Koncom marca tohto roku po niekoľkomesačnej zimnej prestávke sa začne život aj na ligových trávnikoch mužstiev horného Gemera. Na miestach športového diania sa však už navždy neobjavia najmä tí, ktorým zdravotné problémy nedovolia, aby sa na nich objavili aspoň ako diváci, alebo navždy odišli spomedzi nás. Jedným z nich bude aj Viliam Máťaš z Rakovnice, ktorý zanechal medzi milovníkmi tejto hry v rodnej obci, ale i na okolí, pozitívnu spomienku na svoje pôsobenie.
Je čas, aby sme si jeho športovú činnosť pripomenuli.
Po 38 rokoch aktívnej činnosti sa Viliam Máťaš, brankár TJ Baník Rakovnica, ktorý v minulosti pôsobil aj v Rožňavskom Bystrom, rozhodol zavesiť kopačky na klinec, čím dal definitívnu bodku za svojou bohatou futbalovou kariérou. Stalo sa to na slávnostnej schôdzi futbalového oddielu v kultúrnom dome 4.8.2012. Na slávnostnom akte prevzal z rúk vtedajšieho starostu obce Rakovnica, Ľubomíra Leštáka upomienkovú trofej a oficiálne sa rozlúčil so svojimi spoluhráčmi. Od starostu prevzal aj dres s číslom 55, ktorý mu pripomínal hru, ktorú mal najradšej a pre ktorú obetoval svoje najkrajšie roky života.
V súčasnosti už nie je medzi nami. Odišiel spomedzi nás len nedávno, keď 19.2.2024 v košickej nemocnici Louisa Pasteura jeho srdce prestalo biť a nestihol sa ani rozlúčiť so svojimi najbližšími. A to nemal ani 67 rokov. Narodil sa 3. júna 1957 v Rožňave, ale celý svoj život prežil so svojimi rodičmi i súrodencami v Rakovnici. Tu si založil svoju rodinu a s manželkou Magdalénou prežili 42 rokov. Spolu vychovali tri deti: Martinu, Viliama a Luciu. Veľmi sa tešil zo svojich 2 vnúčat. Ako vyučený klampiar pracoval na OSP v Rožňave a v železorudných baniach ako banský robotník. Pred dôchodkom dlhé roky pracoval na JP STAVE.
Viliama Máťaša pochovali na rakovnickom cintoríne 21.2.2024 za širokej účasti nielen svojej rodiny, ale i občanov rodnej obce a tiež širokého okolia. Nechýbali ani jeho bývalí spoluhráči materskej TJ Baník Rakovnica a s nimi tiež bývalí spoluhráči zo susednej obce Rožňavské Bystré, kde ako brankár po niekoľko rokov prispel najmä k viacerým víťazstvám klubu. Rád na to spomínal, a preto aj keď oficiálne prestal hrať futbal, pri každej príležitosti sa na ihrisko v Moste vracal, aby aj takto podporil svojich bývalých spoluhráčov i vedenie bystranského futbalového oddielu. Fanúškovia si pamätajú i na ako spoluhráča aj jeho syna Viliama.
Do Bystrého prišiel ešte v roku 1998 a smelo sa postavil do brány, v ktorej úspešne pôsobil do roku 2001. Po piatich rokoch sa znovu do Bystrého vrátil a bystränskú futbalovú bránu obhajoval až do roku 2011.
Tu ho postretli dobré, ale i horšie futbalové chvíle, ktoré za toto obdobie medzi spoluhráčmi i vedením TJ Baník Rožňavské Bystré prežíval. Dočkal sa s ním i postupu z vtedajšej II. futbalovej triedy OFZ Rožňava do I. triedy a zažil zápasy tohto mužstva aj v 5. lige.
Ako športový typ bol, okrem futbalu, po jeho ukončení aj aktívny hráč stolného tenisu, keď za družstvo rodnej obce hrával v okresnej súťaži. Jeho kamaráti ho poznali aj pod prezývkou SEPO.
Tak, ako bol oporou v každom futbalovom oddiely v ktorom hral, tak sa prejavoval aj v medzi svojimi najbližšími v rodine. Žil príkladným rodinným životom, čo upevňovalo dobré vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny. Preto aj jeho odchod bol o to bolestnejší a ľútosť v deň rozlúčky na rakovnickom cintoríne sa prejavila u všetkých, ktorí prišli na toto pietne miesto za Vilom Máťašom.
Česť jeho pamiatke!
{gallery}gallery/matas{/gallery}