V druhej polovici januára 1945 celý jeden týždeň trvali boje sovietskych a rumunských vojsk na prístupových smeroch k Rožňave. Rožňava tvorila uzlový bod druhého pásma hitlerovskej obrany a mala chrániť prístupy smerom k strednému Slovensku. Veliteľ 40. armády generál F. F. Zmačenko preto naliehal na zvýšenie tempa útoku. Boli urobené opatrenia na sústredenie väčšiny vojsk 4. rumunskej armády k úderu na Rožňavu. Podľa rozkazu generála F. F. Zmačenka z 18. januára 1945 bol rumunský úder na Rožňavu podporovaný súčasne útokom 54. pevnostnej brigády generála Karnačeva, ktorého prápory dostali za úlohu prebiť sa horským masívom od Turne nad Bodvou, severovýchodne od Rožňavy po Uhornú. Vo večerných hodinách 22. januára 1945 zvierali už oslobodzujúce jednotky Nemcov v Rožňave zo všetkých strán. V nepretržitom nočnom boji s nepriateľskými jednotkami z 22. na 23. januára 1945 prenikali do Rožňavy od východu rumunské útvary 21. pešej divízie, z juhu útvary 18. a 16. divízie a z juhozápadu 11. pešej a 8. mechanizovanej jazdeckej divízie. Dopoludnia 23. januára 1945 bola Rožňava definitívne oslobodená.
Politické pomery v oslobodenej Rožňave boli zložité. Dňa 2. februára 1945 prišli do Rožňavy dvaja členovia Slovenskej národnej rady, Dr. Klincko a jeho spolupracovník. Ešte toho dňa zostavili prvý národný výbor pozostávajúci z 12 členov. Na tejto zakladajúcej schôdzke boli prítomní členovia komunistickej strany, sociálnodemokratickej strany a príslušníci maďarských demokratických strán. Počas svojej činnosti výbor úzko spolupracoval so sovietskymi vojenskými orgánmi. O štyri dni neskôr sa konalo prvé zasadnutie mestského výboru. Predseda Ladislav Ambrus predniesol, že nový mestský výbor bol vytvorený na okresnom úrade za prítomnosti okresného náčelníka. Mestský lesný inžinier podal správu o stave ciest, mostov a vo všeobecnosti o stave mesta. Súčasne nariadil, aby stavitelia boli vyzvaní k podaniu plánu k rekonštrukcii mesta a zároveň aby boli odstránené uhynuté kone, odpadky a sutiny. K tomu požiadal o pomoc Rimamuránsko-Šalgótarjánske 
bane, aby dodali mestu k uvedeným prácam robotníkov. Nariadil vyhľadávanie padlých v lesoch, ich identifikáciu a dôstojné pochovanie. Vzhľadom k tomu, že mesto nebolo zásobované okrem múky žiadnymi potravinami, výbor vyzval vykonať súrny súpis hospodárskych zvierat. Ľudovít Vilusz, obchodník, predniesol, že spolu s Alexandrom Róthom ml. a Eugenom Kornhauserom, členom mestského výboru, vytvorili družstvo, ktorého úlohou bolo dopraviť potraviny pre mesto. Mestský výbor v záujme zásobovania obyvateľstva chlebom si zobralo pod kontrolu všetky mlyny, ktoré sa nachádzali v meste a blízkom okolí. Július Grünner, mestský účtovný radca podal správu o škode spôsobenej mestu. Bývalí vedúci úradníci mesta odniesli so sebou 30.000 P. v hotovosti a vkladnú knižku so sumou 40.000 P. Poodnášali všetky kone s vozmi, krmivá, seno i slamu. Na ďalších zasadnutiach mestský výbor riešil rôzne záležitosti ako napr.: vzal na vedomie hlásenie Židovskej náboženskej obce v Rožňave o navrátení svojich členov do mesta, prideľoval drevo rumunským vojakom, aj sovietskemu veliteľstvu, riešil ťažkosti spojené s poskytovaním vody, ako aj elektriny. Ďalej predseda nariadil, aby pomenovanie ulíc i všetky nápisy firiem boli uvádzané dvojjazyčne, teda v slovenskom, aj maďarskom jazyku tak, ako to bolo pred novembrom 1938.
Okresný národný výbor z Dobšinej sa presťahoval do Rožňavy na príkaz Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné dňa 5. marca 1945. Do prvej polovice marca 1945 nebolo v Rožňave československej správy. Výkonná moc okresného národného výboru s ešte vtedajším okresným náčelníkom sa dovtedy vzťahovala len na slovenské obce rožňavského okresu. Mestský výbor vykonával svoju činnosť pod dozorom sovietskeho veliteľstva mesta až do apríla 1945.
Dňa 1. apríla 1945 bola podpísaná zápisnica o odovzdaní oslobodeného mesta Rožňava a okresu miestnym orgánom. Miestne orgány vzali pod svoju ochranu mesto, závody, ustanovizne, vojenské priestory i múzeá. Túto zápisnicu podpísali vojenský veliteľ mesta a okresu Rožňava kapitán Gavrilov, pomocník vojenského veliteľstva v Rožňave kapitán Danin, starosta mesta p. Ambrus, vedúci polície mesta Rožňava p. Molnár a československý vojenský veliteľ mesta Rožňava p. Kováč. Na Slovensku boli zriadené 
pre obce miestne národné výbory a pre okresy okresné národné výbory. V obciach vtedy ešte maďarského územia boli až do volieb vytvorené poradné zbory, resp. správne komisie. V Rožňave prebrala správu mesta správna komisia na čele s vládnym splnomocnencom Štefanom Havlíkom. Následne 9. apríla 1945 sa konalo prvé zasadnutie Správnej komisie mesta Rožňava. So súhlasom okresného národného výboru a z nariadenia Slovenskej národnej rady mestský úrad prebral p. Havlík.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, knižný fond Dejiny Rožňavy 2 kol. autorov, Východoslovenské vydavateľstvo n. p. , rok 1978, fond Mestský národný výbor v Rožňave 1945 – 1990
PhDr. Mária Tureková