Začiatkom novembra 2016 obletela Rimavskou Sobotou i celým Slovenskom úžasná správa. Rimavskosoboťan Tibor Figei sa stal majstrom sveta v chanbare! 42. ročník Majstrovstiev sveta v chanbare sa konal 5. – 6. novembra v Tokiu v Japonsku. Šampionátu sa zúčastnilo približne 800 chanbaristov z 32 krajín sveta. Po prvýkrát sa ich zúčastnila aj slovenská reprezentácia na čele
s reprezentačným trénerom Borisom Lieskovským ml., Adamom Balčíkom (obidvaja Samurai Klub Košice) a Tiborom Figeiom (Falcon Rim. Sobota).
Na tatami nastúpil 35-ročný Tibor Figei v spojenej kategórii juniorov, seniorov a veteránov bielych až modrých pásov v športovom zápase s chocken morote (dlhý meč obojruč). Prebojoval sa až do finále, kde porazil japonského chanbaristu a stal sa tak historicky prvým majstrom sveta zo Slovenska v chanbare. Potreboval na to šesť víťazných zápasov. V jeho kategórii štartovalo okolo 40 pretekárov, zväčšia ázijského pôvodu. Nadviazal takto na svoj úspech z Majstrovstiev Európy z mája tohto roka, odkiaľ si odniesol taktiež prvé miesto v chocken morote.
Potešiť sa z fantastického úspechu všestranného talentovaného športovca prišlo 8. novembra pred Radnicu množstvo obyvateľov mesta aj fanúšikov a v obradnej sieni Radnice ho slávnostne privítalo a ocenilo vedenie mesta. Primátor JUDr. J. Šimko vyjadril hrdosť na to, že práve naše mesto „vychovalo“ svetového športovca a že v športe, ktorý je doménou tzv. Východu, zvíťazil Slovák a Rimavskosoboťan. Tiborovi sa poďakoval za výbornú reprezentáciu a poprial mu ešte mnoho ďalších krásnych víťazstiev. Na Radnicu Tibora sprevádzala aj jeho rodina a potešiť sa z jeho úspechu prišli aj malí falconisti z Rimavskej Soboty.
Chanbara je moderné športové bojové umenie, ktorého cieľom je naučiť sa bojovať so špeciálne upravenými športovými mečmi. Používa všetky pôvodné bojové disciplíny (nielen) Ázie.
Majstrovi sveta v chanbare Tiborovi Figeimu sme zablahoželali k úžasnému úspechu a zároveň sme mu položili aj niekoľko otázok:
Tibor, akému športu Ste sa začali venovať ako prvému a kedy?
Ako 12- ročný som sa začal venovať taekwondu (5 rokov som cvičil- modrý pás). Potom na vysokej škole som začal cvičiť wing tsun ( 12 rokov som svičil- čierny pás, inštruktor) a eskrimu (9 rokov som cvičil- inštruktor).
Akým druhom športu sa celkovo venujete?
Medzitým v roku 2008 som začal s dynamickou športovou streľbou, čo robím až dodnes. Stal som sa aj rozhodcom, ako národný rozhodca som sa zúčastnil aj ME v brokovnici 2009 v Čechách, MS v brokovnici 2012 v Maďarsku a ME v puške 2015 tiež v Maďarsku. Som 2-násobným Majstrom Slovenska a Maďarska v športovej streľbe IPSC a v Steel Challengi. Celkovo mám 15 medailí z Republikových šampionátov zo Slovenska a z Maďarska v rôznych zbraniach. Medzitým som už ale minulý rok pocítil túžbu vrátiť sa k bojovým umeniam, lebo posledné 2 roky už nebol čas sa im venovať, keďže mám aj rodinku a skoro trojročného syna. A na jednej sociálnej sieti som našiel propozície ohľadom Majstrovstiev SR v chanbare, písal sa november 2015. Po niekoľkých telefonátoch som zistil, že aj v našom meste je už pár mesiacov Chanbara a o 2 dni nato som už absolvoval prvý tréning. Na ďalší deň som už bol na spomenutých Majstrovstvách SR v chanbare v Košiciach. Vybojoval som tam jedno individuálne 4. miesto a 2. miesto v tímových súťažiach. A týmto sa to všetko začalo?
Čím je toto bojové umenie zaujímavé, príťažlivé, v čom spočíva jeho podstata?
Chanbara je veľmi dynamické športové bojové umenie s mečmi, bezpečné, keďže sa súťaží s nafúknutými mečmi, používajú sa prilby a chrániče rúk. Je veľmi zábavná pre všetky vekové kategórie. Ide o to, aby ste zasiahli súpera čo najrýchlejšie koncom meča, zásah musí byť ale čistý, to znamená z náprahu a musíte byť prvý, ktorý zasiahnete.
Môže toto umenie naučiť niečo človeka aj po ľudskej, psychologickej stránke?
Po psychologickej stránke určite, lebo tu máte len jednu šancu, hrá sa na prvý víťazný zásah a finále na dva. Takže Vás naučí koncentrovať sa na 100 percent a naučí Vás využiť prvú šancu a dať do toho všetko. Je to ako v živote, kde niekedy máte len jednu, max. dve šance a ak ju nevyužijete, možno prídete o niečo veľmi cenné. Táto filozofia pochádza od samurajov, ktorí bojovali len vtedy, keď museli a bránili česť rodiny. Po ľudskej stránke sú to tie cnosti, ktoré so sebou prináša, disciplínu, oddanosť a odovzdať zo seba maximum. Keď sa Vám to podarí, je možné všetko v živote.
Čo je na chanbare najťažšie, čomu je potrebné venovať najväčšiu pozornosť?
Musíme byť technicky dobrý, 100 percentne sústredený, nabudený v správnej chvíli a psychicky vyrovnaný.
Ako vyzerajú Vaše tréningy, z čoho pozostávajú?
Moje tréningy sú rôznorodé, záleží, v akej fáze prípravy sa nachádzam. Väčšinou sa venujeme precvičeniu základných techník s mečom v kihondose (súborné cvičenia) a datotsu (športový boj) s rôznymi druhmi mečov. Venujeme sa taktiež cvičeniam na rozvoj rýchlosti a výbušnosti, či už horných ale aj dolných partií tela. Ďalej je to taktika, psychologická príprava a kondičná príprava.
Aké úspechy Ste už v tomto športovom umení dosiahli?
Chanbare sa venujem presne jeden rok. Za ten čas som sa v máji v Paríži stal Majstrom Európy v disciplíne chocken morote (dlhý meč obojruč) a získal som taktiež jedno 3. miesto v tate kodachi (krátky meč-štít). V júni som bol v Taliansku v Salerne na medzinárodnej súťaži “Hirpinia Cup.” Napriek tomu, že mi neotvorili moju obľúbenú disciplínu som v konkurencii čiernych pásov vybojoval krásne 2. miesto v disciplíne tate chocken (dlhý meč- štít) a spolu s reprezentačným trénerom Borisom Lieskovským ml. sme v tímovej súťaži vybojovali jedno prvé a druhé miesto. A naposledy to boli Majstrovstvá sveta v Tokiu v Japonsku minulý víkend, kde som v disciplíne dlhý meč obojruč (chocken morote) vybojoval historicky prvý titul majstra sveta pre Slovensko. Súťažím v kategórii nižších pásov (biele až hnedé pásy).
Ako Vaše úspechy vníma Vaša rodina?
Moja rodina vníma moje úspechy veľmi pozitívne, podporujú ma. Počnúc od rodičov, cez manželku,
trénerov, kamarátov, sponzorov, môjho zamestnávateľa SOŠ Tornaľa a tiež pomohlo aj mesto Rimavská Sobota. Je to úspech kolektívu a nie jednotlivca. Ja nie som profesionálny športovec, neživí ma to, ani som nebol nikdy nejaký extra talent, mám svoju rodinu, prácu ako každý, a bez rodiny a všetkých, ktorých som vymenoval, by som takéto úspechy nedosiahol. Je to aj ich úspech.
Aké boli Vaše pocity bezprostredne po získaní titulu majstra sveta?
Pocity bezprostredne po získaní titulu boli trošku zmiešané. Najskôr som sa išiel poďakovať môjmu reprezentačnému trénerovi, ktorý ma povzbudzoval, ktorému môžem veľa ďakovať a tiež ostatným reprezentantom. Nemal som čas si ani poriadne vydýchnuť, prišlo na rad fotenie a potom na rad hneď prišli ďalšie disciplíny tímové. Všetko som si to uvedomil až o niekoľko dní neskôr.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti?
Mám 35 rokov, myslím si, že ešte 2, 3 roky viem súťažiť na podobnej úrovni a chcem si to užiť maximálne, oddať sa tomu a odovzdať svoje skúsenosti mladším. Na budúci rok koncom júla budú po dlhých rokoch znova Svetové hry v Európe, konkrétne v Poľsku vo Wroclawe. Je to taká malá olympiáda pre rôzne bojové umenia, kde sa predstaví aj Chanbara. V novembri sa uskutočnia Majstrovstvá Európy v Taliansku. A o dva roky by som sa mal predstaviť znova na Majstrovstvách sveta v Tokiu, ak všetko pôjde podľa plánu.
Sponzori Tibora Figeia: RSnet, Theatro, Flavon, BestPatron
Tiborovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu ešte veľa ďalších úspechov!
(Zdroj: REGIONOVINY.SK)