Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
V neďalekom Brzotíne si pred rokom Marcus Mariassy vzal za manželku baronesu Paulínu. Slúžka, ktorá bola susedkou Julišky z Rekene, vyklebetila všetko o zázračnej vode i o tom, že jej susedka zrazu bude mať bábätko... Paulínka si hneď dala pripraviť kočiar a vybrala sa na výzvedy.
"Julka, tu máš medeňák a povedz mi, ako sa to stalo!"
"Nuž chodila som k prameňu každý deň, vodu pila i umývala sa..."
"Tu máš strieborňák a... povedz mi podrobnosti!"
"Nuž... chodila som k prameňu a tam chodili i chlapci-drevorubači a... nuž viete... nehanbím sa za to, hlavné, že budeme mať dieťatko a... aj muž je spokojný..."
"Tu máš zlaťák a zabezpeč také liečenie i mne!"
"Niéé... to nerobte! Mám pre vás, milosťpani, iný návrh. Budete chodiť ku mne, ale nie na koči, ale na koni – pohyb potrebujete, vlásky ošetríme brezovou vodičkou, tváričku harmančekom, dych mentolovými lístkami... a za ďalšiu zlatku vám prezradím a dám dobré rady, aby sa z vášho manžela stal dobrý milenec a otec vašich detí!"
I tak sa stalo a Marcus s Paulínkou, ktorá už bola v požehnanom stave, sa boli poďakovať prameňu a dali štedrý príspevok na zveľadenie kaplnky... Nuž, koniec dobrý – všetko dobré, či nie?
Štefan Burčo