Škola bola postavená pri evanjelickom kostole. Postavená miestnosť nebola veľká, mala rozmery 4 x 3 x 2,5m. Múry boli z hliny a hrúbka stien mala 50 cm. Steny boli vlhké a osvetlené z dvoch strán. V roku 1906 bola prevedená oprava školy, zvlášť trieda, ktorá bola tesná. Prvým učiteľom na začiatku 20. Storočia bol Mikuláš TOMČÁNY. V roku 1910 Daniel PAKAN. Dňa 15.9.1912 cirkevným konventom bol zvolený Dezider KESZY, učiteľ z Markušky. Dňa 6.decembra sa vzdal pre nemoc učiteľovania.

Dňa 9.júla 1922 nastúpil Vojtech VÁLINT, učiteľ zo Slavošoviec, ktorý dňa 1.októbra 1922 musel nastúpiť na vojenskú službu. Po ňom nastúpil 1.decembra 1922 Ladislav POLOMSKÝ, slavošovský učiteľ. V tej dobe mal 65 žiakov, 33 chlapcov a 32 dievčat. Vyučoval v jazyku slovenskom podľa zákona Československej republiky.

Zaujímavosťou bolo, že cez prázdniny bol cirkevný učiteľ povinný vykonávať služby božie v kostole, pohrabať dvor i cintorín. Náboženstvo na škole bolo povinné.

V ľudovej škole mendíci mali za povinnosť každé ráno nanosiť učiteľovi drevo, vody, očistiť topánky aj pomáhať zvonárovi pri zvonení. Jeho povinnosť bola v kostole za organom mechy ťahať. Pred Vianocami od pani rechtorky roznášať vianočné oblátky do takzvaných lepších domov. Z pamäti sa zachovalo ako mendík meno Ján Dóbis.

Školu každý rok navštevoval školský inšpektor, ktorý na konci roka vyhodnotil činnosť školy a učiteľov. Stredobodom pozornosti boli deti, ako vrchol tvorstva, ktorý sa však k pravej ľudskosti môže dostať iba vzdelaním a výchovou. Škola sa má sprístupniť všetkým bez rozdielu stavu a rodu, všetkých je treba učiť všetkému. Škola má byť dielňou ľudskosti a má viesť človeka k tomu, aby neveril len sebe ale aj iným, lebo je zodpovedný za svojich blízkych.

Do roku 1924 chodili deti do školy spolu evanjelici s katolíkmi. Od 1.septembra 1924 bol prijatý ďalší učiteľ, zvlášť pre katolícke deti. Školská budova pre 65 žiakov bola dlhá 6 metrov, široká 5 metrov a 3 metre vysoká. Vchod do učebne bol priamo zo dvora bez predsiene. Lavice boli dlhé pre 6-8 žiakov. Knižnica obsahovala 25 zväzkov, ale neviazaných. Učiteľ bol Ondrej Válint. Učebné pomôcky, ktoré na škole boli: Mapa Československa, štátny štít, slovenská hymna, tri fyzikálne pomôcky (meter, krieda a kilové závažie).

Ladislav POLOMSKÝ zomrel v roku 1926 a je pochovaný na Štítnickom cintoríne.. Vdova po učiteľovi vyučovala do 10. novembra 1927, kedy odišla do dôchodku, ktorý predstavoval 500 korún. Školu navštevovalo 68 žiakov. Knižnica pre učiteľov obsahovala 17 zväzkov a pre žiakov 38 zväzkov.

18. decembra 1927 nastúpil učiteľ Eugen CELDER z Lipovca. V roku 1928 chcela obec, aby škola bola odovzdaná štátu, s čím seniorát v Štítniku nesúhlasil. Zapísaných do školy bolo 80 žiakov, zriadených bolo 7 ročníkov v jednej triede. Bolo zavedené striedavé vyučovanie: doobeda – mladší žiaci, poobede – starší žiaci.

24. apríla 1928 bola škola premenovaná na Evanjelickú ľudovú jednotriednu slovenskú školu v Rekeni. Sponzoring existoval už v tej dobe, keď firma Juraj Schicht darovala škole 12 historických obrazov. Rozpočet školských výdavkov sa nerobil. Výdavky boli uhrádzané zo zápisného a z príspevkov od katolíckych detí. Školu čistili deti a denne donášali drevo na vykurovanie. Tlačivá nakupovala politická obec.

V roku 1929 v škole bolo zapísaných 76 žiakov a 12 opakujúcich. Musela byť zavedená dvojzmenná prevádzka. Školská budova nevyhovuje, tvorí ju učiteľský byt o 2 izbách a učebňa s rozmermi 6 x 7 x 2,8 metrov, okná na ľavej strane jedno a na pravej strane 2 okná.

Aby deti chodili na čas do školy, mendík pred ôsmou hodinou zazvonil, aby sa naučili riadne chodiť do školy. Zachovaná je z tej doby fotografia s učiteľom Celderom a žiaci: Elena Fábianová, Elena Kožárová, Ondrej Čapó, Mária Benková, Zuzana Kravecová, Elena Kravecová, Peter Hlaváč, Ján Fábian a Ján Hlaváč.

Vojtech Válint zomrel v Rožňave dňa 20.marca 1930.

V roku 1931 bolo zapísaných 95 žiakov. Vyučujú dvaja učitelia, jedna trieda v katolíckej škole. Celder v roku 1931 odišiel na školu v Brdárke. Po jeho odchode nastúpil Pavel SIVÁK a po troch mesiacoch Andrej SKOKAN. 1.februára 1932 nastúpil Adolf SLÁVIK. V školskom roku 1931/1932 bolo zapísaných 95 detí. Škola sa rozšírila o katolícku školu, kde v nižších triedach zostal učiť Andrej Skokan. 1.decembra 1932 bol zvolený za druhého učiteľa Ladislav JÓZSA – absolvent gymnázia v Rožňave, od tej doby sa vyučovalo v miestnosti katolíckej školy.

V roku 1933 bolo zapísaných 107 žiakov. Na základe výnosu ministerstva školstva zriadená bola I. a II. dočasne postupná trieda pre všetky školopovinné deti v Rekeni a tým súčasne zanikla 2.triedna ev.a.v. ľudová škola. Škola sa stala expozitúrou štátne ľudovej školy v Rudnej. Školský rok 1933/1934 sa začal dňa 4.septembra 1933 so 107 žiakmi. V septembri 1933 nastúpili svoje miesto Anton PAVLÍK a Irena MEDUNOVÁ, obidvaja výpomocní učitelia. Správu školy viedol Stanislav SMÍTKA, správca štátnej ľudovej školy.

Anton PAVLÍK nar. 20.septembra 1912 v Betliari, prišiel z Rožňavy a vyučoval II.triedu expozitúry v Rekeni. Od roku 1935 dočasne viedol správu expozitúry.

Irena MEDUNOVÁ, nar. 16.júna 1916 v Sebranicích u Boskovic na Morave, prišla z Hrušovan, okres Topoľčany. V roku 1933 nastúpila na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rekeňa. V roku 1934 dostala miesto na Morave. Na miesto Madunovej bola ustanovená Mária HUTOVÁ, nar. 25.augusta 1912 v Bílsku u Litovle na Morave. Absolvovala štátnu pedagogickú akadémiu v Brne. 30.júna 1934 nastúpila ako výpomocná učiteľka na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rakovnica. Škola mala v tom čase 109 žiakov.

Od 15.januára do 30.marca 1935 zásluhou Okresnej pečlivosti o mládež v Rožňave a miestnej politickej obce bola zavedená mliečna akcia. 36 detí dostávalo denne ¼ litra mlieka. Pre 12 žiakov bola zakúpená zimná obuv, 25 žiakov bolo zaočkovaných proti záškrtu.

Anton PAVLÍK odišiel 1.októbra 1936 na vlastnú žiadosť do Veľkej Polomy. Na jeho miesto bol ustanovený Štefan KVAKA. Z roku 1935 sa zachovala modrá okrúhla pečiatka s Československým štátnym znakom s nápisom: „Štátna ľudová škola v Rudej, expozitúra v Rekeni“.

Štefan KVAKA sa narodil 14.decembra 1914 v Malej Vieske, okres Košice. Po absolvovaní štátneho koedukačného učiteľského ústavu v Prešove 14.októbra 1935 nastúpil na miesto výpomocného učiteľa na štátnu ľudovú školu v Rekeni. Dňa 17.marca 1936 po ochorení na pľúcnu nemoc bol uznaný za neschopného služby a na jeho miesto nastúpil Jozef KOJAN.

Jozef KOJAN, narodený 1.januára 1915 v Brannej, politický okres Třeboň v Čechách. Bol praktikantom na II.štátnej škole v Jihlave. 16.apríla 1936 bol ustanovený výpomocným učiteľom na štátnej ľudovej škole v Rudnej, expozitúra v Rekeni. Vyučoval druhú triedu. Počet žiakov v škole bol 106. Od 27.júla 1936 druhú triedu viedol

Ján ŠAGÁT. Obidve triedy sú umiestnené v štátnych budovách ev. a v.cirkevnej školy I.trieda, v rímko-katolíckej škole II.trieda. Štefan Kvaka zomrel 20.mája 1936, je pochovaný vo svojom rodisku v Malej Vieske pri Košiciach.

V decembri 1935 bola vykonaná ošacovacia akcia, na ktorú prispela Okresná pečlivosť pre mládež pre 18 detí. Dva razy do roka sa deti zúčastnili filmového predstavenia v Rožňave. V roku 1936 sa učitelia pokúsili založiť rodičovské združenie, ale nestretlo sa to s pochopením rodičov, ktorí neprejavili záujem o túto činnosť.

Ján ŠAGÁT, narodený 14.mája 1914 v Bukovci politický okres Brezno nad Hronom. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Banskej Bystrici bol výpomocným učiteľom V. štátnej ľudovej školy v Košiciach. Prišiel z Veľkej Lomnice. Dňa 1.septembra 1936 nastppil ako učiteľ čakateľ na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rekeňa. 1.októbra 1937 nastúpil na prezenčnú službu. V tom čase ho zastupovala Valéria VESELÁ. Na jeho miesto neskôr nastúpil Andrej HRONEC.

V roku 1936/1937 učiteľka I.triedy Mária HUTOVÁ učila v Rekeni. 6.septembra 1937 odišla na vlastnú žiadosť na štátnu meštiansku školu v Modrom Kameni. Na jej miesto nastúpila Alžbeta PAULÍNYOVÁ. Na škole bolo 107 žiakov.

Alžbeta PAULÍNYOVÁ, sa narodila 7.februára 1915 v Lučenci, politický okres Lučenec. Absolvovala jednoročný abiturienský pedagogický kurz v Prešove pre ľudové školy. Do Rekeni prišla v septembri 1937 z Drahovej, politický okres Rimavská Sobota.

Andrej HRONEC, narodený 6.decembra 1916 v Gočove, politický okres Rožňava. Vzdelanie získal na Československej štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V roku 1939 bol Andrej Hronec pridelený ako výpomocný učiteľ do Rejdovej.

Počas mobilizácie v roku 1938 sa nevyučovalo a učebné miestnosti boli prepožičané pre potreby vojska. Viedenským rozsudkom bola postihnutá aj naša obec. Bane v Rudnej , kde pracovala väčšina mužov, boli oddelené demarkačnou čiarou a pripojené k Maďarsku. Slovenskí učitelia odišli do Rejdovej a Štítnika. V škole bolo zapísaných 118 žiakov.

1.februára 1939 bol ustanovený ministerstvom školstva a národnej osvety slovenskej krajiny v Bratislave ako výpomocný učiteľ školským inšpektorátom v Dobšinej a poverený správou školy, ktorá takto prestala byť expozitúrou bývalej štátnej ľudovej školy v Rudnej, Pavol KLOBUŠNÍK.

Pavol KLOBUŠNÍK sa narodil 10.marca 1916 vo Vlachove, politický okres Dobšiná. Absolvoval Pedagogickú akadémiu v Bratislave. Do Rekeni nastúpil z ľudovej školy v Mučíne pri Lučenci. 28.februára 1939 odišiel do vojenských služieb.

Víchrica 2.svetovej vojny sa prehnala aj našou dedinou. Školské vyučovanie bolo v maďarskom jazyku, výuka nebola pravidelná. 14.3.1939 nastúpil do školy Dezider MIHÁLIK, ktorý tiež musel nastúpiť na vojenskú službu. Z toho dôvodu ani školská kronika nebola vedená. Po čiastočnej konsolidácii pomerov sa začalo vyučovať 7.februára 1945. Vyučovať začal Dezider Mihálik, správca školy, ktorý sa dňa 27.januára 1945 vrátil z vojny.

Dezider MIHÁLIK sa narodil 14.augusta 1912 v Rožňave. Absolvoval jednoročný abiturienský kurz učiteľský v Prešove. Bol učiteľom na obecnej ľudovej škole v Rožňavskom Bystrom. V roku 1945 bol ustanovený zmocnením Povereníctva SNR pre školstvo Ondrej FERENC-Chochol. Na škole bolo 106 žiakov.

Ondrej FERENC-Chochol narodený 16.januára 1916 v Gočaltove okr. Rožňava. Pôsobil na jednoročnej hospodárskej škole v Rimavskej Sobote, kde bol triednym učiteľom. 28.septembra 1946 nastúpila Mária BULKOVÁ. Správu školy vedie Dezider Mihálik. Počet žiakov na škole bol 108.

Mária BULKOVÁ sa narodila 30.novembra 1925 v Opatovciach, okres Trenčín. Štúdium ukončila na Rehoľnej slovenskej dievčenskej učiteľskej akadémii uršulínok v Bratislave. 31.augusta 1945 bola ustanovená dočasnou učiteľkou na štátnej ľudovej škole v Rekeni. V septembri 1946 bola zavedená elektrina do štátnej ľudovej školy. Tento názov bol zavedený v roku 1945. Nakoľko v tejto dobe nebolo možné stravovanie učiteľov v obci, obec rozhodla, že stravu učiteľom budú poskytovať rodičia žiakov.

7.marca 1947 odchádza Dezider Mihálik na ľudovú školu v Lúke nad Váhom. Riaditeľstvo školy preberá Mária Bulková. 11.apríla 1947 prichádza na miesto Dezidera Mihálika Ondrej GALATA. Na škole prestalo striedavé vyučovanie.

Ondrej GALATA sa narodil 26.marca 1926 v Rožňavskom Bystrom, ukončil meštianskú školu v Dobšinej a od 11.apríla 1947 začal vyučovať na štátnej ľudovej škole v Rekeni. Vyučuje II.triedu. II.trieda kvôli bezpečnosti má podopretý strop. Za daždivého počasia voda pretekala do triedy. V škole bolo 100 žiakov. Po odchode Galatu nastúpil 1.septembra 1947 Jozef DINDA.

Jozef DINDA sa narodil 28.marca 1918 v Spišskom Podhradí. Ukončil učiteľskú akadémiu v Spišskej kapitule. Po absolvovaní akadémie nastúpil na štátnu ľudovú školu v Rekeni a je triednym učiteľom v druhej triede. 25.septembra 1947 bola zakladajúca schôdza rodičovského združenia. V roku 1948 bol zavedený povinný 9.ročník pri národnej škole. Mária Bulková odchádza na Strednú školu v Dobrej Súči okres Trenčín. 1.októbra 1948 prichádza na vlastnú žiadosť Ján Dávid. Na škole bolo 97 žiakov. Na žiadosť bol deviatim žiakom povinný 9.ročník odpustený. 4.novembra 1948 vyšlo nariadenie, že všetci žiaci 6.-9. postupného ročníka musia byť zaškolený na strednej škole. 3.januára 1949 odišli všetci žiaci 6.-9. Ročníka na strednú meštiansku školu v Rožňave. 4.novembra 1948 bol predložený návrh na rozšírenie obvodu stredných škôl, pričom Rakovnica pripadla do Rožňavy a Rožňavské Bystré do Štítnika.

Ján DÁVID, sa narodil 10.septembra 1929 v Rožňavskom Bystrom, okres Rožňava. Navštevoval privátnu Obchodnú akadémiu v Košiciach. Dňa 16. októbra 1948 nastúpil na národnú školu v Rakovnici a bol triednym učiteľom v I.triede. 26.septembra 1949 odišiel Jozef Dinda, nastúpil na vojenskú službu. Pridelená bola Oľga MAJBOVÁ.

Oľga Majbová sa narodila 17.marca 1931 v Ochtinej. Ukončila meštiansku školu. Do roku 1949 učila v Rožňave. Od 1.septembra 1949 v Rakovnici. Na škole bolo 68 žiakov. V roku 1950 bolo zakázané vyučovanie náboženstva v školskej budove. Vyučovalo sa však ďalej. V roku 1949 začal vyučovať Ondrej MACÁK.

Ondrej MACÁK, narodený 2.augusta 1929 v Rožňavskom Bystrom, okres Rožňava, ukončil gymnázium v Rožňave. 8.októbra 1949 bol pridelený na Národnú školu do Rakovnice. Je triednym učiteľom v II.triede. 3.januára 1950 z príkazu Okresného národného výboru bola zatvorená II.trieda, lebo hrozilo zrútenie stropu. Druhá trieda sa presťahovala do katolíckej školy. 1. Septembra 1950 namiesto Ondreja Macáka je ustanovený Krajským národným výborom v Košiciach súdruh Štefan NOVOTNÝ na učiteľa a riaditeľa.

Štefan NOVOTNÝ, narodený 16. októbra 1926 v Hrabušiciach, okr. Spišská Nová Ves, absolvoval učiteľskú akadémiu v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní vojenskej základnej služby bol ustanovený ako riaditeľ národnej školy v Rakovnici. Ako prvý zavádza do školy ideologické prvky. V roku 1952 na miesto Novotného nastúpil Michal GAJDOŠ.

Juraj HANUŠTIAK nastúpil 25.augusta 1952, učil spolu s Oľgou Novotnou-Majbovou. V roku 1953 učil Ondrej BENDÍK. V krátkom časovom období sa vystriedali traja učitelia. Na škole bolo 59 žiakov.

1.septembra 1953 nastúpil Mladoň BOŠKO na funkciu riaditeľa školy, od 15.októbra 1953 bola pridelená na školu Irena BOŠKOVÁ rodená Mrázová, manželka súdruha Bošku. V tomto roku bola daná do prevádzky nová škola, ktorej súčasťou bol aj byt pre učiteľa.

Mladoň BOŠKO, narodený 10.mája 1923 v Bodinej, okres Považská Bystrica, absolvoval učiteľskú akadémiu v Banskej Štiavnici. Do Rakovnice bol pridelený z národnej školy Rakovec.

Irena BOŠKOVÁ sa narodila 26.februára 1934 v Dobšinskom Rakovci, okres Rožňava. Absolvovala strednú školu, vzdelanie si doplnila popri zamestnaní. Pracovala ako vedúca obchodu v Spišských Mlynkoch. Mladoň Boško a Irena Bošková pôsobili na škole až do roku 1970. Na škole v tom období počet žiakov sa pohyboval od 60 do 79 žiakov.

Počas materskej dovolenky učiteľky Boškovej v roku 1956 – 1957 zastupovala Mária KOLTÁŠOVÁ, rodáčka z Rakovnice – prvá absolventka gymnázia z Rakovnice. V roku 1960 – 1961 zastupovala Eva ASTRABOVÁ – neskôr Lindáková, obyvateľka Rakovnice.

V povojnových rokoch škola organizovala ľudové kurzy ruštiny pre žiakov a občanov, ktorí si chceli svoje vedomosti z ruštiny rozširovať. Kurzy boli organizované po večeroch, zdarma.

25. marca 1954 v miestnej škole bol organizovaný celodenný metodický deň pre učiteľov základných škôl. Od 1.januára 1954 nastúpili do platnosti nové pravidlá slovenského pravopisu. V roku 1956 škola bola odmenená za školské sporenie fotoaparátom Fokaflex. Cieľom sporenia malo byť vypestovať u žiakov hodnoty peňazí a ich správnemu investovaniu. Škola získala aj premietací prístroj značky Testa-Sound v hodnote 6500 korún za pomoc v rámci skrášľovacej a zveľaďovacej akcie obce.

Premietanie bolo na chodbe školy a zúčastňovali sa na ňom i ostatní občania obce. Škola sa stala spoločenským a kultúrnym centrom v obci. Mimo premietania filmov tam boli organizované zábavy, divadlá i ďalšie spoločenské akcie obce. V roku 1959 bol prijatý zákon, ktorým všetci žiaci dostali učebnice a všetky školské predmety zdarma. Táto prax bola zrušená po roku 1990.

V roku 1959 vznikli osemročné stredné školy a piaty ročník bol premiestnený na Osemročnú strednú školu v Rožňavskom Bystrom. 31. januára 1961 bola zriadená Základná deväťročná škola patriaca pod riaditeľstvo v Rožňavskom Bystrom. Žiaci 1.-5. ročníka z Rožňavského Bystrého, Honiec a Rakovnice boli presunutí do Rakovnice, ostatní do Rožňavského Bystrého. V roku 1956 bola zriadená tretia trieda, v ktorej učiteľkou bola Mária MOLNÁROVÁ, rodáčka zo Štítnika.

V roku 1969 v rámci výmeny kádrov boli učitelia z Rakovnice premiestnení. Mária Molnárová na Základnú deväťročnú školu v Ochtinej, Mladoň Boško a Irena Bošková na Základnú deväťročnú školu v Nadabulej. Riaditeľom školy sa stáva Ladislav HLAVÁČ, ktorý prišiel zo Základnej deväťročnej školy Čierna Lehota. Nepriaznivý vplyv malo pozdné preradenie učiteľských kádrov na školu. Nastúpila učiteľka BODÁKOVÁ, ktorá nemala presné vymedzenie pôsobnosti na škole. Jana Bodáková v roku 1971 odišla do Spišskej Novej Vsi. Namiesto nej nastúpila Eva LINDÁKOVÁ, narodená v Košiciach. Prišla z Rudnej. Súčasne bola poverená ako vedúca školskej jedálne. V školskom roku 1975/1976 učila žiakov 2.ročníka z Rakovnice, Rožňavského Bystrého a Honiec.

Ladislav HLAVÁČ v roku 1974 odišiel do Kunovej Teplice. Miesto neho nastúpila Elena VAŠAŠOVÁ, rodáčka zo Spiškej Novej Vsi. Štúdiá ukončila v Kežmarku. Prišla z Krásnohorského Podhradia. V školskom roku 1975/1976 pôsobila na škole Mária RUDNAYOVÁ z Rožňavského Bystrého a Margita RUSŇÁKOVÁ ako posledné učiteľky, ktoré na škole v Rakovnici pôsobili, nakoľko 30.júna 1977 základná škola v Rakovnici zanikla. Do jej objektu bola premiestnená materská škola.

Materská škola v Rakovnici bola zriadená v roku 1962 v budove Základnej deväťročnej školy. Vychovávateľky Anna Zemanová, Blažena Farkašovská z Betliara, zároveň aj vedúca školskej jedálne. V roku 1975 vychovávateľka v školskej družine Viera Ščehovičová, absolventka pedagogickej školy v Lučenci. Dochádzala z Jelšavy. V materskej škole do roku 2000 pôsobili Oľga Sirkovská (Školníková), Helena Hargalová, Anna Molnárová, Slavomíra Gallová a Edita Gajdošová.

I keď obec Rakovnica je počtom obyvateľov malá, v roku 2000 sme evidovali vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov s prideleným titulom: Dr. – 6 občanov, Ing. – 11 občanov, Mgr.-9 občanov, vedecký titul CsC – 1 občan. Mimo obce, rodáci Rakovnice: Dr. -4 občania, Ing. – 28 občanov, Mgr. – 28 občanov, vedecký titul DrCS – 1 občan, profesor – 1 občan, Dr.h.c. – 1 občan. Pre obec je len na škodu, že takýto občania sa museli kvôli zamestnaniu z obce odsťahovať.

V minulosti deti z roľníckych a baníckych rodín od malička museli pracovať na poli, preto tieto deti chodili do školy väčšinou v zime. Ak niekto vychodil meštianku, bol v očiach verejnosti už pomerne vzdelaný. Do gymnázia sa z chudobných rodín dostal skutočne iba mimoriadne talentovaný a nadaný chlapec. Pre dievčatá bola nanajvýš rodinná, prípadne obchodná škola.

K takýmto nadaným deťom patrili: Juraj Chlebuš, Ondrej Kožár, Genči Ladislav na Hostinci, Popálený Ondrej, Sedlák Ladislav, Fábian Ján. Zo žien prvou maturantkou bola Mária Koltášová – pod Skalicou. Prvou vysokoškoláčkou bola Mária Sabová, rodená Bradáčová. Prvým inžinierom bol Ján Pástor – u Sedláka, Doc. Ing. Ladislav Genči CsC, Profesor Dr.H.C. Ing. Ján Fabian DrCs. a ďalší.

Školská kronika bola vedená od roku 1925. Na začiatku je orazítkovaná okrúhlou pečiatkou modrej farby, v strede s maďarským znakom a nápisom ÁLAMI ELEMI NÉP ISKOLA-REKENE UJ FALU. Je vedená v slovenskom jazyku. Pravdivosť zápisov každoročne overoval, kontroloval a podpísal školský inšpektor s výsledkami kontrol na škole. V priebehu jej vedenia sú pečiatky: Štátna ľudová škola v Rudnej – expozitúra Rekeň, potom Národná ľudová škola v Rakovnici. Kvalita kroniky po roku 1945 sa znížila a bola vedená do roku 1976. Kronika je uložená na obecnom úrade v Rakovnici.

(POKRAČOVANIE)

Ján Bradáč

Želáme Ti ešte hodne zdravia a rodinnej pohody, aby si vo svojej aktivite mohla pokračovať a tým podnecovať najmä mladších seniorov aktívne sa zapájať do spoločných činností.

Dúfam, že nič nepokazím ak prezradím, že si sa narodila 18. augusta 1941 v maličkej dedinke Hanková, ktorá sa nachádza v gemerskej časti prekrásneho Slovenského rudohoria. Po ukončení Základnej školy v Štítniku a JSŠ v Rožňave si úspešne absolvovala  vysokoškolské pedagogické štúdium v Banskej Bystrici, s kombináciou matematika, fyzika a pracovné vyučovanie. Vieme, že väčšinu rokov v aktívnej a úspešnej pedagogickej práci si prežila v Revúcej, najprv ako učiteľka, neskôr vo funkcii riaditeľky školy.

Už v roku roku 1998 si vstúpila do JDS v Revúcej a ujala sa funkcie predsedníčky ZO JDS, vtedy so 136 členmi. V r. 2006 Ťa zvolili za predsedníčku OO JDS Revúca, a tým aj za členku Krajskej rady JDS Banská Bystrica. V nej si veľmi obetavo vykonávala funkciu podpredsedníčky. 

O Tebe sú známe najmä organizačné schopnosti, ktoré si uplatnila v OO JDS Revúca, keď pod Tvojím vedením sa s veľkým úspechom zorganizovali rôzne podujatia. Uvediem iba niekoľko: Stretnutie troch generácií pri pesničkách, Okresné olympijské športové hry seniorov, turistické zrazy a výlety, aktivitu „Ukáž, čo vieš a nauč aj nás“, ktorú vysielala aj STV, Regionálne zvyky Gemera, okresné kolo v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú a mnohé ďalšie. Na úrovni KO JDS si úspešne zabezpečila Celoslovenskú prehliadku v umeleckom prednese seniorov pod názvom „Kukučínova Revúca“ i  Krajské olympijské športové hry seniorov, podieľala si sa veľmi tvorivo na príprave mnohých ďalších podujatí.

Za svoju dlhoročnú aktívnu činnosť v ZO JDS a propagáciu mesta a okresu Revúca si v roku 2017 získala najvyššie ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca. Za Tvoju záslužnú prácu so seniormi Ti bolo udelené aj najvyššie vyznamenanie JDS I. stupňa.

V čase jubilejných osláv pani Zuzke Hmoliakovej poďakovali tiež členovia ZO a OO JDS v Revúcej, KO JDS Banská Bystrica a Ústredie JDS v Bratislave.

Ondrej Doboš

Popritom 25 rokov bol riaditeľom Gemerského župného múzea.  Jemu vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne a prírodné dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o zbierkový fond  počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907. Aj keď bol Fábry profesorom botaniky a profesijne bol zameraný viac na prírodné vedy, načrel do viacerých vedných odborov. Jeho prínos spočíva v oblasti školstva, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúrne dedičstvo a tradície regiónu Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy, ale aj za jej hranicami. 

Katalóg verejnosti 8. septembra 2021 o 16.00 hod. predstaví autorka – Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorí riaditeľka múzea, Oľga Bodorová. Publikáciu do života uvedie jej autorka, ktorá predstaví zakladateľa múzea a jeho všestrannú aktivitu v spoločenskom živote mesta Rimavská Sobota v období dualizmu. Súčasťou prezentácie bude aj predaj knihy s možnosťou prezretia rovnomennej výstavy o živote a činnosti prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea. Hosťom podujatia je prapravnuk zakladateľa múzea Szabolcs Fábry, starosta obce Nagyvázsony v Maďarsku. Prezentácia katalógu je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Podujatie sa uskutoční v slovenskom a maďarskom jazyku. 

PhDr. Éva Kerényi, PhD., historička GMM

PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Roland Fabián, Dávid Džačár, Erik Bodnár (84´ J. Gorgei), Martin Ďuríček, Štefan Kun (C) (88´ D. Freivolt), Tomáš Béke, Dávid Vozár, Michael Boroš, Štefan Dorkin.

V prvom polčase hosťom z Krásnohorského Podhradia to vo Vlachoch ešte ako-tak šlo. Gól dostali síce už v 10. minúte, ale polčas vydržali len s týmto gólom. Horšie to bolo v druhom, kde domáci Vlachovčania spustili na bránu hostí spŕšku gólov, aby stav v 82. minúte dosiahol šestku. Povšimnutia hodné je i to, že kým domáci vystriedali v 2. polčase 4 hráčov zo striedačky, tréner hostí striedal až po 6. góle dvoch hráčov, pretože iba toľkých ich k dispozícii mal.

JAKO V.LIGA VsFZ – 5.kolo:

MFK Rožňava – FK Stavmont Kysak 2:0 (1:0). G: L. Felezký, J. Krajlík. ŽK: 0 – J. Jurko. R: M. Marušin – J. Pták, M. Zubka, DS: M. Klovanič. D: 95.

ROŽŇAVA: Frederik Spišák – Tomáš Leštách, Ladislav Varga (C), Ondrej Vysoký, Juraj Horvát, Kristian Šikur, Stanislav Ďuriček (64´ Cs. Óvary), Lukáš Felezký (64´ L. Felezký), Ladislav Dávid, Filip Kovács, Jozef Krajlik (90´ J. Ivanič).

KYSAK: Peter Zvirinský – Miroslav Olejár, Slavomír Novák, Ľudovít Bičkoš, Filip Sokol (C), Matúš Pankievič (76´ M. Lumczer), Jozef Jurko (61´ A. Bodnár), Christián Hric, Marek Oros (76´ R. Jahňák), Vincent Demko, Tomáš Bujnovský.

Hostia z Kysaku síce nepatria zatiaľ medzi popredné mužstvá súťaže, ale domácim tri body vybojovali jeho najmladší hráči. V prvom polčase Felezký a na konci druhého polčasu Jozef Krajlík. Obidvaja majú po 17 rokov, teda hrajú aj z dorast MFK vo 4. lige. Po tomto kole s jednou prehrou patrí Rožňavčanom druhá priečka v tabuľke za Lokomotívou Košice, ktorá je s plným počtom bodov.

6. LIGA ObFZ ROŽNAVA 6. KOLO

ŠK Polom Gemerská Poloma – Zlatý klas Dlhá Ves 0:1 (). G: Kliment, ŽK: Schvarz, Hatvanik, Bakoš - 0, R: Molnár – Baczúk, Šimčák, DS: F. Drenko. D: 50.

POLOMA: Dárius Forgáč – Jakub Polanecký (46´ D. Čonka), Ľubomír Hatvaník, Maroš Bakoš, Miloš Schvarz (C), Lukáš Boňko, Július Lišuch, Lukáš Jasenka, Marko Zatroch (87´ T. Szilágyi), Michal Dorčák (89´ L. Korintuš), Denis Fajdek.

DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Milan Makkai, Miroslav Lorinc, Miloš Kliment, Patrik Mičinsky (81´ R. Ferdinand), Attila Orvos, Marián Dusza (C), Viktor Kováč, Kristian Segyo, Martin Havrlent (87´ D. Novák).

Hostia z Dlhej Vsi vedú tabuľku 6. ligy ObFZ Rožňava bez problémov. Doteraz nestratili ani bod so súpermi. Vo svoej bráne zaznamenali iba dva góly, ale strelci nepoznali zábran pri streľbe gólov, a tak si ich v 5 zápasoch pripísali 24. Polomci mali doma najsilnejšieho súpera doterajšieho ročníka a to, že dokázali odolávať tomuto súperovi je pre nich úctyhodný výkon. Za jeden gól od rozbehnutej Dlhej Vsi si zaslúžia Polomci obdiv.

OFK Vyšná Slaná – MFK Dobšiná 8:0 (3:0). G: Š. Domik 3, a. Gallo a O. Liptai po 2, ŽK: , R: Uharček - R. Farkaš, DS: F. Drenko, D: 100.

SLANÁ: Vladimír Balúch – Filip Gallo, Marek Laurinc (46´ J. Gallo), Peter Rogos, Martin Gallo (80´ Joz. Barnák), Peter Zabrel (C), Dušan Kalis (64´ O. Kračún), Ondrej Liptai, Jerguš Barnák, Adam Gallo, Štefan Domik (73´ M. Benedikty).

DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar – Ivan Gallo, Adrián Klement (46´ R. Gotthardt), Mário Tokarčík, Miroslav Majerčák (55´ M. Oravec), Matúš Smrek, Stanislav Ogurčák, Peter Fabián (C), Štefan Brondoš, Marek Ogurčák, Ondrej Leskovjanský.

Derby zápas dvoch geograficky susedných klubov sa pred vysokou návštevou skončil jednostranne 8:0 pre domácich. Hostia stále nie sú v hernej pohode, a tak nie je veľkým prekvapením, že stretnutie na severe okresu skončilo takto. Vyhovovalo to aj najlepšiemu strelcovi zápasu, ktorý trafil dobšinskú bránu trikrát. Hostia stihli do hry zapojiť dvoch hráčov z lavičky.

TJ Baník Rakovnica – FK Gemerská Hôrka 2:6 (2:2). G: L. Gábor, M. Gábor – D. Bodnár a Cs. Valaszky po 2, R. Kardos, R. Miglavic, ŽK: bez kariet, R: Poťmák – J. Molnár, DS: J. Kerekes. D: 60.

RAKOVNICA: Lukasz Prodochl (C) – Marián Bubenčík (46´ J. Gábor), Marián Gábor (70´ J. Hric), Matej Lompart, Juraj Tomi, Jozef Lipták – Giba, Ondrej Vavrek, Caba Koncz (46´ Cs. Koncz), Jozef Sklenár, Filip Čapó (70´ P. Szollos), Lukáš Gábor.

HÔRKA: Martin Magos – Mikuláš Lukáč (65´ T. Čech), Dávid Bodnár (C), Štefan Tóth, Richard Kardos, Csaba Valaszkay (72´ Cs. Valaszkay), Zoltán Halász, Richard Szkokan, Denis Szkokan (46´ Á. Gyurán), Norbert Radič (65´ K. Illés), Roland Volčko (46´ R. Miglavic).

Domáci mali súpera, ktorého hra vzbudzuje rešpekt. Zrejme majú zámer niečo pozitívneho s futbalom v Gemerskej Hôrke spraviť a zdá sa, že mužstvo sa chce presadiť v tomto ročníku súťaže. Tak sa to prejavovalo v Rakovnici, kde dominovali najmä v druhom polčase, keď súperovi strelili  4 góly a preukázali tak svoj prístup k hre i jej kvalite.

TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO 6. KOLE:

TJ Sokol Pača – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 2:1 (1:0). G: M. Tóth, R. Bubenčík – N. Barczi, ŽK: 0- A. Máté, R: J. Gyenes – P. Katona, DS: O. Vysoký. D: 80.

PAČA: Ľubomír Gajdoš (C) – Lukáš Lapoš, Gabriel Ongyik, Jakub Drenko, Matej Zagiba (46´ R. Farkaš), Roman Bubenčík, Ján Bocko, Marián Szilágyi (85´ M. Kollarik), Michal Tóth, Roland Klinko (34´ O. Šomšák), Ľubomír Lukáč.

DLHÁ LÚKA: Marián Manko (C) (75´ O. Kerekes) – Ivan Bošela, Alexander Kovács, Rastislav Pásztor (46´ A. Máté), Tamáš Hegedus, Alexander Polyák, Patrik Klárik, Nándor barczi, Arnold Rigó, Mário Lovas, Patrik Pál Baláž (70´ A. Prónyai).

Druhé susedské derby sa hralo v Pači, kde prišli na zápas hráči z Dlhej Lúky. Diváci videli svižný a vyrovnaný zápas. Domáci začali síce diktovať hru a ujali sa v 34. minúte aj vedenia, ale v 56. minúte hostia Barczim vyrovnali. Hostia sa potom snažili prevziať iniciatívu a prestriedali aj 2 hráčov z lavičky, dokonca svoje miesto opustil aj brankár Manko, ale záverečný gól patril domácim, ktorý v 90. minúte strelil skúsený strelec Bubenčík. Hostia sa tak stále v tabuľke pohybujú v spodnej polovici, čo nie je pre nich najlepšou vizitkou.

FK Hrhov – MFK Rožňava B 3:3 (3:1). G. P. Ribár 2, R. Grosmann – L. Drobňák, Á. Tamás, J. Krajlík, ŽK: 0 – J. Horváth, R: L. Lorincz – M. Vávrová, K. Baczúk. DS: L. Šalamon. D: 30.

HRHOV: Alexander Bartók – Róbert Hajdu, Tamás Tomesz (C), Attila Herczeg, Tomáš Zsigrai (65´ M. Rybár), András Herczeg (43´ D. Jánosdeák), Zoltán Uveges, Gabriel Šmajda (65´ N. Képeš), Peter Ribár, Roman Grosmann, Marián Žiga.

RUDNÁ: Kristian Kocis – Attila Gyömbér (C), Dominik Kakalejčík (85´ F. Spišák), Juraj Horvát, Karol Kováč, Jozef Krajlik, Lukáš Drobňák, Ákos Tamás, Stanislav Hric, Lukáš Felezký, Ladislav Dávid.

Keď na ihrisku v Hrhove domáci už v 5. minúte vyhrávali 2:0 a na konci polčasu to bolo už 3:1, diváci očakávali, že rezervné mužstvo MFK Rožňava odíde s vysokou prehrou. Stalo sa však to, čo sa na futbale stáva, ale iniciatívu v 2. polčase prevzali hostia. Dvomi gólmi vyrovnali stav zápasu na 3:3. Nevie sa, čo sledoval tréner hostí, keď stiahol z hry obrancu a vymenil ho za prvého brankára z áčka. Stav sa už nezmenil.

TJ Tatran Betliar – FK Lipovník 3:0 (2:0). G: M. Gallo, M. Arvay, L. Árvay, ŽK: 0 - A. Korszinszki, R. Szucs, D. Bollo, R: J. Szor – Šofranko, Babík. DS: Bobrík. D: 80.

BETLIAR: Štefan Mišina – Dávid Poťmák (68´ R. Imre), Lukáš Poťmák (C), Samuel Cirbus, Viktor Mihalík, Dominik Szilardi, Matej Oravec (84´ B. Silárdi), Martin Arvay, Miloš Gallo (78´ P. Lipták), Ivan Lörinc (68´ Ľ. Árvay), Marián Marciš.

LIPOVNÍK: Róbert Fábian – Patrik Luspaj, Oto Farkaš, Kristián Albert (46´ F. Emodi), Adrian Korszinszki (75´ Z. Lipták), Roland Szucs (68´ M. Dubovan), Róbert Juhász, Norbert Vozár, Tomáš Répási (68´ D. Kardos), Attila Gorgei (C), Dávid Bollo.

Betliarčania si doma zmerali sily so súperom, ktorý doteraz patril spomedzi bývalých siedmoligistov v tejto súťaži ako najlepší kolektív. V parku Andrášiovcov sa však nepresadil i keď podal dobrý výkon. Skúsenejšie mužstvo Betliara si však hralo svoju hru a nedalo sa prekvapiť Lipovníčanom.

FK Krásnohorské Podhradie B – TJ Baník Rožňavské Bystré 1:14 (0:7). G: D. Kótai – P. Minčík, L. Babián a R. Rochl po 3, M. Molnár 2, Jak. Rochl, M. Ikri, V. Gallo, ŽK: J. Gulykáš - 0 , R: P. Galík – P. Béreš, DS: Š. Bodnár. D:

PODHRADIE: Ján Darvaš – Norbert Gunár, Daniel Kótai, Štefan Tolvaj (C), Tibor Darvaš, Martin Tolvaj, Ján Gulykáš, Peter Darvaš, Kristián Horváth, Ján Horváth, Mikuláš Horváth.

BYSTRÉ: Tomáš Kandalík – Tomáš Ivanič, Adam Rochl (C), Ladislav Fabian, Dominik Palašta, Jakub Rochl, Adrián Krága, Marián Molnár, Marcel Ikri, Peter Minčík, Róbert Rochl.

Hodiny hlavného rozhodcu ukazovali ešte len 27. minútu tohto stretnutia a skóre už bolo 0:7 v prospech hostí z Bystrého. Tí využili slabý odpor domácich, ktorí sa  síce nakoniec dočkali čestného gólu, ale bolo to z ich strany všetko, pretože hostia mali presnejšiu mušku a vypracovali si v tomto ročníku zatiaľ najvyšší rozdiel gólov. Víťazstvo na súperovom ihrisku, hoci s veľmi slabým súperom, Bystranov postavilo na tretie miesto v tabuľke len vďaka horšiemu skóre.

DORAST

IV. LIGA SD ak KG-VsFZ 3. KOLO

FK Lokomotíva Košice – FK Baník Drnava: (). G: , ŽK: , R: M. Fotta. Div.: 25.

KOŠICE: Peter Kalina - Michal Seliga, Matej Obšitoš, Oskar Reštei (C), Marián Plavčan, Dominik Mitro, Nikolaj Samuel Čuchta, Christopher Rerko, Richard Šalapa, Marek Vaško, Patrik Genčúr.

DRNAVA: Patrik Pilát - Gabriel Petro (C), Dávid Józsa, Attila Anna, Levente Molnár, Mátyás Boršodi, Alexander Parada, Dávid Grbálik, Gabriel Bimbó, Dominik Polyák, Daniel Balázs.

MFK Rožňava – FK Kechnec 11:0 (6:0). G: J. Fedor 3, Sz. Szabó-Dózsa 2, P. Kišš, S. Drábik, L. Benko, T. Miškovič, M. Seman, D. Hricko (vlastný) - 0. ŽK: T. Miškovič – ŽK: K. Horváth, D. Hricko, ČK: P. Tóth. R: R. Drenko.

ROŽŇAVA: Patrik Varga – Alex Hajduk (46´ N. Makkay), Stanislav-Sebastian Drábik (78´ B. Ruščin), Marek Jančík, Karol Kováč (C), Szabolcs Szabó Dózsa (40´ L. Benko), Patrik Kišš, Tomáš Miškovič, Michal Seman, Gabriel Labina,

Jozef Fedor.

KECHNEC: Ladislav Motyka – Dávid Ucekaj, Lukáš Hricko, Matúš Mura, Daniel Bártoš, Ronald Frankovič, Kristián Horvát (C), Ladislav Horváth, Pavol Tóth, Emil Adu, Daniel Hricko.

ŽIACI

4. liga ObFZ Rožňava – žiaci – 1. kolo

MFK Dobšiná – FK Krásnohorské Podhradie 2:0 (1:0). G: T. Filický 2. ŽK: bez kariet. R: M. Ďuríček. D: 20.

DOBŠINÁ: Jakub Vilim – Evan Macko Beluš (30´ E. Spišiak), Dominik Filiczky, Štefan Krága, Alexander Lalík, Tomáš Filický (C), Marek Kašpar, Adam Vido (40´ S. Parajková), Mia Čišková (36´ S. Breuer), Sára Sarnovská (36´ V. Grančáková), Kristián Holmok.

PODHRADIE: Kevin Rézműves – Róbert Zubatý, Nikolas Horváth 36´ N. Horváth), Jozef Gulykáš (C), Tomáš Kuru, Marek Krištof (36´ L. Darvaš), Ondrej Źiga, Róbert Žiga, Jozef Krištof, Ján Tolvaj, Albín Zubatý.

ŠK Polom Gemerská Poloma – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 1:16 (0:7). G: S. Gunár – Sz. Mogyoródi 8, Sz. Kovács 4, Š. Šimon 2, M. Šeďo, F. Király. ŽK: bez kariet. R: M. Šimčák. D: 40.

POLOMA: Šimon Koltáš – Matej Garčár (C), Tomáš Galajda, Miroslav Szirotnyák, Tomáš Szirotnýak, Patrik Kučerák, Tomáš Gunár, Alex Kristóf, Tomáš Benedik, Samuel Gunár, Leon Kotlár.

DLHÁ VES: Balázs Barkai – Ádám Csótó, Richard Orel, Viktor Ferdinand, Gabriel Ferdinand, Sebastian Víglasky, Szabolcs Kovács, Szabolcs Mogyoródi, Krisztián Kupecz, Ferdinand Király (C), Šimon Šimon.

TJ Papiereň Slavošovce – FK Hrhov 10:1 (8:0). G: J. Radič 4, M. Gažík 2, K. Tomi, A. Tomi, E. Lalik, S. Karvay – R. Balog. ŽK: J. Radič – 0. R: S. Haviarik. D: 20.

SLAVOŠOVCE: Milan Tolnai – Patrik Sidor (53´ E. Karalo), Samuel Karvay, Jakub Radič (C), Adrián Tomi (18´ M. Gažik), Karol Tomi, Lukáš Tomi (53´ S. Tomi), Tomáš Dulovec, Erik Karalo, Emilián Lalik (62´ P. Karalo), Tomas Karalo.

HRHOV: István Herczeg – Roman Balogh, Nikolas Varga, Ákos Jánosdeák, Marek Szanyi, Dániel Die (C), Daniel Fekete, Marcos Csorba, Richárd Kovács.

Hostia z Hrhova prišli do Slavošoviec iba deviati.

MG od

Súčasne Rimamuránska spoločnosť ťažila i na úseku Mních. Ústie štôlne Mních bolo na južnom svahu Mních nad štátnou cestou z Rožňavy do Štítnika s výškovým rozdielom 74 metrov. Namáhavá práca baníkov bola spätá so zápasom za lepšie pracovné a životné podmienky a za vyššie zárobky. Ťažili sa minerály, kremeň, magnezit, pyrit, hematit, chalkopirit, kalcit, rumelka, sádrovec a iné. Ťažilo sa ročne 575 ton železnej rudy. Ťažba na Mníchu bola prerušená v dobe hospodárskej krízy.
Niektorí baníci pracovali aj na úseku bane v Rožňavskom Bystrom. Železnú rudu prevážali furmani na vozoch cez Rakovnicu, od roku 1941 začali rudu prevážať nákladnými autami a neskôr bola vybudovaná visutá lanovka – Šodronka, po ktorej rudu z bane Rožňavské Bystré prepravovali do pražiarne rúd na Rožňava-Bani. Ešte i v súčasnosti možno vidieť haldy jaloviny na Iváďove, ktorú tam sypali. Pre nerentabilnosť a malé zásoby rudy bola táto baňa v 80. rokoch odstavená. Baníci prešli pracovať na úsek Mier.

Baníctvo prešlo viacerými vzostupmi a pádmi. Banícka práca si vždy vyžadovala chlapov šikovných, nebojácnych, slovom mužov tvrdej baníckej nátury. Okrem nebezpečenstva a prekonávania prírodných prekážok si museli osvojiť i špecifiká, ktoré práca v bani pre svoju náročnosť má. Práca v bani bola skutočná drina. Úmrtné listy baníkom sa vypisovali väčšinou ešte pred dôchodkom. No inej práce v Rakovnici nebolo, preto ľudia boli nútení upísať sa bani, museli počítať i s tým najhorším. Baníkov bolo dosť. Keď jeden vypadol, núkali sa zaňho desiati.

V období hospodárskych kríz postihla i baníctvo nezamestnanosť, bieda, neraz i zúfalstvo. Prechodne nachádzali prácu na stavbách ciest v Stratenej, Červenej skale, Súľovej, v baniach v Banskej Štiavnici, Kremnici a Hodruši. Známe sú mená Ján Čapó na Hostinci, Ján Gallo na Hostinci, Ján Gonos u Miška, Ján Genči, Ján Baffy, Ondrej Gonos-Frunčo. Viacerí odišli za prácou za hranice, ba i do zámoria, ako Ľudovít Kravec, Ondrej Máťaš, Ondrej Žúdel a ďalší.

Čiastočnému zlepšeniu zamestnanosti došlo v roku 1936 zvýšením ťažby železných rúd v Rudnej, Nadabule a v Rožňave. V roku 1946 boli zriadené Železorudné bane. V roku 1950 sa začala investičná výstavba banských úsekov, ktoré boli súčasťou závodu Železorudných baní Rožňava. Zabezpečila sa otvárka hlbín a modernizácia pracovných postupov v revíri Mier v Rakovnici a v Rudnej.

Na úseku Mních sa v roku 1950 začal nový prieskum a 15. apríla 1958 ložisko Mních pričlenili k závodu Rožňava-Baňa. Pôvodný názov Mních premenovali 15. októbra 1960 na Mier. Výstavba úseku Mier prebiehala v rokoch 1964 – 1970. Výstavba zahrňovala vybudovanie centrálnej šachty, strojovne, čerpacej stanice, vetrania bane, skladu výbušnín, prívodu vzduchu a vody, výstavbu sociálnej budovy atď. Baňa Mier bola spojená štôlňou Lukáč s banskými úsekmi Rudník a Štefan. Baníctvu sa venovali aj vysokoškolsky vzdelaní Rakovničania – Ing. Sedlák, profesor Ján Fábian, Ing. Milan Lešták a ďalší.

Niekedy sa pracovalo veľmi namáhavo a za nízky plat. Za tú banícku drinu človek ďakoval Bohu, že ju mal a mal potom čo položiť do úst a zabezpečiť rodinu. Najstarším baníkom v Rakovnici bol Ľudovít Gabonai, ktorý odpracoval v bani 42 rokov. Od svojich 14 rokov pracoval v bani. I keď tvrdo pracoval, dokázal sa naučiť hre na heligónku, ktorú potom naučil aj svojho vnuka Ondreja Janču. V obci sa banícke remeslo dedilo z prarodičov na rodičov, deti a vnukov. Takéto rody boli – Koltáš, Bradáč, Kožár, Benko. Tvrdá realita baníckeho života, ktorú však nevieme zmeniť. Banícky cech bol velebený. Tak ho spomínajú v rozprávaní starí baníci i píše sa v kronikách. No keď sa človek lepšie započúva, zistí, že všetko sa to vzťahovalo iba na vyvolených. No život baníkov tomu veľmi nenasvedčoval. Im zostala iba tvrdá robota. Možno naivná pozlátka, že patria k tomuto velebenému stavu. Heslá: „Ja som baník, kto je viac“, ani banícka uniforma nemohli uľahčiť ťažkú prácu v bani. Ťažkú prácu v baníctve, i keď nie pod zemou, vykonávali aj ženy z Rakovnice pri pražiacích prácach na Rožňavskej Bani – pani Žofia Benková, Júlia Lindáková, Zuzana Kožárová, Zuzana Dóbisová, Mária Gabonaiová, ktoré po dlhé roky túto ťažkú prácu vykonávali.

O tom, že práca v bani bola nebezpečná, svedčia i nešťastia, ktoré postihli našich baníkov. V roku 1955 mal ťažký úraz Peter Fábian s trvalými následkami v bani Rudník. V roku 1962 v bani Rudník smrteľný úraz Ondrej Bradáč, v roku 1970 na Mieri Ladislav Nagypál, ťažký úraz s trvalými následkami na invalidnom vozíku. V roku 1988 Marian Máťaš, ťažký úraz na Mária bani s trvalými následkami na invalidnom vozíku, Milan Hencel utrpel úraz s trvalými následkami, v roku 1989 Miroslav Lindák, smrteľný úraz na Mieri, ale k úrazu prišli i ženy, napr. Margita Gibasová prežila ťažký úraz s trvalými následkami.

Pre výchovu baníckeho dorastu bolo v Rožňave založené učilište baníckeho dorastu. Absolventmi tohto učilišťa sa stali naši občania: Štefan Ščipák, Rudolf Prokop, Milan Parobek. Prvými vychovávateľmi boli Ondrej Bradáč a Koloman Tuza.

Po roku 1947 bol veľký nedostatok riadiacich pracovníkov. Pre ich nedostatok urobila vláda rozhodnutie – pripraviť z baníkov týchto pracovníkov. Ročný kurz mal pripraviť nádejné kádre na funkcie riaditeľov a naučiť ich riadiť výrobu. Z našej obce sa takýmto riaditeľom stal Ondrej Genči – amerikán, ktorý bol poverený riadiť úseky Drnava a Nižná Slaná.

Pri baníctve nemožno nespomenúť i geologický prieskum. V roku 1952 bol založený Geologický prieskum v Čučme, ktorý sa neskôr presťahoval do Rožňavy. Prvým riaditeľom geologického prieskumu sa stal Ing. Ján Pástor z Rakovnice. Ako dlhoroční pracovníci prieskumu boli Július Adamec, Ján Šály, Ján Hencel, Jozef Hlaváč a ďalší.

V roku 1990 bol uznesením vlády vyhlásený útlmový program baníctva pre odvetvie rudného baníctva a v júni 1993 ukončená ťažba železnej rudy a následne závod Rožňava Baňa ukončil svoju banícku činnosť. Baňa Mier v roku 1992 bola zatvorená. Baníci do 50 roku veku boli preradení do starobného dôchodku. Mladší baníci, ktorí mali odpracované roky v bani dostali banícku rentu 1900 slovenských korún mesačne. Vznikajúca nezamestnanosť spôsobila obyvateľom obce mnohé problémy, pretože v iných výrobných a nevýrobných odvetviach bol nedostatok pracovných príležitostí. Taká bola realita baníckeho života. Pri hodnotení netreba veľkých slov, lebo život, najmä ten s veľkým „Ž“ sa skladá z tisíc malých okamihov, malých činov a hrdinstiev tak samozrejmých a prostých ako život sám. Ich hrdinovia sa nepokladajú za hrdinov. Ostali neznámi, nepovedali o tom nikomu ani slovo. No niekedy i preto, že už nemali času. Možno dnešný človek ich konanie ani motiváciu nikdy nepochopí. Svedkami ich hrdinstiev ostanú iba nemí svedkovia, ktorí nevydajú kľúč poznania tohto hrdinstva. Tak, ako si to priali oni. Vykonali to, i keď vedeli, že im za to nikto nepripne medailu.

Po celé tie roky patrónkou baníkov bola Svätá Barbora. Podľa legendy sa mučenícka smrť 20 ročnej princeznej Barbory stala v roku 306 v Nikomédii v Malej Ázii. Pretože odmietla manželstvo pohanského ženícha z urodzeného roku, lebo sa ako kresťanka cítila Ježišovou snúbenicou, jej otec kráľ Dioskurus jej vlastnoručne sťal hlavu. V zápätí však bol zasiahnutý bleskom. Odvtedy ju celý kresťanský svet uctieva ako svätú. Baníci si ju ako patrónku vybrali pre jej vieru a zásadovosť, ktorá im pomáhala v neľahkom živote.

Z baníctva v našej obci nám ostali iba spomienky na prácu našich prarodičov, rodičov a deti, na ktoré už budeme iba spomínať. Zo všetkého si uchovajme aspoň banícky pozdrav „ZDAR BOH“.

Vývoj pracovnej doby

Na začiatku 20. Storočia bolo bežné, že sa pracovalo šesť dní v týždni, desať až dvanásť hodín. Vychádzalo sa z kresťanského Starého zákona, že Boh tvoril svet 6 dní a siedmy oddychoval, čím dal všetkým návod, ako to treba robiť. Človeku hneď zíde na um, že oddychoval v nedeľu, lebo za šesť dní utvoril Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, siedmy deň však odpočíval. Preto Pán požehnal a posvätil ho. Ľudia uctievali nedeľu ako deň, keď sa klaňali slnku. V deň slnka úrady a ľudia žijúci v mestách nech odpočívajú a nech sú všetky dielne a obchody zatvorené. Výnimku mali ľudia na vidieku, ktorí sa mali zaoberať svojou obživou na hospodárstve. V tomto storočí sa však situácia začala meniť a jedným z prejavov bolo aj skracovanie pracovného týždňa. Na tom, že pracovný týždeň sa zo šiestich dní skrátil na päť, majú veľkú zásluhu židia a adventisti v Amerike, kde mali väčšiu podporu ako u nás. Po prvýkrát sa v sobotu oficiálne nešlo do práce v roku 1926. Do práce v sobotu prestali chodiť aj zamestnanci automobilky Ford. V 30. rokoch bolo zavádzanie päťdňového pracovného týždňa súčasťou Rooseveltovho ekonomického programu Nový údel. Po Amerike ho nasledovala Európa.

Päťdňový pracovný týždeň u nás je dieťaťom politického oteplenia 60. rokov. Bol to dlhodobý proces, pretože náhly prechod by ekonomika neuniesla.

Od roku 1964 bola každá štvrtá sobota voľná a potom od roku 1966 každá druhá sobota. Päťdňový pracovný týždeň bol u nás zavádzaný súbežne s poprednými peletónmi západnej Európy. Všetky prevádzky prešli na nový systém v septembri 1968. Nemôžem však povedať, že by nás sobotňajšia práca alebo škola nejako zvlášť deprimovali. Brali sme to ako fakt, i keď skrátenia pracovného týždňa sme sa potešili.

Ani po ustanovení päťdňového pracovného týždňa sa ľudia pracovných sobôt nezbavili. Až do 80. rokov sa v sobotu nadrábali štátne sviatky, ktoré vychádzali na pracovné dni. V obci sa tieto soboty využívali na akcie „Z“ (dobrovoľné pracovné aktivity) na čistenie obce a pod.

V 90. rokoch boli už sobotňajšie „šichty“ iba spomienkou a dnes si prácou cez víkend ničia zdravie iba dobrovoľníci a tí, ktorých zamestnanie nepustí. Oddýchnutejší ľudia sú spokojnejší, a teda aj produktívnejší. Pri nadmernej záťaži vystavujeme náš organizmus a psychiku stresu, ktorý môže byť z dlhodobejšieho hľadiska škodlivý, môže viesť k poruchám spánku, únave, dekoncentrácii, agresívnemu správaniu a narušeniu vzťahov s okolím. Preto sú na regeneráciu síl dôležité krátke prestávky počas pracovného procesu a tak isto dlhší oddych počas predĺžených víkendov a dovolenkového obdobia.

Po prechode ekonomiky na trhovú sa po revolúcii v roku 1989 objavujú tendencie pracovnú dobu prispôsobovať potrebám zamestnávateľov bez ohľadu na pracovnú dobu, možnosti využívania času na relax a časti i snahy nariaďovať práce cez čas a predlžovať možnosti práce cez čas na maximálny možný počet hodín. Aktívne tomu napomáha vysoká nezamestnanosť a prebytok pracovných síl. Verím, že i tento problém sa vyrieši po zvýšení ekonomického prostredia v budúcnosti.

(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč

Gabriela Jakubecová

Pre účinkujúcich tanečníkov je pripravená tanečná dielňa – Gemersko-malohontská ľudová tancovačka, na ktorej budú lektori  Martina Vargová a Jakub Hlinka učiť Čardáš z Rejdovej.

Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Podujatie budeme realizovať na základe platných protipandemických opatrení!

Mgr. Stanislava Zvarová

Taktické cvičenie splnilo svoj účel. Preverila sa technika, práca veliteľov, strojníkov i výkonných hasičov, vďaka čomu vieme zrýchliť a zefektívniť prácu jednotiek počas reálnych zásahov. Preto by som sa chcel aj touto cestou poďakovať všetkým zúčastneným členom DHZO okresu Rožňava za ich aktívnu účasť a disciplinovanosť, čím prispeli k hladkému priebehu celého cvičenia.

Ďakujeme aj všetkým zainteresovaným organizátorom tohto cvičenia.

mladší inšpektor Mgr. Štefan Hronec
podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava

Organizátori spomínaného rožňavského divadla Actores záujemcom tiež pripomínajú dôležitý údaj: SPUSTILI SME PREDAJ VSTUPENIEK na hlavný program festivalu. Predaj je možný online alebo priamo v pokladni divadla. 

Myslíme si, že i ďalšie údaje sú dôležité, ktoré musíte poznať, ak sa Festivalu chcete zúčastniť. 

ONLINE LINK a POPIS PREDSTAVENÍ:
https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/tempus-art-2021/

UROBTE SI ČAS NA UMENIE!!!

VERÍME, ŽE SI FESTIVAL NÁJDE CESTU K VÁM!

HLAVNÝ PROGRAM:

16/9 o 17.30h. Slávnostné otvorenie festivalu – DIVADLO ACTORES (SK) – “Franz W” (Hlavná sála)

16/9 o 19.30h. TEATRO TATRO (SK) v cirkusovom šapitó – “Majster a Margaréta”

17/9 o 16.30h. TEATR AKT VARŠAVA (PL) – pouličná “kráčajúca” show – “Cestovatelia” (vstup voľný) – námestie

17/9 o 19.00h. ASTORKA-KORZO 90, BRATISLAVA (SK) – Čudné popoludnie Dr.Zvonke Burkeho (Hlavná sála)

17/9 o 21.00h. DIVADLO NA PERÓNE (SK) – “My, ľud!!!” – (Experimentálna sála)

18/9 o 10.00h. SPIŠSKÉ DIVADLO (SK) – “Janko Hraško” (Hlavná sála)

18/9 o 17.00h. DIVADLO KONTRA (SK) – “Žena v čiernom” (Hlavná sála – Štúdio “a”)

18/9 o 19.00h. PREŠOVSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO (SK) – “Dospelosť” (Experimentálna sála)

18/9 o 21.00h. TEATR AKT VARŠAVA (PL) – cirkus show (vstup voľný) – “Fantómovia” (Námestie)

19/9 o 15.30h. CIE TACoTAC TOULOUSE (FRA) – street show (vstup voľný) – Námestie

19/9 o 17.00h. – SPOLEK JEDL PRAHA (CZ) – “Zahradníček” (Experimentálna sála)

19/9 o 19.00h. – FREN_AK COMPANY BUDAPEŠŤ (HU) – “In time” (Hlavná sála)
+ záverečný ceremoniál s udeľovaním Ceny diváka.

Vstupenky v predaji na predpredaj.sk a v pokladni divadla!!!!

HLAVNÍ PARTNERI: Z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA

MG od

Podmienky zapojenia škôl sa do súťaže:

Predlohu hlasovacieho lístka pre žiakov pošle Nadácia Ekopolis zodpovednej osobe na vyžiadanie. Mail prosím napíšte na adresu: ragalova [zavináč] ekopolis [bodka] sk

Je dôležité, aby bolo vyplnené číslo stromu, meno a priezvisko žiaka. Prosím, nezabudnite vyplniť aj adresu školy a kontaktnú osobu (mail, telefónne číslo), aby vás vedeli identifikovať a prípadne kontaktovať.

Každý žiak/študent má jeden hlas - je potrebné, aby boli do nadácie doručené vyplnené hlasovacie lístky resp. zoznam žiakov s príslušnými hlasmi.

Súťaž pre školy trvá do 30. septembra. Poštu s lístkami od žiakov akceptuje nadácia najneskôr do 5. októbra 2021. (Rozhoduje pečiatka pošty z dňa 5.10.2021). Adresa: Nadácie Ekopolis, Komenského 21, Banská Bystrica 974 01

Mená víťazov súťaže sa dozviete počas oficiálneho vyhlasovania výsledkov celej ankety Strom roka, ktoré sa uskutoční v priebehu októbra tohto roka.

Všetky pravidlá súťaže nájdete na webovej stránke Nadácie Ekopolis:
https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/sutaz-pre-skoly

O priazeň škôl v regióne Gemer-Malohont, ale aj mimo neho, sa uchádza finalista č. 5, ktorým je chránený strom z Hnúšte katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walt).

Hnúšťanská katalpa predstavuje najväčší exemplár svojho druhu na strednom Slovensku. Ide o strom, ktorý nie je pre naše končiny obvyklý. Pôvodne bol rozšírený v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Do Európy sa dostala okolo roku 1726. V tomto roku sa ako jediný strom z regiónu Gemer-Malohont dostala medzi finalistov ankety Strom roka 2021.

Katalpa má okolo 180 rokov a za chránený strom bola vyhlásená v roku 1966 z dôvodu jej biologického a architektonického významu. Esteticky prekvitá najmä v máji až júni, kedy je obsypaná bielymi kvetmi. Jedinečná je hlavne pre jej nezvyčajný čiastočne poliehavý vzrast. S výškou 12 metrov a obvodovom 396 cm patrí k najväčším katalpám v našom regióne i na Slovensku. Rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode v Hnúšti, ktorým boli Mariássyovci. Park so vzácnymi druhmi stromov v Mariássyho záhrade založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vzhľadom na svoj vek by si ošetrenie aj úpravu okolia určite zaslúžila. Mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na svoje detstvo - hrávali sa pri nej celé generácie detí, vznikali tu koncoročné fotky z miestnych škôl. V budúcnosti má byť zaradená ako jedna zo zastávok náučného chodníka mestom Hnúšťa.

Víťazný strom získa okrem titulu Strom roka 2021 aj odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia.

Za každý hlas pre hnúšťanskú katalpu ďakujeme.

Katalpu do ankety Strom roka 2021 nominovali mesto Hnúšťa a Miestna akčná skupina MALOHONT.

O výsledkoch hlasovania a nových informáciách o strome vás budeme priebežne informovať.

Úvodná foto: Nadácia Ekopolis
Foto katalpy: Martin Babarík
Video k článku: Katalpa bignóniovitá z Hnúšte (súťaž Strom roka 2021) - YouTube
Historická foto z roku 1957: Mesto Hnúšťa
Promo video: Mesto Hnúšťa v spolupráci so svojimi ZŠ a MŠ, kamera a strih: Majo Sucháč, Robo Krupár

Kontakt k tlačovej správe:

Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT - 0903 772 453, mirkakubka [zavináč] malohont [bodka] sk

V prípade potreby je možné doplniť o informácie o možnostiach hlasovania pre širokú verejnosť:

Ak sa vám katalpa páči, môžete ju podporiť Vašim hlasom do 30. 9. 2021.

Svojmu favoritovi na Strom roka 2021 môžete odovzdať až 4 hlasy:

1. prostredníctvom vášho mailu na web stránke: https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/finalisti/katalpa_bignoniovita_hnusta 
2. kliknutím na páči sa mi to (lajkom) na fotku katalpy vo fotoalbume na Facebooku (strom označený číslo 5): https://www.facebook.com/media/set?vanity=nadacia.ekopolis&set=a.10159431632175929
3. prostredníctvom vášho mobilu zaslaním SMS správy na číslo 7773 vo formáte STROM*5*kontaktné údaje (Pozn.: Cena SMS je spoplatnená podľa cenníka každého prevádzkovateľa služby a cena spätnej SMS správy je max. 0,2009 eur s DPH.)
4. formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v klientskom centre na Mestskom úrade v Hnúšti, prostredníctvom ktorého môžete vyhrať poukážku na nákup kníh v hodnote 50 eur.

Písmo patrí k jedným z najdôležitejších vynálezov ľudskej civilizácie. Počiatky písma vo forme jednoduchých piktogramov sú známe už z obdobia neolitu. Prvotný rozvoj písma nastal v staroveku – v Mezopotámii a v Egypte, kde sa písmo stalo jedným zo základných atribútov zrodu a rozmachu súdobej civilizácie a starovekých štátov.

Stilus (stilum) patrí medzi najstaršie písacie potreby. (Obr. 1 Torzo stilusu zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku) ------- >

Najčastejšie bol zhotovený z kovu (železo, bronz, meď) alebo z kosti, resp. parožia. Stilus predstavuje jednoduchý grafický nástroj, na priereze je najčastejšie tyčinkového tvaru, pričom jeden koniec nástroja je hrotitý a slúžil na písanie. Druhý koniec nástroja mal plochý rozšírený, najčastejšie lichobežníkovitý tvar a slúžil na zahladzovanie (opravu) chýb alebo na zmazávanie nepotrebného textu.

Stilus, objavený v areáli zaniknutého kláštora Pavlínov v Gombaseku, nie je kompletne zachovaný, je zachovaná len jeho hrotitá časť v dĺžke viac ako 14 cm. Jeho rozšírená časť sa nezachovala. Stilus je opatrený dvomi otvormi, je nezdobený. Stilus chronologicky zaraďujeme do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku, do 14. až 16. storočia.

Stilusmi sa písalo (rylo) do tzv. voskových tabuliek, ktoré boli najpoužívanejším záznamovým materiálom v období staroveku a stredoveku, nakoľko boli dostupnejšie ako pergamen a neskôr papier. Voskové tabuľky sa používali hlavne na záznamy dočasného charakteru, napr. na poznámky, hospodárske záznamy, výpočty alebo pri edukácii ako nácvik znalosti písania.

Dĺžka stilusov sa najčastejšie pohybovala v rozmedzí 5 až 12 cm. Najstaršie známe stilusy z územia Slovenska pochádzajú z mladšej doby železnej – doby laténskej (400 až 0 pred Kr.) a z doby rímskej (0 až 400 po Kr.). 

<--------- Obr. 2 Rôzne typy stredovekých stilusov (podľa Sołtan – Kościelecka 2007) 

Z obdobia stredoveku sú stilusy medzi archeologickými nálezmi pomerne dobre známe. Najčastejšie sa objavujú počas archeologických výskumov kláštorov, ktoré boli v stredoveku známe ako skriptóriá (kláštorné pisárske dielne alebo kláštorné školy) a ktoré boli centrom vzdelanosti a kultúry stredovekej spoločnosti. Stilusy sú známe aj z prostredia miest a hradov, kde ich výskyt môžeme spojiť predovšetkým s ich funkciou pri tvorbe hospodárskych záznamov.

PhDr. Alexander Botoš
(archeológ GMM)

Okrem remeselníckych výrobkov z dreva, kože, hliny a kovu si návštevníci budú môcť zakúpiť aj chutné produkty z medu, či ovocia domácej výroby. Čipkárky a šperkári sa postarajú o pohladenie duše jemnou krásou prepracovaných detailov. Výrobcovia, z ktorých mnohí pokračujú v remeselnej tradícii svojich predkov, budú svoje zručnosti, ako napríklad točenie na hrnčiarskom kruhu, drevorezbu i tepanie kovu aj predvádzať. Návštevníci si niektoré z remesiel budú môcť vyskúšať aj sami.

„Úspech minuloročného Malého jarmoku tradičných remesiel nám ukázal, že aj v moderných priestoroch obchodného centra je možné navodiť jarmočnú atmosféru. Potvrdilo sa, že ľudia o remeslo majú záujem a navyše si uvedomujú nevyhnutnosť pomoci tradičným ľudovým tvorcom v týchto neľahkých časoch. V pretrvávajúcej situácii v súvislosti s pandémiou sa Remeselnícky inkubátor snaží podporovať svojich klientov, remeselníkov z Košického kraja,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.

Ak bude vývoj pandemickej situácie priaznivý, už v zimných mesiacoch by sa mal uskutočniť aj Vianočný remeselnícky jarmok, rovnako v priestoroch OC Optima v Košiciach, a to v termíne od 16. do 17. decembra 2021.

Kontaktná osoba:
Mgr. Petra Bangóová
manažérka Remeselníckeho inkubátora
+421 915 884 135
petra [bodka] bangoova [zavináč] gos [bodka] sk
www.remeselnickyinkubator.sk

RINK je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov a unikátnym nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Inkubátor sídli v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.

Anežka Kleinová 

1916 – 1936 Ján SOLKOCZY
1936 – 1974 Belo MIHALIDES
1975 – 1989 Slavomír GALLO
1989 – 1990 – Ľubica SOBANSKÁ
1990 – 2000 Mgr. Daniela KISSOVÁ

Kurátori

1900 Juraj CHLEBUŠ
24.2.1927 Július CHLEBUŠ
1930 Ján KOLTÁŠ

Počty kresťanov pri sčítaní domov, osôb a bytov nie sú jasné nakoľko pod vplyvom socialistickej ideológie občania svoje náboženské vyznanie utajili.

Náboženské vyznanie nebolo priamo zakázané. Spoločenské zriadenie vytváralo na občanov nepriamy tlak. Deti z náboženských rodín boli evidované zvlášť a pri prijímaní do škôl mali často problémy alebo neboli prijaté vôbec. Dospelí, ktorí chceli kandidovať na spoločensky významnejšie funkcie nemali nárok. Vierovyznanie si verejne zachovali iba manuálne pracujúci, na ktorých spoločnosť nemala vplyv, lebo zamestnanosť bola povinná. Niektorí rodičia v snahe zlepšiť dôstojnosť vzdelania svojich detí vstupovali do KSČ i keď si svoje náboženské presvedčenie zachovali. Tým vlastne prejavili svoju chameleónovskú povahu podľa potreby sa prispôsobiť. Na druhej strane boli i takí, ktorí na náboženské obrady chodili do iných okresov, kde ich nepoznali. Takú prax používali i pri cirkevných slávnostiach alebo pri krstení svojich potomkov. O tom sa verejne nehovorilo, i keď každý o tom vedel. Tolerované boli iba polnočné omše a na Vianoce bolo možné vidieť komunistu vedľa kresťana.
Náboženstvo na škole vyučovali kňazi, ale i cirkevní učitelia, ktorí počas školských prázdnin mali za povinnosť viesť božie služby v kostole.

Okrem pravidelného vyučovania náboženstva v rámci vzdelávania na školách, zvlášť pri mládeži sa prejavovala na konfirmácii u evanjelikov a prvom svätom prijímaní u katolíkov. Príprava na konfirmáciu trvala dva roky a konala sa na fare v Rožňavskom Bystrom. Po skončení prípravy sa v kostole konala slávnostná spoveď za účasti rodičov, príbuzných a známych. Súčasťou tejto slávnosti bola i návšteva u rodičov. Táto slávnosť sa konala zvlášť v Rožňavskom Bystrom a zvlášť v Rakovnici. Rodiny konfirmandov sa navštevovali pri slávnostnom posedení. Absolventi dostávali pri tejto príležitosti darčeky alebo biblie, spevníky alebo iné drobné darčeky.

U katolíkov prvé sväté prijímanie sa konalo u detí vo veku 6 rokov. Pri dosiahnutí 13 rokov sa začala príprava na birmovku. Nakoľko katolícka fara nebola v obci, príprava sa vykonávala čiastočne v škole a čiastočne v kostole. Po tomto akte sa občan stal plnohodnotným katolíkom a mohol sa zúčastňovať všetkých náboženských obradov. Náboženstvo zohrávalo najväčšiu úlohu najmú pri uzatváraní manželstiev. Hlavne medzi evanjelikmi a katolíkmi a naopak.

V prvej polovici 20. storočia farári viedli matriku a a vydávali krstné listy narodených detí, organizovali cirkevné sobáše ako i rozlúčky so zosnulými ako jediné právoplatné akty. Služby božie sa vykonávali väčšinou v nedeľu a spovede a omše len na väčšie sviatky. Pre evanjelikov bola fara v Rožňavskom Bystrom, odkiaľ farár dochádzal do obce. Rímsko-katolícka fara bola v Rožňave a odtiaľ dochádzal farár do Rakovnice. Vzhľadom k tomu, že obec nemala vlastnú faru, obyvatelia neboli silno nábožensky založení. Prispieval k tomu aj rozvoj baníctva v druhej polovici 20. storočia, že obyvateľstvo malo dostatok pracovných príležitostí, pravidelné príjmy a nebolo odkázané na pomoc zhora, uverili tomu, že iba prácou má človek zabezpečené živobytie. V neposlednej rade aj socialistická ideológia robila svoje. V poslednom období sa náboženstvo začína rozmáhať i keď pre mladú generáciu to veľa nehovorí. Kostoly navštevujú väčšinou starí ľudia.

Zachovali sa aj náboženské púte v kostole Márie Magdalény na Iváďove, ktoré sa v roku 2000 konali už po 204 krát. Prichádzajú ľudia zo širokého okolia, v kostole sa konajú náboženské omše a po skončení kňaz posvätí prameň v kaplnke.

Procesie s pútnikmi pochodovali až zo Zdychavy, Pače, Úhornej. Boli to skupiny ľudí, ktorí v zástupe pochodovali s krížom v popredí. Počas pochodu jeden z pútnikov predspevoval náboženské piesne a ostatní spievali podľa neho. Procesia skončila v kostole pri svätej omši, pod závorou Magdaléna. Magdalénska púť bola považovaná za dôležitú spoločenskú udalosť. Pri nej sa navštevovali rodiny z blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Táto spoločenská udalosť sa dodnes dodržiava. Organizujú sa i futbalové turnaje a Magdalénske zábavy.

Najväčším kresťanským sviatkom bolo a je Božie narodenie 25. decembra. K tomuto sviatku patrili určité tradície. Niektoré sa zachovali dodnes. V predvianočnom období ľudia nezaháľali. V domoch bolo potrebné urobiť veľa úkonov, ktoré mali zabezpečiť prosperitu na ďalší rok a to bolo vážne poslanie. Prípravy na Štedrý deň sa začínali skoro ráno. Dom už však mal byť vtedy čistučko poupratovaný, periny prezlečené, obloky umyté. Dvadsiateho štvrtého decembra pred svitaním musel byť upečený chlieb, pričom pečivo malo byť riadne nakysnuté a nadýchané – inak veštil úpadok hospodárstva. Počas Štedrého dňa sa jedlo málo, ti najpoctivejší sa pôstili úplne. Za odmenu im malo byť zlaté prasiatko. Keď sa na stôl konečne naservírovalo, bola štedrá večera, neboli to hody. Jedlo sa skromne a jednoducho. Štedrovečerné menu malo prísne zásady. Stôl prikrýval biely obrus s červenou výšivkou – červená chránila pred urieknutím – jeho nohy obopínala reťaz, na ktorú si prítomní vyložili nohy. Bol to symbol súdržnosti. Na stole nemohol byť nôž, zlé sily by ho mohli zneužiť. K večeri ľudia museli zasadnúť vo sviatočných šatách. Na stole sa vždy stolovalo o jeden tanier viac, pre prípade pomoci pocestnému. Na stôl sa naservírovalo všetko jedlo, aby gazdiná nemusela počas večera od stola odchádzať. Pred večernou sa spoločne modlilo a spievali sa nábožné piesne. Večera sa začala prípitkom oblátkami s medom a cesnakom. Cesnak mal chrániť pred upírmi, med bol zase symbolom dobra – aby ľudia boli k sebe ako med. Štedrovečerné chody zahŕňali kapustnicu, zuzáky (bobáky) s makom, zemiakovú kašu, varené mäso z kapustnice. Od stola nesmel nikto utekať, kým sa nedojedlo, inak by niekto z rodiny zomrel. Keď sa poodkladalo, omrvinky sa zo stola zmietli a dali sa vysušiť. Na jar sa pridávali do osiva, aby zabezpečili hojnú úradu. Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať produkty vypestované doma. Počas štedrej večere chodili pastieri a cigáni spievať pod okná vianočné piesne, za čo boli odmenení prípitkami, koláčmi, klobáskou a podobne. Večer bol uzavretý spoločným spevom na evanjelickej kostolnej veži. Samozrejme nechýbali darčeky. Pre deti hračky, doma vyrobené, pre dievčatá a ženy šaty, stužky či kabát na nový živôtik. Gazdovia najčastejšie dostávali fajku a tabak.

V Prvý sviatok vianočný išlo predovšetkým o sviatok úzko rodinný. Chodilo sa len na návštevy blízkych príbuzných. Dvadsiateho piateho decembra sa skončil pôst. Na obed sa väčšinou konzumovalo mäso s krúpami či kapustnica. Klasika boli koláče, najmä záviny z kysnutého cesta – makové, orechové, tvarohové.

Aj v tento deň bola konzumácia iných jedál zamedzená. Taký zákaz mali makové rezance – lebo v nasledujúci rok by bolo veľa hmyzu . Kto jedol orechy, mali ho zas bolieť zuby. Naopak, verilo sa, že kto zje surové vajce, bude mať veľkú silu. Počas prvého sviatku vianočného si gazdovia pozorne všímali počasie. Z neho potom usudzovali, aké výsledky by mali očakávať v nasledujúcom roku. Keď bolo nebo zatiahnuté, hovorilo sa, že budú plné sklady, veľa úrody aj ovocia. Keď mrzlo a bol veľký mesiac, z toho sa usudzovalo, že úroda bude slabšia. Najhoršie bolo, keď bol deň zahmlený. Verilo sa, že ak hmla sedí na horách, ďalší rok zomrie veľa starých ľudí. Keď padla do dolín, mali zomierať mladí. Bujaré oslavy – tak vyzeral 26. december, deň svätého Štefana, ľudia si vynahrádzali obdobie pôstu, chodili sa navštevovať, susedia, priatelia a organizovali zábavy. Ide o kresťanský sviatok mučeníka Svätého Štefana, ktorý ako jeden z prvých položil svoj život za kresťanskú lásku – ukameňovali ho. V ľudovom prostredí je svätý Štefan patrónom koní, kočišov a všetkých profesií, ktoré sa viažu s koňmi. Deti v tento deň chodievali po dedine a spievali koledy. Za to dostávali drobnú odmenu. Gazdovia vraj o polnoci chodievali do stajne počúvať zvieratá, lebo vraj vtedy dobytok vedel rozprávať ľudskou rečou a prorokoval, čo sa stane počas roka v dome. Zatiaľ to nikto nepotvrdil.

Ďalšie dni neboli ničím nezvyčajné – až do Silvestra. Na Silvestra ráno sa robilo zasadnutie predstaviteľov obce. Zvyčajne sa volil aj nový richtár a ďalší obecní predstavitelia – hlavný hájnik, bača, pastier, bubeník. Zároveň sa robilo aj obecné vyúčtovanie. Keď sa hospodárilo dobre a niečo zvýšilo, urobil sa prípitok pre celú dedinu.

Na začiatku storočia sa Silvester nazýval starou nocou. V minulosti nebol 31. december dňom bujarých rozlúčok so starým rokom, hoci mládenci hlukom odháňali zlé sily plieskaním bičov a bičovaním. Na zaručenie dobrého roka sa v dome otvorilo okno – aby ten starý mohol v pokoji odísť. Platila tiež zásada, nič z domu nevynášať, lebo by to tam po celý rok mohlo chýbať. Tiež bolo zaužívané vrátiť požičané veci a do nového roku ísť s čistou kartou.

Pri silvestrovskej večeri museli byť nové sviečky na stole, pod obrusom bankovky a mince. Konzumovali sa dobroty z bravčového mäsa – najčastejšie sa menu skladalo z dobrôt z domácich zakáľačiek. V rodinách začínala večera prípitkom, oplátkami s medom, kapustnica, koláče s makom, orechmi a ovocie. Zvyšky večere sa ponechávali na stole, až do nočných hodín po polnoci, aby hojnosť plynule pokračovala. Dávne povery taktiež zásadne neodporúčali konzumovať v tento večer nič, čo malo periel, lebo šťastie by uletelo. Mäso zo zajaca by spôsobilo útek a rybacie by odháňalo šťastie. Ako na nový rok tak po celý rok, ľudia tomuto prísloviu prikladali mimoriadny význam. Verili, že všetko čo sa 1. januára v domácnosti stalo, mohlo sa po celý rok opakovať. Prvý deň v roku ostali vo vzorne uprataných domovoch. Zvykom bolo po celý deň nosiť pri sebe peniaze, aby na nich držali aj v ďalších dňoch. Dôležití boli vinšovníci. Do domu nesmela ako prvá vstúpiť žena – prinášalo to smolu, neúrodu, choroby. Naopak žiadaný boli mladí muži v rozkvete, najlepšie z horného konca dediny, aby všetko išlo dohora. V rodinách dbali na to, aby sa nehádali, neboli ku sebe ani príliš roztopašný, ale naopak, boli k sebe vľúdny, vzorný a láskavý. Na nový rok sa zásadne neodporúčalo nielen čokoľvek z domu požičiavať, ale ani vynášať – vraj ani odpadky, lebo i takto by odišlo šťastie. Aktuálne bolo aj novoročné veštenie – kýchnutie na lačno býva napríklad dobrým znamením. Posilvestrovské nevoľnosti z opice je potrebné urýchlene vyliečiť, aby sa neprenášali ďalej.

Povinnosti mali aj ľudoví meteorológovia. Tí vedeli, že v roku, ktorý sa začína v sobotu, bude síce málo veterných dní, ale môže byť i slabšia úroda obilnín. Potešiteľný mal byť výhľad na dobrú úrodu ovocia, ale ľudí môžu potrápiť časté zimnice. Ak je novoročný deň s pekným počasím, možno dúfať v dobrú úrodu. Pekne bude aj v čase žatvy a slnečný bude mesiac august. Naopak, kým novoročným znamením bolo blato, toto predpovedalo nepríjemnosti. Významné bolo zaznamenať odkiaľ fúkal novoročný vietor - najuzimenejší bol severák, ktorý vyznačoval citeľné ochladenie, nepríjemnú a dlhú zimu.

Vianočné obdobie uzatvárali traja králi. Traja králi - mudrci z ďalekých krajín - sa prišli pokloniť malému Ježiškovi. Gašpar býval zobrazovaný ako starec, Melichar ako muž v najlepších rokoch, Baltazár ako mládenec. Trojkráľový deň i večer mali silnú magickú silu. Svätila sa voda, soľ a krieda. Voda sa používala ako ochranný prostriedok pred démonmi. Keď išiel gazda dojiť kravy vždy sa prežehnal a zviera pofŕkal, aby k nemu strigy nemali prístup. Soľ sa pridávala do stravy, keď sa niekomu zdalo, že ho gniavi mora alebo démon. Dávala sa aj do studní ako symbolický ochranný prostriedok. Keď sa narodilo dieťatko, vhodila sa do prvého kúpeľa aby bolo zdravé. Trojkráľová krieda slúžila na nakreslenie ochranného kruhu okolo postele, keď mal niekto pocit, že ho navštevuje upír. Robili sa ňou krížiky na maštali ako ochrana pred zlými silami.

Z uvedeného vyplýva, že niektoré tradície sa zachovali dodnes. Postupným vývojom spoločnosti sa niektoré povery úplne vytratili, alebo si ich pripomíname už len ako legendy. ktoré sa rozširujú ústnym podaním od starých rodičov, rodičov alebo spoločenskými akciami pri vystúpení folklórnych súborov. Súvislosť tradícií musíme chápať aj spôsobom a podmienkami života ľudí, chudobou, silným náboženským vplyvom a úrovňou vzdelania. Postupom času, najmä v druhej polovici 20. storočia sa život v obci podstatne mení. Gazdovia mizli, statok prešiel do družstiev, pôda bola združená do družstiev, čím sa vytratila potreba niektoré tradície dodržiavať a mladý ľudia sa s nimi nestretávajú, niektorí už ani nechcú veriť, že život takto prebiehal. Niektoré vianočné zvyky sa postupne vytrácali. Vianočné stoly sú bohatšie, pôst sa prestal dodržiavať vo väčšine domácností, darčeky sa menili podľa industrializácie výroby, ručne vyrábané na mechanické alebo elektronické. Reťaze sa už v domácnostiach ani nenachádzajú. Bujaré oslavy začali na Silvestra a namiesto plieskania bičom sa používajú ohňostroje. Koledovanie a vinšovanie zaniklo. Richtár, obecný hájnik, bača, pastieri, bubeník v obci nie sú, preto je dobré aspoň týmto spôsobom ich zachovať v pamäti budúcej generácie. Najväčším zástancom zachovávania tradícií je cirkev, nakoľko sa jedná o kresťanský sviatok božieho narodenia, narodenia Krista z pred 2000 rokov. Ich učenie má výhodu, že je stále rovnaké a nepodlieha politickým zmenám. Menia sa iba spôsoby ich aplikovania na súčasnú dobu.

(POKRAČUJEME)

Ján Bradáč 

Slávnostného aktu udeľovania ocenení  sa zúčastnila MUDr. Helena Potocká, vnučka ocenenej Heleny Mišurdovej a navrhovateľ PhDr. Marek Koltáš, PhD.

Moderátorka podujatia charakterizovala pani Mišurdovú takto: „Dlhoročná dobrovoľníčka Československého červeného kríža, ktorá za výnimočnú empatiu a ľudskosť získala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru Červeného kríža Medailu Florence Nightingalovej. Počas vojny zachránila život dvoch vážne zraneným anglických pilotov, ako dobrovoľná zdravotná sestra sa staralo o ranených vojakov, liečila partizánov, zabezpečovala materiál na ich ošetrovanie. Pomáhala tiež odstraňovať nevybuchnutú vojnovú muníciu. Po skončení vojny poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť ľuďom vo svojom okolí.“

Vyznamenané osobnosti späté s Gemerom a Rožňavou

Helena Mišurdová, in memoriam Dlhoročná dobrovoľníčka Československého červeného kríža, ktorá za výnimočnú empatiu a ľudskosť získala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru Červeného kríža Medailu Florence Nightingalovej.		Ladislav Orosz Vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte a Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach, predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.		Jurina Rusnáková Začínala v úspešnej kultúrno-výchovnej rómskej organizácii na rodnom Gemeri. Dnes je riaditeľkou Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.		Norbert Werner Pôsobí ako docent na Masarykovej univerzite v Brne a ako hosťujúci profesor na univerzite v Hirošime. V minulosti viedol výskumný tím astrofyziky vysokých energií na univerzite v Budapešti a aj v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordovej univerzity v Kalifornii.

FOTO: Fotografie z ceremoniálu uverejnené na facebooku

M.K.

FK Lokomotíva CHZ Dedinky

Vo výbore boli Peter Revay (predseda a vedúci mužstva), Anton Horváth (tajomník) a František Korfanta (tréner). Po jesennej časti bolo mužstvo na 7. mieste. Z kádra odišli Knižka a Kalkahus. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta. Dedinky odohrali štyri prípravné zápasy.

Družstevník Vyšná Slaná

Výbor pracoval v zložení: Ján Krupár (predseda) a Dušan Gallo (tréner a vedúci mužstva). Po jeseni klub zimoval na 3. mieste. Cieľom bolo zlepšiť výsledky v zápasoch vonku. V kádri došlo k malým zmenám – prišiel Maroš Vido a odišli Ondrej Liptai, Ondrej Romok a Ján Vysoký. Mužstvo odohralo štyri prípravné zápasy a zúčastnilo sa aj halového turnaja.

FK Apex Kružná

Výbor tvorili: Ondrej Fabian – predseda, Ondrej Lipták – podpredseda, Tibor Kamzík – hospodár, Vojtech Sarkány – vedúci mužstva, Róbert Kováč – tréner, Róbert Imre st. – vedúci mužstva dorastu, František Parditka, Róbert Bacso, Zoltán Šimon a Erich Fabian – všetci členovia. Cieľom bolo bodovať v domácich zápasoch a skončiť do 10. miesta. Klub odohral tri prípravné zápasy. Z kádra cez zimný prestupový termín odišiel Ďurán – Bašták.

FK Lipovník

Predsedom bol Róbert Luspaj, tajomníkom Oto Mihók a trénerom Zoltán Šalamon. Klub zimoval na 3. mieste. Cez zimu káder doplnili Klinko, Hundža a Parditka. Cieľom bolo skončiť do 7. miesta. Lipovník odohral dva prípravné zápasy.

FK Zlatý Klas Dlhá Ves

Predsedom bol Ladislav Novák, vedúcim mužstva Július Flander a trénerom Alexander Pavlínyi. Po jeseni zimovala na 10. priečke. Cieľom do odvety bolo skončiť do 8. miesta. V kádri k zmenám nedošlo. Dlhá Ves odohrala tri prípravné zápasy a zúčastnila sa aj halového turnaja v Plešivci.

FC Dobšiná
Novými hráčmi na jar sa stali Milan Lukáč z Vlachova, Gejza Valentko a Roman Lipták z Nižnej Slanej. Po jeseni zimovala na 4. priečke. Dobšiná odohrala štyri prípravné zápasy.

TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI

Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila.

KONEČNÁ TABUĽKA

Poznámky:

ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná - Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná - Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.

Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev:

Vyšná Slaná: 16 – Krištof
Dobšiná:        18 – R. Lipták
Lipovník:        14 – Klinko
Dedinky:        15 – M. Chabada
Kružná:            8 - Kerekeš
Dlhá Ves:         6 – Blatník, R. Ferdinand
Brzotín:            7 – G. Dókuš

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

1. Neuvedenie potrebných funkcionárov v zápise – 20 €
2. Nenahrávanie vide zo stretnutia 7. kola – 110 €,
3. Nedostatočná usporiadateľská služba v stretnutí 7. kola – 60 €
4. Oneskorené nastúpenie v stretnutí 7. kola –110 €
5. Spolu tento trest iba po 1 domácom stretnutí vychádza pre TJ FK Krásnohorské Podhradie 300 €. Názor z tohto prípadu si spravte sami. Nezastávame sa futbalistov rezervy FK Krh. Podhradie, pretože povinnosti je potrebné plniť, ale v tomto prípade, ak si sám klub neporadí s vysporiadaním podlžností, bude to pre neho mať existenčné následky.

Výsledky:  

D O S P E L Í

IV.LIGA JUH VsFZ – 8. KOLO

FK Krásnohorské Podhradie – FK Tatra Sokoľany 0:1 (0:1). G: 0 – L. Hricov. ŽK: J. Fatľa - 0, R: E. Revák – M. Čonka, E. Sabol. DS: M. Knut. D: 80.

PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Roland Fabián, Erik Bodnár, Martin Ďuríček, Štefan Kun (C), Tomáš Béke (72´ D. Kótai), Štefan Dorkin, Július Benedik (76´ P. Darvaš), Tomáš Revúcky, Norbert Luko.

SOKOĽANY: Stanislav Suchý – Gabriel Rick, Dominik Vrábel, Michal Pach, Jozef Kerekeš, Dušan Varga (C), Vladimír Beliš (88´ D. Trelia), Peter Kozár, David Rohal, Adrián Hricov, Lukáš Hricov.

Domácim sa stále nedarí vsietiť súperovi čo len jeden gól. Táto nepriaznivá situácia má už dlhotrvajúce trvanie a keď sa v tomto futbalovom klube nič pozitívne neudeje, môže to mať neodvratné následky. Tentoraz mali za súpera na domácom ihrisku popredný tím súťaže. Bojovali síce s ním, ale body si odviezli hostia. Veríme, že Krásnohorčania konečne prekonajú smolu a prelomia ju. Náznaky na to stále existujú. 

OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Dvorníky-Včeláre – Ťahanovce 3:1, Topoľany – Geča 1:2, Kráľovský Chlmec – Cejkov 0:2, Budkovce – Spišské Vlachy 1:6, Čaňa – Košická Nová Ves 5:1, Medzev – Strážske 4:1, Pavlovce n/U – Kechnec 2:0.

TABUĽKA IV. LIGY JUH VsFZ PO 8. KOLE:

JAKO V. LIGA Košicko-gemerská sk. VsFZ – 6. KOLO

Lokomotíva Ruskov – MFK Rožňava 2:3 (1:1). G: Ľ. Sarvaš, Z. Gyongyosi – J. Figúr 3, ŽK: P. Závodník, M. Guľa, E. Guľa – L. Varga, J. Horát, F. Kovács, S. Ďuríček, R: P. Gábriš – P. Leško, M. Filipák. DS: M. Krivjančin. D: 100.

RUSKOV: Štefan Nemčovský – Martin Guľa (C), Richard Roháč, Andrej Hudák, Patrik Závodník (55´ E. Guľa), Richard Kurta, Zdenko Gyongyosi (89´ D. Makuch), Richard Renčík (59´ R. Sevila), Tomáš Timura, Lukáš Béreš, Ľubomír Sarvaš.

ROŽŇAVA: Frederik Spišák – Tomáš Leštách, Ladislav Varga (C), Ondrej Vysoký, Juraj Horvát,

Jozef Krajlik, Stanislav Ďuriček, Ákos Tamás, Filip Kovács, Jaroslav Figúr (90´ G. Beshir), Ladislav Dávid (86´ J. Korfanta).

Množstvo údajov, ktoré zanechal v zápise o stretnutí hlavný rozhodca svedčia o tom, že o každú loptu sa doslova bojovalo. Hovorí o tom i sedem žltých kariet. V zápase padlo 5 gólov, ale viac ich nastrieľali hostia, ktorí náskok získaný v 2. polčase takticky udržali. Získali tak tri cenné body od súpera vonku. Zaslúžil sa o ne trojgólový Jaroslav Figúr. 

OSTATNÉ VÝSLEDKY: Krásna – Budimír 4:2, Čečejovce – Ždaňa 4:4, Šaca – Perín 1:3, Kysak – Poproč 1:1, Lokomotíva Košice – Kokšov-Bakša 4:2, Seňa – Malá Ida 4:2.

TABUĽKA JAKO V. LIGA - K-G VsFZ PO 6. KOLE:

6. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – 7. KOLO

TJ Zlatý klas Dlhá Ves – FK Baník Drnava 1:1 (0:1). G: R. Ferdinand – K. Šoltés, ŽK: Beke, Mičinsky – T. Fabián , R: D. Poťmák – G. Rási, P. Katona, DS: L. Šalamon. D: .

DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke (65´ A. Mezei), Milan Makkai (46´ R. Ferdinand), Miloš Kliment, Patrik Mičinsky, Attila Orvos, Marián Dusza (C), Viktor Kováč, Martin Havrlent, Attila Pomaj, Dávid Novák (46´ M. Lorinc).

DRNAVA: Gabriel Józsa – Peter Búlik (C), Jaroslav Barczi (30´ A. Anna), Róbert Kovács, Daniel Tisza, Peter Fabián, Brian Šoltés, Jakub Maliňák, Kristián Kovács, Tomáš Fábián (85´ J. Bernáth), Kilián Šoltés.

Bratské rozdelenie bodov na ihrisku, kde súperi ťažko odolávajú domácej hráčskej zostave na čele s doteraz najlepším strelcom súťaže Patrikom Mičinskym. Tentoraz ho zastúpil v druhom polčase striedajúci Ferdinand. Za hostí ešte v prvom polčase skóroval najlepší strelec predchádzajúceho ročníka Kilián Šoltés.

FK Gemerská Hôrka – TJ Sokol Pača NEHRALO SA. TJ Sokol Pača oznámil ŠTK ObFZ Rožňava, že družstvo dospelých nenastúpi na zápas 7. kola 6. ligy dospelých G. Hôrka – Pača.

MFK Rožňava B – TJ Tatran Betliar 0:3 (0:1). G: 0 – M. Gallo 2, R. Imre. ŽK: Z. Molčan, M. Jančík, R: J. Šofranko – P. Galík, D. Poťmák. DS: Š. Bodnár. D: 40.

RUDNÁ: Kristian Kocis – Ján Ivanič, Attila Gyömbér, Stanislav-Sebastian Drábik, Marek Jančík,

Zoran Molčan (C), Lukáš Drobňák, Stanislav Hric, Karol Kováč, Ján Rabas, Stanislav Székely.

BETLIAR: Samuel Cirbus – Dávid Poťmák, Ľubomír Árvay, Lukáš Poťmák (C), Ivan Lörinc (56´ R. Imre), Dominik Szilardi, Matej Oravec, Martin Arvay (69´ B. silardi), Miloš Gallo, Marcel Rót (76´ P. Lipták), Marián Marciš.

Hráči rezervy MFK Rožňava hrajú na domovskom ihrisku v Rudnej, kde prišla tentoraz slabšia návšteva. Ich mladí hráči začali síce slušne, ale chýbal im strelec. Diváci  videli  ešte dve žlté karty pre domácich hráčov, ktorým strelili Betliarčania tri góly. Medzi nimi vynikli dva góly ostrieľaného hráča, 47-ročného Miloša Galla.

TJ Baník Rožňavské Bystré – ŠK Polom Gemerská Poloma 2:1 (0:1). G: R. Rochl 2 – L. Korintuš. ŽK: V. Gallo, Jak. Rochl – D. Fajdek, M. Dorčák. ČK po 2. žltej: M. Ikri – M. Zatroch. R: M. Uharček – R. Farkaš, M. Vávrová, DS: J. Kerekes. D: 100.

BYSTRE: Marek Šály – Marián Molnár, Adam Rochl (C), Tomáš Ivanič, Filip Znak, Róbert Rochl, Viliam Gallo (58´ P. Minčík), Jakub Rochl, Adrián Krága, Marcel Ikri, Ján Rochl.

POLOMA: Dárius Forgáč – Ľubomír Hatvaník, Maroš Bakoš, Miloš Schvarz (C), Lukáš Jasenka, Marko Zatroch, Michal Dorčák, Denis Fajdek, Matúš Kuchta (77´ T. Szilágyi), Michal Ruszó, Luboš Korintuš.

Minulé kolo videlo Bystränov v Krásnohorskom Podhradí v plnej poľnej. Nepamätám si, aby Bystränia boli niekedy s trinásť gólovým rozdielom zvíťazili. V tomto zápase boli však nemohúcni. Lacný gól v úvode od Polomcov ich riadne zaskočil. Snažili sa síce rýchlo vyrovnať, ale netrafili bránu hostí ani z blízka. Aj to im zväzovalo nohy a hosťom sa stačilo stiahnuť do obrany a zabraňovať tak gólom letiacim do ich siete. Nakoniec tri body zostali v Bystrom, ale aj za cenu straty hráča. Dvom kohútom nedovolil hlavný rozhodca pokračovať v hre, radšej ich počastoval červenou kratou.  

FK Lipovník – FK Krásnohorské Podhradie B :Zápas sa neuskutočnil. Hostia neprišli!

TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – FK Hrhov 1:3 (0:2). G: R. Pásztor – P. Ribár 2, D. Janosdeák, ŽK: A. Rigó, M. Lovas – T. Tomes, T. Zsigrai, R. Mikulec, R: J. Gyenes – L. Lorincz, M. Ďuríček. DS: F. Drenko. D: 80.

DLHÁ LÚKA: Csaba Koncz – Ivan Bošela, Alexander Kovács (C), Rastislav Pásztor, Tamáš Hegedus, Alexander Polyák (81´  O. Kerekes), Patrik Klárik, Nándor barczi, Arnold Rigó, Mário Lovas (90´ T. Zsigrai), Patrik Pál Baláž.

HRHOV: Alexander Bartók – Tamás Tomesz, Attila Herczeg (C), Tomáš Zsigrai, Zoltán Uveges, Gabriel Šmajda, Peter Ribár, Michal Hranyó, Radko Mikulec (87´ Ľ. Kardoš, Norvert Képeš (71´ R. Kardos), Dávid Jánosdeák.

Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky zatiaľ v súťažnom ročníku veľa vody nenamútili. Kedy by si boli pomysleli, že sa budú v tomto ročníku krútiť okolo dvanásteho miesta v tabuľke. Sedem kôl im zatiaľ bolo málo, aby sa vyšvihli na miesta, ktoré im ešte nedávno patrili. Hostia chceli potvrdiť, že dosiahnuté výsledky tohto roku neboli náhodné a ľahko si poradili i v Dlhej Lúke. Aj vďaka dvom gólom malého Petra Ribára.

TABUĽKA 6. LIGY ObFZ Rožňava PO 7. KOLE:

MFK Dobšiná – TJ Baník Rakovnica 0:1 (0:0). G: M. Gábor, ŽK: 0 – M. Lompart, R: P. Galík – V. Babík, E. Kovács, DS: O. Vysoký. D: .

DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar – Ivan Gallo, Mário Tokarčík, Miroslav Majerčák, Stanislav Ogurčák (69´ Š. Surovský), Peter Fabián (C), Štefan Brondoš (46´ P. Hutník), Denis Turzák, Marek Ogurčák, Róbert Gotthardt, Matej Oravec (60´ B. Fajdek).

RAKOVNICA: Lukasz Prodochl (C) – Marián Bubenčík, Marián Gábor, Matej Lompart, Juraj Tomi, Jozef Lipták – Giba, Jozef Sklenár, Filip Viola, Jozef Gábor, Juraj Červenák, Ondrej Vavrek.

Domáci Dobšinčania s nabudenými Rakovničanmi nemali v tomto stretnutí šťastie. Hovorí o tom nielen výsledok, ale i to, že popri vyrovnanej hre nepremenil Peter Fabián v 57. minúte pokutový kop. Hostia možno boli spokojní aj s remízou, ale využili v 84. minúte príležitosť na skórovanie, ktorú premenil Marián Gábor. Tri body tak odcestovali do Rakovnice.

D O R A S T

IV. LIGA – SD- SK K-G 4.KOLO

MFK Rožňava – FA Benecol Košice 7:0 (2:0). G: M. Skalický 3, L. Benko, P. Kišš, K. Kováč, Majoroš (vlastný) – 0. ŽK: bez kariet. R: R. Drenko. D:

ROŽŇAVA: Kristian Kocis – Alex Hajduk (66´ S. Szabó Dózsa), Marek Jančík, Karol Kováč (C), Stanislav-Sebastian Drábik, Stanislav Hric (57´ L. Benko), Tomáš Miškovič (88´ T. Šujanský), Martin Skalický, Patrik Kišš, Jozef Fedor (66´ B. Ruščin), Michal Seman (66´ J. Horvát).

KOŠICE: Erik Majoroš 63´ T. Kababik) – Dominik Kunz (C), Ivan Kolarčík, Jakub Chlusta, Vladimír Škavronka, Matej Štefko, Lukáš Kotik, Dominik Kolarčík, Jakub Kobularčík, Damián Regec, Dávid Grohol.

Ž I A C I

III. LIGA – SŽ – sk. A- VsFZ – 4.KOLO

FK Junior Košice – MFK Rožňava 1:0 (1:0). G: I. Mikluš. ŽK: bez kariet. R: M. Trojčák. D: 10.

JUNIOR: Michal Hulík – Jakub Biško, Ivan Mikluš (C), Rastislav Hric, Martin Biško, Ivan Novotný, Matej Paňko, Tomáš Hajduček, Patrik Horňák, Sebastian Novotný, Alex Jurtinus.

ROŽŇAVA: Kristian Horňak – Dávid Dókus, Dominik Šelmeci (C), Peter Rogos, Samuel Chochol, Samuel Petergáč, Richard Kral, Matej Minčík, Damian Kubica, Šimon Šimon, Kristián Hudárk.

III. LIGA – MŽ – sk. A – VsFZ – 4. KOLO

FK Junior Košice – MFK Rožňava 1:2 (0:0). G: G. Vrzal (vlastný) – L. Červenák, J. Petergáč. ŽK: beza kariet. R: M. Trojčák. D: 15.

KOŠICE: Michal Telepjan – Jakub Ondušek, Miroslav Nižňanský, Krištof Kužma (C), Šimon Kužma, Sebastian Mikloš, Dominik Ťukody, Radovan Kulín, Matúš Rybnikár, Erik Zagora, Lucas Roba, Richard Krajničák, Matúš Jerga, Ondrej Kandráč, Bruno Balog, Dorota Joščaková, Andrej Pristáš, Olívia Tamáš, Juraj Majerníček.

ROŽŇAVA: Martin Šofránko (C) – Florián Máté, Richard Sztelo, Jakub Petergáč, Jozef Korbinčík, Sebastian Schneebauer, Lukáš Hatvanik, Gregor Vrzal, René Bernár, Matúš Pakes, Michal Hudák, Nancy Benediková, Lukáš Červeňák.

4. LIGA ObFZ ROŽŇAVA ŽIACI – 2. KOLO

FK Krásnohorské Podhradie – ŠK Polom Gemerská Poloma 16:2 (7:0). G: J. Gulykáš 7, T. Kuru a K. Rezmuves po 2, R. Zubatý, M. Krištof, R. Žiga, A. Zubatý, M. Szirotnyák (vlastný) – S. Gunár 2. ŽK: bez kariet. R: D. Poťmák. D: 20.

PODHRADIE: Nikolas Horváth – Kevin Rézműves, Róbert Zubatý, Jozef Gulykáš (C), Tomáš Kuru, Marek Krištof, Ondrej Źiga, Róbert Žiga, Jozef Krištof, Jozef Horváth, Albín Zubatý.

POLOMA: Šimon Koltáš – Matej Garčár (C), Tomáš Galajda, Miroslav Szirotnyák, Tomáš Szirotnyak (33´ V. Gunár), Patrik Kučerák, Tomáš Gunár, Alex Kristóf (55´ M. Gunár), Tomáš Benedik, Samuel Gunár, Leon Kotlár (22´ I. Olexová).

FK Hrhov – MFK Dobšiná 0:2 (0:1). G: K. Holmok 2. ŽK: bez kariet. R: E. Kovács. D. 20.

HRHOV: István Herczeg – Roman Balogh, Nikolas Varga, Ákos Jánosdeák, Marek Szanyi, Dániel Die (C), Daniel Fekete, Marcos Csorba, Richárd Kovács, Bence Zsigrai, Kristóf Jónás.

DOBŠINÁ: Alexander Lalík – Evan Macko Beluš (35´ V. Grančáková), Dominik Filiczky, Štefan Krága, Tomáš Filický (C), Marek Kašpar (35´ D. Valentko), Adam Vido, Mia Čišková (35´ S. Breuer), Sára Sarnovská, Kristián Holmok, Michal Podolinský.

ŠK Bemifo – TJ Papiereň Slavošovce 6:1 (3:1). G: D. Porubán 2, S. Albert, A. Gallo, L. Szaszák, B. Polyák – A. Tomi. ŽK: bez kariet. R: M. Vávrová. D: 10.

TJ Zlatý klas Dlhá Ves – voľno.

Po štvorročnom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Košiciach začas pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr prešiel pracovať ako redaktor do okresných novín Zora Gemera v Rožňave. Po presťahovaní sa do Bratislavy, s manželkou a tromi deťmi, redaktorské povolanie nezanechal, ale zároveň pokračoval v ďalšom vzdelávaní a po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájením rigoróznej práce získal titul doktor sociálno-politických vied. Potom pracoval v ČSTK,  v denníku Pravda a iných novinách a kultúrnych inštitúciách, naposledy v Národnom úrade práce.  

Dlhoročné novinárske pôsobenie sa ani po odchode do dôchodku neskončilo. Plynulo prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer. Už viac ako 16 rokov priaznivci tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného a stredného Gemera, Gemera-Malohontu a celej Slovenskej republiky, ale i  zo zahraničia v priestore tejto stránky nachádzajú prostredníctvom slova a fotografickej dokumentácie čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri. Pri tvorbe obsahu tohto média sa opiera o neveľký kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera, propagujú celý región a približujú ho tak celému Slovensku. Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má Maj Gemer zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou, kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, ale Maj Gemer bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov. V súčasnom zložitom sociálno-ekonomickom prostredí Gemera je toto periodikum pre tisícky čitateľov doslova povzbudením, za ktorým stojí iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce. Srdce na dlani. 

Okrem stránky Maj Gemer založil aj internetové Rádio Gemer a dlhé roky do éteru vysielal príspevky z rôznych oblastí života v Gemeri, predstavoval osobnosti, literárne práce, históriu, súčasnosť, folklór, venoval sa deťom, školám, kultúre, technike... – to všetko popretkávané hudobnými vsuvkami i hudobnými reláciami, najmä s podmanivou gemerskou ľudovou hudbou a jej interpretmi – spevákmi. 

Aj keď Ondrej Doboš žije v Bratislave, patrí medzi roduverných Gemerčanov a stále je s Gemerom v blízkom kontakte, neúnavne vyhľadáva o ňom informácie, oslovuje autorov a komunikuje s nimi o uverejnení ich potenciálnych príspevkov. Vo voľnom čase rád fotografuje, zbieral a uverejňoval kuchárske recepty, najmä gemerské, napísal aj niekoľko básní, v mladosti bol členom ochotníckeho divadla a divadielka poézie, rád (a pekne) spieva, zaujíma sa o futbal a iné športy, na prechádzkach po okolí i na internete sa stretáva s krajanmi a je sprostredkovateľom na ich ceste k rodnému kraju, výborne ovláda prácu s počítačom.

Za svoju prácu, ktorú spokojnosťou kladne hodnotia čitatelia a priaznivci jeho stránky, získal aj viaceré ocenenia, ktorých poslaním a zmyslom je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné. Takými sú: Ďakovný list riaditeľky GOS Rožňava (2010), Cena primátorky mesta Revúca (2017), Čestné občianstvo svojej rodnej obce Rožňavské Bystré (2011) a práve za svoju nezištnú činnosť a dlhoročné novinárske pôsobenie získal v roku 2018 ocenenie Srdce na dlani ako Dobrovoľník roka 2018. Veľké ocenenie sa mu dostalo od firmy Holdysoftware, ktorá mu sama od seba, poznajúc a uznajúc výborný obsah stránky Maj Gemer, ponúkla možnosť, že mu nezištne vytvorí novú (a stále trvajúcu) grafickú podobu stránky. 

Ďakujeme pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho celoživotné dielo, za vytvorenie a vedenie stránky Maj Gemer, za aktívny prístup k rozširovaniu vedomostí o živote v tomto regióne. S úctou hodnotíme, čo všetko pán Doboš dokázal v prospech informovanosti, a tým aj k rozvoju vedomia a povedomia o početných mnohostranných činnostiach v priestore horného a stredného Gemera i Gemera-Malohontu. 

K jubileu za všetkých čitateľov, autorov, priaznivcov a priateľov stránky Maj Gemer prajeme Dr. Ondrejovi Dobošovi veľa zdravia, radosti, spokojnosti a veľa síl a energie do ďalšej tvorivej práce. Živio!

Marta Mikitová

Pri čítaní 70 mien deportovaných židovských obyvateľov z Revúcej a okolia, ktorí sa po vojne už nikdy nevrátili do svojich domovov sa vystriedali občania a predstavitelia miestnych inštitúcií: primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta, riaditeľka ZŠ Hviezdoslavova Mgr. Monika Galovičová, PhDr. Ján Kochan – predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej, riaditeľka ZŠ I. B. Zocha Mgr. Katarína Krištofová, občiansky aktivista Mgr. Ján Lopušek, žiačka 5. triedy základnej školy Dianka Kilíková a riaditeľ ZŠ J. A. Komenského Mgr. Emil Valko.

„Spravodliví medzi národmi“ je ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje osobám nežidovského pôvodu, ktorí prispeli k záchrane Židov pred holokaustom a udeľuje ho štát Izrael, konkrétne Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých, založená v roku 1963. Titul nosí na svete viac ako 27 000 ľudí, z toho 600 zo Slovenska. Mená 20 Slovákov, ktorí majú titul „Spravodliví medzi národmi“ prečítali poslankyňa Mestského zastupiteľstva Tatiana Kršková a riaditeľ Gymnázia Martina Kukučína Mgr. Igor Baran.

Napokon Ing. Karin Kilíková, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska, prečítala 10 mien záchrancov, hrdinov bez mena, zatiaľ neocenených vyznamenaním „Spravodliví medzi národmi“.

Úctu obetiam holokaustu zhromaždení vyjadrili symbolicky minútou ticha, zapálením sviečok a podľa tradície aj priložením kamienkov, ktoré Židia ukladajú na náhrobný kameň zosnulých.

J. Genčanský
MsKS Revúca

 VIDEO:

SPOMIENKA NA HOLOKAUST V REVÚCEJ

Ďalej sme sa presunuli k historickým budovám Baníckeho múzea - k Markovej manufaktúre, účelovej budove Expozície baníctva a hutníctva Gemera a budove bývalého sirotinca Františky Andrássyovej (súčasnej Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí). Pri potulkách mestom sme si spestrili program známymi povesťami a legendami o vzniku mesta Rožňava, alebo aj rozprávaním ako sa v ňom počas stáročí žilo.

Súčasťou programu boli workshopy v Galérii Baníckeho múzea inšpirované históriou a architektúrou mesta.

V rámci tvorivých dielní účastníci pri práci využívali rôzne umelecké techniky, v rámci nich si mohli vyskúšať zjednodušené techniky vitráže a grafiky. Vyrobili si krásne pestrofarebné vitrážové okná a pohľadnice znázorňujúce Strážnu vežu a erb mesta Rožňava.

Veľmi populárne boli interaktívne hry, ktoré formou zážitkového učenia prehĺbili získané vedomosti. Deti si zahrali domino s fotografiami jednotlivých objektov mesta, z obrázkových kociek si zložili fotografie historických pamiatok mesta, z puzzle Meterciu a budovy múzea. Zároveň sa na slepej mape širšieho okolia Námestia baníkov naučili identifikovať a lokalizovať jednotlivé historické pamiatky.

Pre účastníkov boli pripravené aj pracovné listy, pomocou ktorých si formou úloh zopakovali získané vedomosti o Rožňave. Mimoriadne radi sa hrali aj s pexesom s obrázkami rožňavských pamiatok. Jednotlivé páry mohli získať len vtedy, pokiaľ tie pamiatky aj pomenovali. Interaktívne hry sú okrem zábavy dôležité aj z dôvodu, že rozvíjajú rôzne schopnosti, ako je orientácia, logické myslenie, poznávanie, čo sa pri našich aktivitách aj potvrdilo.

Táto letná aktivita sa konala v rámci letných škôl počas letných prázdnin. V rámci podujatia Leto s Rožňavou sme nezabudli ani na rodiny s deťmi, pre ktoré sme organizovali samostatné Rožňavské stredy, špeciálne určené pre túto skupinu záujemcov. Uskutočnili sa v troch termínoch 7.7.2021, 28.7.2021, 11.8.2021 pre vopred nahlásené rodiny. Program týchto stretnutí bol totožný, pričom sa prispôsoboval špeciálnym záujmom rodičov, ktorí aj s deťmi aktívne spolupracovali.

Naše Leto s Rožňavou môžeme vyhodnotiť ako úspešne zvládnutú aktivitu, nakoľko o programy bol veľký záujem. Súčasne sa ukázalo, aké je dôležité a prospešné formou zážitku sprostredkovať pre deti a rodiny poznávanie mesta, v ktorom žijú a zároveň ho dostatočne nepoznajú. S nami ho spoznali hravo a v dobrej nálade.
Podujatie finančne podporilo Mesto Rožňava.

Gabriella Badin a Juliána Kelemenová
Banícke múzeum v Rožňave