FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
Oslavy fašiangov sa v mnohých kútoch Slovenska zachovali až dodnes. Niekde v podobe plesov, bálov a inde sa zas nesú v tradičnom folklórnom duchu, podobne ako v piatok večer 15. februára 2019 u nás v Revúcej, keď sa Mestský dom kultúry zaplnil priaznivcami ľudovej muziky, spevu, tanca i tradícií. Priestory dostali výzdobou ľudový nádych, vestibul sa premenil na útulnú dedinskú chyžošku, kde nechýbala i drevená posteľ s duchnou a vankúšmi, kolíska, staručký kredenc a mnohé drobnosti, ktoré dopĺňali kolorit niekdajšej chyžky dedinského človeka. Svetielká z drevených brezových svietnikov na schodoch viedli hostí do priestorov kolešne (Alfa), kde bol pre nich pri vstupe pripravený pohárik vínka, hruškovice i chlebíka so šmalcom a cibuľkou. Hostí vítala v kolešni (Alfa) ľudovými melódiami ľudová hudba Detského folklórneho súboru Lykovček. Veselicu otvorili spevmi i tancom členovia Folklórneho súboru Lykovec, ktorí srdečne privítali nášho pána richtára Júliusa Buchtu s jeho manželkou a vyše 170 domácich i cezpoľných krojovaných i nekrojovaných hostí. Do spevu i do tanca vyhrávali 
a o zábavu sa postarali skvelí muzikanti z Ľudovej hudby Dominika Václava. Nechýbala ani veľmi štedrá netradične tradičná tombola s rôznymi chutnými, voňavými i praktickými cenami pre gazdinky i gazdov, ako syrová torta, peceň domáceho chlebíka, domáce vajíčka i cestovinky, pozdravy z páleníc, balíčky zo salaša, vankúšiky i tašky s ľudovým motívom, knihy s gemerskými receptami, šmalec, klobásky i slaninky, medové pochúťky a mnohé ďalšie zaujímavé ceny.
V humne (ako bola nazvaná zasadačka) rozvoniavali fašiangové zabíjačkové špecialitky – pečené klobásky, mäseníky, hurky, pečené prasiatko, diviačik i kapustnica, na stoloch šišky, pagáčiky, perníčky i štrúdle.
Veselilo sa, spievalo, tancovalo, pilo, jedlo, hodovalo až do rána bieleho. Bola to zábava ako kedysi, radostná v ľudovom duchu i šate, v odevoch vytvorených obdivuhodnou šikovnosťou našich starých mám, s ľudovými piesňami, s vôňou ľanového plátna z tkaných utierok, obrusov i dekorácií z vrecoviny i vône z tradičných fašiangových jedál, to všetko pri dobrej muzike a so skvelými ľuďmi.
Touto cestou sa chceme poďakovať Mestskému kultúrnemu stredisku za spoluprácu, vedúcim a členom FS Lykovec, Občianskemu združeniu „Gemer v duši, folklór v srdci“ a všetkým tým, ktorí nám ochotne pomohli. Veľká vďaka patrí našim sponzorom Miroslavovi Belákovi, Miroslavovi Damrélymu, Poľovníckej spoločnosti Antalka, ako aj darcom cien do štedrej tomboly.
V porovnaní s minulým rokom, tohtoročné fašiangové obdobie je oveľa dlhšie, no čas sa kráti a na zábavu ostáva už len pár dní. Pochovaním basy, symbolu dedinských tancovačiek na polnoc vo fašiangový utorok pred Popolcovou stredou sa zábava končí, hudobné nástroje zmĺknu a naplno sa rozozvučia až v období stavania májov. Obdobie zábav strieda obdobie pokoja a tak sa to opakuje, čas plynie a možno o rok nám bude cťou Vás opäť srdečne pozvať na našu krojovanú fašiangovú veselicu.
Text: Mgr. Natália Poprocká
Foto: Peter Poboček