Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobne priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko – ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko- prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
Ložisko, ktorého rudné žily vykazujú polymetalickú mineralizáciu (siderit, chalkopyrit, tetraedrit), patrí medzi najvýznamnejšie, v rožňavskom rudnom revíri a to vďaka svojmu vysokému podielu minerálov chalkopyrit ale najmä tetraedritu. Ekonomicky je zaujímavé ako zdroj získania hlavne kovov a to striebra a medi s využitím i ďalších kovov v koncentráte po úprave rudy zo žily Strieborná.
Obr. 1
Množstvo zásob, bolo po realizácii viacerých prieskumov, vypočítané a schválené komisiou pre klasifikáciu zásob na Ministerstve životného prostredia, nasledovne:
Obr. 2 Evidované zásoby na ložisku Mária podľa jednotlivých rudných žíl
Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave č. 785/1999-min. zo dňa 1.6.1999 bol schválený výpočet zásob komplexných železných rúd na výhradnom ložisku ROŽŇAVA – Strieborná žila II. v tomto rozsahu:
geologické zásoby celkom: 4 211 tis. ton
Priaznivému ekonomickému hodnoteniu tohoto typu mineralizácie vďačí ložisko hlavne prítomnosti minerálov chalkopyrit, ale najmä tetraedritu v žilnej výplni, ktorý je nositeľom kovov Ag, Hg, Sb, Cu, Zn a v menšom množstve i Bi.
Obsah striebra je viazaný na minerál tetraedrit, ktorý je prítomný najviac vo vrchných častiach na žile Strieborná, ale postupne s hĺbkou ubúda a pribúda chalkopyrit. Súvisí to i s obsahom striebra keď v najvyššej časti na žile Strieborná je obsah Ag často 200 až 300 g/t, ale v priemere po 13. obzor je obsah Ag 171 g/t.
Nevýhodou pri úprave rudy je skutočnosť, spočívajúca vo väzbe týchto kovov na jeho štruktúrnu mriežku, čo má vplyv na výťažnosť Ag zo získaného koncentrátu. Vplýva to podstatne i na posudzovanie investícií do otvárky a ťažby ložiska.
Ložisko Mária patrí, systémom prieskumu, otvárkou jednotlivých žíl banskými dielami a výpočtom zásob, k najdetailnejšie overeným rudným ložiskám. Vypočítané bilančné zásoby predstavujú jedno ložisko, ktoré v budúcnosti, za dodržania istých podmienok, by mohlo byť dobývané celkom novými metódami.
Rozloženie banských diel v záujmovej oblasti ložiska Mária, realizovaných pred jeho prvým zatopením a stavieb na úpravu vyťaženej rudy dokumentujú nasledovné obrázky:
Obr. 3 Lokalita prevádzkového areálu bane Mária
Obr. 4 Prevádzkové objekty na povrchu ložiska Mária
Obr. 5 Lokalita ústia dopravného prekopu
V dôsledku komplikovaného transportu ťaženej rudy, slepou šachtou a následne úpadnicou na povrch a ďalej dopravou nákladným vozidlami cez mesto Rožňava, do úpravne na Rožňava bani, bol vyrazený dopravný prekop smerom na Nadabulu. Keďže ťažená polymetalická nerastná surovina, sa svojimi zásobami prezentovala ako perspektívna, započalo sa v marci 1989 aj s razením novej šachty Mária II, situovanej v blízkosti štôlne Mayer, ktorá bola projektovaná až po úroveň 13. obzoru. Bola však vyhĺbená len do hĺbky 65 m. Ťažba pokračovala ešte niekoľko rokov v obmedzenom množstve. Nový majiteľ spoločnosť Želba a. s. Spišská Nová Ves ďalšiu ťažbu považovala za neekonomickú a rozhodla o zrušení banskej činnosti t. j. aj čerpania banskej vody.
Požiadala, regionálne centrum inštitúcie „Geologická služba Spišská Nová Ves“ o spracovanie štúdie na tému „Hydrogeologické a hydrogeochemické aspekty vplyvu uvažovaného zatopenia komplexu banských diel bane Mária v Rožňave“. Záverečná správa, bola predložená v roku 2000 autormi RNDr. Soňa Cicmanová, Ing. Peter Bajtoš.
Obr. 6
Stav po zatopení banských diel a vstup nového investora v roku 2010 s cieľom dobývania ložiska
Od doby posledného zatopenia celého ložiska až po úroveň odvodňovacieho prekopu, prejavil záujem v roku 2009 zahraničný investor z Kanady, spoločnosť GLOBAL MINERALS LTD. Následne boli založené ďalšie spoločnosti s početnými spoločníkmi.
Prvým novým držiteľom dobývacieho priestoru (DP), ktorému bola povolená Obvodným banským úradom Spišská Nová Ves (OBÚ) banská činnosť, podľa predloženého plánu otvárky, príprav a dobývania (POPD), bola spoločnosť Gemer - Can, s. r. o.
Detailné znenie prvého zámeru a POPD je k dispozícii na stránke:
Uvedené POPD bolo spracované na roky 2014 až 2019 a predpokladalo vybudovanie dvoch závodov pre úpravu vyťaženej rudy, jeden pri ústí dopravného prekopu a druhý pri bývalom odkalisku v blízkosti Rožňavy.
Následne spracovala nové POPD v roku 2019 spoločnosť GEMER-ORR, s. r. o., Humenné, a to na roky 2019 až 2040, v ktorom sa počítalo s vybudovaním už len závodu pri ústí dopravného prekopu. V správe HBÚ za rok 2020, v rubrike „Povolenie banskej činnosti“, sa neuvádza.
Obr. 7
Pre investorov je však zaujímavý len DP Rožňava III. s polymetalickým zrudnením na žile Strieborná. V mape Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava sú DP vyznačené pod č. 686 (RV I.) a 687 (RV III.). DP - Rožňava I. nemá podľa OBÚ povolenú banskú činnosť, ale hlavné banské diela, na ktorých sa realizuje súčasná banská činnosť sú v tomto DP.
V správe, za rok 2020, Hlavný banský úrad Banská Štiavnica, uvádza: Pri vykonávaní banskej činnosti v banských dielach Bane Mária v DP Rožňava I a Rožňava III organizácia TRATEC s. r. o. Prešov, na základe zmluvy s organizáciou GEMER-ORR, s. r. o. Bratislava, vykonávala odvodňovanie banských diel, sprístupnenie banských diel, ktoré boli v predchádzajúcom období zatopené, údržbárske práce a rekonštrukciu banských diel
na VI. obzore Bane Mária. Vytvárala tiež podmienky pre dobývanie Ag rúd na žile Strieborná. Bolo zabezpečované čerpanie banských vôd zo slepej jamy pod úrovňou VI. obzoru, tak aby hladina vody bola stále minimálne 80 m pod úrovňou VI. obzoru. Zároveň aj realizovala dobývanie výhradného ložiska Rožňava - Strieborná žila v množstve 0,07 kt.
Nové zatopenie ložiska Mária
Úvodom uvádzame stav vlastníkov pozemkov a stavieb areálu infraštruktúry na Mária bani ako i pozemku v okolí ústia dopravného prekopu pri Nadabulej, tak ako je to uvedené v katastri.
Pozemky o rozlohe 26 312 m2 a všetky banské stavby v okolí úpadnice do ložiska sú podľa katastra najnovšie v majetku fyzickej osoby: Horáková Denisa MUDr.,Ve Strešovičkách, Praha 6, ČR. Menovanej patrí i pozemok s prístupovou cestou k ústiu dopravného prekopu pri Nadabulej o rozlohe 17 403 m2 .
Z uvedeného je teda zrejmé, že držitelia dobývacích priestorov, pozemky a stavby už nevlastnia. Stav takéhoto právneho stavu, podľa nás, naznačuje, že investor uvažuje o neťažení ložiska.
V prípade, že súčasný držiteľ dobývacieho priestoru rozhodne, že ložisko dobývať nebude a prestane i s čerpaním banskej vody, bude potrebné do problému zapojiť odborné hydrogeologické organizácie, aby sa k tomu vyjadrili a navrhli riešenia podľa súčasného stavu.
V roku 2000 bola už spracovaná štúdia aj s návrhmi ako riešiť problémy so zatopením ložiska to v štúdii, dostupnej v Geofonde ŠGÚDŠ v Bratislave:
Cicmanová, S., Bajtoš, P. 2000: Hydrogeologické a hydrogeochemické aspekty vplyvu uvažovaného zatopenia komplexu banských diel bane Mária v Rožňave.
Autori správne vystihli problematiku a navrhli riešenia, ktoré prezentovali takto:
Pred plánovaným zatopením banských diel
po úroveň dopravného prekopu – 332,5 m. n. m. je nutné:
Zdokumentovať súčasný stav územia z hľadiska objektivity posudzovania vplyvov, vyvolaných zatopením ložiska.
Zamerať sa predovšetkým na:
- zmapovanie súčasného stavu všetkých hlavných objektov v okolí predpokladaných výtokov stavby, telesá ciest, trasa vodovodu, koryto Rožňavského potoka, záhradky a i.,
- osadenie meračských bodov vo vybratých miestach a ich geodetické zameranie ako východiskového stavu z hľadiska posudzovania stability územia,
- zabezpečiť miesta potenciálneho výtoku banských vôd tak, aby bol minimalizovaný vznik nesústredených priesakov banských vôd a podmáčanie okolia,
- zabezpečiť sústredený, od počvy izolovaný a voľný odtok banských vôd od všetkých pravdepodobných miest výtokov v celom úseku až priamo do recipientu.
- preveriť a zabezpečiť technický stav dopravného prekopu z hľadiska jeho priechodnosti ako hlavného odvodňovacieho diela. Tok banských vôd má byť odizolovaný od počvy.
- preveriť technický stav akumulačnej nádrže a kanála, odvádzajúceho banské vody od dopravného prekopu pozdĺž štátnej cesty, až do rieky Slaná.
V rokoch 2009 a 2010, keď sa stavu nevenovala náležitá pozornosť, vypúšťaním banskej vody nastali i takéto problémy:
Obr. 8 Výtok banskej vody z prekopu do rieky Slaná, ktorú táto zakalila v celom toku
Vizuálne možno pozorovať, že do rieky vtekaju iba malé množstvá banskej vody. Predpokladáme ale, že konkrétne údaje o objeme a chemizme vody, zrejme bude vyžadovať organizácia SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p., Správa povodia Slanej, Rimavská Sobota, ako správca toku.
Podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Rožňava č. 2012/00784 zo dňa 21.12.2012, sú v súčasnosti banské vody upravované v úpravni banských vôd v areáli bane Mária a kontinuálne vypúšťané do povrchového vodného toku Slaná. Maximálny prietok podľa vyššie citovaného rozhodnutia je určený na: Qmax = 40 l.s-1 = 3 456 m3.d-1 = 1 261 440 m3.r-1, čo je v súlade s meraniami uvedenými v záverečnej správe – autora Bachňák et. al.
Prepojením západnej časti banského poľa (oblasť vrchu Turecká) komínom z 13. obzoru ložiska Mária (mínus 171,5 m n. m.) s 29. horizontom razeným pod údolie rieky Slaná zo šachty Sadlovská, došlo aj k hydrologickému prepojeniu banských diel. Tri ochranné hrádze vybudované na 13. horizonte ložiska Mária v minulom storočí proti prieniku vôd, môžu byť vplyvom agresívnej banskej vody už porušené.
Obr. 9 Vertikálny rez banskými dielami s nadmorskými výškami, prevzatý z POPD spracovaného firmou Gemer Can (autor Ing. Varga) a doplnený našimi údajmi.
Záver
Súčasný stav množstva banskej vody a jej odvodu do rieky Slaná nám nie je známy, poznáme iba údaj, uvedený v záverečnej správe (autor Bachňák, M. et. al.), kde bol sledovaný prítok vody v merných žľaboch na 6. 10. a 13. obzore v dobe od novembra 1991 do októbra 1992. Celkový priemerný prítok na 13. obzore bol v uvedenom období 718 litrov min-1 .
V prípade, že sa investor rozhodne ložisko neťažiť, musí spracovať podľa ustanovení banského zákona „Plán likvidácie a zabezpečenia“ a predložiť ho na schválenie OBÚ – Košice.
Ak by takýto stav nastal, je táto prezentácia a údaje v nej dokumentované, možným podkladom pre zaujatie stanoviska príslušných samospráv, mesta Rožňava a obce Čučma, ako i vodohospodárskych a iných inštitúcií, ktoré sa musia k tomu vyjadriť.
Podľa nášho názoru jediné riešenie je odviesť banskú vodu, kvalifikovanú ako čiastočne agresívnu, a súčasne i upravovanú zariadením, ktoré sa nachádza v areáli bane Mária, do rieky Slaná dopravným prekopom. Prekop musí byť ale udržovaný vo vyhovujúcom stave, pravidelne kontrolovaný rovnako ako aj časť úpadnice v mieste, kde je bansky prepojená s dopravným prekopom.
Prekop je nutné chápať ako banské dielo, ktoré bude, obrazne povedané „večne“, slúžiť na odvod banskej vody. Vyžaduje to ale, stálu kontrolu stavu hlavne stability diela. Je známe, že každé banské dielo, razené ako štôlňa, keď sa ponechaná bez údržby, časom sa v miestach kde sú nesúdržné horniny a tektonika, zavalí. Takýto stav možno dokumentovať množstvom fotografií, zhotovených v mnohých štôlňach po celom Slovensku. Známe sú i prípady, keď tlak okolitých hornín nevydržala ani železná TH výstuž a došlo k závalu ako napr. na ložisku železnej rudy v Nižnej Slanej, a to už asi po 10 rokoch.
Obr. 10 Deformovaná železná TH výstuž v prekope na ložisku Nižná Slaná
Pokiaľ by došlo v závalu v neudržiavanom prekope a odvod vody sa preruší, začne voda stúpať nad jeho úroveň, ktorá je 332,5 m. n. m. a to až o 28,1 m (po úroveň št. Mayer – 360,1 m. n. m.), ale s výtokom na neznámom mieste do údolia potoka Drázus, pretekajúcim cez mesto Rožňava.
Zdôrazňujeme, že predkladanou informáciou o možnom vývoji zámeru ložisko v blízkej dobe neťažiť a banské diela zatopiť, chceme len upozorniť, aby sa problému s vypúšťaním banskej vody venovala už teraz náležitá pozornosť. Známe sú viaceré prípady, keď akumulovaná banská voda spôsobila škody ako životnému prostrediu, tak i obyvateľom v okolí nekontrolovaného jedno rázového výtoku veľkého objemu vody. K zámeru by sa mal vyjadriť hlavne držiteľ dobývacieho priestoru, ako i preto, že majiteľom pozemku ako i stavieb, s prístupom do hlavných banských diel, je už iná fyzická osoba.
K zatopeniu a k výtoku banskej vody sa musia tiež vyjadriť profesionálne hydrologické inštitúcie, ako i príslušný obvodný banský úrad a tak stanoviť príslušné dodržiavanie podmienok.
Spracovali: RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník
jún 2021