V Klenovci, podobne ako v ďalších mestách a obciach na Slovensku, zavládla radostná eufória a bojové vzrušenie. Ešte v ten deň sa v obecnom dome prihlásilo do povstaleckej armády veľa miestnych obyvateľov. Predovšetkým vojaci v zálohe a mladí dobrovoľníci. Zaregistroval sa aj otec Pavla Hrušku a narukoval do Hnúšte. Odtiaľ ho preložili do posádky v Brezne. Syn Pavel Hruška mal len štrnásť rokov a nemohol nastúpiť s otcom. Ostal doma, aby pomohol mame spolu s mladšou sestrou na gazdovstve. Práce bolo neúrekom - čakal ich zber raže a ovsa, ale najmä vykopávanie zemiakov, tunajšieho "chleba" na málo úrodných klenovských políčkach. 

Začiatkom septembra 1944 Martin obsadili nemecké vojská a do Klenovca prišli evakuanti z tohto mesta. Revolučný národný výbor ich rozmiestnil na bývanie do jednotlivých domov. Stravovanie mali zabezpečené zo spoločnej kuchyne, ktorú zriadili v dome Hruškovcov. V októbri prijala obec ďalších evakuantov. V ich kolešni na Cisárskom sa ubytovala rodina Kožuchovcov. Niekoľko detí spávalo v izbe, ale dospelým sa ušlo miesto len na sene v stodole. 

Zatiaľ čo Gemer-Malohont bol na okraji povstaleckého územia a v Klenovci vládol relatívny pokoj, z rozprávania Kožuchovcov sa dozvedeli o hrdinstve vojakov a partizánov v bojoch pri Strečne a v Turci. V polovici októbra sa aj v Rimavskej doline začali boje. Nemci zaútočili na povstaleckú obranu pri Rimavskej Bani, ktorú povstalci čoskoro museli opustiť. Nemecké vojsko obsadilo Tisovec a pokračovalo v bojoch smerom na Brezno. 

Okolité vrchy sa okamžite zaplnili obyvateľmi, ktorí utekali pred nepriateľským vojskom smerom z juhu okresu. Prechodné prístrešie našli v kolešniach od Klenovca až po Klenovský Vepor. Bola to oblasť, ktorú Nemci pri útoku na Banskú Bystricu obišli. 

Koncom októbra 1944 sa po zatlačení Povstania do hôr vrátil domov aj otec Pavla Hrušku. Obyvatelia Klenovca a jeho okolia začali intenzívne pomáhať partizánom. Na klenovských vrchoch pôsobil partizánsky zväzok Chruščov so sídlom v Tepličnom, ktorému velil Alexej Michajlovič Sadilenko, a 6. oddiel Mastek partizánskej brigády Jánošík, jej veliteľom bol Ernest Bielik. Časť tohto oddielu vyvíjala činnosť na vrchu Grúň, kde bolo sídlo Okresného výboru KSS a R ONV z Hnúšte. 

Chalupa Hruškovcov na Cisárskom, nachádzajúca sa nad Rástočným, sa stala miestom, kde sa zastavovali partizánske skupiny, keď išli na akciu, alebo sa z nej vracali, aby si trochu oddýchli a niečo si zajedli. V rodine Hruškovcov mali rádiový prijímač na batériu, z ktorého sa dozvedali o situácii na frontoch a o najnovších udalostiach v domácej a zahraničnej politike. Tieto správy odovzdávali partizánom a ilegálnym pracovníkom. 

Neskôr sa k nim uchýlili rasovo prenasledovaní Židia, napr. pani Janoušeková, manželka staviteľa - podnikateľa, ktorú Pavel Hruška po týždni ukryl na bezpečnejšom mieste na klenovských vrchoch. Pána Jelínka so synom z Rimavskej Soboty, v tom čase patriacej Maďarsku, sprevádzal na stretnutie s Ondrejom Klokočom, predsedom R ONV, sídliacom na Grúni. Tam mu odovzdal dôležité správy o situácii v Maďarsku. Pavel Hruška ako mladistvý sa zúčastňoval aj na odovzdávaní potravín, oviec a dobytka od miestnych obyvateľov na partizánsky štáb v Tepličnom, kde dodávky preberali partizánske stráže. 

Po priblížení sa frontu k územiu Gemera a Malohontu v decembri 1944 zosilneli akcie nemeckých vojsk proti partizánom. Okrem zabezpečovania potravín, nocľahov a prania bielizne, partizáni odovzdávali Hruškovcom aj poškodené zbrane, aby ich dali opraviť v Utekáči. Koncom decembra 1944 Pavel Hruška mal v drevenici dva ľahké guľomety, tri bubienkové samopaly a tri pušky. Našťastie ich dobre ukryl v kope slamy za maštaľou a počas razie ich nemeckí vojaci nenašli. Vtedy ich všetkých vyhnali z chalupy a odviezli na Ráztočné, neskôr do Klenovca. 

Štrnásťročného Pavla Hrušku čakalo po vojne dokončenie štúdia, neskôr sa podieľal na obnove lesov. V povojnovom období obyvateľom nechýbal pracovný elán a dokázali z ruín a popola vzkriesiť celú krajinu. Vybudovať školy, nemocnice, závody a podniky, ktoré dali prácu státisícom ľudí. V súčasnosti tieto pozitívne skutočnosti sa nedoceňujú. Niektorí mienkotvorcovia nechcú vidieť biedu, čo zavítala do mnohých rodín. Pre takúto spoločenskú nespravodlivosť bojovali a zomierali protifašistickí bojovníci?! Určite nie. 

––––- 

Poviedka Mladý pomocník partizánov pochádza z knihy Magdalény Lavrincovej Človek zomiera dvakrát, ktorá vyšla v Bratislave v roku 2014. Autorka v nej spracovala 90 profilov a príbehov ilegálnych pracovníkov a partizánov, ich pomocníkov, ako aj rasovo prenasledovaných osôb a politických väzňov. Mgr. Magdaléna Lavrincová pracovala ako redaktorka v mnohých masmédiách vrátane dvojtýždenníka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Je absolventkou Fakulty osvety a novinártva Karlovej univerzity v Prahe (dnes Fakulta sociálnych vied).  V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe. 

Pani Magdaléna v Úvode svojej knihy nám o. i. pripomína: "Státisíce ľudí na Slovensku sa zaslúžili o víťazné ukončenie druhej svetovej vojny. O mnohých sa takmer nič nevie, ba niektorým sa nezachoval ani hrob, hoci v pamäti národa by mali zostať všetci, ktorí sa zúčastnili na protifašistickom odboji. Človek zomiera dvakrát. Prvý raz, keď nastane jeho fyzická smrť, druhý raz, keď odumrie v spomienkach. Je veľa ľudí, medzi nimi protifašistických bpjovníkov a občanov, ktorí zažili hrôzy vojny a preukázali hrdinstvo. Hlavná myšlienka knihy, ktorú autorka nazvala Človek zomiera dvakrát... je, aby sa nezabudlo na nich a žili aspoň v našich spomienkach. "

 Dňa 18. 07. 2017 zavítalo cca 15 detí vo veku od 5 do 15 rokov na hasičskú zbrojnicu, kde sa deťom ukázali priestory, technika, zásahová odev a obuv hasičov. Potom deti, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov urobili ukážky z jednotlivých súťažných disciplín, na ktoré sa počas roka pripravujú.      

Deti si mohli vyskúšať pumpovanie z džberovej striekačky, hod granátom na cieľ a hod hadicou na kuželky.      

Po dvoch hodinách strávených na zbrojnici deti odchádzali plný zážitkov.
Gabriela Jakubecová

 {oziogallery 984}

ktorá plne uplatňuje svoje bohaté skúsenosti získané praxou vyučujúcej, ako aj kuchárskej v studenej kuchyni. Vie poradiť, pomôcť a mnohých tiež odbremeniť od starostí spojených s prípravou pokrmov studenej kuchyne, stačilo ju len požiadať o rozhovor.

Ako som v úvode prezradila, okrem dráhy učiteľskej si si zamilovala aj studenú kuchyňu. Kedy si začala uvažovať, resp. kedy si sa rozhodla, venovať sa aj tejto oblasti.

• Keď som ako majsterka odborného výcviku pre predavačov a obchodných pracovníkov pracovala na SOU v Nižnej Slanej, vedenie školy sa rozhodlo otvoriť školskú reštauráciu. Pri príprave a prevádzke som sa podieľala aj ja. Bolo potrebné urobiť si výučný list kuchár - čašník, a potom spolu so  skúsenými odbornými učiteľkami a majsterkami OV som pripravovala rôzne akcie a recepcie. Pripravovali sme svadby a mnohé slávnostné recepcie (obsluhovala som aj ministrov ☺). Postupne  som sa zdokonaľovala pri príprave slávnostných tabúľ a inšpirovala sa prípravou studených mís od našich majsteriek. Ako majsterka som cestovala  za žiakmi, ktorí boli na odbornom výcviku v rôznych predajniach. Aj u Janky Ciberajovej, s ktorou som začala spolupracovať, práve v jej prevádzke Espesso Oáza (kde je aj v súčasnosti zazmluvnená) sme pripravili niekoľko akcií pre deti, ale aj dospelých.  Tu niekde som začala pripravovať svoje prvé misy – studenú kuchyňu, ktoré boli jednoduché, väčšinou zeleninovo-šunkovo-syrové. Neskôr, na základe požiadaviek, som ich rozšírila o rôzne rolády, z ktorých najobľúbenejšie sú syrová, špenátová a bôčiková. Časom bol záujem o nátierky, potom o rôzne mäsá. A k tomu sa postupne pridali aj šaláty – zelerový, ryžový, cestovinový, cviklový a pod.

Studené pokrmy by mali byť chuťovo výraznejšie, pretože tu odpadáva pôsobenie tepla, ktoré vytvára u teplých jedlách aromatické látky a chuťovo ich dotvára.

• Ja osobne veľa konzervartov nepoužívam, na dochucovanie používam skôr rôzne koreniny, cesnak, cibuľu, pór a pod. Často sú podceňované suroviny, ktoré si dokážeme vypestovať sami a hľadáme rôzne hotové omáčky, či polotovary, ale práve využitím domácich zdrojov typických pre naše podnebie si vieme pripraviť tie najchutnejšie jedlá.

Keď chceme pripraviť dobrú omáčku, alebo  čerstvý šalát, či  dip a paštétu musia byť potraviny prvotriednej kvality. Vhodne a efektne nakrájať jednotlivé suroviny je tiež umením, to aby konečný produkt bol nielen chutný, ale aj vzhľadný.

• Samozrejme všetko je pripravované z čerstvých produktov, ktoré si zabezpečujem od rôznych dodávateľov. Pochopiteľne je dôležité správne skladovanie a manipulácia, či príprava z daných potravín. Za roky praxe už mám vyskúšané po ktorých výrobkoch siahnuť (napr. pri syrovej roláde to musí byť eidam 45%, na bôčikovú roládu nikdy nekúpim pomleté mäso ochutené, paradoxne na zemiakový šalát nevyužívam zemiaky šalátové, ale konzumné). Pokiaľ by som si zabezpečila nekvalitné suroviny, nevedela by som pripraviť chuťovo ale aj vzhľadovo kvalitné výrobky. Pokiaľ je výrobok z kvalitných surovín, nie je problém ani s krájaním.

Nie je jednoduchšieho a účinnejšieho prostriedku na docielenie štíhlej postavy,  na získanie odolnosti proti chorobám z nachladenia, ale aj na bránenie sa proti únave, než je denne konzumovať zeleninu a ovocie.

• Mnohí sú presvedčení, že účinné lieky sa dajú kúpiť iba v lekárni. Ale práve v zelenine a ovocí sa skrýva množstvo účinných liečivých látok na najrôznejšie neduhy. Kombinácie látok, ktoré rastliny vyvinuli, aby sa chránili pred vplyvmi vonkajšieho prostredia, majú blahodárny vplyv na naše zdravie. Zelenina a ovocie sú pre človeka jedinými prirodzenými zdrojmi vitamínov, minerálov a ďalších dôležitých látok výživy. Aj ja som do svojej ponuky zahrnula zeleninové šaláty, ktoré zo začiatku mnohých prekvapili. Cviklový, zelerový, pórový, kapustové a pod. Ochutenie týchto šalátov môže byť nielen sýtou majonézou, ale jogurtom, kyslou smotanou. Podľa toho pri akej príležitosti je šalát pripravovaný. Pripravujem ich na oslavy, nie na diétu, takže ja dávam majonézu.

Veľmi mi v našich pokrmoch chýba ryba, pravdepodobne je málo žiadaná, aj napriek tomu, že by bola vhodná na tanieri po celý rok. Ponúkaš ju vo svojom receptári?

• Ryby som ešte nikdy nepripravovala na studené misy. Nie je o ne záujem, hoci spolu so zeleninou a ovocím patria medzi hlavné zložky našej výživy. Mohli by sme tu spomenúť vysoký obsah vitamínu D a jód, ktoré sú dôležité pri vývine kostí, či omega 3a 6 mastných kyselín, čo pomáha pri kardiovaskulárnych ochoreniach, ale hlavne prevencii. Zasýtia, nepriberá sa z nich, sú vhodné pre diabetikov. Majú množstvo minerálnych látok, takže pri konzumácii rýb nie je potrebné doplňovať denné dávky umelými vitamínmi.  Ja sama v okolí poznám pár ľudí, ktorí nemajú radi ryby a možno aj preto zatiaľ žiadna požiadavka na rybaciu misu neprišla.

Mala som možnosť vidieť a ochutnať Tvoje prevedenia niektorých slávnostných tabúľ, sú ukážkové.

• Vždy je to o možnostiach, ale aj o konkrétnej udalosti. Rozlišujem o koho ide - dieťa, žena, muž, o akú oslavu ide a pre koho. Je neskutočne veľa kombinácií prípravy – farebnej, konzervatívnej alebo povolím uzdu fantázii.

Skvelá aróma získaná dreveným uhlím, teplý letný večer, praskajúce drevo a rošt, ale hlavne ľudia na ktorých nám záleží a s ktorými chceme byť -  čo ponúkaš?

• Tu by som si ťažkú hlavu nerobila. Slanina, klobásky, krkovička a iné mäsá v skvelých marinádach naložené, veľa surovej zeleniny a na osvieženie určite ovocný šalát, ktorého základom je červený melón.

Čo sa žiada podotknúť?

• Nuž, že v našej obci máme človeka, ktorého opäť nemusíte hľadať ďaleko, je tu a nevie povedať nie. Príprava studenej kuchyne je pre ňu koníčkom, aj preto niekedy ráno vstáva o štvrtej hodine, pretože je zamestnaná. To o nej vedia v našom okrese, a teraz už aj my v Gemerskej Polome. Verím, že mnohé jej nápady budú pre nás inšpirujúce a doma čo to, šikovné gazdinky zužitkujú. Viac informácií a pohľadov na jej prácu nájdete na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk, sekcia: inzercia-miestni podnikatelia - studená kuchyňa - Alena Grešková.

Tu je pár najobľúbenejších  r e c e p t o v:

Teším sa, že pre mnohých jej misy boli inšpiráciou a na základe  fotiek si doma urobili pohostenie pre svoje návštevy.

FOTOGALÉRIA

{oziogallery 991}

 Hodnotenie Mariána Petroka

Odchody z kádra

Príprava na súťaž nám nezačala veľmi priaznivo. V priebehu letného obdobia mužstvo opustilo niekoľko kľúčových hráčov. Hlavnou úlohou bolo stabilizovať situáciu a doplniť káder o nových hráčov.

Úzky káder

Do samotnej súťaže sme vstúpili veľmi sľubne a v prvých dvoch kolách sme bodovali naplno. Žiaľ po týchto zápasoch prišla menšia kríza a hra mužstva už nebola taká akú by sme si ju aj s trénerom Rosiarom predstavovali. Tréner Rosiar mal ťažkú úlohu lebo káder mužstva nebol veľmi široký a musel vychádzať z toho čo má. Jeseň sme ukončili na 9. mieste so 16 bodmi. 

Zlom v Láze

Mužstvo sa pod vedením trénera Rosiara svedomito pripravovalo na jarnú časť sezóny. Odohrali sme niekoľko prípravných zápasov so striedavými výsledkami. Pri vedomí, že sa po sezóne budú súťaže reorganizovať nás čakala veľmi ťažká úloha byť v tabuľke čo najvyššie, aby nás nepostihol osud vypadávajúceho mužstva. Začiatok jarnej časti začal veľmi priaznivo mužstvo hralo o poznanie lepšie ako na jeseň. Zlom nastal v zápase v Láze, kde mužstvo vyhrávalo polčas 0:2 , no žiaľ rôznymi vplyvmi sme ten zápas nezvládli a prehrali 3:2. 

Kľúčový zápas v Dolnej Strehovej

Od tohto zápasu mužstvo ako keby stratilo vieru vo svoje sily a dostalo sa do zlého rozpoloženia. Čakali nás doma ťažké zápasy s kvalitnými mužstvami. Chlapci s trénerom urobili maximum, no žiaľ sme tieto zápasy nezvládli a ocitli sme sa v zlej situácii. Po zápase s Hajnáčkou sa vedenie klubu rozhodlo ukončiť spoluprácu s trénerom Rosiarom. Úlohou mužstva bolo v posledných troch kolách získať minimálne 6 bodov. Najdôležitejší zápas sme odohrali v Dolnej Strehovej, ktorá bola našim priamym konkurentom v boji o záchranu. Zápas sme vyhrali 1:6.  Chlapci splnili cieľ a súťaž zachránili. 

Káder Hnúšte: Pavlov, Katreniak – Foľko, Vetrák, Legen, M. Petrok, Hlôška, Balciar, Cavar, Lackovič, Szoke, Ladika, Rosiar, Jakubec, L. Petrok, Nemec, Caban, Beňuš, Trnavský, P. Zeleňák, S. Zeleňák, Prečuch, Geňa, Černák, Kradlák, Jak. Fatľa, M. Šaliga, Melicher, Štefánik, Hudec, Pliešovský, Gaštan, Tavarský.

Slovenský Pohár

FK Iskra Hnúšťa – Sklotatran Poltár 1:0 (1:0) FK Iskra Hnúšťa – MŠK Slavoj Spišská Belá 2:2 (1:1) – Pokutové kopy: 0:3

Výsledky majstrovských zápasov:

Konečná tabuľka V. ligy skupina D SsFZ 2016-2017

 Pripravil Ing. Štefan Tomášik

ročníka za tieto napomínania požiadať o určenie pokuty namiesto pozastavenia výkonu športu v novom súťažnom ročníku 2017/2018. V prípade ak hráč stanovenú pokutu zaplatí, pozastavenie výkonu športu sa ruší a hráč môže v 1. kole nového súťažného ročníka nastúpiť. 

Žiadosť je potrebné podať cez ISSF na DK ObFZ Rožňava. 

Pokuty: dospelí: 10,-€ + 10,-€ prerokovanie

             mládež: 5,-€ + 5,-€ prerokovanie 

Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne od novej sezóny za 5 alebo 9xŽK podľa čl.37/5a,5b:DK-87 Jozef Gögei 1106789 + 10€ (Drnava) 

Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne od novej sezóny za 5 alebo 9xŽK podľa čl.37/5a,5b:DK-88 Gábor Veverica 1195880 + 10€ (Hrhov) 

Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne od novej sezóny za 5 alebo 9 alebo 12xŽK podľa čl.37/5a,5b,5c:DK-89 Patrik Kubík 1241263 + 10€ (Bohúňovo) 

Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne od novej sezóny za 5 alebo 9xŽK podľa čl.37/5a,5b:DK-90 Roman Bubenčík 1148709+ 10€ (Rožňavské Bystré)  

TMK Oznam pre FK a trénerov 

Nahlásiť záujemcov na seminár trénerov UEFA-C licencia do 23.7.2017.Pri minimálnom počte 22 frekventantov sa seminár trénerov uskutoční v Rožňave.Z jedného klubu sa môžu prihlásiť aj viacerí záujemcovia.Záujem prosím nahlásiť e-mailom na ladislav [bodka] david76 [zavináč] gmail [bodka] com

Kostol je v súčasnosti v zlom stave a vyžaduje si neodkladnú rekonštrukciu. Aj keď pre jeho zachovanie robíme v cirkevnom zbore čo sa dá, z prostriedkov, ktorými cirkevný zbor v súčasnosti disponuje, nedokážeme pokryť nevyhnutné náklady spojené s jeho opravou. 

Plánované rekonštrukčné práce si vyžadujú nemalé finančné náklady, ťarchu ktorých, nie je cirkevný zbor v súčasnosti schopný bez pomoci a spolupatričnosti iných, sám finančne znášať.

Keď sa na Vás obraciame s prosbou o pomoc a podporu, robíme tak pre našu drahú cirkev a pre ľudí, ktorí sa v našom kostole pravidelne stretávajú pri rozličných príležitostiach. Preto budeme vďační za každú finančnú pomoc na vyššie spomenuté ciele. V dôvere, že štedrého darcu miluje Hospodin, Vás zahŕňame do svojich modlitieb.

Vopred Vám srdečne ďakujeme!
Presbyteri a presbyterky CZ Rožňavské Bystré

Dobrovoľný finančný príspevok je možné poukázať na číslo účtu: SK 8109000000000099619582

Viac informácií o cirkevnom zbore a jeho aktivitách nájdete na webovej stránke CZ: www.ecav-roznavskebystre.sk

{oziogallery 993}

Komentár Pred jeseňou sa káder oslabil o bratov Rochlovcov. Novými hráčmi boli Ján Gelda a Matej Gelda. Okrem toho viacerí hráči chýbali pre pracovné povinnosti. Novým brankárom sa stal Mišina. Mužstvo bodovalo vonku v Períne a Turni, dalo by sa však povedať, že s týmito súpermi stratilo 4 body a nie získalo dva. Po jeseni mužstvo zimovalo na 8. mieste, ale len s trojbodovým odstupom od predposlednej priečky. Mužstvo na jar nevycestovalo do Kechneca, na domáci zápas s Popročom sa zišli iba 7 hráči.  V Gemerskej Hôrke nastúpili iba 10 hráči Dobšinej. Najlepší výkon podalo mužstvo doma s Perínom.  V poslednom kole mužstvo podalo dobrý výkon, ale zlyhalo v koncovke. Naopak zlé výkony podalo v Sokoľanoch a Čečejovciach, kde vysoko prehralo. V závere sezóny sa zranil brankár Mišina, ktorého nahradzovali Potočný alebo Breuer. Napokon zo skupiny postúpil do IV. ligy – JUH aj druhý Kechnec a tak sa Dobšiná udržala.

Hráč Jerguš Barnák: Sezónu hodnotím ako veľmi slabú.

Zimná príprava: Dobšiná – ŠK Polom G. Poloma 8:1, Markušovce - Dobšiná 3:4, Gemerská Hôrka - Dobšiná 5:1.

Súpiska Dobšinej  

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

1. Ku akým zmenám došlo po sezóne v kádri?

• Káder opustil Almáši, ktorý prestúpil do Čane. Do mužstva pribudli Madarász z Rudnej, Revúcky z Rožňavy, z hosťovania  z Rožňavy sa vrátil Hajdúk.

2. Ako prebieha letná príprava ?

• Letná príprava je krátka. Prvú júlový víkend sme absolvovali spoločný výlet v Maďarsku. 15. júla sme sa zúčastnili kvalitne obsadeného turnaja v Hranovnici, kde sme obsadili 2. miesto. 22. júla odohráme prvé kolo Slovnaft Cupu v Poproči. 30. júla nás čaká 1.kolo 4. ligy v Medzeve. Cez týždeň hráči absolvujú tri tréningové jednotky.

3. S ktorými súpermi ste na jar podali slabé výkony a s ktorými dobré?

• Najslabší výkon sme podali vo Veľkých Kapušanoch a medzi najlepšie by som zaradil zápas s Rožňavou, v Gelnici, v Hrabušiciach a dá sa povedať, že vo všetkých domácich zápasoch.

4. Ako často mužstvo trénuje, je účasť hráčov dostatočná?

• Ako som už spomínal mužstvo trénuje trikrát týždenne. S účasťou sme nadmieru spokojný.

5. Čo bolo slabinou mužstva?

• Slabinou mužstva bol veľký počet inkasovaných gólov, čo sa však nedá pripísať na úkor obrany, ale celého mužstva.

6. Koho z kádra by ste vyzdvihli ?

• U nás sa rozdiely nerobia, ale platí: jeden za všetkých - všetci za jedného.

7. V akom zložení pracuje výbor ?

• Prezidentom klubu je Štefan Kún, viceprezidentom Ladislav Jobbáď, pokladníkom Jozef Erdöfalvi, členovia sú: Zoran Molčan, Peter Szarka ml., Norbert Vanyo, Gabriel Fulek, Zuzana Mišurová, Eva Lukőová,  I SSF manažér Jaroslava Jobbáďová.

8. S akým cieľom idete do novej sezóny ?

• Podávať čo najlepšie výkony a pokúsiť sa atakovať vyššie priečky v tabuľke.

Výsledky na turnaji v Hranovnici (41. ročník Memoriálu Eduarda Benku) : Šalková - Krh. Podhradie 1:3 (0:0). Góly: Kuzma 3. Zostava: Džačár - Madarász, Kún, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Zubrický, Benedik, Kuzma, striedali Genči, Smrek. Finále: Hranovnica - Krh. Podhradie 4:3 na PK (2:3). Góly: Genči, Benedik, Kuzma. Zostava: Manko - Madarász, Kún, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Benedik, Genči, Kuzma, striedali: Hajdúk, Smrek, Jakab. Najlepší brankár turnaja: Dávid Džačár.

Slovnaft Cup

1. kolo: Poproč - Krh. Podhradie 3:2 (1:0). G: Blahovský, Paulinsky, Podprocký (z11m) - Kuzma, Oravec. Zostava: Manko - Madarász, Mészner, Erdöfalvi, Revúcky, Oravec, Vaško, Pollák, Zubrický, Kuzma, Benedik, striedali Hajdúk, Héger, Lükő.

Obraz Materstvo sa do múzea dostal v roku 1911, kedy nákupná komisia Štátnej uhorskej výtvarnej spoločnosti (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat) zakúpila 5 výtvarných diel rôznych autorov a darovala ich oblastným múzeám. Jednotlivé diela prislúchali múzeám, ktoré sa nachádzali v mieste rodiska toho ktorého autora, prípade múzeu, ktoré sa k tomuto rodisku nachádzalo najbližšie. A tak, keďže najbližšie k Plešivcu bolo múzeum v Rimavskej Sobote, Rudnayov obraz Materstvo sa dostal do zbierkového fondu dnešného Gemersko-malohontského múzea. 

Július Rudnay sa narodil 9. januára 1878 v Plešivci. Detstvo strávil v gemerských obciach, kde sa aj neskôr rád vracal a čerpal podnety k tvorbe. Študoval v Budapešti, v Mníchove u Simona Hollósyho, s ktorým navštevoval aj maliarsku kolóniu v Nagybányi, a rok strávil štúdiom v Paríži. Po návrate domov sa v rokoch 1903 - 1905 usadil v gemerskej obci Hucín, kde sa stretával aj s rimavskosobotským maliarom Eduardom Putrom (1883 - 1915), pre ktorého bol veľkým vzorom a učiteľom. V lete 1905 si Rudnay v Rimavskej Sobote otvoril sezónnu súkromnú maliarsku školu, v ktorej sa Putra stal jeho pomocníkom a súčasne aj žiakom. Spoločne sa tiež podieľali na výmaľbe južnej klenby tzv. Margitinej kaplnky na cintoríne v Rimavskej Sobote, ktorú dal v roku 1904 postaviť rimavskosobotský právnik a statkár István Süteő-Munkácsi pre svoju nebohú manželku.

Rudnay z Hucína odišiel v roku 1905 do obce Hódmezővásárhely. Tu študoval život vidieckeho obyvateľstva, ktorým bol fascinovaný a ktorý ho inšpiroval k snahe vytvoriť v maľbe akýsi uhorský národný štýl. Neskôr sa presťahoval do Pešti. Obdobie prvej svetovej vojny (1914 - 1918) strávil v Lučenci ako náhradník, na front odvelený nebol. Od roku 1922 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti.  V roku 1947 založil umeleckú kolóniu v Baji, kde žil do roku 1953. Zomrel v Budapešti 4. januára 1957.

Mgr. Angelika Kolár

Preto od sv. Jána pálili niekde ohne každý večer, až kým nezapršalo. Pálenie ohňov počas jánskej noci bolo spojené s piesňami a rozličnými hrami, často s erotickým podfarbením. Na Jána sa zvykli zapaľovať aj fakle, s ktorými roľníci obchádzali svoje polia. Keď vyhasli, zahrabávali ich medzi mladé obilie a verili, že ho nenapadne sneť. Z podobných príčin  sa do poľa zvykol dávať aj popol zo svätojánskeho ohňa. Tradícia a  ľudová viera dávali, samozrejme, týmto uhlíkom oveľa väčšiu moc. Popol zo svätojánskeho ohňa bol považovaný za posvätný a vhodný aj na rôzne iné praktiky. V noci 23. a 24. júna mohli uškodiť aj nečisté sily, strigy. Preto strážili maštale a nik nedovolil, aby sa k domácim zvieratám priblížila cudzia žena. Zvieratá pred urieknutím bosorkou chránil cesnak, chlieb so soľou alebo petržlen. Deň svätého Jána – 24. júna považovali za svoj sviatok pastieri. Na salašoch sa pálili vatry a robila sa hostina. V júli a v auguste sa na Slovensku v oblasti úrodných nížin tradične slávili na veľkostatkoch a veľkých gazdovstvách dožinky. Vyvinuli sa pravdepodobne z prastarých pohanských rituálov, ktorými ľudia ďakovali prírode za úrodu. Kedysi zvykli nechať poľu ako poďakovanie za úrodu kus nezožatého obilia alebo najkrajší snop obilia. Z tohto prastarého agrárneho rituálu sa neskôr vyvinuli okázalé slávnosti. Z obilia sa plietli veľké a komplikovane zdobené vence. Vili ich žnice, čo viazali obilie do snopov. Tieto priam umelecké diela prinášali gazdovi, ktorému patrilo pole. Po skončení prác mu vinšoval a veniec odovzdával najkrajší mladý pár z poľnohospodárskych robotníkov. Dožinkami sa končila obyčajne práca sezónnych poľnohospodárskych robotníkov zo severných častí Slovenska – „horniakov“, ktorí si prišli do nížin – „ na dolniaky“ privyrobiť. Na Máriu Magadalénu 22. júla bol odpust. Po bohoslužbách svätil kňaz prameň, vedľa ktorého bol postavený kostol. Umývanie v tejto vode malo posilniť slabých a chorľavých. Na iný cieľ ako na umývanie sa voda z prameňa v ten deň nesmela používať. Inak prebiehali hody rovnako ako v iných obciach. Popoludní poskytovali rozptýlenie stánky s medovníkmi a rôznym drobným tovarom, najmä hračkami, večer bývala tanečná zábava. Pozornosť žien sa sústreďovala ku dňom Jakuba 25. júla a Anny 26 júla. V obciach, kde pestovali kapustu, v jeden z týchto dní robili drobné úkony vychádzajúce z princípov mágie podobnosti, ktorými chceli docieliť, aby hlávky boli veľké, pevné, biele. V Drábsku pred východom slnka si gazdiná priložila ku spánkom do pästí zovreté ruky, tri razy sa otočila a pritom povedala: „Včera bolo Jakuba dnes je Anni, abi boli z tej mojej kapusti veľké hlavi.“ Vo Vlachove, Nižnej Slanej, Gočove sa nesmeli vykopať zemiaky skôr ako na Jakuba, keď ich išli, ako hovorili, zobudiť slovami: „Svatieho Jakuba, svatej Hani, vstaňte grule hore, už ste sa naspali.“ Ak bola na Jakuba veľká horúčava, mali byť v zime veľké mrazy. Po Vavrinci 10. augusta sa už kúpanie vonku považovalo za zdraviu škodlivé. Na rozmedzí medzi letom a jeseňou je deň Bartolomeja 24. augusta. V tento deň sa zem zatvára, preto aj plazy sa ponáhľajú do svojich podzemných zimovísk. O hadovi, ktorý bol vonku po tomto termíne, sa verilo, že niekoho uštipol, že je hriešny, preto ho zem neprijala. Koncom augusta, keď bolo pokosené žito, jarec (jačmeň) a ako posledný ovos a na poliach ostali len strniská, zorganizovali mládenci v obci zábavu, ktorú volali v Muránskej Zdychave “do strňa“. Dnes už mnohé z týchto úkonov nevykonávame, no je dobré poznať obyčaje kultúrneho dedičstva v našom krásnom regióne Gemer.

Mgr. Petra Oravcová

 "Športový klub Gemerunners so štatútom občianskeho združenia je platformou ponúkajúcou možnosť registrácie všetkým, ktorí chcú oficiálne deklarovať svoj vzťah k pohybu, komunite a aktívne sa podieľať na vytváraní bežeckej tradície na Gemeri.GEMERUNNERS je nezávislé, neziskové občianske združenie, ktoré združuje mladých ľudí a dospelých so záujmom o šport a to hlavne vytrvalostný a trailový beh, podporuje a vedie mládež k behu.

Cieľom GEMERUNNERS je: 1. Rozvíjať a propagovať vytrvalostný a trailový beh ako aj iné vytrvalostné športové disciplíny (duatlon, triatlon a pod.), ako zdravý životný štýl.     2. Pre členov združenia vytvoriť materiálne, organizačné, spoločenské a metodické podmienky pre vytrvalostný a trailový beh. 3. V rámci združenia GEMERUNNERS organizovať “bežeckú ligu” – celoročnú bežeckú súťaž o najlepšieho bežca/bežkyňu združenia pozostávajúcej zo série pretekov podľa schváleného bežeckého kalendára členskou schôdzou. 4. Organizovať bežecké podujatie pod hlavičkou GEMERUNNERS, pomáhať a spolupodieľať sa na organizácii bežeckých podujatí regiónu. 5. V spolupráci s ostatnými športovými klubmi na území Gemera organizovať športové aktivity pre širokú verejnosť a propagovať tak beh ako zdravý životný štýl. 6. Podľa možností zabezpečiť pre členov klubu úhradu cestovných, štartovných a materiálnych nákladov súvisiacich s reprezentáciou klubu na bežeckých súťažiach. 7. Poradenskou činnosťou viesť členov klubu, hlavne novoprijatých k zvyšovaniu ich výkonnosti. 8. Organizovať spoločné tréningové aktivity v rámci klubu s ohľadom na propagáciu behu. 9. Zúčastňovať sa bežeckých podujatí a dôstojne reprezentovať klub GEMERUNNERS. 10. Združenie pri napĺňaní svojich cieľov spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy na mestskej, regionálnej a národnej úrovni, školami a školskými zariadeniami, s občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami pracujúcimi s mládežou a dospelými, je otvorené ďalším formám spolupráce so subjektmi, ktorých činnosť korešponduje s vyššie uvedenými cieľmi. 11. Združenie informuje členov aj verejnosť o svojej činnosti cez sociálne siete a internetovú stránku.
Kontaktuj nás !!!

WEB: www.gemerunners.estranky.sk  MAIL: gemerunners [zavináč] gmail [bodka] com Tel.č.: (Okolie Rožňavy): 0907 416 131  Tel.č.: (Okolie Revúcej): 0948 230 505."

P. M. 

{oziogallery 1001}

sériu 13 portrétov svetových osobností, ktoré majú rómske korene. Jozef Fečo je absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011. Prvým jeho dielom bola maľba Ježiša na plátne. Väčšinou maľoval temperou, vodovými farbami, venoval sa zátišiam. Neskôr prešiel na maľovanie na plátno, kde využíva temperu a akryl. Venuje sa maľovaniu osobností náboženského, kultúrneho a politického života. Po tom, čo svoje práce uverejňoval v periodiku Romano nevo ľil, pokračoval v maľovaní portrétov i v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, v dokumentačno-informačnom centre rómskej kultúry, venujúcom sa digitálnemu spracovaniu, uchovávaniu a prezentovaniu kultúrneho dedičstva Rómov. Portréty prezentované v rámci výstavy sú zhotovené technikami pop art, street art, stencil art. Zobrazujú trinásť známych svetových osobností, ako švédsku výtvarníčku Rosu Taikon, ocenenú Cenou Olafa Palmeho, poprednú rómsku spisovateľku Elenu Lackovú, najznámejšiu rómsku speváčku Esmu Redžepovu, baletného a flamenco tanečníka Joaquina Cortesa, belgického džezového gitaristu a skladateľa, zakladateľa rómskeho džezu Djanga Reinhardta, amerického herca a speváka Elvisa Presleyho, herca a komika Freddie Prinze Chica, herca, komika, režiséra a producenta Charlesa Chaplina, Juscelina Kubitscheka, prezidenta Brazílie v rokoch 1956 – 1961, britského herca Michaela Caina, americkú herečku a tanečnicu Ritu Hayworth, francúzskeho filmového režiséra, scenáristu, skladateľa, herca a producenta Tonyho Gatlifa a rusko-amerického divadelného a filmového herca Yula Brynnera, známeho z westernu Sedem statočných.

Mgr. Ľudmila Pulišová

Takýmito futbalovými klubmi za uplynulé roky futbalové kluby boli Ochtiná, Kobeliarovo, Kunova Teplica, Kovstav, Rejdová či Kečovo. Najnovšie aj Nižná Slaná, z dávnejšej minulosti aj iné.  Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám v svojom príspevku prináša  informácie o týchto kluboch. Niektoré z nich hrali vyššiu súťaž – Kovstav, Kunova Teplica, či Nižná Slaná. Text dopĺňajú fotografie.

Kobeliarovo - III. triedu hralo od sezóny 1964 – 1965.  V sezóne 1973 – 1974 hralo IV.  triedu. V roku 1982 IV. triedu. Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava. Futbal zanikol v obci v priebehu súťažného ročníka 2006 – 2007. Hráči: 1995 – 1998: I. Plačko, Návoj – Vieloha, Bendík, Bolaček, Laciak, Prónai, Macko, Regrút, Šlosárik, Hlaváč, Cangár, Špiner, Gaži, Špirko, Kolesár, Nemčko, Cangár. 2000 – 2007: Návoj – Z. Nemčko, Nehrer, M. Nemčko, M. Macko, Hlaváč, Vizi, M. Dovec, Š. Dovec, Prónai, Kolesár, Cangár, Marcel Soják, Maroš Soják, Kováč, Lukáč, Sabo, Laciak, Lenghart,  J. Nemčko, R. Hudák, Šimko, Bendík, V. Sura, Cangár.

Ochtiná - Mužstvo pôsobilo v najnižšej okresnej súťaži do roku 2007, kedy v priebehu súťaže, rovnako ako Kobeliarovo, odstúpilo zo súťaže. Od roku 1989 hral klub III. triedu.2005 - 2006. Realizačný tím: Roman Tolnai (predseda), Emil Boldi (tajomník). Káder: Richard Lalik, Michal Lalik, Peter Lalik, Peter Gazsik, Vojtech Gazsik, Ondrej Gazsik, Tibor Milko, Miroslav Milko, Roman Tolnai, Michal Tolnai, Ladislav Tolnai, Július Tomi, Peter Koller, Ján Koller, František Boldi, Ondrej Boldi, Ondrej Bubenčík, Peter Adók, Ján Sendrei, Miroslav Spišák, Marek Suchý, Dušan Tolnai, Ľubomír Tolnai.

Kečovo - Klub pôsobil vždy v nižších súťažiach ObFZ Rožňava, po zániku III. triedy v II. triede. Klub skončil v sezóne 2014 – 2015.  V rokoch 1967 – 1971 hralo III. triedu. V rokoch  1971– 1974 hralo IV.  triedu.   
2005 - 2006: Realizačný tím: Viliam Lörincz (predseda), Gabriel Zoller (tajomník). Káder: Csaba Ambrúž, Ladislav Boroš, Július Doboš, Marián Fabian, Zoltán Farkaš, František Galic, Gergely Garaj, Szilárd Garaj, Róbert Kanyitúr, František Kovács, Róbert Kováč, Arpád Kulik, Bartolomej Kulik, Eduard Lörincz, Ján Lörincz, Roman Lörincz, Viliam Lörincz, Alexander Molnár, Kristián Molnár, Norbert Molnár, Zsolt Molnár, Viktor Rezeš, Zsolt Rezeš, Ján Slovik, Ladislav Slovik, Michal Szeman, Ľudovít Tóth, Csaba Varga, Štefan Varga, Gabriel Zoller, Ferdinand Király, Zoltán Király. 2014 – 2015: Realizačný tím: Július Lörincz (predseda klubu), Arpád Lörincz (ISSF manažér), Viktor Rezeš (tréner). Káder: Adrián Barkai, Ákos Barkai, Ľudovít Bartók, Peter Drenko, Endre Garaj, Maroš Gonos, Zoltán Király, Viliam Lörincz, Roman Lörincz, Tomáš Lörincz, Marián Jakubecz, Attila Mázik, Norbert Molnár, Ladislav Pál, Patrik Polák, Norbert Rezeš, Bence Rezeš, Balázs Roczei, Ladislav Slovík, Michal Szemán, Csaba Veréb, Gabriel Zoller.

Rejdová - Mužstvo začalo hrať najnižšiu súťaž v sezóne 1964 – 1965.  Klub hrával aj najvyššiu okresnú súťaž, v niektorých sezónach nižšiu. V sezóne 1974 – 1975 hrala IV. triedu, rovnako aj v sezóne 1995 – 1996, 1965 – 1969 hral 3. triedu A skupina.  V rokoch 1982 – 1989 hrala  4. triedu. Futbal tu skončil v roku 2000, problémom bol úzky káder, v priebehu jesene mužstvo odstúpilo zo súťaže. V roku 2000 bol funkcionárom Sabadoš. Káder Rejdovej 1996 - 1997: Goliáš – Miroslav Molčan, Marek Molčan, Tomášik, Valko – Krišťák, J. Ambrúž, Dovalovský, Ruszó (jarná časť), Ferenčík, M. Ambrúž, Lux, Matajzel (jarná časť), Szilardi, Ivanko, Podolinský, Kolesár, S. Molčan, Marián Molčan, Gažík, Fecko, Hric, Švarc, Vilim, Šofranko, Lörincz, Tršo. Káder v roku 2000: Goliáš, Lux – Dovalovský, Baláž, Hric, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Štefan, Ruszó, Hlaváč, Štefan, Ivanko, Valko – Krišťák, Šofranko, Domik, Tomášik, Švarc, Mihók.

Kunova Teplica - Klub začal hrávať najvyššiu okresnú súťaž v roku 1953 alebo 1954, pričom ju vyhral v roku 1958 aj v rokoch 1966, 1973, 1978 a 1986. Klub hral I. B triedu, I. A triedu a neskôr aj IV. ligu - západ.Klub  po vypnutí z V. ligy JZ v r. 2001 ešte účinkoval dve sezóny v I. triede. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, najlepší hráči odišli do Štítnika. Napriek tomu klub ešte na jeseň 2003 pôsobil v I. triede. Po jeseni došlo k odhláseniu. 

Káder 1996 /1997  – 2000 /2001 Brankári: Tohol, Angelovič, Organ, P. Drenko, Dorkin, Almáši, Tokár, KovácsObrancovia: Spišák, Čeman, Sz. Drenko, Gergely, Dovalovský, R. Furman, L. Tomi, Helpen, Mikuš, Chovanček, Demeter, Valent, Varga, R. Furman. Záložníci: Regec, Zdechovan, Levický, Marián Kupec, Marchevský, G. Labina, Roman Šimko, J. Turcsányi, Szöllös, Gonosz, Kilik, Ševc, Ruszó, Farkaš, Vojtašovič, Peprík, Maté, A. Milko, O. Dávid, Bársony, B. Milko, M. Kubík, Košťál, Ondrej Mihál, Ján Kupec. Útočníci: M. Turcsányi, Beke, Mikloško, Putera, Lukáč, Kopka, Čatlóš, Balogh. Sezóna 2001 - 2002: Martin Stankovič - Jozef Čeman, Ľubomír Spišák, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Miloš Kopka, Juraj Gergely, Florián Demeter, František Beke, Adrián Szaniszló, Milan Kakalejčík, Atilla Labina, Atilla Ragyina, Jozef Peprík, Daniel Lalík, Marián Kupec, Szliárd Drenko, Roman Gočaltovský, Zsolt Liptai. Sezóna 2002 - 2003: Martin Stankovič - Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Marek Turcsányi, Ján Gonosz, Pavol Kilik, Vladimír Marchevský, Vladimír Dovalovský, Peter Gača, Florián Demeter, Branislav Hrachiar, Szilárd Drenko, Ján Dávid, Adrián Danielis, Szilárd Danielis, Zsolt Danielis, Róbert Drenko, Attila Ragyina, Daniel Lalík, Zsolt Liptai. Jeseň 2003: Madlen - Kupec, Herchl, Ragyina, Tomi, Ikri, A. Milko, Marko, Lalík, Labina, Petus.

FK Nadabula / Rožňava B/ Kovstav - V sezóne 1951 – 1952 hrala Nadabula III. triedu. 1959 – 1960 hrala II.  triedu. Gemerskú. V rokoch 1964 – 66 hrala Nadabula III. triedu. Od roku 1968 II. triedu, keď ju vyhrala. Rožňava B postúpila do I. triedy Košicko – Gemerskej. Od sezóny 1969 – 70 pôsobila opäť v II. triede.  Od roku 1972 pôsobili v II. triede aj Nadabula a Rožňava B. V roku 1976 vyhrala Rožňava B II. triedu a postúpila do I. B triedy. Nadabula pôsobila v III. triede, od roku 1978 v II. triede.  Rožňava B hrala v II. triede v sezóne 1981 – 1982. Súťaž vyhrala v r. 1983 a 1985, 1986. V posledných dvoch prípadoch neuspela v kvalifikácii o postup s mužstvom s B skupiny. Naďalej pôsobila v ďalších rokoch v II. triede. Klub s názvom Kovstav začal pôsobiť od roku 1991 premenovaním Rožňavy B. V roku 1993 vyhral II. triedu a postúpil do I. triedy K – G. V nej účinkoval v  sezónach 1993/1994 – 1994 / 1995 a v sezóne 1996 – 1997.  Do roku 2002 účinkoval v I. triede, neskôr v II. triede. Futbal tu zanikol v roku 2012, keď bol béčkom 4. ligovej Rožňavy. 2010 - 2011: R. Genči - Tokoly, Motyka, Kolesár, D. Genči, Gono, Šimon, Račko, Harabín, Adamec, R. Kováč, Hadovský, Világi, Šofranko, Kacara, Székely, Mikolaj, V. Gallo, Koltáš, P. Gallo, Strelka, Džačár, Šimkovič, P. Bukovič. 2011 - 2012 - Rožňava B: D. Motyka, P. Gere, R. Genči - Tokoly, R. Motyka, Fabian, Boroš, Džačár, V. Gallo, Kacara, Poťmák, Madarász, Adamec, D. Genči, Mikolaj, Šofranko, Kolesár, Székely, Sappanoš, Drenko, Harabín, Zatroch, Hadovský, Chochol, Kuzma, R. Motyka, Világi, Breuer, Ováry, Horváth, Roth, L. Dávid, Bukovič.

Nižná Slaná - Mužstvo  začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju dvakrát v roku 1958 a v roku 2001. V roku 1948 vznikla TJ. Mužstvo dospelých sa odhlásilo z I. triedy v roku 2016. V priebehu jari 2017 bolo rozpustené aj mužstvo prípravky. Dospelí v roku 2001: J. Plačko, I. Plačko – Vieloha, Drábik, M. Plačko, M. Dovec, Š. Dovec, Vandrášik, G. Keršák, J. Keršák, Valentko, Bobrík, Krak, Hlaváč, Ruszó, Karas, Bober, Kováč. Prípravka - Sezóna 2015 – 2016. Súpiska: Karol Kováč - Ivan Steinhubl, Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Samuel Petergáč, Róbert Gono, Maroš Gunár, Patrik Ernek, Slavkovský. Tréneri: Milan Petergáč, Miroslav Maťo (jesenná časť, časť jarnej  časti), Karol Kováč (v priebehu jarnej časti). Sezóna 2016 / 2017Súpiska:  Ivan Steinhubl, Marek Cerva, Matúš Čipka, Marián Čipka, Róbert Gono, Samuel Petergáč, Jakub Petergáč, Andrej Žúdel, Jozef Gunár, Sebastián Orosz, Samuel Soják,  Dávid Liptai, Ľuboš Šmelko, Jaroslav Šmegner. Tréneri: Karol Kováč, Milan Petergáč. Detailnejšie informácie je možné získať na stránkehttp://fkbanikniznaslana.webjet.sk/tj-banik-nizna-slana-fo/pripravka/

Gočovo - Mužstvo Gočova začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. V roku 1965 vyhralo III. triedu a postúpilo do najvyššej okresnej súťaže.  Vyhralo ju v sezóne 1969 - 1970. Neskôr hralo I. B triedu, po vypadnutí do roku 1981 pôsobilo v II. triede v rokoch 1982 - 1989.

Slavošovce - Mužstvo začalo pôsobiť v okresných súťažiach okolo roku 1964. V roku 1967 vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy.  Neskôr vypadlo a pôsobilo v okresných súťažiach. V roku 1972 opäť vyhralo II. triedu a postúpilo do I. B triedy, neskôr sa vrátilo do okresu. II. triedu vyhralo v roku 2004 a postúpilo do I. triedy, kde účinkovalo jednu sezónu. Potom pôsobilo v II. triede z ktorej postúpilo do I. triedy z 2. miesta v toku 2011. V roku 2014 klub vypadol z I. triedy. Po jeseni 2015 mužstvo odstúpilo z II. triedy.
Jeseň 2015 - Realizačný tím: Štefan Bašták (štatutár klubu), Vladimír Oravec (predseda klubu), Roman Ondrejčík (podpredseda), Ján Hric (člen výboru), Oto Varga (tréner).Káder do aktuálnej sezóny tvoria: Jozef Karalo, Stanislav Dzureň, Ján Gecelovský, Milan Balco, Pavol Oravec, Jozef Sklenár, Július Lalik, Dušan Barboriak, Miroslav Bubenčík, Jaroslav Viola, Roman Šimko, Nikolas Boldi, Juraj Ruso, Jaroslav Piaterík, Oto Varga, Maroš Karalo, Gabriel Žiga, Lukáš Lalik, Tomáš Karalo, Marek Lukáč.

Dedinky - Mužstvo Dediniek začalo hrať najvyššiu okresnú súťaž v sezóne 1951 – 1952. Vyhralo ju v sezóne 2004 - 2005. Po ročnom pôsobení v V. lige sa klub vrátil do okresu. Do II. triedy vypadol v roku 2011. V roku 2012 ju vyhral a vrátil sa do I. triedy. Futbal v obci zanikol v roku 2015 v priebehu jesennej časti. 2004-2005: M. Ogurčák, Lacika, Rešovský - Majerčák, J. Pamula, Ľ. Pamula, Brnčík, Varga, Smrek, Novák, Mačejovský, Korfanta, J. Chabada, M. Chabada, Koillárik, Kalkahus, Kopkáš. Ďalšie súpisky Dediniek: http://minulostrvfutbalu.webnode.sk/historia-klubov/dedinky

Ďalšie oddiely

Henckovce – 3. trieda 1965 - 1967. Ardovo – III. trieda 1971 – 1972, IV. trieda 1974 – 1975. Pašková – III. trieda 1974 – 1975 Gombasek – II. trieda 1971 – 1973, III. trieda 1973 - 1974. Silica – III. trieda   1968 – 1969,  1969 – 1973. Roštár  – III. trieda   1967 – 1968  1968 – 1969, 1969 – 1973. Bohúňovo – III. trieda B skupina 1968 – 1969, 1969 – 1970, 2 . trieda 1970 – 1976, 3 trieda 1979 -  1989. Gemerská Poloma B – 1966 – 1967  III. trieda, 2010 – 2011 – II. trieda. Dobšiná B – 1966 – 1967 III.  trieda, 1955 – 1957 III. trieda, 2013 – 2014  – 2. trieda. Nižná Slaná B – 1964 – 1965, 1966 – 1967  -  3. trieda, 1974 – 1975 – IV. trieda. Roma Rožňava – 3 . trieda 1971  - 1973. Štítnik B - 3 trieda 1971 – 1972. Roma G. Poloma – 4. trieda 1972 – 1973. Sokol Krh. Podhradie, Roma Dobšiná, Meliata, Kunova Teplica B.

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Zápas 1. kola odohrajú už v sobotu 29. júla 2017 s výkopom o 17-ej hodine na ihrisku v Lipanoch. To bude síce nováčikovský pre obidvoch súperov s tým rozdielom, že domáci budú vo výhode aj ako mužstvo so skúsenosťami z vyššej súťaže, aj keď iba jednu sezónu, kým hostia budú prezentovať umenie víťaza IV. ligy.  Pre obidve mužstvá možnosť na živo dokázať svoje súčasné kvality. Fanúšikov MFK Rožňava budú viac zameraní na to, ako sa vydarí štart ich miláčikov po dlhom čakaní vo vyššej súťaži. Zrejme niektorí budú chcieť vidieť zápas na vlastné oči a vycestujú do Lipian.  Musia pri tom absolvovať okolo 270 km dlhú cestu tam a nazad. Záleží však, ktorú tour si vyberú. Či na Košice, alebo na Gelnicu cez Pačanský kopec.

Druhým klubom, ktorý sa zapojí v nedeľu 30. júla 2017 do majstrovskej súťaže nového futbalového ročníka bude FK Krásnohorské Podhradie. Náš region budú reprezentovať už druhý rok v IV. Lige JUH. V uplynulom ročníku ako nováčik si nepočínali zle. Nepatrili síce medzi popredné mužstvá súťaže, ale po získaní herného sebavedomia ročník ukončili na slušnom 12-om mieste. V 28. kolách  osemkrát zvíťazili, tri zápasy skončili remizou a v 17 stratili tri body. V spomínanom ročníku nastrieľali 67 gólov a 87 skončilo v ich sieti. Stihli tak získať 27 majstrovských bodov. Ako to bude v novom ročníku napovie prvý zápas, ktorý odohrajú na ihrisku Spartaka Medzev. Vlani toto mužstvo mali tiež v 1. kole a u súpera vsietili iba 1 gól, ale dostali od neho až 3 góly. Ako to bude teraz, dozvieme sa v nedeľu po stretnutí. Ti, ktorí chcú vedieť výsledok hneď, zaiste využijú nie veľkú vzdialenosť medzi Krh. Podhradím a Medzevom. Čaká ich k tomu prekonať cestu tam a nazad v dĺžke niečo cez sto kilometrov.

(MG od)

Ostatní spomínaní zástupcovia Gemera v prvých kolách prehrali vysoko 0:5, resp. 0:7 a teda ničím nepresvedčili o svojich kvalitách. Rožňavčania boli zvedaví na to, ako si ich chlapci poradia s bývalým účastníkom II. ligy ŠK Odevou Lipany. Ich nepriaznivý výsledok napovedá, že hneď od začiatku budú mať čo robiť, aby si napravili zlý vstup do nového ročníka. O týždeň sa k súťažiacim klubom pridajú ďalšie z nižších súťaží, ktoré hrajú v V. lige i v VI. lige nášho regiónu a k nim i mládežnícke družstvá riadené krajskými futbalovými zväzmi.  

DOSPELÍ 

III. liga - Východ 1. kolo 29.7.2017 o 17.00

Odeva Lipany – MFK Rožňava 5:0  (2:0), G: L. Janič, R. Štefčák (11m), J. Dlugoš, T. Jusko (11m), M. Gomoľa, ŽK: 0 – V. Babik, R. Greško, R: M. Lipták - Z. Lang, P. Holp, D: J. Dub, Di: 150.  Rožňava - M. Dusa – V. Babik (64´Korfanta), M. Gere, R. Greško, J. Ďuríček (85 Kardos), P. Gere ©, M. Gallo, R. Szkokan, A. Krak (56 Sappanoš), P. Štyvar (75 Havko), J. Figúr.  Tréner: L. Dávid. Rožňavčania vo svojom debute v III. lige nastúpili oproti uplynulému ročníku s tromi zmenami. V bráne sa predstavil 34-ročný brankár Michal Dusa, ktorý nastúpil namiesto G. Pulena  a v poli to boli: 24 ročný Richard Szkokan, ktorý prestúpil z Gemerskej Hôrky a staronový hráč 36-ročný odchovanec a najskúsenejší hráč Peter Štyvar, ktorý sa vrátil z 1. FC Košice. Mužstvo ako celok v zápase nestačilo na domácich a prehralo vysoko 0:5. Napriek striedaniu sa im nepodarilo vsietiť ani čestný gól. Pri tom dva góly domáci dosiahli z pokutových kopov. Úvodný zápas v novej súťaži sa hosťom z Rožňavy teda vonkoncom nevydaril. Snáď lepší výsledok dosiahnu už v stredu 2. augusta o 17.00 hod., keď sa predstavia fanúšikom na domácom ihrisku proti jedenástke futbalistov Bardejovskej Novej Vsi.  

IV. Liga – JUH – 1. kolo 30.7.2017 o 17.00 

Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 7:0 (3:0), G: R. Jurko 2, Gondoľ, Palencsár, Lukáč, G. Majoroš, Seman, ŽK: 0 - Benedik, R: V. Paulišin - M. Hudák, M. Hríb, D: A. Szabó, Di: 100.  Krh. Podhradie: T. Kerekeš - I. Oravec (46 Benedik), J. Erdofalvi ©, Š. Kun, L. Héger, A. Vaško, T. Revúcky, R. Kuzma (74 Vozár), T. Hajdúk, R. Madarász (56 Luko), K. Zubrický (63 Roth). Tréner: J. Balta. Vlani hostia prehrali v Medzeve slušivým pomerom 1:3. Tentoraz už prvý polčas posunul skóre 3:0 pre domácich. Ešte horšie to bolo v druhom polčase, v ktorom nastúpilo postupne 5 nových hráčov, ale konečný výsledok 7:0 pre domácich jednozačne hovorí, kto bol na ihrisku pánom. Väčším rozdielom prehrali iba hráči Strážskeho v Kalši - 1:9.  Na nápravu budú mať zápas doma už 2. augusta so Sobrancami so začiatkom o 17-ej hodine. 

Ešte predtým, ako vás oboznámime kto s kým si zmeria sily v 1. kole,  náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám prináša aktuálne novinky ktoré sa udiali na našich ihriskách v uplynulých dňoch. Text je doplnený niekoľkými fotografiami.

Prípravné zápasy:

Bohúňovo – Kružná 3: 0, Plešivec – Dlhá Ves 0:2

Zostava Plešivca: Vidinszký – M. Laven, Szaniszló,  Potocký, Kováč -  Lokos, Čech, Volčko, Z. Tomi -  Z. Laven, Pulen, striedali Kubík, Fabian, Viola, tréner Štefan Ször.

ŠK Polom - Dorast Krh. Podhradie 3:2,  ŠK Polom – Betliar 1:3 

Zostava Betliara: Cirbus - Szilardi, Ľ. Arvay, Hricko, Marciš, Oravec, Jakab, I. Lorinc, M. Arvay, Fabian, L. Lorinc. 

Plešivec – Dlhá Ves  3:2

Plešivec: Vidinszký – Szkokan, Kubík, Szaniszló, M. Laven - Demko, Volko, Lokos, Z. Tomi – Z.  Laven , Z.  Horváth, striedali Fabian, Potocký, Kovács, Viola, Ferencz

Lipovník - Bohúňovo 6:3 

Lipovník: Józsa - P. Luspaj, Gyenes, Klárik, A. Korsinszký – T. Korsinszký, Emödi, Albert, Lakomi – A. Görgei, Szűcs, striedali: P. Görgei, A. Luspaj, Viglaský

Turnaje

Memoriál Mariána Šlosára: Betliar – ŠK Polom 3:0, Dorast Rožňava – Drnava 5:3. O 3. miesto: Drnava – ŠK Polom 5:1, Finále Betliar – dorast Rožňava 5:1.

Turnaj v Lipovníku: Smolník - Drnava 0:3, Lipovník – Jovice 4:1. O 3. miesto: Smolník – Jovice 8:0. Finále: Lipovník - Drnava 4:0.

Turnaj vo V. Slanej: V. Slaná – Jablonov 5:1, V. Slaná – Revúčka 5:2.

Novinky z niektorých klubov:

ŠK Baník Štítnik: Marek Kuzma: „Na prestup máme M. Molnára z R. Bystrého, M. Štefánika z Plešivca a hrať už môže aj J. Rochl.  Mužstvo trénuje dvakrát do týždňa. Cieľ do novej sezóny je  udržať sa v prvej triede. “

FK Krásnohorské Podhradie:

Prišli: Hajdúk, Revúcky, Madarász, Roth. Odišli: Prónyai, Almáši. Zranenia: Manko.

MFK Rožňava

Odišli: Hajdúk, Prišli: Štyvar, Szkokan.

Obnova futbalu

• V Plešivci do novej futbalovej sezóny obnovili futbalovú tradíciu. Klub v minulosti dvakrát pôsobil v V. lige JZ, ale po roku zostúpil. Začínať bude od 7. ligy. Do kádra sa vrátil skúsený hráč Adrián Szaniszló, ktorý pôsobil aj pol roka v druholigovej Jelšave, skúsenosti má aj so IV. ligou, keď pôsobil v Kunovej Teplici. Predsedom je Róbert Kováč.
• Vlachovo sa odhlásilo pred štartom jarnej časti 2017 z I. triedy. Dôvodom bol úzky káder. Piati hráči pracujú na smeny v Bratislave, dochádzka hráčov na zápasy nebola dobrá, niektorí hráči sa sľúbili, že prídu na zápas, ale neprišli. Funkcionári si povedali, že už nevládzu udržať futbal v obci. Klub v minulosti pôsobil v 1. B triede v rokoch 1987 – 1989. V nedávnej minulosti hral II. triedu v sezóne 2002 – 2003.  Klub sa od nového ročníka 2017/2018 prihlásil do 7. ligy. Do iných klubov na jar odišli Hricko, Marciš (obaja Betliar), Schvarz, Valko, M. Pitoňák (všetci ŠK Polom), uvidíme, či sa títo hráči vrátia do kádra Vlachova.

Káder Gemerskej Hôrky

V rámci letnej prípravy sa do tréningového procesu zapojili: Asztaloš – Gyurán,  V. Kováč, Farkaš, J. Kovács, Hruška, Rácz, Karasz, Váradi, S. Ková, Vanyo, Beke, Kónya. Odchody: Bodnár, Szkokan, Laven, Roth.

Zmena názvu futbalových súťaží

Od ročníka 2017 – 2018 sa okresné súťaže dospelých nazývajú 6. liga a 7. liga. 

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Výstavu Rožňavských radiál prítomným bližšie predstavili samotní kurátori Sylvia L. Čúzyová a Noro Lacko. K slovu sa dostal aj samotný umelec. Zúčastneným prezradil, že niektoré diela sú pred publikom prezentované vôbec po prvýkrát, ako aj to, že ho teší vystavovať v rámci cyklu Rožňavských radiál. Výstavu Rurálna epopej môžete v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave navštíviť do 4. septembra 2017.

Spoluorganizátori projektu: Andrej Dúbravský, OZ MEDZA, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. Projekt je financovaný z verejných prostriedkov Fondom pre podporu umenia.

Gabriella Badin

Foto: Pavol Horváth

{oziogallery 1002}

Zo Slovenska sa na športovej akcii zúčastnili športovci z KO JDS Žilina, na čele s jej predsedom, Dr. Michalom Kotianom a športovci z KO JDS Košice, ktorú viedol krajský predseda Ján Matúško.

Športové výkony našich boli naozaj skvelé, o čom svedčí výsledok. Z Krajskej organizácie JDS Žilina: Ing. Peter Straka (Ružomberok), Ing. Juraj Praženica (Ružomberok) a Alojzia Daňová (Žilina), získali spolu  6 medailí.  Košičania sa tiež nedali zahanbiť - päť medailí, medzi nimi dve zlaté, získali: Dr. Ivan Hudec, Ing. Klára Sobolová, Mgr. Ladislav Fabian, Marián Bálint a Ján Matuško. Všetci účastníci športových hier pri tejto príležitosti dostali pamätné listy.

Ubytovanie – hotel Paskov, stravovanie v školskej jedálni technickej a obchodnej školy, bolo o nás dobre postarané. Vyhodnotenie športových hier bolo spojené so spoločenským posedením, pri ktorom hrala hudobná skupina z Havířova. Boli sme milo prekvapení s uvítaním od organizátorov, ale aj od samotných účastníkov športových hier z Českej republiky. Na počesť nás, Slovákov nám zahrali pieseň „Slovensko rodná dedina pod horami“. V tom momente sme sa ocitli na parkete, my Žilinčania a Košičania sme vytvorili veľký kruh a tak, po Slovensky, sme to roztočili. Začali sa k nám pripájať členovia z Poľska, ale aj veľa rodákov zo Slovenska, žijúcich v ČR. Bol to krásny zážitok.

Na ďalší deň nás čakalo milé prekvapenie, výlet autobusom na jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v ČR, stredoveký hrad Hukvaldy. Najvýraznejšou osobnosťou, ktorá je spojená s týmto miestom, je svetoznámy hudobný skladateľ Leoš Janáček. Navštívili sme aj dom, v ktorom Janáček skladal  svoju krásnu hudbu. Sprievodca hradom bol tiež senior, ktorý nás prekvapil svojimi vedomosťami a hodnotným výkladom. Na jednej zo zastávok pri soche líšky Bystroušky, symbolu jednej z Janáčkových opier, nás milý pán sprievodca občerstvil domácim alkoholom – milé prekvapenie. Všetci sme sa tam vyfotili.

Popoludní sme mali možnosť pozrieť si najvýznamnejšiu technickú pamiatku, rozsiahly areál vysokých pecí a koksovne v Ostravských Vítkoviciach. Z vyhliadkovej veže, na ktorú nás vyviezli výťahom, sme si pozreli okolie a Třineckú valcovňu plechov. Tí zdatnejší zdolávali železné schodište až na samý vrch, kde posedeli v reštaurácií s vyhliadkou. Dosť unavení, ale spokojní sme sa vrátili do hotela, kde sme oddychovali a pripravovali sa na záverečné vyhodnotenie.

Na tretí deň po raňajkách s pripraveným balíčkom na cestu sme odchádzali spokojní domov. Naše poďakovanie patrí všetkým organizátorom športových hier, ale aj Dr. Kotianovi a Jánovi Matuškovi, našim krajským predsedom,  ktorí sa o nás vzorne starali. Ja, ako priama účastníčka športových hier zo Žilinského kraja, som sa umiestnila na 2. mieste v hode granátom na cieľ v kategórii senioriek do 70 rokov. Môžem sa hrdiť striebornou medailou.

Ďakujeme za možnosť zúčastniť sa na takom krásnom podujatí. Bol to pre nás všetkých nezabudnuteľný zážitok. 

Mgr. Ladislav Fabian, podpredseda KO JDS Košice        

Alojzia Daňová, predsedníčka ZO JDS Stráňavy, Žilinský okres

FOTOGALÉRIA

{oziogallery 1003}

Touto cestou jej aj my gratulujeme a želáme jej ešte veľa zdravia a šťastia tak v osobnom živote, ako aj pri tvorbe spomeínaných obecných novín, o ktoré sa už niekoľko rokov stará. Prinášame vám spomínaný príspevok, ktorý vyšiel s titulkom Dialóg s pamäníčkom. 

"Pri jarnom upratovaní vstúpil mi do cesty pamätník – polstoročný s kyticou poľných kvetín na obale. Zrejme ešte aj dnes malé školáčky vlastnia takýto klenot – už však zaobalený v  ich obľúbenej ružovej, vyšperkovaný rôznymi trblietkami, vyzdobený novodobými symbolmi, ktorým rozumejú len ony samy. Prelistovala som teda ten svoj pamätník z minulého storočia a na počudovanie, slová v  ňom mi vôbec nepripadali ako zaužívané detské rýmovačky, skôr také, ktoré skrývajú v  sebe rokmi overenú pravdu, životnú múdrosť. „Život je krásny, keď ti je milý, chráň si ho, nemáš ho viacej, len raz, preto si ho chráň... Či vieš, čo to znamená? Nezabudni nikdy na to – ani na mňa i keď budeš vzdialená!“ – napísala mi moja NAJ kamarátka ELENKA ĎURČÍKOVÁ. A ja si kladiem otázku, či sa naplnilo toto jej vrúcne želanie. Elenka, náš svet v detstve bol gombička. Niekedy stačil pohľad a  zaburácali sme spoločným smiechom. Zhodli sme sa vo všetkom. Vzdialila sa Elenka až do Michaloviec. Ďalšia kamarátka HANKA BEŇOVÁ, s ktorou som sa tiež nikdy nenudila, mi pre spomienku vpísala: „Príroda je najvernejším priateľom a práca najväčším prameňom radosti.“ Hanka, váš rodičovský dom v  Muráni už nie je váš. Na dvore už nestojí ani besiedka, v  ktorej sme sa radi hrávali. Vaša rodina pestovala rôzne druhy športu a  ja som si ich tiež obľúbila. Dnes si zrejme už obidve vystačíme s prechádzkami a možno rýchlejšou chôdzou. Spolužiačka a  kamarátka MARTUŠKA SKLENÁRIKOVÁ (1947 - 2013) mi sofistikovane pomocou Sokrata naznačila: „Nie krása telesná, lež duševná je pravou okrasou človeka.“ Duševne krásny ječlovek, ktorý v  živote niečo dokázal a  nespyšnel. Obe sme obdivovali Karla Gotta a zhodli sa v  tom, že je to človek s  veľkým Č – jednoducho charakter. Milá Martuška, tvoje dcérky sú krásne aj duševne. Staršiu Dagmarku sme oslavovali spolu v  roku 1970 – ja promócie na VŠ a ty jej narodenie. Prajem jej aj v tvojom mene dennodenne stále lepšie a  lepšie zdravíčko. Predchádzajúci Sokratov citát vhodne dopĺňa aj výrok mojej bývalej susedky JANKY VRBJAROVEJ: „Nie šperky zo zlata, lež čisté svedomie je ozdobou dievčaťa.“ Nuž Janka, ani taký zlatý šperk od milovaných nie je na zahodenie, ale to čisté svedomie je v  každom veku najdôležitejšie. Vždy si bola super dcérou, sestrou, manželkou i  kamarátkou. Tvoji najbližší oceňujú, že si aj skvelou a  obetavou mamou. Na VIERKU FRANDELOVÚ (1947 – 1976) si už asi spomína častejšie len najbližšia rodina. Vtipne mi v  pamätníku radila (1962): „Úsmev daj každému, pusu len niekomu a  srdce len jednému.“ Život tejto mojej milej kamarátky z Novej ulice však nebol práve veselý. Zomrela po zákernej chorobe práve v  čase, keď som sa ja zoznámila so svojim životným partnerom – pred 40 rokmi vo februári 1976. Ja som sa práve chystala vydávať a ona musela opustiť manžela Viktora, syna Viktorka, rodičov, sestru Ľubku a  brata Ferka. Naša kamarátka Vierka vtedy nemala ešte ani 29 rokov. V pamätníku som našla aj záznam inej VIERKY – SPIŠÁKOVEJ z vyšného konca: „Keď Ti mám niečo napísať na Tvoju životnú púť, prajem Ti zo srdca: ŠŤASTNÁ BUĎ!“ Milá Vieročka, už od útleho detstva ti aj ja prajem na tvojich niekedy náročnejších životných cestách veľa šťastia a úspechov, dobré zdravie tebe aj tvojim najbližším, tak ako aj mne priala vaša zosnulá milovaná mamička. Pani MARGITKA VRABCOVÁ (1927 – 2014) mi ako 85-ročná uplietla čiapku a  šál – darček (z jej pohľadu) za skvelé Muránske noviny. Priložila aj lístok s  textom, ktorý som už mala uložený v pamätníčku. Vyzdvihla v  ňom dobrosrdečnosť, múdrosť a  nadanie tvorkyne našej obecnej tlače.     

Nie každému z  pamätníka som dala príležitosť v  tomto príspevku. Na prvú stranu som si kedysi napísala: „Môj pamätník v  úcte majte, listy z  neho netrhajte!“ nikto z  neho ani po čase listy nevytrhal, a  preto sme si mohli zaspomínať na ľudí, ktorí si zaslúžia moju i našu pozornosť. 

Mgr. Ružena Svoreňová"

Kroje z Muránskej Zdychavy sú zachované, kdežto v okolitých obciach sa toho veľa nezachovalo. Pri ďalšom bádaní som natrafila na zaujímavé poznatky o výrobe kožuchov a kožených káps. Neskôr som sa dozvedela o ľudovom výrobcovi z Muránskej Zdychavy a hneď si dohodla stretnutie. Do svojho príbytku ma vrelo privítal jeden z výrobcov na Muránskej Zdychave pán R. K (59).

V živote ľudu bolo kožušníctvo neoddeliteľnou súčasťou žitia. Kožušníci sa delili na výrobcov riadne vyučených a oficiálne potvrdených výučným listom alebo o výrobcov, ktorí vyrábali a šili kožuchy podomáckym spôsobom, pričom svoje vedomosti a zručnosti nadobudli tradíciou v rodine. Všeobecné rozšírenie chovu oviec ako základnej podmienky vzniku kožušníckej výroby, ako aj podnebné podmienky si vyžadovali teplé oblečenie. Pán R. K. nám tieto informácie potvrdil.

Z hľadiska funkcie, strihu, celkovej povrchovej úpravy delíme na: kožuchy, kožušteky, mentieky a bundy. Odlišnosti môžeme hľadať v porovnávaní regiónov Slovenska. Kožuštek (kamizol, brusliak, sedak). Kožuštek bol väčšinou jednoduchý, vystrihnutý z jedného kusa baraniny. Variant 2 dielneho kožušteka – kožušinová vesta, zapína sa na bočnom ramennom švíku, aj s kratším prestrihom pod krkom. U nás na Gemeri ozdoby nedominovali. Kožuch – strihom i výzdobou náročnejšie. Kožuchy boli zväčša s rukávmi. Dĺžkou do pása, alebo po päty šité z jedného kusa kože. Najstarší dochovaný strih veľkého bieleho kožucha máme z roku 1856 z Rejdovej. Dlhé kožuchy sa pre pohodlie upínali vzadu pomocou koženého gombíka. Bunda – (šuba) veľká kožušinová pelerína bez rukávov. Zhotovovaná zo 6-12 kožiek. Využívaná v horských oblastiach, pri pasení oviec. Mentieka (udmen, kynteš, dolomán, jubka, špencer) – baranie kožušinové kabáty obtiahnuté súknom, krátke aj dlhé. Zruční kožušníci vyrábali taktiež kožušinové čiapky, zápästky, miešky na tabak, remienky, klobúky, prikrývky. Pre porovnanie kožucha alebo mentieky podľa dĺžky rozhoduje, či časť pod pásom je dlhšia ako časť nad pásom. Vtedy ide o mentieku dlhú, naopak o krátku.

Veľmi dôležitou súčasťou výroby kožucha bola aj výzdoba. Výzdobou sa v spoločnosti rozoznávala národnosť, vierovyznanie a mnohé iné. Najčastejšie to bola výšivka, alebo zdobenie koženými vystrihnutými tvarmi. V oblasti Gemera sa používali najmä rastlinné a kvetinové motívy ako stonky, lístočky, klinčeky, ruže. Farby zelená, modrá, biela, červená. Pri vyšívaní sa používal plochý, stonkový a retiazkový steh. Vývoj výzdoby sa menil u žien s rozširovaním sukní a skracovaním kožuštekov. Nevesta musela mať kožuch oblečený až do čepčenia. Ojedinelý kožuch svojho druhu nachádzame na Gemeri. Má prišitý opasok z červenej irchy, uväzoval sa iba po zapnutí predných dielov kožucha. S kožušinou súviseli aj rôzne obradné úkony ako napr. ukladanie dieťaťa na kožuštek aby malo kučeravé vlasy. Úpadok remesla nastal koncom 19. storočia a pred prvou svetovou vojnou,kedy stále viac domácich remeselníkov utláčali tí cudzí.

Výroba kožušín pozostáva z máčania a čistenia surových koží, z procesu ich zmäkčovania a konzervovania chemickou cestou, mechanického zmäkčovania, čistenia a vyťahovania hotových kožušín, prípadne z ich ďalšej úpravy, najmä farbenia. Kožušníci spracúvali kože poväčšine z vlastného chovu. Nástroje potrebné pre vyrábanie kožušín boli: rám na upevnenie kožky pri vyrábaní, oberučný nôž na oškrabávanie kožiek, nôž na oškrabávanie a mäkčenie a vyťahovanie kožiek, kaďa na máčanie kožiek, lavica s kosou a klinom na mäkčenie a vyťahovanie kožiek, rázsocha s vsadeným nožom a strmeňom na mäkčenie a vyťahovanie kožiek, klin na mäkčenie a vyťahovanie kožiek. Pri všetkých úkonoch získavala koža na mäsovej strane zamatovú mäkkosť a hladkosť, stala sa nielen mäkkou a pružnou, ale zvyčajne aj dostatočne bielou. V Gemeri sa kožky bielili pšeničnou alebo kukuričnou múkou resp. kriedou. Pán R.K. kožu spracúva zo svojho vlastného chovu a samozrejme vyrába kožuchy s láskou. Toto zachované remeslo si vyžaduje veľkú trpezlivosť a cit. Veľmi sa teším na ďalšie stretnutie s týmto výnimočným ľudovým výrobcom z Muránskej Zdychavy.

Prednáška na tému kožušníctva bude plánovaná v jesenných mesiacoch. Budeme sa tešiť ak k nám do Prvého slovenského gymnázia zavítate.

Mgr. Petra Oravcová