Organizovaný boj proti požiarom vyústil do vzniku a rozvoja dobrovoľných hasičských spolkov. V Revúcej tiež panoval nepokoj a neistota z prípadných požiarov. Richtár v roku 1823 vydal prísne policajné nariadenia, ktoré boli zamerané na organizáciu likvidovania požiaru, na udržiavanie poriadku a disciplíny. V roku 1856 mesto dalo postaviť prístrešok pred rímskokatolíckym kostolom, aby striekačky a protipožiarny materiál bol chránený pred poveternostnými vplyvmi. Striekačky boli primitívne, voda sa do nich nosila vo vedrách, preto mesto v roku 1857 zakúpilo dva veľké sudy na štyroch kolesách.
Dobrovoľný hasičský spolok v Revúcej mohol vzniknúť už v roku 1868. Najväčšiu iniciatívu pri jeho založení vyvíjali PhDr. Ivan Branislav Zoch a Samuel Ormis. Samuel Ormis s ďalšími nadšencami už 15. marca 1868 v správe nabádal predstaviteľov mesta, aby prijali stanovy remeselníckeho spolku a pre jeho členov vytvorili podmienky pre vzdelávanie. V jej závere sa zmieňuje aj o potrebe založenia hasičského spolku. V tom istom roku PhDr. Ivan Branislav Zoch v Pešťbudínskych vedomostiach informoval, že požiadal mesto, aby pre hasičský výcvik študentov vyšších tried gymnázia prepožičalo hasičskú striekačku a vedrá.
V zápisnici mesta z júna 1878 je evidovaná žiadosť väčšiny obyvateľov, aby sa mesto stalo patrónom nad vznikajúcim hasičským spolkom. Mesto vo svojom uznesení vyhlásilo, že ak vznikne hasičský spolok, s radosťou sa stane jeho patrónom. O mesiac neskôr dňa 18. júla 1878 sa uskutočnila zakladajúca schôdza Dobrovoľného hasičského spolku v Revúcej, na ktorej už boli prijaté stanovy, ktoré poslali na schválenie ministerstvu. Spolok bol založený na základe dobrovoľnosti, vzájomnej pomoci a podpory. Senátor mesta mu poskytol veľkú miestnosť v novopostavenom mestskom hostinci. Veliacou rečou bola maďarčina. Novovytvorený revúcky hasičský zbor mal názov „Nagyröczei önk tüzoltó egyesulet“ (Veľkorevúcka dobrovoľná ohňohasičská jednota).
Hlavným veliteľom sa stal Jozef Nierensee. Do funkcie námestníka hlavného veliteľa zvolili Gustáva Floriána Nandrássyho.
Na schôdzi sa rokovalo o zabezpečení najnutnejšieho výstroja, ako aj o činnosti zboru. Najväčší problém bol so získaním financií na rovnošatu. Uniforma pozostávala z bielych nohavíc, bielej blúzy s červenými výložkami, na ktorých boli písmená ӦT. Uniformu dopĺňala čierna kožená čiapka. Prvý organizovaný zásah novovytvoreného hasičského zboru bol pri požiari 29. septembra 1878, kedy vďaka jeho rýchlemu zásahu zhorelo len sedem domov. V roku 1885 bol hlavný veliteľ Jozef Nierensee na základe rozhodnutia ministerstva preložený do Lučenca. Po jeho odchode v roku 1886 bol za hlavného veliteľa zvolený Gustáv Florián Nandrássy. Jeho funkciu po dvoch rokoch prevzal Bedrich Heinz, riaditeľ uniálnej spoločnosti, ktorý bol vynikajúcim a populárnym veliteľom. Často z vlastných peňazí platil výdavky spojené s výcvikom zboru.
Rok 1894 priniesol reorganizáciu v zbore. Veliteľom sa stal Ondrej Turzo a vo funkcii zotrval 10 rokov. V tomto období sa pre nedostatok peňazí pre hasičský zbor nič nezakúpilo. Dňa 3. júla 1904 bol za veliteľa zvolený JUDr. Milan Botto, syn advokáta, slovenského historika a bývalého profesora Prvého slovenského gymnázia Júliusa Bottu. Neskôr sa ukázalo, že jeho zvolenie bolo šťastným riešením pre rozpadajúci sa zbor. Hneď od začiatku sa prejavil ako energický veliteľ, ktorý s najväčšou usilovnosťou a vytrvalosťou začal viesť a cvičiť členov zboru. Po roku Bottovho velenia boli pre zbor zakúpené nové hadice. V tomto období boli prepracované a schválené nové stanovy. Pre všetkých členov zboru, ale aj predstaviteľov mesta bolo sklamaním, keď JUDr. Milan Botto 24. apríla 1911 na valnom zhromaždení požiadal o uvoľnenie z funkcie. Novým veliteľom sa stal JUDr. Abrahám Mihálik a bol ním do roku 1919. Počas prvej svetovej vojny bol zbor nefunkčný. 13. mája 1920 bol za veliteľa zvolený Ľudovít Ferdinandy.
28. októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená ČSR. V novovytvorenej republike vznikol Sväz dobrovoľného hasičstva československého. Ústrednej Zemskej hasičskej jednote podliehali okresné hasičské jednoty, ktoré boli zakladané od roku 1922. Vznikali postupne a podľa vzniku dostávali poradové čísla, ktoré sa stali súčasťou ich názvu. V Revúcej bola založená Okresná hasičská jednota č. 42.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava.
DUBOVSKÝ, Dušan. Hasičstvo v Revúcej a v okolí. Revúca : Mestské kultúrne stredisko, 1998
Magistrát mesta Revúca, nespracovaný fond, zápisnice mesta 1878