Máloktorý banský región má také množstvo rôznych nerastných surovín ako Dobšiná na hornom Gemeri, kde sa vyskytuje veľmi pestrá škála minerálov so zastúpením úžitkových rudných minerálov.
Ťažili sa tu nasledovné rudy:
- Nikel-kobaltové – obsahujú minerál: gersdorffit, kobaltín, erytrit, annabergit. Rudné žily sa nachádzajú hlavne v masíve hory Gugl (Kruhová) a na ložisku Georgi.
- Železné – obsahujú minerál: siderit, goethit. Ložiská: Biengarten, Massörter, Georgi.
- Hematitové – obsahujú hydrotermálny minerál. Ložisko Danková.
- Medené, strieborné a zlaté – obsahujú minerál: chalkopyrit, tetraedrit, azurit, malachit. Ložiská: Gápeľ, Hirschkohlung (tu sa ťažil i bizmut), Himmelskorn, Leander, Strieborná – Plezová.
- Ortuťová ruda – obsahuje minerál: cinabarit (rumelka). Ložiská: pri obci Rakovec – Zinopel a Čuntave – Samuel.
- Antimónové – obsahujú minerál: antimonit, jamesonit. Žily v okolí Tiefengründel (Hlboká dolka).
Popis ťažby, hutníckej úpravy nerastných rudných surovín a chronológia ich ťažby je uvedená v knihách: „Banské mesto Dobšiná“, vydanej v roku 2013 a v knihe „Banská víla – Die Grubenfee“ z roku 2020.
Takouto pestrou asociáciou, jej identifikáciou a zložením, sa zaoberali mnohí mineralógovia. Výsledky ich výskumu sú uvedené v množstve publikácií. Výskumy však boli závislé na vtedajších možnostiach, a to jednak v možnostiach laboratórneho stanovovania obsahov jednotlivých prvkov, ale hlavne v kvalite mikroskopického prístrojového vybavenia.
Nové elektrónové mikroanalyzátory v súčasnosti, stanovovaním obsahov jednotlivých prvkov, však dokazujú, že stále nepoznáme celú škálu minerálov na rudných žilách v Dobšinej. Dôkazom toho je i dosiahnutý, mimoriadne úspešný, výsledok mineralógov, a to objavom dosiaľ neznámeho minerálu „dobšináitu“.
Takto je výsledok ich výskumu uvedený v mnohých tlačových správach (s úvodným doplnkom od O. Rozložníka):
SLOVENSKO DALO SVETU NOVÝ MINERÁL – DOBŠINÁIT
11. 2. 2021 – Mineralógovia z Ústavu vied o Zemi SAV objavili v rudných žilách v okolí Dobšinej nový minerál – dobšináit. Ako holotyp má bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Začiatkom februára 2021 ho Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii schválila ako v poradí 23. nový minerál nájdený na území Slovenska.
Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu – mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu.
"Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-Tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako je erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit,“ vysvetľuje mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.
Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.
Klasifikačný diagram minerálov zo skupiny roselitu so zavedením dobšináitu
Foto: Ľuboš Hrdlovič, Martin Števko
(Uverejnené v novinách Korzár, Pravda, 11. 2. 2021)