Som hlboko presvedčený, že najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi ako aj vo vnútri jednotlivých štátov je nedostatok solidarity. Význam slova solidarita je všeobecne známy a pričleňujeme ho k mnohým životným skutočnostiam. Tak sme ho pričlenili aj k dôchodkovému systému.
Chcem zdôrazniť, že solidarita nie je obyčajné prázdne slovo. Jeho pričlenenie k dôchodkovému systému musí mať konkrétnu podobu a potom všetky projekty a zmeny budú úspešné a správne.
Položil som si otázku, či náš dôchodkový systém za posledných 30 rokov, ktorý vychádzal zo zákonov 100/1989 a teraz platného zákona 461/2003 bol a teraz je solidárny? Máme nejaký dôchodkový systém?
Zákon o dôchodkovom poistení aj po 18 rokoch jeho realizácie väčšina dôchodcov považuje za nespravodlivý, nesolidárny, ale aj za diskriminačný dokonca protiústavný. Výsledkom jeho realizácie je skutočnosť, že od začiatku platnosti rozdelil dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov. Výsledkom je diskriminácia starodôchodcov, ktorí mali a stále majú priemerný starobný dôchodok nižší niekedy až o 100€. Život a čas túto diskrimináciu v podstate vyriešil. Z 850 až 900 tis. dôchodcov k 31.12.2003 ostalo nás možno 150 až 200tis.
K druhej otázke, či máme nejaký dôchodkový systém možno povedať, že nie. Svedčí o tom aj doterajšia 18 ročná realizácia, keď základný zákon o dôchodkovom poistení 461/2003 bol viac ako 40 krát novelizovaný. Väčšina dôchodcov za rozhodujúce nesystémové realizácie považuje II. dôchodkový systém, rozšírenie ukazovateľov pre priznanie starobného dôchodku o tajomnú veličinu, ktorá sa každoročne zvyšuje o takzvanú aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Ďalej je to zrušenie kritérií pre valorizáciu starobných dôchodkov, ktoré tiež „pomohlo“ k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov.
Nesystémové zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré realizuje každá nová vláda, v konečnom dôsledku vyústili v prospech bohatých a potvrdilo sa, že to bolo aj ich cieľom.
I terajšia reformná vláda, hlavne minister práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdo pokračuje cestou pomoci tým, lepšie zarábajúcim. Už po dvoch mesiacoch vládnutia vyhlásil, že preorie dôchodkový systém. Žiaľ nič nevyoral, ale navrhol tzv. rodičovský bonus, kde by deti mali prispievať na penzie svojim rodičom. Našiel aj finančné zdroje! Je to len ďalší nesystémový zásah, ktorý rozdelí aj druhú polovicu národa – naše ženy. Dané kritérium pre priznávanie dôchodkov je navrhované v prospech bohatých.
Poznámka k našej tajomnej veličine, ktorá každoročne zvyšuje naše starobné dôchodky „aktuálna dôchodková hodnota“, ktorej krátenie v roku 2023 pri dôchodku asi 400€ by činilo 0,80€ a pri dôchodku 700€ 1,50€. Aj to je reforma a revolúcia v penziách.
Na Slovensku sme sa dopracovali k tomu, že v podstate sa zrušila nielen solidarita medzi aktívnymi občanmi a staršou generáciou, ale zrušila sa aj solidarita medzi dôchodcami a pripravujeme jej ďalší úder.
Mnohí politickí a ekonomickí tzv. experti na dôchodkový systém považujú dosiahnutý starobný dôchodok za dostačujúci, ba niektorí uvažujú jeho zníženie, aby nebol ohrozený stabilný vývoj našej ekonomiky, ba dokonca spoločnosti. Niektorí sa už teraz zamýšľajú, či v rokoch 2060-2070 budú finančné prostriedky na starobné dôchodky pre prestarnuté obyvateľstvo Slovenska.
Títo experti si asi neuvedomujú skutočnosť, že slovenskí dôchodcovia sú svojimi dôchodkami nielen na poslednom mieste v eurozóne, ale i na posledných miestach v celej Európskej únii. Asi nevedia, že terajšia reálna úroveň dôchodkov (rok 2014) je nižšia ako bola v roku 1989. Taká je životná úroveň našich dôchodcov.
Na záver si položme otázku, kto má vyvíjať tlak na riešenie chudoby, problémov a nedostatkov dôchodkového systému, ktoré sme si vytvorili.
Myslím, že to vystihla sociologička pani Kusá. Citujem: „Ani najľavicovejšia ľavica nebude vnímavá k chudobným, lebo chudobní nemôžu nikoho sponzorovať. Viac verím tlaku občianskych združení“.
Robíme to?
Ing. Ladislav Synak – člen ZO JDS Košice Staré mesto