VODNÝ MLYN V RAKOVNICI
Jedna z historicky zachovaných stavieb v Rakovnici je vodný mlyn na Vyšných lúkach. Mlynárska usadlosť Štefana Kraveca sa nachádza na samote pri Hončianskom potoku asi 2 km západne nad obcou. V minulosti sa v jej blízkosti nachádzala malá huta na spracovanie železnej rudy. Mlynárska usadlosť tvorí technická časť a obydlie mlynára postavené pod jednou strechou. Technická časť mlyna pozostáva z kolesovne a z mlynice s mlynským pôjdom. Mlyn mal sústavu mlecích kameňov a drevené vodné koleso na vrchný pohon. Potrebnú vodu k nemu privádzal náhon odrazený od potoka Genčanský asi 400 m nad mlynom. Na mletie slúžili kovové valcové stolice. I dnes je možné vidieť jednu kompletnú kamennú valcovú sústavu pre šrotovanie, avšak už na elektrický pohon. Na triedenie meliva počas mletia slúžili vysievače. V procese spracovania zrna na múku muselo melivo prejsť tými strojmi viackrát. V okolí, kde nikdy nebolo veľa vody, genčanský potok bol zárukou, lebo mal i v najväčších suchách vody dosť, takže mlynár mlel kedy potreboval.
Vody bolo vždy dostatok a k mlynárovi Kravecovi dovážali melivo zo širokého okolia. Mlelo sa po celý rok. Na mletie múky sa používala pšenica a žito. Hrubé časti z mletia obilia sa využívalo ako šrot pre krmenie prasiat, hydiny, husí, kačíc. Šrot sa mlel aj z jačmeňa. Múka namletá v mlyne bola kvalitná a upečený chlieb z nej vydržal aj celý týždeň. Veľkú zásluhu na dobrom chlebe mali aj naše mamy, ktoré ho dokázali kvalitne vymiesiť, vykvasiť a upiecť. Tú chuť cítim podnes.
Obytnú časť Kravecovho mlyna tvorili kuchyňa, izba, neskôr bola postavená prístavba. Ďalšou významnou vecou na tú dobu bolo, že mlynár Ján Kravec pre prípad výpadku elektrickej energie vybudoval betónový rezervár na vodu, do ktorej zabudoval Kaplanovú turbínu na výrobu elektrickej energie, ktorou zabezpečoval výrobu elektriny ako zdroj svetla v mlyne, čo na tú dobu bol veľký pokrok, nakoľko obec bola elektrifikovaná až v roku 1946. Do rezerváru bola voda privádzaná z mlynského náhonu. Rezervár mal dĺžku asi 5 m, šírku 2 m, 
hĺbku 2,5 m. Objem vody postačoval na vykrytie potrebu pohonu kaplanovej turbíny. Pamätám si, že za mlada sme sa chodili osviežiť pod mlynské koleso, kde z výšky padala na nás primerane studená voda. Neskôr po vybudovaní vodného rezerváru vody sme tento používali na kúpanie a potápanie. Museli sme dávať pozor, aby nebola zapnutá turbína. Bolo to v podstate prvé kúpalisko v obci. Do tej doby ani odvtedy sa podobná príležitosť nevyskytla. Mlynári boli dobrí ľudia, i keď rezervár bol súkromný, nebránili nám v ňom sa kúpať. V roku 1951 bola nariadením štátnych orgánov zakázané mletie múky a mlyn bol zapečatený. Do roku 1979 sa mlyn využíval ako šrotovník. Nevhodné využívanie mlyna, nedostatok finančných prostriedkov bývalých aj terajších majiteľov sa podpísal pod dezolátny stav vodného mlyna. Je to veľká škoda, mlyn by sa mohol využívať ako kultúrno-historická pamiatka na rozvoj vidieckej turistiky. V štítnickej doline je to jediný, i keď nie zachovalý, vodný mlyn.
Nakoľko mlyn bol súkromným vlastníctvom, obec ani štátne orgány neprejavili o tento objekt záujem. Prostredie mlyna je veľmi pekné, na turistiku ako stvorené, dobrá prístupová cesta a okolitá zeleň sa priam núka na vybudovanie ranča pre chov koní a jazdeckú školu, turistiku a rôznu záujmovú činnosť.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč