So vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
V zmysle ministerského nariadenia zo dňa 14. januára 1921 zaslal župan Gemersko-malohontskej župy prípis všetkým mešťanostom a hlavným slúžnym týkajúci sa jednoročnej vyučovacej doby slovenských jazykových kurzov. Tie sa delili na 2x 6 mesiacov a na konci prvej časti kurzu sa mali vykonať skúšky. Skúšobnú komisiu tvorili župan, prednosta patričného slúžnovského úradu, ako delegovaný úradník miestnej politickej správy a učiteľ, 
alebo učitelia okresného kurzu. Prednášateľov a poslucháčov kurzu určil župan. Za mesto Rožňava uvedený kurz bolo povinných navštevovať 20 poslucháčov. Boli to mešťanosta, senátor, hlavný notár, lekár, zverolekár, lesný merník, pravotár, policajný kapitán, policajný podkapitán, pokladník, oficiál, kancelistky (nižší kancelársky úradník), diurnistky (pisárky za denný plat), hospodár, exekútor, policajný strážmajster.
Následkom pripravovanej zmeny miest so zriadeným magistrátom na veľké obce, boli niektorí mestskí úradníci prevzatí do štátnych služieb. Župan Gemersko-malohontskej župy listom zo dňa 24. októbra 1922, žiadal mešťanostu Dr. Jozefa Póscha, aby s cieľom prevzatia jeho osoby do štátnych služieb si podal prostredníctvom župného úradu žiadosť.
Posledný novembrový deň v roku 1922 sa uskutočnili voľby starostu a obecnej rady. S ich výsledkami boli niektorí členovia obecného zastupiteľstva, zastupujúci národno-sociálnu stranu nespokojní a tak zaslali protestný list Župnému úradu v Liptovskom Mikuláši. Po prešetrení okolností Župný úrad v marci 1923 protest odmietol a napadnutú voľbu potvrdil.
Koncom decembra mešťanosta Dr. Jozef Pósch nechal vybubnovať a vo viacerých exemplároch vyvesiť nasledovnú vyhlášku:
„Z nariadenia pána ministra plnou mocou pre Slovensko, pod číslom 26440/1922 vydatého,- dáva sa na známosť, že vo veciach štátnej administrácie, úrad mešťanostský, policaj kapitánsky a mestskej magistrátskej rady 31-ho decembra 1922 roku – prejde na slúžnovský úrad v mieste.“
Táto vyhláška bola zaslaná aj do miestneho týždenníka Sajó vidék.
Okresný náčelník v Rožňave vyhlásil v zmysle nariadenia ministra pre Slovensko ukončenie pôsobnosti mešťanostu a magistrátu vo vnútorných záležitostiach obce a jej prechod dňom 22. apríla 1923 na nového starostu a novú mestskú radu. Pred začiatkom úradovania boli povinní zložiť sľub vernosti Republike Československej do rúk okresného náčelníka.
Agendu starostu 23. apríla 1923 prevzal novozvolený starosta Arnošt Róth od bývalého starostu Jozefa Póscha a v ten deň aj začal úradovať.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Archívny fond: Magistrát mesta Rožňava
Eva Jergová