Súpiska Jablonova n/T. 1998 - 1999: Adrián Becze (jesenná časť), Róbert Balázs, Tibor Kardosz, Miroslav Matkobiš (ZVS v jarnej časti) , Štefan Dányi – Štefan Korán, Roman Polyák (jarná časť), Jozef Pacola (ZVS v jarnej časti), Marcel Derján (hosťovanie v jarnej časti), Martin Fifík, Gabriel Bernáth, Jozef Daniel (jesenná časť), Ján Kuchárik (ZVS), Alfonz Viszlay, Erik Poruban, Ľubomír Spišák (jesenná časť), Tibor Bartók, Zsolt Kardosz (jesenná časť), Milan Benco, František Juhász, Peter Hutník, Peter Lengyel, Rastislav Lukáč (ZVS), Štefan Spišák (jarná časť), Peter Zuzčin, Luděk Ragan, Ladislav Ragan, Luděk Václavík, Rastislav Miháľ (jesenná časť), Marián Seleš, Zsolt Strama (obaja jesenná časť), Štefan Pacura (ZVS), Stanislav Kapitančík, Radoslav Marhefka, Vladimír Mašlej (všetci traja ZVS v jesennej časti), Vendelín Baran (ZVS v jarnej časti), Havranko (jarná časť), Arpád Erdélyi (jarná časť), Beňák, Albert Rohály (jesenná časť).

Jesenná časť: Becze / Balázs – Daniel, Ľ. Spišák, Bernáth, Hutník – Marhefka, Z. Kardosz, Fifík, Viszlay – Juhász / Marhefka, Korán
Iná zostava: Becze / Balázs – Bernáth, Ľ. Spišák, Fifík, Hutník – Korán, Z. Kardosz, Juhász, Viszlay – Strama, Seleš
Jarná časť: Becze / Balázs – Bernáth, Derján, Š. Spišák, A. Erdélyi / Bartók – Pacola, Polyák, Fifík, Viszlay – Korán, Juhász

Súpiska Jablonova n/T. 1999 - 2000: Adrián Becze, Miroslav Matkobiš (ZVS v jesennej časti) Zoltán Köteles, Pavol Ungváry – Štefan Korán, Miroslav Gamba, Jozef Daniel (jarná časť, prestup), Zsolt Strama, Róbert Erdélyi (jarná časť), Alfonz Viszlay, Tibor Bartók, Gabriel Bernáth, František Juhász, Róbert Lőrinc, Martin Fifik, Marián Krompaský (na jar prestup), Erik Poruban, Ján Szuvák, Štefan Spišák, Marián Miko (jarná časť), Ján Pástor, Jozef Pacola (obaja ZVS v jesennej časti), Vendelín Baran (ZVS v jesennej časti), Roman Polyák, Ronald Štefan, Beňák.

Zostava na jeseň: Becze – Bernáth / Beňák / Bartók, Š. Spišák, Szuvák, R. Lörinc / Baran – Pacola / Strama / Bartók, Gamba, Krompaský, Fifík – Korán, Juhász / Strama
Zostava na jar: Becze – G. Bernáth / Daniel, Š. Spišák, Szuvák, R. Lörinc - Fifík, Gamba, Krompaský / R. Erdélyi, Viszlay – Korán, Juhász / Krompaský

Súpiska Jablonova 2000 - 2001: Adrián Becze (jesenná časť), Juraj Paperák, Ladislav Spišák – Štefan Korán, Jozef Daniel, Alfonz Viszlay, Tibor Bartók, Gabriel Bernáth, František Mikuš (ZVS), František Juhász, Pavol Orosi (ZVS v jarnej časti), Radoslav Kochan (ZVS), Ján Sivák (jarná časť, hosťovanie z V. Idy), Róbert Lőrinc, Július Balta, Miroslav Mihók (ZVS v jarnej časti), Pavol Bochnovič (ZVS v jarnej časti), Vladimír Cárik (ZVS), Peter Kačeňák (ZVS), Erik Poruban, Štefan Spišák, Ján Szuvák, Ladislav Lőrinc (jarná časť), Miroslav Gamba, Martin Fifik, Marián Krompaský, Róbert Erdélyi, Marián Miko (všetci 5 jesenná časť), Kamil Pitoňák (ZVS v jarnej časti), Pavol Kačeňák (ZVS), Peter Hutník, Tomáš Medvec (ZVS), Štefan Bača (ZVS), Pavol Ungváry, Róbert Mathé, Roman Polyák.

Zo zápasu Jablonov n/T. – Šaca, 1999	Jeseň 1999	Z derby zápasu Jablonov n/T - Štítnik 2002 - 2003	Hráč Jablonova n /T. Miroslav Gamba pri zakladaní akcie, zápas Jablonov n. /T – V. Opátske 3:1 , jeseň 2000
Zo zápasu Jablonov – Kunova Teplica, vpravo František Juhász, jeseň 2000	Zo zápasu Jablonov n/T - Košická Nová Ves 2002	Zo zápasu Jablonov n/T - Košická Nová Ves 2002	Zo zápasu G. Poloma - Jablonov n/T  jeseň 2000

Zostava v jesennej časti: A. Becze – Bernáth / Daniel, Š. Spišák, J. Szuvák, R. Lörinc - Erdélyi / Mikuš, Fifík, Gamba, Viszlay – F. Juhász / Erdélyi, Korán / Krompaský

Zostava v jarnej časti: J. Paperák - Bernáth / Daniel, J. Szuvák, Mathé, R. Lörinc - J. Daniel / Mikuš, Š. Spišák , Orosi, A. Viszlay – F. Juhász, Š. Korán

Súpiska Jablonova n/T. 2001 - 2002: Adrián Becze (jesenná časť), Juraj Paperák, Tibor Kardosz, Stanislav Suchý (ZVS v jesennej časti) – Štefan Korán, Marián Krompaský, Štefan Szciranka (z Hrhova), Alfonz Viszlay, Martin Fifík, Marcel Derján (z Turne), Július Balta, Tibor Bartók, Ján Szuvák (od jarnej časti, návrat z Turne), Pavol Ungváry, Jozef Daniel, František Juhász (jesenná časť), Radoslav Kochan (ZVS), Pavol Orosi (ZVS do 30.9. 2001), Karol Balázs, Róbert Lőrinc, Gabriel Bernáth, Ján Pangrác - Piter (ZVS v jarnej časti), Erik Poruban, Ladislav Miliczký, Pavol Orlej (ZVS v jesennej časti), Štefan Szilasi, Pavol Janoško (ZVS v jesennej časti), Roland Drenko (jesenná časť), Pavol Suchý, Attila Balázs.

Zostava doma so Smižanmi: Paperák – Bernáth , Derján, Balta, Lőrinc – Daniel , Bartók, Fifík, Viszlay - Szuvák, Korán
Zostava v Nálepkove: Paperák – Bernáth, Derján, Balta, Lőrinc (Korán) - Daniel, Bartók, Fifík, Viszlay - Szciranka, Szuvák (Krompaský)
Zostava vonku proti Lokomotíve B: Paperák – Bernáth, Derján, Balta (50. Korán), Lörinc - Daniel, Viszlay (86. Pangrác - Piter), Fifík, Ungváry - Bartók, Szuvák

Základná zostava na jeseň (od sep. 2001): Becze – Bernáth, Derján, Balta, Lőrinc – Daniel, Ungváry, Fifík, Viszlay - Szciranka, Krompaský

Súpiska Jablonova n/T. 2002 - 2003: L. Spišák, J. Paperák, J. Proks, T. Kardosz st. – R. Lörinc, M. Belán, G. Bernáth, A. Viszlay, W. Viszlay, Š. Szilasi, T. Kardosz, P. Juhász, M. Szabó, R. Tamáš, Š. Szciranka, G. Spišák, J. Szuvák (jesenná časť), J. Balta, J. Daniel, F. Juhász, T. Bartók, Š. Korán, Zs. Lipták (jesenná časť), R. Štefan, P. Lipták, P. Ľupták, A. Kovács (jesenná časť), Garguš, E. Stacho, P. Ungváry, T. Kohút, P. Steiner, B. Novický (všetci traja ZVS v jesennej časti), Z. Kardosz, K. Balázs, J. Pangrác – Piter (ZVS do 30.9.2002), P. Orlej (ZVS v jesennej časti).

brankári: L. Spišák, J. Paperák, J. Proks, P. Ungváry, T. Kardosz st.
obrancovia: R. Lörinc, G. Bernáth, M. Szabó, R. Tamáš, J. Balta, Š. Szilasi, A. Kovács, Garguš
záloha: Viszlay, T. Kardoš, T. Bartók, Zs. Lipták (jesenná časť), R. Štefan, P. Lipták, J. Daniel, E. Stacho, P. Ungváry, Z. Kardosz, A. Viszlay
útočníci: P. Juhász, Š. Szciranka, G. Spišák, F. Juhász, J. Szuvák
Doma s Nálepkovom: L. Spišák – Szabó, Bernáth, Kovács, Novický - Bartók, Kardoš, Daniel, Lipták - P. Juhász, F. Juhász, striedali Tamás, Szilasi
Doma so Štítnikom: Ungváry - Lörinc, Tamáš, Bernáth, Szabó, Viszlay, Szilasi, Kardoš, Belán, Juhász, Szciranka (Paperák). 

Tréneri

1998/1999 jesenná časť Ľubomír Spišák, jar 1999 Štefan Korán
1999/2000 – Vojtech Köteles
2000/2001 – 2001/2002 Štefan Korán
2002/2003 – Štefan Korán, po 7. kole Dušan Kebíšek

Výbor
Predseda: Ing. František Kusztván
Členovia: Pavol Kardoš, Erik Poruban

Tabuľka - umiestnenia, bodový zisk, najlepší strelec

Sústredenie jar 2001
Pred jarnou časťou mužstvo absolvovalo sústredenie na Zemplínskej Šírave, odohralo zápasy s Pavlovcami a Vysokou a neskôr s Betliarom.

Sústredenie jar 2002
Mužstvo absolvovalo sústredenie v Zlatej Idke a odohralo prípravné zápasy so súpermi: Lipovník, Rožňava, Rudná, Buzica, Moldava a Krh. Podhradie.

Príčiny vypadnutia
Už jar 2002 naznačila problémy so streleckou koncovkou a úzkym kádrom. Po sezóne 2001 – 2002 odišli z kádra skúsení hráči: Derján, Fifík, Krompaský, či Balta zanechal aktívnu činnosť. Noví hráči Zs. Lipták z Kružnej, Kovács z Gemerskej Polomy, Kardoš, G. Spišák, P. Juhász z Turne ich nenahradili. V jarnej časti sa naviac káder oslabil o vojakov, Kovácsa či Szuváka.

Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

„Hod na cieľ, „Disco tanec“, „Dobrú chuť“, „Hop- hop“, „Pyramída“, „Fúkaj“, „Traf šilt“ a „Presná muška“. Najviac sa darilo žiakom 8. ročníka, ktorí si vybojovali prvé miesto, na druhom mieste skončili žiaci 7.ročníka a pekné tretie miesto získali šiestaci. Gratulácie však patria všetkým, lebo všetci boli úžasní.

Neskôr, po vyhodnotení súťaží, nasledovalo tajuplné hľadanie pokladu v útrobách školy. Žiaci boli tento rok rýchlejší ako vlani, našla ho naša deviatačka Vladka Kucháriková, ktorá ho darovala našim najmladším spáčom - štvrtákom.

Od 00:00 hod. prebiehali športové turnaje v telocvični: vybíjaná, volejbal, a stolný tenis. Postupne sa deťúrence vytrácali do svojich „spální“, tí najvytrvalejší vydržali 02:30 hod. Potom nasledovala pre všetkých večierka a kľud vydržal do rána 06:10 hod., kedy nám naša pani zástupkyňa pripravila v školskom rozhlase budíček. Čakalo nás balenie a upratanie tried, tá časť programu, ktorá deti baví najmenej, lebo chcú ešte raz prežiť noc plnú aktivít v škole.

Všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali, sú ráno víťazmi a patrí im poďakovanie. Poďakovanie patrí aj rodičom, nielen tým, ktorí s nami noc prežili, ale aj tým, ktorí nám svoje deti na noc zverili.

Sme radi, že v našej škole máme takéto akcie, a že si ich dokážu pripraviť aj naši usilovní žiaci. Tento ročník nočnej školy zorganizovala Žiacka školská rada, za čo jej v mene celej školy ĎAKUJEME.
Mgr. M. Pirochová,
Základná škola Ivana Branislava Zocha,
Revúca

Potom prišiel na rad športový zápas kumite, podľa jednotlivých vekových a váhových kategórií. Výsledky našich členov: KATA začiatočníci v jednotlivých vekových kategóriách: 1. miesto - Nina Puhallová, Zdenka Dachová. 2. miesto - Ria Mišuráková. 3. miesto - Daniel Lenič a Adam Brodák. KATA pokročilí: 1. miesto - Pavol Halaj. 2. miesto - Štefan Teyerl a Tadeáš Sabol, 3. miesto - Matej Herich, Martina Székelyová, Miroslav Franko a Štefan Koreň. KUMITE, v jednotlivých vekových a váhových kategóriách: 1. miesto - Matej Herich, Štefan Koreň. 2. miesto - Tadeáš Sabol a Pavol Halaj. 3 miesto - Martina Székelyová, Lukáš Kilik a Tadeáš Sabol.

V súťaži klubov, na základe počtu získaných medailí, premietnutých do bodovej podoby, bolo poradie nasledovné: 1. miesto - Karate Klub Revúca, 2. miesto - Centrál Karate Klub Poprad, 3. miesto - Karate Klub Papradno.

Touto cestou úprimne ĎAKUJEME všetkým sponzorom, ktorí nám prispeli a pomohli k organizovaniu tohoto vydareného podujatia. Ďakujeme aj zúčastnením klubom, rozhodcom, rodičom a priateľom.

KK Revúca

V zbierkovom fonde archeológia sú evidované pre archeológiu netypické zbierkové predmety, hudobné nástroje - drumble. Jedna z prezentovaných drumblí bola objavená počas archeologického výskumu na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla, ktorý bol vykonaný v roku 2013, pod vedením archeológa Alexandra Botoša. Druhá drumbľa pochádza z hradu Hodejov, ktorú v roku 1962 objavil Gejza Balaša, počas archeologického výskumu hradu. Prezentované drumble pochádzajú z obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (15. – 16. storočie).

Drumble sa vyrábali z kovu, dreva a z kostí. Najstaršie kovové drumble sa objavujú v západnej Európe už v 12. storočí. Drumble sa na území Slovenska objavujú až v období neskorého stredoveku, približne od 15. storočia. Drumble sa vyskytujú predovšetkým ako archeologické nálezy na stredovekých hradoch, kde sú dokladom zábavy a krátenia si dlhej chvíle hradných posádok.

Drumbľa je lamelkový, prstom rozkmitávaný samozvučný hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného kovového rámika, ktorý býva cibuľovitého alebo podkovitého tvaru. Rámik vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je umiestnený dlhý oceľový jazýček, ktorý prechádza osou nástroja.

Pri hre na tento hudobný nástroj drží hráč drumbľu jednou rukou tak, aby sa rovnobežné konce opierali o zuby alebo pery hráča. Jazýček drumble vyčnievajúci von z úst hráča, tak môže voľne kmitať.

PhDr. Alexander Botoš

Pod dáškom, pri chlavcoch, sä ešče ťetka viščäli. Z kuchini višmarili mašku, viťähli pundusi na hodžinách, poumívali sä, rozpletli vrkvaš, naťähli na sebä nočnú ponďolu, pomodlili sä a lähli si na posťel gu bašíkovi. Tot spokojne odfukovali a hlasno chršäli.  

Ťetka dlho ani oko nezažmúreli. Rozmíšľäli, šva bi bulo urobič, ebi z ťé svini, šva jú zavšäs rána zakvalú, nemiseli sťähnúč "krupon" - kvažu z chrbta. Táto sä misela odovzdač na úräd, no a aká bi to bula zo svini slaninka bez kvaži?

Bulo treba pohnúč rozumom, ale ťetke ešče ništ múdrva nenapadlo.

"Starí, pošuješ, ši už spíš? Mne či tá svinä dák nedá spač", budžili ťetka bašíka.

"Juj, stará", zrúkli bašík na ťetku, "daj pokoj aspon v noci. A koj máš dašva zo susedom, ta si s nim vibav zavidna!" Ťetka sä skoro urazili a pódali: "Jä mislím na tú svinu, šva jú rano zakvalemo a ni na suseda."

Bašík sä obráčili na druhí bok, naťähli si duchnu až na hlavu a ťetke rozospano povedali: "Bic šicho, lebo ťa višmarím na dvar ak si ťi tú mašku!"

Po ťichto vihražních slovách ťetka začíchli ako kukuk po Jáne.

Skoro rano bašík zobudžili dvoch sinó a prišó aj objednaní mesär.

Preto, ež tuvon bula treskúcä zima, chlapi sä potúžili dobró domácó slivovicó. S lampášom, preto ež bula ešče tma, vinšli do zadniho dvora. Svinu vilákali z chliavcä. Na prednú nohu jé priväzali štranžok, sinove poťähli zan a svinka sä koprcla na zem. Mesär jé pichnúl nvaž do hrudži, róno do srcä. Ani bars neskvíkla. Šitko bulo f porädku dopošim, kím neprišla susedka zo správó, ež po ďedžine chodží kontrolór.

Miseli skoro konač. Ťetka viužili svojo nočnia "vízie" a skríkli na chlapó, ebi schičili svinu za nohi a vinesli ju za stodolu, do humna, budáru. Ťetka uťekali pozhánäč dákia staria kamže, blúzku a velkí šäfoloví hantúšok. Do tohto pekne svinu poobliakali a tak jú posadžili na ďesku do budárä. Zadní dvar dali do porädku. Žúp slami, šva mali pripravní na opalovanva svini, šmarili do stodoli.

Neprešlo dakelo šäsu a vo dvore sä objaviv kontrolór. Legitimovav sä a zašäv konač svojú povinošč. Kutrošiv f chliave i f pivnici, ale ništ nenašó. Ťetka fšä za nim krášäli. Nazrú aj na tok i z stodolu Vikrošiv aj gu budáru, ale ťetka pošäli hnedž lamentovat, ež stará mač dostáli v noci srašku a tak väšinu šäsu preseďä tuvom v budáru, a ňi f kuchini. Kontrolór nazrú škáró do budárä, ani len dvere neotvoriv a koj viďev, ež tam dakto sedží, bobrav sä hät. Oďišó zo dvora a ťetka buli radži, ež mu tak šikovne prešli zes rozum. A stará mač spali pekne f posťeli pod duchnó, ani len nefúlili, ani ráz len ňeprdli do rána!

(Zdroj: Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho: Šva sä stálo, ši sä nestálo..., 2002, KPMP) 

Fotokoláž: OD

Pod dáškom, pri chlavcoch, sä ešče ťetka viščäli. Z kuchini višmarili mašku, viťähli pundusi na hodžinách, poumívali sä, rozpletli vrkvaš, naťähli na sebä nočnú ponďolu, pomodlili sä a lähli si na posťel gu bašíkovi. Tot spokojne odfukovali a hlasno chršäli.  

Ťetka dlho ani oko nezažmúreli. Rozmíšľäli, šva bi bulo urobič, ebi z ťé svini, šva jú zavšäs rána zakvalú, nemiseli sťähnúč "krupon" - kvažu z chrbta. Táto sä misela odovzdač na úräd, no a aká bi to bula zo svini slaninka bez kvaži?

Bulo treba pohnúč rozumom, ale ťetke ešče ništ múdrva nenapadlo.

"Starí, pošuješ, ši už spíš? Mne či tá svinä dák nedá spač", budžili ťetka bašíka.

"Juj, stará", zrúkli bašík na ťetku, "daj pokoj aspon v noci. A koj máš dašva zo susedom, ta si s nim vibav zavidna!" Ťetka sä skoro urazili a pódali: "Jä mislím na tú svinu, šva jú rano zakvalemo a ni na suseda."

Bašík sä obráčili na druhí bok, naťähli si duchnu až na hlavu a ťetke rozospano povedali: "Bic šicho, lebo ťa višmarím na dvar ak si ťi tú mašku!"

Po ťichto vihražních slovách ťetka začíchli ako kukuk po Jáne.

Skoro rano bašík zobudžili dvoch sinó a prišó aj objednaní mesär.

Preto, ež tuvon bula treskúcä zima, chlapi sä potúžili dobró domácó slivovicó. S lampášom, preto ež bula ešče tma, vinšli do zadniho dvora. Svinu vilákali z chliavcä. Na prednú nohu jé priväzali štranžok, sinove poťähli zan a svinka sä koprcla na zem. Mesär jé pichnúl nvaž do hrudži, róno do srcä. Ani bars neskvíkla. Šitko bulo f porädku dopošim, kím neprišla susedka zo správó, ež po ďedžine chodží kontrolór.

Miseli skoro konač. Ťetka viužili svojo nočnia "vízie" a skríkli na chlapó, ebi schičili svinu za nohi a vinesli ju za stodolu, do humna, budáru. Ťetka uťekali pozhánäč dákia staria kamže, blúzku a velkí šäfoloví hantúšok. Do tohto pekne svinu poobliakali a tak jú posadžili na ďesku do budárä. Zadní dvar dali do porädku. Žúp slami, šva mali pripravní na opalovanva svini, šmarili do stodoli.

Neprešlo dakelo šäsu a vo dvore sä objaviv kontrolór. Legitimovav sä a zašäv konač svojú povinošč. Kutrošiv f chliave i f pivnici, ale ništ nenašó. Ťetka fšä za nim krášäli. Nazrú aj na tok i z stodolu Vikrošiv aj gu budáru, ale ťetka pošäli hnedž lamentovat, ež stará mač dostáli v noci srašku a tak väšinu šäsu preseďä tuvom v budáru, a ňi f kuchini. Kontrolór nazrú škáró do budárä, ani len dvere neotvoriv a koj viďev, ež tam dakto sedží, bobrav sä hät. Oďišó zo dvora a ťetka buli radži, ež mu tak šikovne prešli zes rozum. A stará mač spali pekne f posťeli pod duchnó, ani len nefúlili, ani ráz len ňeprdli do rána!

(Zdroj: Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho: Šva sä stálo, ši sä nestálo..., 2002, KPMP) 

Fotokoláž: OD

Bolo spásonosným a prínosným rozhodnutím pani Janky začať podnikať a otvoriť prevádzku Potraviny, ako aj Lahôdky, terajšie Esspreso OÁZA. Možno si ani sama neuvedomila, ale smerovaním svojej práce ponúkla mnohým pracovné príležitosti, veľa študentov si k nej našlo cestu pri vzdelávaní, pretože obe prevádzky pani Janky sa stali poskytovateľom odbornej praxe žiakom stredných odborných učilíšť.

Okrem podnikateľských aktivít sa pilne venuje aj kultúrnym podujatiam, spomeňme Polomský kotlík, rôzne akcie pre deti a mládež, rodinné posedenia či spoločenské podujatia, pri ktorých srší náramnou energiou a entuziazmom. Vo svojich prevádzkach pestuje príjemnú atmosféru nielen pre zákazníkov, ale aj pre zamestnancov. Je to človek, ktorého charakterizuje citát: „Prijímanie naplňuje ruky, ale dávanie napĺňa srdce“.

Touto cestou by som jej rada poďakovala v mene všetkých zamestnancov za jej ochotu, ľudskosť, ústretovosť, úprimné rady, empatiu, otvorený prístup k problémom iných. Do ďalších rokov prajem hlavne pevné zdravie, veľa elánu a chuti pri príprave ďalších akcií, ktoré pozdvihnú nielen kultúrnu úroveň obce, ale dajú pocit spolupatričnosti všetkým Polomcom. 

S JANKOU CIBERAJOVOU trocha netradične

Kto by ju nepoznal - je všade kde sa niečo deje, srší nápadmi a s každým si má čo povedať. Je srdcom, ako sa vraví, pravou obchodníčkou. Nie vždy všetko vyjde, ale nepoloží ju to - naopak poučí sa a ide ďalej. Je v tom talent, skúsenosti a radosť zo života.

Danka Červenáková

Žiaci 6. A triedy keďže radi pečú, tak sa stretli v školskej kuchynke strúhali a miesili cesto na syrové srdiečka. Voňala celá škola, veď aj napiekli celú misu. Tesne pred Vianocami sa s týmito voňavými srdiečkami vybrali do Cilky – zariadenia pre seniorov. Pripravili si pre nich aj vianočný tanček. Po príchode do Cilky ich už čakali v jedálni ujovia a tety, ktorí sú odkázaní na odbornú pomoc. Srdiečka sú tiež symbolom lásky, ktorú si počas Vianoc akosi častejšie prejavujeme. V očiach niektorých tiet sa zaligotala aj slzička. S prianím príjemných a šťastných Vianoc sa lúčili s našimi seniormi a v mysliach sa im vynáralo mnoho otázok, na ktoré však budú poznať odpoveď, až keď budú dospelí.

O ďalší dobrý skutok sa posnažili aj žiaci zo 7. A triedy. Vyzbierali peniaze zo svojho vreckového na darčeky pre psíkov z útulku, za ktoré kúpili vodítka, obojky a hračky, ktoré potom do útulku odniesli a hneď ich aj vyskúšali. Išli psíkov vyvenčiť, potom im vyčistili výbeh a vymenili vodu. Cestou domov sa zastavili pozdraviť a popriať „šťastné a veselé“ aj dve dôchodkyne, ktoré ich obdarovali aj malým darčekom.

Pomôcť nášmu mestskému útulku sa rozhodli prostredníctvom darčekov a krmiva aj žiaci 5. C, 8. A a 9. A triedy. Veľkou pomocou pre útulok bude aj výťažok z našej každoročnej charitatívnej akcie – EKOBURZY 2017.

Žiaci 2. A triedy, zozbierali v úvode mesiaca december svoje hračky a napísali sprievodný list pre detičky z Detského domova v Dobšinej. Zabalený balík a jeho obsah putoval Slovenskou poštou do detského domova pod vianočný stromček.

Konať dobré skutky sa samozrejme rozhodli konať aj zvyšné triedy Základnej školy J. A. Komenského. Žiaci 1. B, 2. B a 3. A triedy pripravili krmidlá pre vtáčiky v areáli školy, a tiež odniesli mikulášsky darček – ovocie, semienka pre lesné zvieratká do lesa v blízkosti školy.

Žiaci 1. A, 3. B a 4. B triedy vyrobili vianočné pozdravy a malé darčeky pre svojich chorých spolužiakov, ktorí trávili predvianočný čas doma a bohužiaľ aj v nemocnici.

5. B trieda sa vybrala do ulíc nášho mesta a jeho obyvateľom rozdávala v predvianočnom čase vlastnoručne vyrobené vianočné pozdravy.

Žiaci 7. B triedy sa rozhodli zapojiť do zbierky potravín organizovanej slovenskou charitou v obchodných reťazcoch. Dňa 10. novembra 2017 drobnými nákupmi potravín, prostriedkov hygienickej potreby, ale aj sladkosťami pomohli zmierniť chudobu sociálne odkázaným rodinám v našom meste.

Sme hrdí na svoju školu, sme hrdí na svojich žiakov, ktorí aj keď netrpia nedostatkom, vedia robiť dobro a vedia pomôcť tým, ktorí ich pomoc potrebujú a budú tak robiť aj v roku 2018.
ZŠ

o druhej hodine 15. minúte. Rodičkou je mamička z obce Žiar v okrese Revúca. Zoe pri narodení zaznamenali hmotnosť 3350g a dĺžku 49 cm. Dieťatku i jeho rodičom želáme v novom roku 2018 hodne zdravia i šťastia a radosť zo života v našom regióne.

MG od

Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv. Život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont predstaví najnovšia výstava múzea Dieťa a jeho svet, ktorá bola sprístupnená 13. decembra 2017. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia je prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Súčasťou výstavy je detský kútik s hračkami. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.

Interaktívna výstava Žijem na strome a je mi dobre vznikla v spolupráci so Stredoslovenských múzeom v Banskej Bystrici a poskytne návštevníkom možnosť dozvedieť sa zážitkovou formou poznatky o rozmanitosti života na stromoch a v ich okolí. Rozmanitosť života na stromoch je prezentovaná na príklade piatich druhoch stromov: dub, lipa, vŕba, jedľa a jabloň. Návštevník môže poznávať jednotlivých zástupcov vtákov, cicavcov a hmyzu, cez vystavené zbierkové predmety. Súčasťou výstavy je niekoľko interaktívnych prvkov, ktoré umožnia návštevníkovi zmysluplne a tvorivo stráviť čas na výstave, obohatiť si svoje vedomosti a zamyslieť nad skutočným významov stromov pre samotnú existenciu života na našej planéte. Výstava potrvá do 28. februára 2018.

Do 28. februára 2018 si môžu návštevníci pozrieť výstavu Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu., ktorá vznikla pri príležitosti 100. výročia úmrtia sochára a rodáka z Gemera-Malohontu Barnabása Hollóa Výstava pozostáva z fotografickej dokumentácie exteriérových realizácií, dobových fotografií ako aj fotografií drobných plastík a vďaka rodine Barnabása Hollóa je výstava doplnená o predmety z rodinnej pozostalosti sochára.

Súčasťou výstavy je aj kultúrno-výchovná aktivita Známy – neznámy sochár z Gemera-Malohontu. Ide o netradičnú formu pracovného listu, v ktorom návštevník zaznačuje na mape Európy, kde všade sa Barnabás Holló počas svojho života pohyboval, kde študoval, s čím je jeho tvorba úzko spojená a kde všade sa nachádzajú jeho diela. Pri riešení úloh sa treba oprieť o textovú časť výstavy, ktorá poskytne aj faktický pohľad na jednotlivé diela, prostredníctvom prezentovaných fotografií. Výrazná časť pracovného listu je venovaná dielam sochára, ktoré sa nachádzajú v Rimavskej Sobote. Vypracovaním úlohy získa návštevník prehľadné informácie o ich životnom príbehu v chronológii. Aktivita je vhodná pre rodiny s deťmi a žiakov II. stupňa základných škôl a pre stredné školy. V prípade skupín je potrebné sa vopred nahlásiť. Kontakt: 047/ 56 32 741, lindisova [zavináč] gmmuzeum [bodka] sk alebo marekova [zavináč] gmmuzeum [bodka] sk.

Do 31. januára 2018 je predĺžená výstava „Malenkij robot“ (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Autorom výstavy je Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice, ktorý k téme realizoval rozsiahly výskum a osobne navštívil miesta bývalých zajateckých táborov na území dnešnej Ukrajiny. Koniec druhej svetovej vojny (1939 - 1945) a príchod Červenej armády na územie dnešného Slovenska pre mnohých neznamenal oslobodenie. Sovietski vojaci odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na tzv. „malenkij robot“, t.j. na malú robotu. No mnohí sa domov už nikdy nevrátili... Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z okolia Rimavskej Soboty. Súčasťou výstavy je premietanie dokumentárneho videofilmu Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/.
Z bohatých zbierkových fondov múzea sa každoročne vyberie jeden predmet, ktorý je spätý s regiónom, mestom Rimavská Sobota alebo múzeom alebo je zaujímavý svojich vzhľadom či využitím a je v priestoroch múzea vystavený po dobu jedného mesiaca. Od 2. do 31. januára 2018 budú vystavené hudobné nástroje – drumble, nájdené počas archeologických výskumov na hradoch Širkovce – Kapla a Hodejov. Prezentované drumble pochádzajú z obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (15. – 16. storočie), ktoré sú dokladom zábavy a krátenia si dlhej chvíle hradných posádok.
Mgr. Martina Oštrom Mareková

 Komentár

Nováčikom v súťaži bolo mužstvo Dobšinej. Klub sa odhlásil z 5. ligy K – G a do 7. ligy bol zaradený dodatočne, rozpis súťaže sa musel prerábať. Rakovnica získala skúseného útočníka Vávru, ktorý je najlepším strelcom 7. ligy po jeseni. Zároveň je aj hrajúcim trénerom. Vlachovo sa po odhlásení zo 6. ligy prihlásilo do 7. ligy, do kádra sa nevrátili hráči M. Pitoňák, Valko a Schvarz, ktorí pôsobia v G. Polome, dvojica Hricko a Marciš v Betliari. Novými hráčmi sa stali Ján Gelda, Štefan Potočný, Lukasz Prodochl, Peter Revay a Vysoký. Gemerská Poloma síce získala brankára Pitoňáka na jar 2016, ten mal však v niektorých zápasoch absencie. Klub zdedil problém po starom vedení s obsadením postu náhradného brankára. Hráči majú slabú dochádzku na tréningy, oslabenie nastalo aj na poste trénera, keď Karol Kováč pre nezhody s hráčmi už nie je trénerom. Ďalším nováčikom je Plešivec, po dvoch rokoch sa vrátil do futbalového diania. Do kádra sa vrátil aj skúsený hráč Adrián Szaniszló, či niektorí hráči, ktorí pôsobili v iných kluboch, ale všetci sa nevrátili. Mužstvo Pače má problémy s úzkym kádrom. Mužstvo Lipovníka má smolnú jeseň, viacerí hráči sa zranili, napriek dobrej dochádzke hráčov na tréningy je mužstvo až na 5. priečke. Mužstvo Čoltova je po jeseni posledné bez zisku bodu.
Tabuľky:

Súpisky:

Vlachovo: Prodochl – J. Gelda, F. Šivec, M. Šivec, P. Varga, O. Leskovjanský, S. Ogurčák, Š. Potočný, J. Matula, Ľ. Kožár, B. Kožár, D. Ondrejčík, M. Leško, Š. Bronďoš, B. Rupp, Mil. Gál, P. Revay, B. Vysoký, I. Gallo, M. Ondrejčík , Mar. Gál

Dobšiná: J. Plačko – J. Strelka, P. Fabian, M. Barnák, L. Polanecký, Grančák, Gotthardt, Šoltés, Hutník, Langer, Timár, Surovský, T. Turzák, M. Turzák, Repel, Novák, Bašták, Putnocký, Klement, Poliak, Štuller, Dudra, Delano – Baquero, Tököly, Fajdek, Kostka – Zelina

ŠK Polom : Sabadoš, Pitoňák – Harabín, Polyák, Kašai, P. Jasenka, L. Jasenka, Olexa, Bodnár, Švihla, Die, Spišiak, Valko, Mihalík, Ďurán, Dorčák, Arvai, Šimon, Smädo, Šimún, Schvarz, Z. Greško, Fajdek

Plešivec: Ferencz, Vidinszký, Molnár – Szaniszló, Potocký, Lokos, M. Laven, Z. Laven, Čech, Liptai, Szkokan, Volčko, Z. Tomi, K. Horváth, M. Horváth, Zsóri, Fabian, Dusza, Demko, Kubík, Róbert Kováč, Róbert Kováč

Pača: Lenkey – Cmorik, Sústrik, Mat. Zagiba, Mil. Zagiba, Kušnier, Gajdoš, Liška, Genči, Gonos, Šoltés, Adam, Bocko, Köteles, Tóth, Slávik

Rakovnica: Šály, Gažik – Vávra, Gemerský, Karalo, Jágerský, Čižmár, Rabas, Brdár, A. Milko, T. Milko, Volia, Hencel, Tomi, Tolnai, Fabian, Vavrek, Burdiga, Máťaš

Lipovník: Jósza – F. Emödi, A. Korzsinski, Vozár, Bollo, Gyenes, Papcún, A. Luspaj, P. Luspaj, Kardos, Grecmacher, Podraczký, A. Görgei, P. Görgei, Szücs, T. Korszinski

Čoltovo: Jonáš – Tamáš, Molnár, S. Váradi, Horváth, G. Lázok, L. Lázok, Zs. Lázok, Peprík, Lakatoš, K. Karasz, Baláž, Džobák, Kosztúr, Nagy, Berki, Š. Karasz, G. Váradi

Krh. Podhradie B: J. Darvaš – R. Horváth, R. Horváth, K. Horváth, M. Tolvaj, Š. Tolvaj, Jozef Gulykáš, Jozef Gulykáš, Ján Gulykáš, Zubatý, R. Žiga, D. Žiga, L. Darvaš, Š. Darvaš, Gunár, Polyák

Ml. Brzotín: V. Polyák, M. Rusnyák, Ale. Rusnyák - Mišanko, F. Kónya, K. Kónya, R. Kónya, Gaži, Čopák, O. Lázok, E. Lázok, A. Polyák, Szamko, Lovaš, Boldi, Landori, Moro, T. Rusnyák, Alb. Rusnyák.

Strelci

15 gólov: Vávra (Rakovnica)
14 gólov: Laven (Plešivec)
11 gólov: Vysoký (Vlachovo)
10 gólov: Dorčák (ŠK Polom), A. Görgei (Lipovník)
9 gólov: Grančák (Dobšiná)
8 gólov: Leskovjanský (Vlachovo), M. Kónya (Ml. Brzotín)
7 gólov: A. Milko (Rakovnica), Š. Tolvaj (Krh. Podhradie B)
6 gólov: Š. Darvaš (Krh. Podhradie B), P. Fabian (Dobšiná)
5 gólov: Spišiak (ŠK Polom), Gajdoš (Pača)
4 góly: L. Jasenka (ŠK Polom), Bocko (Pača), T. Korszinski (Lipovník), R. Horváth (Krh. Podhradie B), Zsóri (Plešivec)
3 góly: I. Gallo (Vlachovo), R. Gotthardt (Dobšiná), V. Polyák (Ml. Brzotín), Vozár (Lipovník), Kašai (ŠK Polom), Joz. Gulykáš, Zubatý (obaja Krh. Podhradie B), Genči (Pača), Szücs, Gyenes (obaja Lipovník)
2 góly: L. Fabian (Rakovnica), P. Luspaj (Lipovník), J. Gelda, Ľ. Kožár (obaja Vlachovo), Volčko, Lokos (obaja Plešivec), Repel, T. Turzák (obaja Dobšiná), Šimon, R. Polyák (obaja ŠK Polom), Volia (Rakovnica), Moro, R. Kónya (obaja Ml. Brzotín), K. Karasz (Čoltovo)
1 gól: Džobák, Molnár, Tamáš, Váradi (všetci Čoltovo), T. Milko, Vavrek, Gemerský, Burdiga, Tolnai (všetci Rakovnica), Langer, Klement, Tököly, Polanecký, Poliak (všetci Dobšiná), Čopák, Rezmuves, O. Lázok, N. Boldi, T. Rusnyák (všetci Ml. Brzotín)m, Schvarz, Švihla (obaja ŠK Polom), Grecmacher, Podraczký (obaja Lipovník), Szaniszló, J. Fabian, Z. Tomi, Szkokan, Potocký (všetci Plešivec), Žiga, Ján Gulykáš (obaja Krh. Podhradie B), Liška (Pača), Matula, M. Šivec (obaja Vlachovo), Adam (Pača).

Všetky zápasy odohrali:

G. Molnár (Čoltovo)
M. Tolvaj (Krh. Podhradie B)
Š. Tolvaj (Krh. Podhradie B)
Dorčák (ŠK Polom)
Jósza (Lipovník)
Jonáš (Čoltovo)
Schvarz (ŠK Polom)
P. Luspaj (Lipovník)
G. Polyák (Krh. Podhradie B)
R. Kónya (Ml. Brzotín)
F. Emödi (Lipovník)

Vylúčení:

Langer (Dobšiná), Ogurčák (Vlachovo), R. Horváth (Krh. Podhradie B), M. Laven (Plešivec), Kubík (Plešivec), Rezmuves (Ml. Brzotín)

Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

Najviac sa zasahovalo v sobotu 15-krát, potom v piatok 12-krát, pondelok a utorok po 10-krát, štvrtok 9-krát, v stredu 6-krát a v nedeľu najmenej 2-krát.

Najviac horela suchá tráva 6-krát, potom lúčny porast a kontajneri po 4-krát a rodinný dom 3-krát.

Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave, a to 27. Zásahy v Jelšave podľa ulíc bolo nasledovné:

- Námestie republiky 8-krát,
- Tomášikova 5-krát,
- Muránska 3-krát,
- Námestie SNP a Kejďák po 2-krát,
- Čerešník, Ševcovská, Mníšanská, Armádna, Železničná, Jesenského a Štefánikova po raze.

Okrem mesta Jelšava sme zasahovali aj v nasledovných obciach na vyzvanie KR HaZZ:
- Chyžné, Revúca, Magnezitovce po 2-krát,
- Muránska Dlhá Lúka, Prihradzany, Lubeník, Turčok, Hucín, Muráň, Gemerské Teplice po raze.

Na zásahy bola použitá technika:
- CAS 25 ŠKODA 706 RTHP 1-krát,
- CAS 15 IVECO DAILY 36-krát,
- CAS 32 TATRA T 815 29-krát,
- DA MITSUBISHI 4-krát,
- Snežná fréza 6-krát,
- Motorové píly 4-krát.

Počas zásahov boli vyčíslené priame škody za 15.800,- EURO, uchránené hodnoty boli za 46.900,- EURO a náklady boli za 940,73 EURO.
Gabriela Jakubecová

Dnes ich veľkú slávu pripomínajú len názvy opustených banských štôlní a vysokých pecí, pomenovaných podľa jednotlivých členoch šľachtického rodu Andrášiovcov.

ZROD TRADÍCIE

Prvé zmienky o baníctve a hutníckom spracovaní kovov na Gemeri pochádzajú už zo začiatku šiesteho storočia. Tamojší obyvatelia pri ložiskách rúd zakladali banícke osady. Neskôr kráľ Belo IV. v trinástom storočí spomína Detrichov železný hámor. Podnikateľmi v baníctve a zakladateľmi železiarskej výroby na hornom toku rieky Slanej boli mešťania z Dobšinej a Rožňavy a neskôr i poddaní z okolitých obcí. Prvým šľachticom, ktorý sa zaoberal baníctvom a železiarstvom bol Pavol Lányi, ktorý v roku 1701 vlastnil železný hámor v Betliari. Významnou mierou sa na ťažbe rúd podieľal aj rod Bebekovcov. Vďaka vlastníctvu baní a výrobe železa sa dostali medzi najmocnejšie uhorské feudálne rody. Po vymretí rodu po meči majetok v doline rieky Slanej, spolu s hradom Krásna Hôrka, pripadol kráľovskej pokladnici. Tu sa začína éra Andrášiovcov. Peter Andráši sa v roku 1578 stal hradným kapitánom. Ku krásnohorskému panstvu patril aj Betliar a 20 obcí, ktoré mu cisár Rudolf II. prenajal na desať rokov. Až jeho vnuk Matej II. dostal v roku 1642 hrad do dedičného vlastníctva.

ROD ZVIAZANÝ S RUDOU A ŽELEZOM

Ťažbou rúd sa síce rodina zaoberala už po získaní panstva, ale s výrobou železa začala neskôr. Skutočným zakladateľom železiarskej tradície bol až Mikuláš I. Andrássy, ktorý získal od cisára Leopolda I. v roku 1669 výlučné právo na dobývanie rúd. Zo šiestich narodených detí s prvou manželkou Klárou Zičiovou ostali nažive len dve – Juraj II, zakladateľ krásnohorsko-monockej vetvy, ktorá sa orientovala na banícku a železiarsku činnosť v rudnom rajóne Krásna Hôrka – Drnava. Druhým synom bol Štefan I, zakladateľ betliarskej vetvy, ktorý mal s manželkou Žofiou Šéredy dvoch synov Františka a Jozefa I. Prvý z nich zomrel bez potomkov. Dedičom sa stal druhý syn Jozef I., ktorý mal sídlo v kaštieli v Nižnej Slanej, kde mal vo vlastníctve bane Gympel a Ignác, jednu slovenskú pec a dva hámre. S druhou manželkou Alžbetou Balassovou mal troch synov. Posledný z nich, Karol I. sa stal významnou osobnosťou betliarskej vetvy rodu. Vlastnil bane na železnú rudu, dve pece a dva hámre v Nižnej Slanej a jeden hámor a dve pece vo Vlachove. V roku 1748 založil Hornouhorskú ťažiarsku spoločnosť. Nie každý z jeho troch mužských potomkov mal záujem o podnikanie v baniach a železiarňach. Len Karol II. sa vážne zaoberal baňami. Podľa jeho návrhu založili Združenie hornouhorských ťažiarov. Často chodil aj do baní, aby sa presvedčil o tamojších pracovných podmienkach. V roku 1790 bolo v Bratislave prijaté Memorandum o zlepšení podmienok podnikania. Vďaka nemu obhájil výsostné právo rodiny na dobývanie rúd, ktoré jej udelil cisár Leopold I. Samotné privilégium však často narúšali ťažiari zo Smolníka. Leopold Andráši, ktorý žil v rokoch 1767 - 1842, venoval osobitnú pozornosť štúdiu baníctva a výroby železa z rúd. Dokonca ako znalca v odbore ho menovali za radcu Hlavného komorsko-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Takýto titul udeľoval panovník na návrh dvorskej banskej komory len výnimočne súkromným osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj baníctva. V tom čase vlastnil banské polia pri Rožňave. Neskôr postavil na mieste slovenských pecí vysokú pec Tomáš Huta. Po skromných začiatkoch, kedy sa v jamách či nadzemných pieckach dala tavením získať železná huba, z ktorej sa ručným kovaním stalo kujné železo, začali sa stavať výkonnejšie takzvané slovenské pece. A po nich prišli na rad pilierové vysoké pece. Kým pri prvej technológii bolo možné získať kilogramy železa, pri ďalších už stovky a tisícky tón železa. S menom Karola III. je spojený rozvoj železiarskej výroby na hornom toku rieky Slanej. Bol poslancom uhorského snemu a venoval sa baníctvu i železiarstvu. Študoval aj v západnej Európe. Pochopil, že je nutné zjednotiť drobné majetky. Vo Vlachove, na mieste starších slovenských pecí, postavil dva hámre a vysokú pec. V roku 1845, tesne pred smrťou, založil Spolok gemerských železiarov. Nie všetci členovia rodiny však ťahali za jeden povraz. V roku 1844 prišiel napríklad syn Karola II. Imrich ľahkomyseľnosťou o rodový majetok v Betliari.

REŤAZOVÝ MOST V BUDAPEŠTI

Juraj IV. Andráši (1797 – 1872) z krásnohorsko – monockej vetvy po svojich rodičoch zdedil krásnohorské a štítnické panstvo a železiareň, ktorú v roku 1817 postavila v Drnave jeho matka Mária Festetichová na mieste štyroch bývalých slovenských pecí. Bol županom šarišskej a gemerskej župy a veľa cestoval. Pri študijnej ceste po Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku prešiel všetky významné strediská železiarskej výroby. Pod vedením anglického odborníka Wiliama Buildona postavili v Drnave vysokú pec so zlievarňou, skujňovacie hámre a ďalšie výrobné zariadenia, kde spolu s baníkmi pracovalo viac ako 300 robotníkov. Málokto vie, že práve v Drnavskej železiarni došlo k odliatiu súčiastok pre známy Reťazový (Séčeniho) most v Budapešti. Všetko sa začalo pri plavbe Juraja IV so Štefanom Séčenim z Anglicka, ktorého nadchli londýnske mosty cez Temžu a rozmýšľal, ako v Budapešti spojiť Budu a Pešť cez Dunaj. V Londýne sa stretol s odborníkom na stavbu mostov Wiliamom Thierny Clarkom, ktorý Séčenimu predložil návrh zväčšenej verzie mosta Marlow Bridge, ktorý spájal dva brehy Temže. Keďže bol mužom činu, hneď začal zisťovať ceny. Keď k cene odliatkov pripočítal náklady na dopravu z Londýna do Uhorska, vyskočili mu sumy, ktoré veľmi predražovali stavbu. Návrh svojho priateľa Juraja IV. Andrášiho, aby ich odliali v Drnavskej zlievarni, nepovažoval za najšťastnejší. Železiarsky závod v Drnave bol pritom považovaný za vzorový v celom Uhorsku. Už v polovici 19. storočia dosiahla železiareň ročnú výrobu 1 512 ton surového železa, z ktorého takmer 680 ton sa použilo na výrobu odliatkov. Na vlastné náklady a podľa technickej dokumentácie nechal Juraj IV. odliať jeden diel, ktorý dopravil do Budapešti. Tam ho odborníci podrobili dôkladným technologickým skúškam. Konštatovali, že odliatok má požadované parametre a bez obáv sa bude môcť použiť na stavbu projektovaného mosta. Tak získal gróf Juraj IV. Andráši najvýznamnejšiu objednávku v dejinách drnavskej zlievarne, kde boli následne odliate dielce a súčiastky Reťazového mosta v Budapešti. Predpokladá sa, že diel, ktorý sa nachádza v múzeu na hrade Krásna Hôrka, je práve onen skúšobný, ktorým gróf presvedčil o technickej vyspelosti drnavskej zlievarne. Základný kameň stavby mosta bol položený 24. augusta 1842 a výstavba bola ukončená v roku 1849. Most bol v tom čase považovaný za jeden z divov sveta. Traduje sa, že keď po ňom prvýkrát prešiel cisár František Jozef I., označil Drnavu za „Malú Pešť“. V Budapešti hlásalo slávu gemerského železa aj zábradlie dunajského korza či kandelábre, na ktorých bola uvedená Drnavská železiareň. V roku 1851 sa železiareň prezentovala aj na prvej svetovej výstave v Londýne. Iste aj vďaka tomu mohli v Drnave odliať pre londýnsku metropolu známe červené telefónne búdky. O štyri roky neskôr, na priemyselnej výstave v Paríži, udelili železiarni medailu druhého stupňa.

ŽELEZNÝ GRÓF EMANUEL A JEHO SYN GEJZA

Emanuel Andráši (1821 – 1891) bol po skončení štúdia v roku 1847 zvolený za turnianskeho župana. Po revolúcii, kde sa Andrášiovci veľmi angažovali a brat Július bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti obesením, bratia Emanuel, Aladár a spomínaný Július spoločne cestovali po Indii, Egypte a ďalších krajinách. Až po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní sa Manó začal venovať baníctvu, základom ktorého boli banské polia v okolí Vlachova a Nižnej Slanej, železiarstvu s vysokou pecou vo Vlachove a starými slovenskými pecami s hámrom v Nižnej Slanej. V roku 1867 nechal postaviť v Nižnej Slanej vysokú pec Etelka huta nazvanú po matke a o tri roky neskôr aj druhú vysokú pec Karlova huta podľa otca. Vtedy tiež navrhol založiť akciovú spoločnosť Šalgótarjanskej rafinérie s cieľom dodávať surové železo z Gemera na výstavbu koľajníc. A medzitým skupoval ďalšie bane a železiarne, keďže rozdrobené mali menšiu šancu prežiť. Pribudla vysoká pec v Brzotíne, železiarsky komplex v Slavci, vysoká pec Jakobína a železiareň v Betliari od dedičov grófa Tomáša Nádašdyho o ktorú prišiel spomínaný Imrich Andráši. Bola to moderná železiareň s prvou pudlovňou a valcovňou železa v Uhorsku, ktorú postavili dvaja technici z Anglicka – Evans a Dobbs. Postupne sa mu podarilo zdvojnásobiť pôvodný vklad betliarskej rodiny. Spoločne s Jurajom IV. v Drnave, potom, čo založil spolok Hornouhorských železiarov, bol Emanuel zvolený za jeho predsedu. Spoločne sa zasadili o výstavbu železničnej trate Bánréve – Dobšiná a po smrti Juraja IV. založil Rímavskomuránsku – šalgotárjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, v skratke známu ako RIMA, kde sa stal Emanuel členom správnej rady a najväčším akcionárom spoločnosti. Nečudo, že mu prischol titul Železný gróf. Po smrti Emanuela Andrášiho v roku 1891 zdedil celý majetok betliarskeho panstva jeho syn Gejza Andráši. Aby obstál v konkurencii, vytvoril železiarsku a banskú spoločnosť. Tá už však mala v tom čase zastarané technické vybavenie a tak ju v roku 1900 predal spoločnosti RIMA. Hoci po splynutí spoločností sa stal akcionárom a členom vedenia, lákala ho politika. Stal sa poslancom uhorského parlamentu za mesto Rožňava a neskôr ministrom vnútra a ministrom zahraničných vecí Uhorska. Syn Juraja IV. Dionýz Andráši dal železiareň a banský majetok do prenájmu. A aký bol ďalší osud baní a železiarne? Ešte z polovice 20. storočia existujú údaje o ťažbe niektorých baní v obciach, kde stáli andrášiovské železiarne. Poslednou aktívnou činnosťou gemerských i andrášiovských železiarní bolo zásobovanie železiarne v Diosgyori surovým železom.

POOHLIADNUIE ZA ANDRÁŠIOVCAMI

Historici sa zhodujú v tom, že zohrali významnú úlohu nielen na Gemeri, ale v rámci celej monarchie a pomohli vrátiť tunajšiemu kraju po stredoveku stratenú slávu. Na rudných ložiskách v ich vlastníctve sa nachádzala železná ruda z ktorej sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo v Uhorsku. V baniach a železiarňach, ktoré postavili, zamestnávali mnohých robotníkov a kvalifikovaných odborníkov, čo malo veľký vplyv na kultúrnu a životnú úroveň obyvateľov. Dnes túto slávnu minulosť pripomínajú len názvy opustených banských štôlní a vysokých pecí, pomenovaných podľa jednotlivých členov ich rodiny.

NASTALI SMUTNÉ ČASY

Osemdesiatštyriročného Ing. Arpáda Kavečankyho, bývalého riaditeľa závodu Železorudné bane v Nižnej Slanej, sme zastihli v jeho dome v Rožňave. V rokoch 1966 až 1979 bol hlavným inžinierom, od roku 1979 do 30. júna 1989 zastával post riaditeľa, aby v prvom možnom termíne odišiel do dôchodku. Spomínal si ako v roku 1969 položili základný kameň závodu, aby o päť rokov neskôr vyrobili a odovzdali prvý praženec. V tom čase ťažili okolo 750 tisíc ton rudy, z ktorej dokázali vyrobiť 380 tisíc ton peletiek s vysokým, takmer 55 percentným podielom železa. Dodávali ich do košických železiarní, no po nástupe nových majiteľov v roku 2008 dodávky skončili. Práve v rokoch 1995 až 2000 ťažili rekordných jeden milión tón sideritu, pričom závod zamestnával 1 450 ľudí a celá dolina žila z baníctva. Nastali smutné časy, kedy bane, v ktorých sa neťažílo, museli zatopiť. A pritom zásoby rudy sa odhadovali ešte tak na 15 rokov pri rekordnej ťažbe milión ton ročne. Zaujímavé skutočnosti priblížil bývalý riaditeľ v súvise s odkazom šľachtickej rodiny. Ani v ťažkých päťdesiatych rokoch neuvažovali v doline nad premenovaním názvov baní či hút. A tak dodnes prežili technické pamiatky ako sú Karlova či Etelka huta, pripomínajúce krstné mená členov rodiny Andrášiovcov. Len škoda, že sa pod ne podpísal zub času. Hoci Etelku sa združenie Barbora chystá rekonštruovať.
Marián Šimkulič

Novoročná zabíjačka Aj tento rok fašiangové obdobie odštartuje Prvá novoročná zabíjačka v Rimavskej Bani. Tradičné špeciality, medzi ktorými nebudú chýbať klobásky, hurky, tlačenka, škvarky, papriková slaninka či pravá zabíjačková kapustnica, sa budú pripravovať a podávať 6. januára 2018 za Obecným úradom. Okrem dobrého jedla, bude pripravené aj občerstvenie v podobe horúceho čaju a grogu, ktoré v chladnom počasí padnú vhod.  Plesy a bály Plesovú sezónu otvorí 13. januára 2018 Gemerský ples v Revúcej. Ukážka spoločenských tancov, či profesionálna ochutnávka vín na Vás čaká 19. januára na Divadelnom bále v Tisovci. Na druhý deň (20.01.) sa spolu s milovníkmi poľovníckych špecialít môžete zabaviť na Poľovníckom plese v Rimavskej Sobote. Rovnako sa môžete pridať aj k športovým nadšencom a zaškrtnúť si v kalendári piatok 26. januára, ktorého večer je vyhradený pre Ples športovcov a priateľov športu v Hnúšti. Štafetu plesov odovzdá mesiacu február Roma ples v Kokave nad Rimavicou 27. januára.  Divadlo a iné Herci Divadla Havran v Rimavskej Sobote zavítajú do Hnúšti s úspešnou tragikomédiou Láska v studni 21. januára 2018. Mestské kultúrne stredisko Kokava nad Rimavicou zas pozýva všetky deti na Fašiangové podujatie v maskách, ktoré sa uskutoční 26. januára v Kultúrnom dome.  Zimná turistika V prípade, že uprednostňujete trávenie voľného času v prírode, pridajte sa 6. januára 2018 k členom Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Organizujú 1. turistickú akciu roka v regióne s názvom 34. Ondrejov pochod vďaky s odchodom z Tisovca do Rimavskej Bane o 7:00 hod. spojom SAD. V sobotu 20. januára pozýva KST Rimavská Sobota všetkých nadšencov pešej i lyžiarskej turistiky na 34. ročník Cesty Márie Széchy. Prvý mesiac v novom roku uzavrú členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina 27. januára 7. Spomienkovým výstupom na Hradovú pri príležitosti 73. výročia oslobodenia Tisovca. Zraz účastníkov výstupu je o 15:00 hod. pred zdravotným strediskom v Tisovci.

V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.

Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

"Novoročný výstup usporiadali v spolupráci s mestom Rožňava a obcou Čučma. Organizačný výbor zasadal už od novembra 2017, aby sme stihli všetko včas zabezpečiť. Dva dni pred výstupom sme prešli celú trasu, odpratali konáre, osadili tabuľky so smerom trasy a prešľapali chodník v snehu. Spropagovali sme túto akciu v celoslovenskom meradle a vyplatilo sa nám to, pretože prišli turisti ozaj z celého Slovenska. Aj napriek tomu, že počasie nebolo ideálne, bola hmla a výhľady na zlepšenie neboli žiadne, sa na tohtoročnom ročníku zúčastnilo približne 700 turistov, ktorí okrem tradičného odznaku a účastnícke ho listu dostali ako bonus buletin o histórii tohto výstupu. Len z Rožňavy bolo vypravených 5 autobusov a mnoho turistov prichádzalo po hrebeni z okolitých obcí a zo spišskej strany Volovca. Po príhovore primátora Rožňavy pána Pavla Burdigu na Skalisku sme si pripili šampanským a družná atmosféra sa preniesla aj k chate Volovec, kde sa turisti zo Skaliska presúvali. Zdravotnícke hliadky našťastie nemuseli ani raz zasahovať. Akcia sa ukončila v kultúrnom dome v Čučme, odkiaľ kyvadlová doprava vozila turistov do Rožňavy. Chcem sa poďakovať organizačnému výboru, myslím,že sme odviedli dobrú prácu, o čom svedčia aj priaznivé ohlasy turistov." 

Príspevok dopĺňame fotografiami pána Tibora Takáča. 

Viktor Baláž,
predseda KST Volovec Rožňava

postoj k žiakom a k verejnosti. Naďalej propagujeme ducha humanizmu, otvorenej školy a hlavne školy rodinného typu. Prioritou našej školy je výchova a postoje žiakov. Každý žiak má možnosť v niečom vynikať, zažiť pocit úspechu. Či už je to v rámci rôznych súťaží, ktorých školské kolá pravidelne organizujeme na pôde školy alebo sú to rôzne projekty, do ktorých je naša škola zapojená. V roku 2017 sme vďaka projektu vybudovali fitpark v priestoroch našej školy, ktorý navštevuje široká verejnosť, nielen žiaci našej školy. Nezabudnime ani na to, čo je pre našu školu charakteristické – organizovanie Detskej divadelnej hry. Vďaka sponzorovi PSS máme vlastný amfiteáter, kde malí aj väčší herci ukázali už v 13. ročníku 1. júna talent a odvahu vystupovať na verejnosti v rôznych hereckých rolách.

Škola nezabúda ani na svoju vzdelávaciu funkciu. Počas vyučovania sa odborne venujú žiakom pedagógovia, ktorí sú nároční, ale spravodliví. Veľkou pomocou pri vzdelávaní sú aj asistenti a odborní pedagogickí a sociálni pracovníci pracujúci v škole vďaka programu ŠOV. Naši žiaci dosiahli mnoho úspechov aj v rôznych vedomostných súťažiach, o čom je prehľad na stránke našej školy. Taktiež športovci robia našej škole česť, vďaka výbornému umiestneniu v rôznych športových súťažiach.

Rok 2018 sa u nás bude niesť v znamení 30. výročia založenia našej školy. Prvú etapu veľkej oslavy máme za sebou. Začala sa Európskym dňom rodičov a škôl, kde sme spolu s účastníkmi tohto dňa sfúkli prvé sviečky na našej narodeninovej torte.

To všetko by sme nedosiahli, keby sme nespolupracovali. Preto chceme poďakovať v prvom rade vám, rodičom, že ste nám zverili svoje deti a dôverujete nám pri ich výchove a vzdelávaní. Taktiež ďakujeme pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom školy, bez ktorých by škola nebola tou pravou školou. Poďakovanie patrí aj nášmu zriaďovateľovi – Mestu Revúca, ktorý nám pomáha pri napĺňaní našich cieľov.

Všetkým nám v novom roku 2018 prajeme dobrú spoluprácu, toleranciu a radosť pri náročnej úlohe – výchove novej generácie čestných, slušných a múdrych ľudí.
Vedenie ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca

Veríme, že pre niektorých chlapcov to budú ich futbalové vzory, ku ktorým sa priblížia.

V tomto roku sa nám tiež podarilo založiť florbalový oddiel v meste. Florbal doposiaľ fungoval iba na úrovni škôl. Naším cieľom bolo spájať deti, aby mohli reprezentovať naše mesto. Po troch mesiacoch spoločného tréningu sa predstavili na svojom prvom turnaji. V konkurencii starších chlapcov,aj dospelých mužov , skončili tesne za bránami bojov o prvé štyri miesta. Ukázali tým svoj potenciál a perspektívu.

Veríme, že aj v tomto roku sa nám bude dariť, že pomôžeme deťom, aby sa hýbali a čo najlepšie reprezentovali mesto Revúca. Za čo už teraz patrí vďaka obetavej práci trénerov a finančnej podpory rodičov a sponzorov.
A ktokoľvek má chuť, pridaj sa k nám !
Futbal: tréner Ivan Brdarsky 0918 868 770, florbal: Tomáš Štefko 0905 338 704

R.T.

Pred tretím zápasom došlo ku tímovej porade, ktorá našim pomohla na 5:4. No a do posledného zápasu nastúpili s veľkým hladom po góloch a súpera prestrieľali 9:2. “Zo zápasu mám skvelý pocit, aj ked sme urobili nejaké chyby. Získali sme mnoho nových skúseností a už sa tešíme na daľší”, hráč ŠK Sršne. Chlapcom gratulujeme a prajeme mnoho skvelých výsledkov.

Riaditeľ podujatia Ľuboš Gál v spomínanej informácii však pripomína, že podujatie v náhradnom termíne sa uskutoční iba v prípade priaznivých snehových a poveternostných podmienok, inak bude určný dalši náhradný termín !
(MG od)

V rámci projektu si môžu rodičky spoločne so zdravotníckym personálom vytvoriť individuálny pôrodný plán a naplánovať si, ako bude ich pôrod do detailov vyzerať. Minulý rok túto možnosť využilo 13 mamičiek. Počas predpôrodnej prípravy sa zase mamičky spolu s oteckami dozvedia, ako sa napríklad správne stravovať v tehotenstve, pripraviť sa na pôrod či starať o novorodenca. Predpôrodnej prípravy sa vlani zúčastnilo 89 mamičiek. „Pre spomienku na absolventky kurzu sa lektorka rozhodla vytvoriť nástenku, kde dnes k fotkám cvičiacich tehotných žien pribúdajú fotky spokojných mamičiek s bábätkami. Je to špecifická forma vďaky a motivácie,“ podotkol primár. V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo viac dievčat – 619, ako chlapcov. Tých bolo presne 600.

V pláne viac nadštandardných izieb

Na oddelenie v minulom roku pribudli dve nové polohovateľné pôrodné lôžka, čo zvýšilo komfort rodičiek pri pôrode. Nemocnica tiež rozšírila výber prostriedkov na zmiernenie bolesti, rodičky ju tak môžu tlmiť napríklad i inhaláciou medicínskych plynov. “Zámerom na tento rok je rozšíriť počet nadštandardných izieb na gynekologicko-pôrodníckom oddelení vzhľadom na narastajúci záujem o ich využitie,” vysvetľuje primár. Aktuálne má pôrodnica štyri nadštandardné izby, ich počet by sa mal zvýšiť na šesť.

Aj celkový počet pôrodov v nemocniciach, ktoré sú v sieti Svet zdravia, vlani stúpol. Zatiaľ čo v roku 2016 ich bolo spolu 9640, minulý rok sa ich počet zvýšil na 10 082. Nemocnica v Rimavskej Sobote mala tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých pôrodníc siete.

Jana Fedáková