Rodine Pavla Kušpála a Juliane rod. Kelcovej sa po Mnichovskej zrade v septembri 1938 a následnej Viedenskej arbitráži dňa 23. decembra 1938 v Rimavskej Bani narodilo druhé dieťatko, ktoré pokrstili menom Stanislav. Rodičia žili v skromných podmienkách. Otecko pracoval ako elektrikár a šofér. Mamička bola viacmenej domáca, ako robotníčka pracovala príležitostne. K malému Stankovi pribudli ešte štyria súrodenci. Tak rodičia vychovali piatich synov a jednu dcérku. Po vyhlásení Slovenského národneho povstania otecko narukoval do povstaleckej armády. Po potlačení povstania bol Nemcami zajatý a odvlečený do koncentračného tábora. O jeho osude sa dozvedeli až tri mesiace po skončení vojny, kedy sa s podlomeným zdravým vrátil domov. Prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi v Rakúsku a Nemecku, ale prežil.
Samozrejme, že po založení SZPB otecko pracoval dlhodobo ako tajomník miestnej organizácie SZPB v Rimavskej Bani. Ako priamy účastník SNP bol nositeľom mnohých vyznamenaní.
Malý Stanko po absolvovaní 5 tried ľudovej školy a 4 tried meštianky nastúpil do Vojenského učilišťa Jána Žižku z Trocnova v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1957. Po jeho skončení nastúpil do Vojenského učilišťa vo Vyškove na Morave. Po jeho absolvovaní sa stal vojakom z povolania a ako mladý dôstojník bol často premiestňovaný do rôznych útvarov.
Dňa 9.9.1967 v Žiline uzavrel manželstvo s Annou rod. Bratšikovou, s ktorou vychovali dve dcérky a syna.
V roku 1970 mal byť premiestnený k útvaru do Čiech. Vzhľadom k tomu, že vychovávali maloleté deti, rozhodli sa s manželkou, že do Čiech sa nepresťahujú a tak odišiel do zálohy a presťahovali sa do svojho rodiska v Rimavskej Bani. Neskôr sa presťahovala jeho rodina do Rimavskej Soboty, kde pracoval ako právnik na tamojšom JRD až do 
odchodu na starobný dôchodok 23.12.1998.
Pracoval v rôznych podnikoch ako právnik, tak si diaľkove absolvoval štúdium práva na UK v Bratislave.
Od roku 2017 je členom ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku. Svoje rozhodnutie byť členom tejto organizácie prijal počas stretnutia so svojím spolužiakom zo základnej vojenskej školy J. Žižku z Trocnova JUDr. Viktorom Timurom, s ktorým sa stretol v novembri 2017 na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 72. výročia zavlečenia občanov Čierneho Potoka do koncentračného tábora, s ktorým sa nevidel od skončenia učilišťa v roku 1957. Vďaka tomuto stretnutiu nadviazal kontakt s ďalším svojim „spolubojovníkom z armády“ Jurajom Drotárom zo Žiliny, s ktorým sa naposledy videl v roku 1967 počas služby v útvare v Spišskej Novej Vsi.
Stanko, o čo neskôr o to srdečnejšie Ti aj touto cestou sa k tvojej 80-tke ku gratulácii členov ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku pripájajú aj „starí kozáci v zbrani“ Viktor Timura a Juraj Drotár a prajú Ti pevné sibírske zdravie a kavkazskú dlhovekosť.
JUDr. Jozef Pupala