Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu, ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
Počas vysokoškolského pedagogického pôsobenia vychoval množstvo banských odborníkov, medzi ktorými boli tiež absolventi z regiónu Gemera. Viacerí z nich zastávali počas svojej odbornej praxe dôležité riadiace miesta. Niekoľko z nich sa zúčastnilo i tejto slávnostnej udalosti. Niektorí vo svojich príhovoroch pripomenuli osobnosť profesora Fabiána a vyzdvihli jeho prínos pre gemerské baníctvo.
Celý život žil pre baníctvo nielen na Slovensku, ale po celom svete. Štyri roky pracoval v Lusake v africkej Zambii ako hosťujúci profesor a neskôr i dekan baníckej fakulty. Od roku 1971 takmer dva roky pôsobil v Kanade aj v Nepále, Indii, Mexiku, Sýrii či Iráne. V najhlbšej šachte africkej Ghany, v ktorej sa ťaží zlato, sa ocitol v hĺbke až 1 600 metrov pod zemským povrchom.
Profesor Ján Fabián počas svojho aktívneho odborného života napísal viacero odborných kníh, 57 odborných článkov, 13 výskumných správ, 4 patenty a súdnoznalecké posudky a projekty pre hlbinné a povrchové baníctvo. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2003 v knihe: „Putovanie za baníckym chlebíkom.
Akcia, ktorá sa v Rakovnici udiala v spomínanú sobotu, na ktorej mali podiel viaceré firmy i spoločnosti tak z Rakovnice, ako i okolia, zanechala najmä u domácich občanov úžasný pocit spolupatričnosti a hrdosti.
Svedčia o tom i reakcie mnohých účastníkov podujatí, ktoré sa uskutočnili pod záštitou obecného úradu v Rakovnici v tento marcový víkend. Cítiť z nich vďaku za to, čo profesor Fabián spravil pre zachovanie baníctva nielen v ich obci, ale i všeobecne ako odborník baníckej profesie.
Rád prispieval do Rakovnických obecných novín svojimi spomienkami na históriu tejto baníckej obce, ale aj ako jeden z hlavných postáv dokumentárneho filmu Banícky chlebíček.
Súčasťou podujatia bolo v nedeľu 17. 3.2024 aj odtvorenie banského náučného chodníka Mních nad obcou Rakovnica v blízkosti kostolína na Magdolne.
{gallery}gallery/jfreken{/gallery}
MG od