Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.
Koľko rokov včeláriš?
Včelárim už 8 rokov.
Prečo si sa rozhodol pokračovať v tom, čo robí tvoj starý otec?
Rozhodol som sa, pretože mám na to viac dôvodov. Prvý je, že starý otec je mojím ľudským životným vzorom. Hoci som mu zo začiatku len pomáhal, aby nemal veľa práce, ale postupne mi pridával odbornejšie práce, až ma to začalo baviť. Začal som sa včeláreniu hlbšie venovať a prihlásil som sa aj na včelársku školu v Banskej Bystrici, kde som za tri roky vyštudoval odbor včelár. Ďalší dôvod bol, že som sa dostal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde som zistil, že pracovať so zvieratami je jednoduchšie ako s ľuďmi a usúdil som, že včelárom nemôže byť hocikto, ale musí mať k tomu vzťah, pretože včelárenie nie je len hobby, ale aj poslanie, pretože ak nebudú zodpovední včelári, tak nebudú včely a keď nebudú včely, tak nebude plnohodnotný život na Zemi.
Čo ťa na tejto práci baví?
Baví ma hlavne ten kontakt so včelami, keď sa o ne starám. Som v prírode, kde je šum lietajúcich včiel a čerstvý vzduch. Baví ma objavovať nové poznatky o živote včiel. A baví ma aj zásobovanie so včelími produktmi pre zákazníkov, pretože viem, že im takto môžem pomôcť. Čiže pomáham hospodárskym zvieratám aj ľuďom.
Povedz nám nejakú zaujímavosť, ktorú ľudia nevedia...
Tých zaujímavostí o včelách je nespočetné množstvo. Každý rok sa niečo nové naučím. Ale môžem vypichnúť jednu, a to osobitne pozoruhodnú hierarchiu, aká panuje v úli. Už hneď mladá včielka po vyliahnutí vie, čo má robiť. Najskôr musí upratať vo vyliahnutých bunkách, čiže je „čistička“. Vekom sa stáva „staviteľkou“, keď z vosku stavia včelie bunky. Ďalej pokračuje ako „krmička“ pre mladé larvy a kráľovnú. Potom sa stane „strážkyňou“ úľa a až tak „lietavkou“, čiže až keď si prejde týmito fázami, tak môže do úľa nosiť nektár na med, peľ, vodu a propolis.
Aké produkty vo svojej farme vyrábate?
Začali sme najžiadanejším produktom, teda medom, ktorý – ak je priaznivé počasie – tak ho máme v 4 druhoch. Agátový, lipový, kvetový a lesný. Ďalej máme obnôžkový peľ, propolisovú tinktúru a sviečky z vosku.
Na čo sú dobré?
Tieto produkty majú pre ľudí veľmi pozitívne účinky. Hlavne na metabolizmus, krvný obeh, proti starnutiu organizmu, propolis má antibakteriálne účinky. Veľmi dobré zbrane proti vírusom!
Vedel by si nám stručne opísať priebeh ich výroby?
Med sa vyrába z prineseného nektáru, ktorý musia včely vysušiť na hodnotu aspoň 18 % vody, aby sa med nepokazil. Keď je med zrelý, tak ho včely v plaste uzatvoria, čiže zaviečkujú. Následne včelár povyberá plásty z úľa a vytočí ich v medomete, keď odstredivou silou vyfŕka med na steny medometu a ďalej steká do zbernej nádoby. Obnôžkový peľ sa odoberá pomocou peľochytu. Je to taká plastová platňa s dierkami, cez ktorú včela prejde, ale peľ, ktorý nesie na nožičkách, ten padá do šuplíka, ktorý potom včelár každý deň vyberá a potom ho buď suší alebo mrazí. A propolis sa oškrabáva z rámikov v úli a potom sa lúhuje v liehu. Sviečky sa robia z roztopeného vosku a zalievajú sa do foriem.
Čo by si poradil včelárom začiatočníkom?
Predovšetkým, aby si naštudovali základy teórie a spojili to s praxou u ochotných včelárov, aby si mohli utvoriť nejaký obraz. Každý má iné metódy a postupy. Začiatočník nech si vyberie, akou cestou sa chce vydať.
Akou rýchlosťou lietajú včely? Aký veľký náklad za letu unesú?
Včely lietajú rýchlosťou až 65 km za hodinu. Krídelká kmitajú 190-krát za sekundu. Včela unesie počas letu náklad rovnajúci sa dvom tretinám jej vlastnej hmotnosti. Vtedy letí rýchlosťou 20 až 30 km za hodinu. Za peľom a nektárom lietajú včely až do vzdialenosti 5 – 7 km.
Aké druhy medu poznáme a aký vyrábate vy?
Medy poznáme kvetové a medovicové. Tých kvetových je iksypsilon, pretože sa potom určujú, z akého kvetu sú. My mávame lipový, agátový, kvetový a lesný.
V akom ročnom období sa med vyrába?
Vyrába sa na jar a v lete.
Ako rozoznať pravý med od falšovaného?
Znakom kvality je napokon aj to, že pri otočení pohára s medom vzduchové bublinky stúpajú veľmi pomaly. Pri druhom teste skúste položiť lyžicu s medom do pohára s teplou vodou či čajom – ak sa rozpustí veľmi rýchlo, môže byť falošný. Pravý včelí med vydrží v tekutom stave dlhší čas a aby sa rozplynul, treba ho miešať. Najjednoduchším spôsobom, ako sa pri kúpe medu nepopáliť, je kupovať od včelára. Nájdite si vo svojom okolí takého, ktorému budete dôverovať. Skúsení včelári nemajú dôvod med falšovať a svoju produkciu zvyčajne predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím totiž stráca nielen na chuti, ale aj na pozitívnych zdravotných účinkoch.
Čo robí včelár, ak nie je sezóna na vyrábanie medu?
Včelár sa musí pripravovať na novú sezónu, pretože v sezóne nie je vôbec čas na výrobu úľov, rámikov, na opravu prístrojov, zariadení a pomôcok. Okrem toho sa venuje zákazníkom alebo chodí na jarmoky, resp. vianočné trhy.
Interview pripravila Nikola Durančíková.