoločným dielom tvorivých skupín. V posledných rokoch majú najväčšie zastúpenie animované filmy autorov vo veku od 6 do 19 rokov. „Zastúpené sú aj kategórie hraný film, dokument, videoklip autorov vo vyššej vekovej kategórii od 21 do 64 rokov, ktoré prinášajú úsmevné aj vážne témy zo života a autorský pohľad na svet," spresňuje Anežka Kleinová, manažérka kultúry GOS, a dodáva: „ich spracovanie v ničom nezaostáva za profesionálnou tvorbou, aj preto bude program určite zaujímavý aj pre divákov."
Príďte sa pozrieť kto tentokrát získa sošku Goskara - Gemerský variant prestížneho a známeho Oscara. Vstup je voľný. 

A. Kleinová

Dedinský mäsiar a vášnivý poľovník Peter od Petríka postupoval od dvora k dvoru, presne podľa harmonogramu, na ktorom sa s dedinským spoločenstvom dohodli už na júnovej hrabačke. Každú sobotu od prvého novembra do polovice decembra boli na rade tri prasatá, pekne dvor po dvore, od horného konca po dolný.

Peter od Petríka bol profesionál, bravčovú eutanáziu vykonával vysokoodborne, bez bolesti a bez mihnutia oka. Svoju výslužku (pät kilá šistyho mäsa, dva páry klbásy, dva páry hurkoch, pár jedrdnycí, hrnok juchy, bóšik na paprikovú, kvašky a kosty do košonyny) si naozaj zaslúžil. Nikto sa nikdy nesťažoval. Nebulo preš.

Až raz. Bola to posledná zabíjačka toho roku, rádio zavesené na kuracom rebríku oznamovalo, že Vánoce, Vánoce přicházejí a přátelé zhromaždení na dvore vyspevovali, čo im hrdlo stačilo. Len Mišo v chlieve, vzorovo vykŕmený exemplár z rodu sus scrofa domestica, bol akosi podozrivo ticho.

Ženám pracujúcim na dvore už zachádzal mráz za nechty a muži veru mali čo robiť, aby ich popri brúsení nožov stihli pomocou pálenyho udržiavať v prevádzkovej teplote.

„Ta, lude, dobrý den, idemo na to!“ zavelil Peter od Petríka a z vrecka na košeli vytiahol náboj. Starostlivo nabil guľovnicu a pracujúce obecenstvo vytvorilo kruh okolo chlieva. „Pošleme Miša do vešnyho grúlovyho pola a mäso do klbásoch.“

Cez otvor na kŕmenie priložil pušku na čelo dôverčivého bravka, potiahol kohútik a bolo. Mišova duša sa odporúčala do nekonečného zemiakového poľa a kým chlapi vytiahli jeho telesné pozostatky na svetlo božie, Peter od Petríka hodil flintu do žita a vymenil ju za ostro nabrúsený, tenký nôž.
Napriahol sa, zacielil na krk, napriahol ruku... a netrafil. Mišo sa v zlomku sekundy reinkarnoval na pretekárskeho chrta v svinskom kostýme, vzal paprčne na pliecka a pustil sa vnohy. Rovno pomedzi dav pomocníkov s transfúznym a depilačným náradím, cez zadný dvor, cez predný dvor, cez prednú záhradku, na cestu a do skleníka tety Gitky. Možno by prebehol aj tým, keby ho nezastavila lahodná aróma ružičkového kelu.

• „Nestrialejte!“ spľasla teta Gitka rukami, keď spolu s davom zabíjačov a obsmŕdačov dorazila k prasaťu. „Ved mi sklenýk skántrýte, ša je vécéj, prase ši šerstvý šalát v marcu a uhorky bez plesny v júlu?“
  „Prase!“ odvetil dav jednohlasne.
  „Blázny nevzdelaný,“ zahromžila teta Gita. „V mojé zahrade se strialet nebude!“
  „Ved ani nemám patrony,“ upokojoval ju Peter od Petríka. „Zakaždym si berem lem edon, doteráz mi stašil. Nerozumiam, ša se stálo.“
  „No ša, netrefil si,“ zamračil sa Dežo-Béžo, právoplatný majiteľ ošípanej, pochutnávajúcej si na ružičkovom keli. „Akurát mojú svinu si netrefil.“
  „Dvacet inych svinoch za ostatnia dvacet roky som ty furt trefil, naporcoval aj do klbásoch natlašil,“ obraňoval sa Peter od Petríka. „A krem toho, úršite som trefil, ved som mu tú flintu na kvažu položil, calkom blízko.“
  „No hlecmo, hlecmo,“ teta Gitka sa pretalčila davom a vošla do skleníka. Poškrabkala svinského labužníka za ušami, ponúkla mu kúsok zhnitého kelerábu, čo sa povaľoval v zazimovanom záhone a dôkladne si pozrela prasačiu hlavu. „Veraže si trefil, Petrík, kukaj, tuto, vera any jä som nevedela, že aj prasetá mažú mat modriny.“
  „Akželem modrina?“ Peter od Petríka si kľakol vedľa prasaťa. „Ved taký patron calú leben prerazí, vera aj dva razy a vynde vonkát.“
  „No nyšt se nedá robit,“ teta Gitka si oprášila kolená, odlomila z kríčka niekoľko hlavičiek ružičkového kelu a ponúkla ich slintajúcemu bravovi. „Tiato budú jeho posledná vešera, vylákámo ho zas do dvora ku Dežovi-Béžovi a tam djalo dokonámo,“ odtiahla ruku a prasa sa pohlo smerom k neodolateľnej lahôdke.
  „A ty, Petrík, hybaj domó pre nový patron.“
  „Nejdem jä tam dneskát už, kukajú na mne ag na vraha,“ ošíval sa mäsiar.
  „Akože nyžeby zmo ti plano kceli, ale ta ozdaj aj si,“ pokrčila plecom Málika od Petríka, mäsiarova krstná. „Strialéš tja svine, jelene aj diváky na mraky. No ale my se nehnevámo, my klbásky rady mámo.“
  „Vy hé, ale tja mojo ženy modernia se dali na vegetaránstvo. Nejedé mäso, klbásy, any lem tlašenku.“
  „To je teráz móda,“ pritakali dedinčania. Vytvorili pozdĺž cesty živú reťaz a z dlane do dlane si podávali kelové ružičky. Prasa sa nechalo viesť lahodnou arómou a každým krôčikom sa posúvalo čoraz bližšie k svojmu popravisku. „Sú takí ludé, vo velkych mestoch, ša nejedé mäso. Že akože z humanitárnych dóvodoch. Bledý sú šicé ag steny a nervózný ag draky z toho.“
  „Prázdnia, šicky patrony sú prázdnia!“ vbehol do dvora Peter od Petríka. „Hned najtro ich pajdem reklamovat do Róžnavy. Kuknite lem, akia sú lefkia. Oklamali me v tom obchode.“
  „A teráz ša?“ pýtal sa nervózne Dežo-Béžo. Úspešne vlákal sviňu do rodného chlieva. „Šická voda z kotla už vyvrela. My musímo zabíjät.“
  „Jä už dneská domó nepajdem, žena varí dákia tófu s brokolicó ši akú máriu a diavky revú na dyváne, že ša to lem majú za krvilašnyho, bezbožnyho, nekultyvovanyho otca.“
  „Mne je jedno, ši tia tvojo diavky študovania na tebe kriminálku pošlú, my zmo se dohodli, že se dneská bude zabíjät, ta aj se bude!“ Dežo-Béžo nalial do rozpáleného kotla vedro studenej vody a stratil sa v oblaku pary.
  „Nerozumiaš, že me okradli v obchode? Tu už mám lem prázdnia patrony. A domó gu tym vegeriánskym strigom už nepajdem.“
  „Sabotáž!“ vykríkla teta Gitka s potešením. „Neokradli te v obchode, ale doma.“
  „Ale vedže netárejte, doma mámo šicko naporädku, nyšt nám nechýbí.“
  „Ba veraže chýbí,“ začali sa pochechtávať okolostojaci dedinčania. „Zdravý rozum!“
  Peter od Petríka sa bezradne poškrabkával za uchom. Asi mu prasa stálo na kábli alebo sa mu bez ostrého náboja otupilo myslenie, kým pochopil. „Sabotáž... vo vlastnom dome... diavky vegetariánky a zastrelenia prase se napchává kelom v chliave...“
  „Nahaj teráz tak,“ chlácholila ho teta Gitka, keď schytil veľkú plechovú naberačku od kotla a hotoval sa domov, narobiť poriadky. „Any tofu z brokolicó se neja takia horúcia ak se navarí. Ulap nožík a zaklaj to prase klasickým spósobom. A potom, kod se večer vrátýš domó s výslužkó, polož šerstvia škvarky vedle toho tofu na stval. A jä ty garantujem, že do rana zmiznú a do pondelka se aj plnia patrony najdú. Ešte se taký vegetarián nenarodyl, ša by si na šerstvych škvarkoch nepochutil.“
  Zuzana Široká

Kašírovanie je technika, pri ktorej sa dajú vytvárať rôzne trojrozmerné diela, čo sa deťom veľmi páči. Lepidlo si vyrábame z vody a múky a môže sa začať majstrovať. Šikovnými detskými rukami vznikli rôzne zvieratká ako, bociany na komínoch, biely oblak s lietajúcimi motýľmi a veselé sliepočky. Mesto Revúca nám umožňuje zúčastňovať sa výtvarnej súťaže venovanej divadlu. Pravidelne tam posielame svoje výrobky. Aj v tomto roku sa môžeme pochváliť prvou cenou, ktorú získali naše žiačky Kajka a Emmka za Alicu v krajine rozprávok zhotovenú kašírovaním. Už teraz sa tešíme a rozmýšľame, čo spolu vytvoríme.
Mgr. Ľ. Klimentová

 {oziogallery 814}

V dobrom svetle sa im ukázali jarné posily Vitalij Babik a Ivan Petruk a mali by tak pomôcť Rožňave udržať si miesto pre postup do III. ligy. Slabo začali majstráky obidvaja naši zástupcovia V. ligy - K-G. Dobšiná prehrala doma pomerne vysoko s Malou Idou a neškodní boli i Gemerskohôrčania v Ťahanovciach. 

IV. LIGA JUH – 19. kolo: 

1.4.2017 o 15.30 MFK Rožňava - Rudňany 5:0 (2:0), G: F. Kovács 3, M. Gere, J. Fugúr. ŽK: M. Gallo - Čuj, Turčánik, Bolcár. R: Želizňák - Somosi, Konečný, D: A. Szabo, Di: 350.  

2.4.2017 o 15.30 Čaňa - Krh. Podhradie 6:1 (2:0). G: Hanzeľ 4, Klimek a Lipnický po 1 – R. Kuzma. ŽK: 0 - Mészner. R: Jasečko - Baldovský, Olejník. DS: Popik, Di: 150. 

V. LIGA K-G 15. kolo: 

2.4.2017 o 15.30 MFK Dobšiná - Malá Ida 2:4 (1:2). G: Repel, Putnocký - Leško 2, M. Seman, Ľ. Seman. ŽK: Repel – 0. R: Frank - Zemčák, Mikloško. DS: Kubánka, Di: 150. 

2.4.2017 o 15.30 MFK Ťahanovce - Gemerská Hôrka 3:1 (3:0). G: Sasák, Timura, Tomko – V. Kováč. ŽK: Tóth, Timura – Szkokan, Hruška,R: Šoltés - Alexa, Šimková, DS: Koščo, Di: 100. 

Netrpezlivo sa očakával i vstup hráčov I. triedy

do jarných majstrovských zápasov. Tesne pred začiatkom súťaže poriadny rozruch spravili Vlachovčania, ktorí vystúpili zo súťaže, ktorí však dlhé roky robili všetko pre svoju záchranu v nej. Slanská dolina je tak popri Nižnej Slanej ochudobnená o ďalšiu obec bez futbalových zápasov. A to je veľký úder i pre okresný futbal. V 6. kole však o najväčšie prekvapenie sa postarali hráči Tatrana Betliar, ktorí nastúpili v nedeľu na ihrisku v Krásnohorskej Dlhej Lúke proti lídrovi súťaže. Doma s nimi na jeseň hladko prehrali, ale dnes si všetko vynahradili. Aj keď domácim nehral najlepší strelec súťaže po jeseni Roland Klinko, pretože prestúpil do Smolníka, výsledok je nielen pre fanúšikov domácich pomerne veľkým prekvapením. Sklamanie zažili aj futbalisti Rožňavského Bystrého v zápase v Honciach. Napriek tomu, že si hneď vypracovali sľubný náskok dvoch gólov, súper z dvoch náhodných protiútokoch dvakrát skóroval a vyrovnal stav stretnutia na 2:2. Hostia ani z množstva vyložených šancí už potom neskórovali.

Krásnohorská Dlhá Lúka - Betliar 2:4 (0:0). G: A. Kovács, Parditka - R. Fabián 2, I. Lorinc, P. Hricko, ŽK: K. Albert - 0, R: Szor - Martinko, Mikulec, DS: O. Vysoký.: Di: 100. Honce - Rožňavské Bystré 2:2 (0:2). G: O. Varga, Dzureň - Bubenčík 2, ŽK: P. Gere, Klenár, J. Pástor, Vranec, R: L. Gyenes - Iglai, Marton, DS: Bodnár, Di: 80. Drnava - Kružná 2:0 (0:0). G: J. Maliňák, K. Šoltés, ŽK: J. Maliňák - R. Garan, Majoroš, ČK: Majoroš, R: J. Gyenes, A. Farkaš, Šimčák, DS: Šmelko, Di: 150. Bohúňovo - Rudná 4:1 (3:0). G: Lipták, Csoto, Kubík, Šimon (vlastný) - A. Hanzlík. ŽK: 0 - Galajda, R: P. Galík - Nemčko, T. Gyenes, DS: Bobrík. Di: 50. Vyšná Slaná - Dlhá Ves 1:0 (0:0). G: Krásný, ŽK: bez kariet, R: Poťmák - R. Farkaš, Rási, DS: F. Drenko. Di: 60.

(MG od)

Aktívne hrával najmä v Baníku, neskôr v Magnezite Jelšava. Od roku 1970 pôsobil 22 rokov ako rozhodca, neskôr ako delegát stretnutí, kde na rôznych stupňoch súťaží absolvoval viac ako 1 200 zápasov. Do roku 1996 bol predsedom ObFZ Rožňava, kde za svoj najväčší úspech považuje vydarenú organizáciu finále Československého pohára medzi Spartakom Trnava a Spartou Praha v roku 1986 v Jelšave. Od roku 1997 člen Rady SsFZ a člen VV a Rady ObFZ v Rimavskej Sobote, kde až do roku 2013 vykonával aj funkciu predsedu odvolacej komisie. Za prácu vo futbale bol okrem iného ocenený aj pamätnou medailou SFZ – pri príležitosti jeho životného jubilea – 70 rokov.
Gratulujeme nášmu krajanovi Ondrejovi Mladšiemu z Gemera k udeleniu Zlatého odznaku SFZ a želámu mu ešte hodne zdravia a potešenia zo športových úspechov svojich nasledovníkov.

(Zdroj: sfz.sk)

MG od

V rámci prednášok sa návštevníci zoznámia s gemerskou časťou Bodvianskej pahorkatiny (Gemerská pahorkatina), so spôsobom a výsledkami výskumu na tomto území a jej vtáčími obyvateľmi ešte detailnejšie a naučia sa mnohé z nich rozlišovať nielen podľa vzhľadu, ale aj spevu a iných zvukových prejavov. Dĺžka prednášky je 60 minút a prednášať bude RNDr. Monika Gálffyová, biologička Gemersko-malohontského múzea a autorka výstavy. Vstupné na každú prednášku je 1.- €.
Program:
1. prednáška - 12. apríl 2017 (streda), 16:00 – 17:00: O Gemerskej pahorkatine a spôsobe výskumu
Spoznajme vtáky lúk a pasienkov (strnádka obyčajná, škovránok poľný, slávik obyčajný, dudok chochlatý, chrapkáč poľný a ďalší)
2. prednáška - 19. apríl 2017 (streda), 16:00 – 17:00: Hniezdiče, migranti a ostatní (o výsledkoch výskumu)
Spoznajme vtáky lesov, okolia vôd a obcí (penica čiernohlavá, červienka obyčajná, tesár čierny, sova dlhochvostá, kuvik obyčajný a ďalší)
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Martina Mareková

Sviatky jari
Atmosféra blížiacej sa Veľkej noci v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bude umocnená jarmokom tradičných veľkonočných ľudovoumeleckých výrobkov, ktorý potrvá od 5. do 7. apríla. V nedeľu 9. apríla zaplnia strom v centre Hrachova stovky veľkonočných vajíčok, ku ktorým môžete pridať aj tie vaše.

Muzikál a divadlo
Počas veľkonočných sviatkov je na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina. Predstavenie v podaní profesionálneho Mestského divadla Actores z Rožňavy s veľkou výpravou, mimoriadne krásnou, prepracovanou a chytľavou hudbou s prvkami orientu, podmanivými svetelnými efektmi a nádhernými kostýmami si môžete pozrieť 16. apríla v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V sobotu 22. apríla bude Dom kultúry v Hnúšti dejiskom divadelnej komédie Les, ktorá nastoľuje aktuálne témy vypočítavosti, intríg i meniacich sa hodnôt. Ohniskom divadelnej hry je spor o les, ktorý pre bohatú majiteľku panstva Raisu Gurmyžskú predstavuje iba šancu ako rozmnožiť majetok a získať mladého milenca a pre obchodníka Vosmibratova je iba biznisom.
Tri letušky v Paríži je už 50 rokov jednou z najúspešnejších komédií a v nedeľu 30. apríla zavíta aj do Rimavskej Soboty. Dej sa točí okolo úspešného parížskeho architekta, ktorý si chce užívať výhody ženáča, no do svadby sa nehrnie. Je fanúšikom letušiek a udržiava spoločnú domácnosť s tromi snúbenicami súčasne ale iba do chvíle, kedy v letovom poriadku nastanú zmeny.

Šport a turistika
Už po siedmy krát si priaznivci stolného tenisu zmerajú sily vo Veľkonočnom turnaji dospelých, ktorý sa koná v sobotu 8. apríla v Klenovci.
Nielen pre milovníkov terénnych vozidiel je určené podujatie Offroad Tisovec, ktoré začína 20. apríla registráciou posádok od 14:00 hod. a pokračuje po 20:00 hod. promo jazdou mestom. Medzitým je pripravený sprievodný a kultúrny program. Nasledujúce dva dni budú plné dobrodružstva a adrenalínu na tratiach v teréne počas denných okruhov a v nedeľu 23. apríla na divácky zaujímavom triale v časti Dolinka.
Na svoje si prídu aj turisti, ktorí sa môžu v sobotu 22. apríla pridať k výstupu na Hradovú so štartom v Tisovci alebo o týždeň neskôr 30. apríla k výstupu na Sinec pod názvom Sto jarných kilometrov. Pešia túra s cieľom pri horárni pri Fabovi je stretnutím susedov z obcí Lehota nad Rimavicou, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo a Rimavské Zalužany a širokej verejnosti, ktorá chce stráviť nedeľu v prírode.

Na ľudovú nôtu
Na Salaši Zbojská sa bude oslavovať sviatosť ovčiarstva a vy môžete byť pri tom. V sobotu 22. apríla je pre verejnosť pripravená spoveď valachov, prvé vyháňanie oviec na pašu, magické úkony na Juraja a animácie pre najmenších spojené s valaskou kultúrou. Okrem kultúrneho programu a večernej zábavy si môžete pochutnať aj na dobrotách valaskej kuchyne, medzi ktorými nebude chýbať pečená baranina, halušky, baraní perkelt či šúľance.
Pár dní predtým aj potom sa uskutočnia regionálne súťaže, a to 20. apríla v Hnúšti zameraná na choreografiu detských folklórnych súborov a spev sólistov ľudových piesní a 29. apríla v Klenovci zameraná na choreografiu folklórnych súborov z okresov Rimavská Sobota a Revúca.
Sobota 29. apríla bude v Klenovci aj dňom 1. Gemersko-malohontskej ľudovej tancovačky, počas ktorej sa naučíte niekoľko ľudových tancov pod vedením Marianny Svoreňovej a Vlada Michalka. Po škole tanca bude pokračovať voľná zábava.
V susednej obci Kokava nad Rimavicou sa môžete o deň neskôr (30.04.) tešiť na pravú májovú veselicu, ktorá bude nasledovať po stavaní mája. A nebude chýbať ani bozkávanie pod čerešňou...

Rôzne
Na nedeľu 30. apríla sú plánované aj ďalšie podujatia - koncert Nedvědovcov s kapelou v Revúcej a Oždianska grilovačka s večernou zábavou v Ožďanoch.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová

Prvé festivaly absolvoval ešte len v decembri minulého roka, a už získal štyri ocenenia. Tri v Indonézii na World Documentary Awards, ktoré si autori prevzali na ostrove Bali a cenu Hollywood International Independent Documentary Awards v USA.

„Tvorcovia filmu sú už niekoľko rokov porotcami krajskej súťaže amatérskeho filmu Cineama, ktorú organizuje pre Košický kraj Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave," hovorí Anežka Kleinová, manažérka kultúry GOS, a dodáva, „aj tentokrát k nám zavítajú pri príležitosti súťažnej prehliadky a v predvečer jej konania osobne uvedú svoj najnovší dokument z exotickej Afriky a určite sprostredkujú zážitky aj spoza kamery."

V doterajšej tvorbe sa autori zameriavali skôr na domáce prostredie, vo svojich krátkometrážnych filmoch zachytili netradičné preteky na tradičných saniach - krňačkách (Na hrane), život pastierov oviec (Bača Jano Červeň), krásu horských lúk a pasienkov a život človeka v súlade s prírodným prostredím (Poľana). Ich tvorba od začiatku získava nielen divácku priazeň, ale aj ocenenia porôt na medzinárodných filmových festivaloch. Myšlienka presťahovať kameru zo stredoslovenských kopcov až na africký kontinent začala Ľubomírovi Viludovi vŕtať v hlave po tom, čo sa vrátil z prvého zájazdu v Keni. „Poňali sme to tak, že cez nami vymyslených sedem hriechov a výpovedí ‚afrických Slovákov‘ zdokumentujeme priepastný rozdiel medzi naším a ich svetom,“ hovorí Ľubomír Viluda a pokračuje, „aj my sme pri stretnutí s týmto svetom, napriek všetkým dostupným informáciám, utrpeli kultúrny šok. Turisti z jednej z najrozvinutejších krajín tohto kontinentu poznajú len safari a luxusné rezorty. Pravá tvár Afriky je však niekde inde."

Dokumentárny film Sedem hriechov civilizácie rozpráva o strete dvoch odlišných svetov a civilizačných hriechoch, ktoré nezvratne ovplyvňujú naše životy. Slovenskí dokumentaristi film nakrúcali počas uplynulých štyroch rokov najmä v Keni. Hlavnými hrdinami filmu sú však najmä Slováci, ktorí v Keni našli svoj trvalý či prechodný domov alebo do tejto africkej krajiny prichádzajú ako turisti. Sú tak konfrontovaní s teroristickými útokmi či klimatickými zmenami, ktoré už nie sú len problémom budúcnosti. Navyše, Európou sa prevalila migračná vlna tsunami a nastal problém. Dnes je to náš spoločný problém. Film tak hľadá odpovede na otázky, čo môžeme urobiť, aby títo migranti mohli a hlavne chceli zostať doma, tam pracovať a žiť lepšie ako doteraz.

Vstup voľný.

A.K.

nezastupiteľné miesto v rozvoji turizmu a agroturistiky. Ovečky sú výnimočné aj tým, že poskytujú až štvorakú úžitkovosť, a síce mlieko, mäso, vlnu a jahňatá. Na Slovensku sa chovatelia oviec zameriavajú hlavne na produkciu ľahkých, tzv. veľkonočných jahniat. Napriek stagnujúcim a relatívne nízkym cenám je domáci dopyt po ovčom mäse nízky. Podľa údajov ŠÚ SR sa spotreba ovčieho mäsa na jedného obyvateľa znížila z 0,16 kg v roku 2009, na 0,13 kg v roku 2013, pričom v roku 2011 dosahovala len 0,11 kg.Výsledkom nízkeho domáceho dopytu a takmer monopolného postavenia talianskych odberateľov je najnižšia cenová úroveň ľahkých jatočných jahniat v rámci celej Európskej únie.Úžitkovosť zo striže vlny sotva pokrýva náklady na samotné strihanie. Chovateľov oviec tak drží nad vodou najmä mliečna úžitkovosť, ktorá má vďaka populárnosti výrobkov z ovčieho mlieka rastúci trend.

Slovenský paradox
Hoci sú medzi talianskymi, rakúskymi, tureckými či maďarskými výkupcami mäsa považované slovenské veľkonočné jahňatá za top triedu, na pultoch slovenských supermarketov ich takmer nenájdete. Ročná produkcia slovenských veľkonočných jahniat je pritom takmer 120000 kusov.
Paradoxom je, že niektoré supermarkety ponúkajú pod názvom veľkonočné jahňatá mladé výkrmové kusy, dovezené najčastejšie z Nového Zélandu alebo iných krajín južnej pologule. Už pri krátkom zamyslení sa si spotrebiteľ môže uvedomiť, že v čase našej Veľkej noci je v týchto krajinách práve hlboká jeseň, a teda čas, keď u oviec ako monoestrického zvieraťa (má obdobie párenia iba raz ročne) práve prebieha tzv. bahnenie alebo inak aj ruja. Gravidita oviec trvá 145 - 160 dní, a tak sa prvé naozaj „veľkonočné“ jahňatá môžu na Novom Zélande narodiť niekedy v septembri až v októbri. Toľko základná abeceda chovu oviec.

Unikátne mäso
Mäso veľkonočných jahniat je ozajstným výživovým unikátom a gastronomickým skvostom. Jeho výnimočnosť však nespočíva v názve, ale v zložení a obsahu,ktorý je daný tým, že tieto mladučké jahňatá sa ešte nepásli a konzumovali iba vysoko hodnotné materské mlieko.Ide o kvalitné biele mäso, veľmi jemné, dobre stráviteľné, čím spĺňa aj tie najprísnejšie požiadavky na zdravú, plnohodnotnú výživu. Vzhľadom na vysoké biologické, pritom dietetické hodnoty má jahňacie mäso miesto aj na stole ľudí s prísnou diétou. Okrem svojej typickej vône,chute a dobrej stráviteľnosti sa jahňacie mäso vyznačuje vysokým obsahom dôležitých aminokyselín, vitamínov, minerálnych látok.
Vďaka svojmu zloženiu priaznivo ovplyvňuje hladinu cholesterolu a je vhodné aj pre bezlepkovú diétu. Už iba nepatrných 100 g jahňacieho masa pokryje 30 – 40% odporučenej dennej potreby bielkovín, 23% odporúčanej dennej potreby zinku, 56% odporúčanejdennej potreby vitamínu B12,27% odporúčanej dennej potreby aminokyseliny niacinu (vitamín B3).

Ako rozoznať skutočné veľkonočné jahňa
Tu je niekoľko zásad, ako sa nenechať dobehnúť a nekúpiť namiesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu.

• Pôvod mäsa – v každom prípade musí byť z našich zemepisných šírok. V podstate akýkoľvek iný ako slovenský pôvod je vysoko podozrivý, nakoľko takmer všetky okolité štáty nakupujú jahňacinu a Slovensko vďaka nízkemu dopytu a relatívne vysokej produkcii je takmer výhradným exportérom veľkonočných jahniat.
• Veľkosť a hmotnosť jahňaťa – tá závisí aj od plemena ovce, ale aj od času veľkej noci, keďže ten je pohyblivý a riadi sa cirkevným kalendárom, narozdiel od oviec, ktoré svoje bahnenie a graviditu neriadia podľa žiadneho kalendára, ale výlučne podľa klimatických podmienok. Celé veľkonočné jahňa má tak priemernú hmotnosť (v mäse) v rozmedzí 5-8 kg.
• Farba mäsa – mladé, mliečne jahňa má na povrchu bledučkoružovú farbu. Tmavá, sýtočervená farba určite nepatrí jahňaťu, ktoré má vek 4-6 týždňov. Rovnako aj farba tuku je číra, biela, takmer priesvitná. Farba mäsa na reze je rúžová, podobná bravčovine.
• Tuk– vyskytuje sa iba v obmedzenej miere v oblasti stehna, chrbta a pliecka. Má jemnú konzistenciu. V žiadnom prípade sa u mladých jahniat nemôže vyskytovať vnútrosvalový tuk, teda tzv. prerastanie.
• Chuť a vôňa mäsa – chuť je jemná, nie príliš výrazná, bez pachutí, s nádychom mliečnej alebo smotanovej príchute. Vôňa jahňacieho mäsa je v pravom slova zmysle vôňou. Je to typická, ťažko opísateľná zmes vôní mlieka, čerstvého mäsa, lúčneho sena.
• Predajca – ak neviete s určitosťou zistiť pôvod mäsa a spoliehate sa iba na informáciu od predajcu, kupujte u osvedčeného mäsiara.Zaručene slovenskú jahňacinu nájdete napríklad na e-shope www.masodomov.sk
• Cena- za celé veľkonočné jahňa tento rok (2017) osciluje okolo 10.- € . Pre tých, ktorým by sa táto cena zdala privysoká, trochu faktov. Cena, ktorú utŕži farmár za jahniatko,je v skutočnosti pod 3.- € za kg živej váhy. Takmer 50% hmotnosti však tvoria nezúžitkovateľné časti (koža, hlava, vnútornosti, krv a iné), k tejto cene treba ešte prirátať cenu za porážku, spracovanie odpadu, dopravu, stratu vychladením, obchodnú maržu a DPH. Farmár z utŕženej ceny musí zaplatiť všetky náklady na chov ovečky počas celej zimy, keď sa nepásla a bola v maštali. Navyše jahňacina je čisté, vysokokvalitné mäso, takmer bez tuku, šliach, krvavých orezov –inak povedané, z 1kg kúpenej jahňaciny skončí na vašom tanieri 1kg mäsa, nič z nej neorežete, podobne ako napríklad z čistého hovädzieho stehna či sviečkovej.

Spracoval: Ing.Boris Halaj