V pomyselnej sieni slávnych Dobšinčanov, ktorí zanechali svojím celoživotným dielom a odbornosťou hlbokú stopu by nemala chýbať ani doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (76), ktorá naše mesto preslávila doma, aj v zahraničí. K športu a prvým väčším súťažiam sa dostala ešte na Osemročnej strednej škole v Dobšinej, pričom ako nám prezradila, pán učiteľ Mihalovič, na ktorého si dodnes domáci radi spomínajú ju motivoval natoľko, že zo záľuby sa neskôr stala celoživotná vášeň a nadšenie pre šport.
„Pán učiteľ Mihalovič brával partiu mladých ľudí, medzi ktorých som patrila aj ja na všetko, od atletiky, po basketbal, hádzanú, či volejbal. V zime sme sa venovali aj korčuľovaniu a potom sme v tomto duchu, ktorý sme si osvojili, pokračovali na gymnáziu. Po maturite som chcela študovať medicínu, no škola mi dovolila ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave.
Mala som obavy z toho, či na fakultu budem prijatá, keďže v tom čase som nevedela plávať. Tvrdo som na sebe pracovala a prijímacie pohovory som hravo zvládla, keďže som sa nielen naučila do príjmačiek plávať, ale som si vybrala tú najťažšiu kombináciu – telesnú výchovu s matematikou. Začiatok mojej športovej kariéry súvisí s prvým vstupom na vysokoškolské športoviská,“ spomína pani V. Bebčáková.
Počas štúdií začala aktívne hrávať basketbal, ktorý sa jej stal osudovým. Začínala v druholigovom basketbalovom tíme v Bratislave a po ukončení štúdia hľadal nové hráčky Prešov, ktorý postúpil do prvej ligy, a tak v roku 1970 prišla do Prešova a natrvalo zostala pri basketbale. Hrala za TJ Sláviu UPJŠ Prešov v rokoch, keď tím dosahoval úspechy na československej aj medzinárodnej basketbalovej scéne.
Bola kapitánkou tímu, ktorý v sezóne 1973/74 získal výnimočný úspech – v prvej československej lige obsadil štvrté miesto a stal sa majstrom Slovenska. Pani Bebčáková sa neskôr venovala v tom istom tíme trénerskej práci (roky 1988 – 2002) a v Slovenskej olympijskej akadémii sa aj ako členka predsedníctva venovala mládeži a organizovaniu vedomostných súťaží o olympizme pre všetky stupne škôl.
„Učila som na katedre, potom fakulte telesnej výchovy skoro 48 rokov a tam som sa dostala aj do Slovenskej olympijskej akadémie, kde to bola práca s deťmi, výchovná práca a až minulý rok v novembri som ukončila svoju aktívnu činnosť. Dodnes však v organizácii pomáham ako čestná členka Slovenského olympijského a športového výboru, čo si vážim a keby som sa opäť mala rozhodnúť, či venovať svoje pôsobenie rozvoju olympizmu, neváhala by som a rozhodla by som sa rovnako,“ uzatvára doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD., ktorá je aj držiteľkou vzácnych ocenení za svoju prácu.
Slovenský olympijský výbor ju za športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí ocenil Cenou Matyldy Pálfyovej (2007), v roku 2010 dostala výročné ocenenie Slovenského olympijského výboru – Cenu prof. Vladimíra Černušáka za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok, v roku 2011 si prevzala Čestné uznanie Klubu fair play SOV za celoživotné pôsobenie v duchu fair play a v roku 2013 jej Medzinárodný olympijský výbor udelil vzácnu výročnú cenu k 150. výročiu narodenia Pierra de Coubertina s názvom Šport – škola života a tiež cenu Žena a šport. Veľkým uznaním odbornosti a celoživotnej práce Dobšinčanky doc. PaedDr. Viery Bebčákovej, PhD., ktorá sa do svojho rodiska stále rada vracia, sú udelené aj Bronzové olympijské kruhy (2006) a zlatý odznak Slovenského olympijského výboru (2015).
Text a foto: Juraj Karika
(Zdroj: Dobšinské noviny roč. XIVč.03 september 2021. Uverejnené so súhlasom autora)