V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo reštaurovanie veľkorozmerného závesného obrazu (260 x 145 cm), ktorý zobrazuje celofigurálny portrét rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. z roku 1896, od autora Lajosa Ábrányiho (*1849 – †1901), ktorý študoval na umeleckých akadémiách v Mníchove a Paríži a pôsobil v Budapešti, ale predovšetkým v Nyíregyháze. Reprezentatívny portrét cisára vznikol v roku 1896, v období mileniálnych osláv Uhorska. Obraz bol pôvodne, spolu so svojím rovnako veľkým pandantom – portrétom cisárovnej Alžbety – umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Reštaurovanie portrétu cisárovnej Alžbety Bavorskej (známejšej ako Sisi) z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v roku 2019.
Portrét cisára Františka Jozefa sa do zbierkového fondu múzea dostal niekedy v období po vzniku Československej republiky (1918) už s rozsiahlymi poškodeniami, ktoré boli výsledkom pravdepodobne vedomej a cielenej deštrukcie. O tomto období v existencii múzejného spolku (múzea) nevieme mnoho, ale zásluhu na jeho presunutí do zbierok mal pravdepodobne Emil Hanes, ktorý bol po roku 1918 v Rimavskej Sobote župným radcom (pri županoch Dr. Samuelovi Daxnerovi a Dr. Jankovi Jesenskom), a po zrušení Gemer-malohontskej župy v roku 1922 bol až do roku 1938 v Rimavskej Sobote okresným náčelníkom. Súčasne však bol celé medzivojnové obdobie predsedom Gemer-Malohontskej muzeálnej spoločnosti, pričom v rokoch 1925 a 1926 sa výrazne pričinil o jej znovuoživenie.
Možno vysloviť domnienku, že poškodenie obrazu bolo spôsobené šabľou alebo bajonetom. Nevieme presne aké boli okolnosti, pri ktorých k nemu došlo, ani čas, kedy sa tak stalo. Obdobie konca prvej svetovej vojny, zániku monarchie a vzniku Československa bolo hektické. Koncentrovalo sa tu až príliš mnoho hnevu a vášní. Možno to boli revolučne naladení vracajúci sa vojaci z frontov prvej svetovej vojny alebo zo zajatia. Možno išlo o československých legionárov, ktorí obsadili Rimavskú Sobotu a takto demonštrovali svoj vzťah k monarchii a jej dlhoročnému symbolu, ktorým František Jozef bol. Možností je mnoho a toto poškodenie nie je v danej dobe niečím nezvyčajným. Známy je prípad slávneho jazdeckého mileniálneho súsošia Márie Terézie od Jána Fadrusza, ktoré prežilo najhektickejšie obdobie rokov 1918, 1919, aj rok 1920, no neprežilo opätovný pokus posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola Habsburského z jesene 1921 o nástup na trón v Maďarsku. Československo v reakcii naň mobilizovalo a československí legionári svoj odpor k vojne prejavili zničením súsošia z kararského mramoru.
Obraz samotný, ale aj forma a kontext jeho poškodenia sú zaujímavým svedectvom o dobe a priestore a sú východiskom pre ďalší výskum. Zámerom reštaurovania, ktoré aj v prípade portrétu Františka Jozefa I. z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bolo reštaurátorským zásahom zabrániť ďalšej degradácii diela, pričom snahou bolo zachovať jeho historickú hodnotu, ktorá spočíva, paradoxne, práve v poškodení diela. Dielo je zaujímavým svedectvom doby a príkladom „obrazoborectva“, ktoré ale má vždy svoje historické súvislosti, príčiny a pozadie. V tomto prípade išlo o zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru, Československej republiky. Vďaka týmto súvislostiam sa obraz stal napríklad súčasťou medzinárodnej výstavy s názvom Česko-slovenská / Slovensko-česká výstava v roku 2018, pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, v rámci ktorej bol obraz prezentovaný v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a Národním muzeu v Prahe.
Reštaurovanie realizovala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy. Reštaurovanie olejomaľby panovníka Františka Jozefa I. zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bolo realizované vďaka tomu, že projekt reštaurovania z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
RNDr. Ján Aláč