V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach

Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont,  konkrétne v obci Šivetice. Autorka sa v knihe venuje histórii a technológii hrnčiarstva v širšom regióne, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny, tvarosloviu výrobkov, výtvarnému prejavu a spôsobu predaja. 

Hrnčiarstvo v Šiveticiach nadväzuje na publikáciu Hrnčiarstvo v Suchánskej doline, ktorá vyšla v roku 2019. Oba tituly patria k hodnotným, nakoľko prezentujú jedinečnosť  hrnčiarskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Vďaka kvalitnej hline, jej ohňovzdorným vlastnostiach a všestrannosti hrnčiarov, patrí hrnčiarstvo k fenoménu, ktorý charakterizuje Gemer-Malohont. Vďaka týmto publikáciám ostanú uchované vedomosti a zručnosti gemersko-malohontských hrnčiarov, hoci len na papieri.  

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM, autorka publikácie)

Z prezentácie knihy "Hrnčiarstvo v Šiveticiach"

Dňa 18. marca 2022 (piatok) o 16.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Šiveticiach“. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Jej vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Knihu verejnosti predstavila jej autorka - Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Prezentácia bola spojená s autogramiádou a predajom knihy.

Peter Poboček nám svojimi fotografiami priblížil atmosféru prezentácie spomínanej publikácie. Medzi fotografiami môžeme vidieť nielen jediného žijúceho hrnčiara zo Šivetíc, pána Františka Szarku, ale tiež krásne artefakty šivetického hrnčiarstva a účastníkov prezentácie v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Čitateľovu pozornosť si zaslúži aj dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc. Obrazovú časť knihy reprezentuje výber 203 fotografií, najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát. Medzi cenné zábery radíme tiež dobové fotografie samotných hrnčiarov, či zábery z predaja výrobkov na trhoch a jarmokoch, ale aj ukážku typických otvorených pecí, ako aj zábery keramickej výstavy z roku 1934 .

Vari najcennejším zdrojom v knihe sú mená a zoznamy hrnčiarov z rôznych časových úsekov. Kým na prelome 19. a 20. storočia pre Šivetice pri otázke koľko hrnčiarov bolo v obci, odpoveď znela: „Všetci sme boli hrnčiari, okrem pána farára a učiteľa...“, tak po prvej svetovej vojne sa ich počet zredukoval, aj vďaka vojnovým udalostiam. Po druhej svetovej vojne v obci zostalo len pár hrnčiarov, z ktorých sa v roku 1956 zapísal do ÚĽUV len Ján Kováč (1890 – 1963).

Neskôr sa stal zamestnancom ÚĽUV mladší hrnčiar Ondrej Janko Buriak (1926 – 1997). Z ďalších hrnčiarov sme tu zaregistrovali ešte Jána Vrbjara staršieho (1907 – 1984) a troch keramikárov:

Františka Szarku (*1936), Jána Vrbjara mladšieho (1931 – 1990) a Jána Čipku (1930 – 2005).

V súčasnosti s nostalgiou konštatujeme, že okrem Františka Szarku, ktorý remeslo zanechal vo veku 80 rokov (2016), v obci predtým chýrne remeslo, smrťou posledných hrnčiarov, zaniklo. Boli to práve hrnčiarske výrobky, ktoré obec Šivetice preslávili v rozsiahlom priestore Karpatskej kotliny. Dnes môžeme vzdať úctu a spomienku na chýrnych hrnčiarskych majstrov na šivetickom cintoríne, kde sú mnohí pochovaní, hneď vedľa ešte známejšej kultúrnej pamiatky – šivetickej rotundy z polovice 13. storočia s úchvatnými freskami.

Spracoval: MG od

Fotografie: P. Poboček + GMM (3)