pod názvom „TANEC JE TO, ČO NÁS BAVÍ A SPÁJA“. Veľké ĎAKUJEME patrí COOP Jednote, spotrebné družstvo Revúca, ktoré vybralo a posunulo do druhého kola náš projekt ako ten najlepší. Hodnotiaca komisia v zložení zástupcov COOP Jednoty Slovensko, spotrebné družstvo a nadácie vybralo za každý región 1 projekt, kde bol náš projekt schválený vo výške 1 200 eur. Čo určite veľmi pomohlo tanečnému štúdiu Happy Dance vo vybavení tréningových vecí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každého tréningu. Cieľom tanečného štúdia je rozvíjať činnosť v oblasti disko tancov, štandardných a latinskoamerických tancov formou tréningov, zimných a letných sústredení, vystúpení, ale aj súťaží.
Bc. I. Sviežená

 {oziogallery 884}

Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola v Rimavskej sobote. Festival divadla mladých podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Súťaž je trojstupňová - v hlavnom súťažnom programe vystúpia súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne prezentovali svoju tvorbu na regionálnych a krajských kolách súťaže a do programu FEDIM Tisovec 2017 ich na základe posúdenia umeleckej kvality vybrala programová rada zložená z profesionálnych odborníkov.
Návštevníkom podujatia sa predstavia v prvý deň festivalu DS OCHECHULE z Nitry s inscenáciou Noc výkrikov; DS BEBČINA z Novej Dubnice s inscenáciou Len tak...pre radosť...; DS DRIM z Nitry s hrou Psie dni; umelecký súbor VAŠA BANDA zo Žiliny s predstavením Vlak do neba a divadlo ÚSMEV z Modrého Kameňa s inscenáciou Neznámi.

V sobotu pokračuje prehliadka predstaveniami Svetlo je ako voda v podaní kolektívu ŠESŤ PÉ z Partizánskeho; Bosorky, dcéry Salemu privedie na scénu DRAMATERRA z Trebišova; DS effecteD zo Senca sa predstaví s hrou Zlatovláska a ČIAROVÝ KÓD z Bratislavy s hrou svetlo.tma. Posledný festivalový deň začne poobedňajším predstavením Bratislavského súboru LANO s názvom Ako na to... Ako hosť festivalu sa v nedeľu poobede postaví na javisko Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici s inscenáciou Dorian Gray – Príbeh svedomia.

Súťažné inscenácie bude hodnotiť odborná porota v zložení: Michal Jasaň, Miroslav Zwiefelhoffer, Martina Mašlárová, Elena Knopová a Alena Lelková.
Medzi divadelnými predstaveniami je pre účastníkov festivalu pripravený vzdelávací program zameraný na rozvoj improvizačných zručností v oblasti „stand-up“ pod vedením Gabriela Žifčáka. Aspoň na chvíľu vypnúť a zabaviť sa budú mať divadelníci možnosť v rámci tradičného FEDIM Klubu.
Súčasťou festivalu divadla mladých je aj vernisáž výstavy autorských fotografií Daniely Rapavej s názvom Kúzlenie svetlom.
Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS

Napriek tomu, že som sa do svojho bydliska na Gemeri vrátil pred polnocou, na druhý den 10.5.2017 som cestoval do Revúcej na spomienkové oslavy konca 2. svetovej vojny, ktorá mala nevšedný obsah. 
Pri tejto príležitosti zástupcovia Klubu generálov SR na čele s podpredsedom KG SR gen. poručíkom v.v. Ing. Petrom Vojtekom, ktorého doprevádzali gen.mjr. v.v. Peter Novotňak a gen.major v.v. Ing. Ján Ďurove (rodák z Ratkovského Bystrého) odovzdali pani primátorke mesta Revúca MVDr. Eve Cireňovej symbolickú urnu v podobe nábojnice s plsťou zeme z koncentračného tábora vo Flossenburgu, kde pravdepodobne v marci 1945 bol generál Rudolf Viest spolu s gen. Malárom, Golianom a Jurechom popravení. Súčasťou tohto aktu, pred bustou arm.gen.in.mem. R. Viesta bolo aj odovzdanie medailí prvého stupňa arm.gen. R. Viesta priamym účastníkom protifašistického odboja pánom Pavlovi Hruškovi a Jánovi Bednárovi. (Mimochodom, pán Pavol Hruška, rodák z Klenovca, je oteckom pani primátorky MVDR. Evi Cireňovej).
Po príhovoroch pani primátorky a gen. Vojteka, ktorí zdôraznili rozhodujúci význam pri oslobodení Gemera a celého vtedajšie Československa vojakom Červenej armády a v jej radoch Rumunskej armády a príslušníkov povstaleckej l. Čs. armády na Slovensku a partizánov.
Zúčastnil som sa tohto aktu z toho dôvodu, že v tom istom koncentračnom tábore boli popravení aj 12. občania Čierneho Potoka (Slováci), ktoré patrilo horthyovskému Maďarsku, a ktorých odvliekli 4.11.1944, 50 dní pred oslobodením obce.

Arm. gen. in memoriam Rudolf Viest sa narodil v meste Prvého slovenského gymnázia 24.9.1890. Bol vojakom počas 1. svetovej vojny v ck. armáde. Po rozpade Rakúsko -Uhorska sa stal vojakom Čs. armády. Absolvolval všetky vtedajšie vojenské školy. Po Mníchovskej zrade a osamostatnení Slovenska bol jediným generálom v Slovenskej klerofašistickej republike.

Prezident Tiso ho menoval za vojenského atašé pre Maďarsko a Rumunsko. Počas služobnej cesty do Bukurešti emigroval cez blízky východ do Fnacúzska, kde sa zapojil do tamojšieho formujúceho Československého zboru. Po porážke Francúzka hitlerovským Nemeckom odišiel do Londýna, kde pôsobil v „exilovej“ Benešovej vláde.
Po dohode Londýnskej vlády a vedenia KSČ v Moskve prevzal v októbri 1944 velenie nad Prvou Československou armádou na Slovensku namiesto gen. Jána Goliana.
Ďalší osud generálov je všeobecne známy.

Okrem spomínanej odovzdanej symbolickej urny s plsťou zeme mestu Revúca bol odhalený aj symbolický hrob arm. generála Rudolfa Viesta na tamojšom cintoríne, ktorý odhalila primátorka mesta Revúca MVDR. Eva Ciroňová a podpredseda KG SR gen.por. v.v. Ing.Peter Vojtek.
Okrem príhovorov kompetentných osobností a hostí vzbudila pozornosť aj recitácia básne Lýdie Hricíkovej „Poďakovanie“, v interpretácii priameho účastníka SNP pána Jána Bednára.
Po skončení osláv pani primátorka pozvaných hostí pozvala na spoločný obed.
JUDr. Jozef Pupala

 {oziogallery 885}

Po utáborení sme sa vybrali na turistickú vychádzku po štátnej ceste smerom na Karafovú. Spoločne sme absolvovali túru po križovatku na Ráztoku. Tu sme sa rozdelili do troch skupín. Jedna skupina sa vrátila späť, druhá pokračovala k Lykotexáckej chate a tretia pokračovala k chatovej osade Ráztoka.
Po návrate do oddychovej zóny sme si opekali obed na pripravených ohniskách. Za obedom sme si posedeli v družnej debate a pri speve. Niektorí si dokonca aj zatancovali.
S krásnou prírodou sme sa rozlúčili po 14 hodine s pocitom dobre vykonanej práce pre naše zdravie.
Ďakujeme bratom Gabajovým za bezplatnú prepravu do Muránskej Zdychavy a späť, ako aj pani Sokolovej z Muránskej Zdychavy za výborné buchty.
Gejza Fabian
Foto: Gejza Fabian

 {oziogallery 888}

Čo Vám ponúkneme počas tábora?
Deti sa v hrnčiarskej dielni naučia pracovať s hlinou, zvládnu základné techniky modelovania a vyskúšajú aj točenie na elektrickom hrnčiarskom kruhu. Vlastnoručne vyrobené predmety pod vedením odbornej lektorky Renáty Kseničovej sa naučia vyzdobiť rôznymi technikami a taktiež vyskúšajú fortieľ glazovania. Zaručeným zážitkom bude aj vypaľovanie vlastných výrobkov v elektrickej peci, či už hrnčekov, rôznych zvieratiek, obrazov, postavičiek alebo iných úžitkových a dekoratívnych predmetov.

V tkáčskej dielni
si okrem tkania deti osvoja rôzne tradičné techniky textilnej výroby, ale aj základy gemerskej výšivky, či výrobu voskových kvietkov a iných súčastí na zhotovenie vencov. „Vencami si v minulosti pri rôznych príležitostiach dievčatá zdobili hlavy. Vence či party pozostávali z malých voskových, látkových alebo papierových kvietkov“ dodala Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.

Zaujímavosťou

tohoročného letného remeselníckeho tábora bude aj príprava jednoduchého gemerského jedla v tradičnej kachľovej peci. „Deti v gastronomickej dielni sa oboznámia aj s históriou a kultúrou bývania na Gemeri, dozvedia sa ako sa kedysi varilo a pieklo, alebo na čo všetko v časoch pra-prarodičov slúžila tradičná kachľová pec “ uvádza Valéria Munková, manažérka kultúry GOS.

Ako si vyrobiť rytmický nástroj

tamburínu alebo jednoduchú píšťalku, to sa deti dozvedia v hudobnej dielni ktorú bude viesť etnomuzikologička Mária Hlaváčová.

Oživením celotýždňového programu
bude aj exkurzia na rožňavskú hvezdáreň, kde sa deti dozvedia zaujímavosti o slnečnej peci, dokonca si môžu nad ňou upiecť aj solárny chlebík alebo uvariť solárny čaj. Odborný pracovník Radoslav Novysedlák z úseku astronómie GOS im predstaví rôzne ďalekohľady, ich použitie a pokiaľ to poveternostné podmienky umožnia, deti môžu bezpečne odpozorovať aj aktivity Slnka cez špeciálny astronomický ďalekohľad.

Veríme, že Gemerské osvetové stredisko pre Vaše ratolesti opäť pripravilo nielen zaujímavý, ale predovšetkým vzácny edukačný program, keď počas jedného týždňa si deti osvoja základy tradičnej textilnej a keramickej výroby, vyskúšajú si prípravu jednoduchého gemerské jedla a čo-to sa naučia aj o Vesmíre. O deti sa postará odborný tím Gemerského osvetového strediska v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera. Celodenné občerstvenie - ovocie, mliečne výrobky, pitný režim - teplý obed v reštaurácii, práca lektora, materiál a výlet na hvezdáreň sú zahrnuté v účastníckom poplatku. Je samozrejmosťou, že vlastnoručne vyrobené výrobky si deti odnesú domov.

Ak sa vám náš program zapáčil, prihláste svoje dieťa čím skôr, kapacita remeselníckeho tábora je obmedzená!
„Teší nás, že o naše podujatia je čoraz väčší záujem. Okrem letného tábora počas prázdnin plánujeme ďalšie remeselnícke aktivity v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera, ktoré budú zamerané pre dospelých záujemcov a rodiny s deťmi,“ pozýva Helena Novotná, riaditeľka GOS v Rožňave.

Informácie:
Miesto: Dom tradičnej kultúry Gemera Rožňava, Betliarska č. 8
Termíny:
JÚL 2017 : od 10. júla do 14. júla 2017
AUGUST 2017: od 31. júla do 4. augusta 2017
Denne: od 7,30 do 16,00 hod.
Maximálny počet účastníkov: 10 detí na jednu dielňu vo veku od 7 do 15 rokov
Účastnícky poplatok: 100,- €/5 dní (v cene poistenie účastníkov, práca lektorov, pedagogický dozor, materiál a pracovné pomôcky, obed v reštaurácii, pitný režim, certifikát)
Informácie: munkova [zavináč] gos [bodka] sk, gos [zavináč] gos [bodka] sk, 0917 760 947.

Dobrovoľní hasiči z Jelšavy vychovávajú svojich nástupcov a venujú sa im v krúžku mladých hasičov PLAMEŇ od 8 do 16 rokov a dorastencom. Krúžok mladých hasičov funguje aj vďaka školským poukazom.
V nedeľu 21. mája sa 20 detí a dorastencov a 6. dospelí vybrali za históriou Gemera. Prvá zastávka bola v Zádielskej tiesňave, ktorá sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu hneď za malebnou a turistickou obcou Zádiel. Vytvoril ju Chotárny potok nazývaný aj Blatnica v mohutných vápencových vrstvách. Tento potok tu vytvára malé vodopády a kaskády. Z kamenných útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa, ktorá bola vymodelovaná erozívnou činnosťou vody. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Po dvojhodinovej prechádzke sme sa zo Zádielskej tiesňavy presunuli do kaštieľa Betliar.
Kaštieľ Betliar sa začal stavať v 17. storočí a do roku 1945 ho vlastnil rod Andrássyovcov. Okrem krásnych priestorov kaštieľa sme si prezreli časť z cca 80 ha záhrady s bohatou flórou a faunou.
Pre všetkých to bol príjemne strávený letný deň plný histórie. Tento krásny výlet sme mohli absolvovať vďaka Mestu Jelšava a ZŠ s MŠ v Jelšave.
Gabriela Jakubecová

 {oziogallery 889}

Akoby nebol Stalingrad, Kursk, Prochorovka, Leningrad, ako okrem obetí 6 miliónov nebol „holokaust Slovanov 35 miliónov,...
Našťastie aj ná západe majú niektorí historici svoju „česť a pamäť a objektívne hodnotia podiel bývalého ZSSR na porážke fašistického Nemecka a jeho satelitov v Európe a v Ázii.

Podľa novodobých osvietených historikov, rozhodujúci podiel na porážke fašizmu majú USA, lebo bojovali v dvoch oceánoch.
Tak, „slavné USA podľa najnovších výskumov (čím ďalej od konca vojny, tým ich počet obetí narastá). Za mojich čias sme sa učili, že USA mali v II. svetovej vojne straty vyše 360.000 obetí. Maličké Československo vyše 340.000! Na území USA nepadol ani jeden výstrel, v ZSSR bolo vypálených vyše 2.000 miest a obcí, na maličkom Slovensku vyše 100 !

Na Dukle padlo okolo 40.000 vojakov Červenej armády a príslušníkov 1.čs.armádneho zboru v ZSSR, pri dobíjaní Iwo Jimy okolo 3.000 američanov. …
Nechcem súdiť, ale čísla hovoria jasne kto mal rozhodujúci podiel na porážke Nemecka a Japonska v 2. svetovej vojne. Každá vojna je nezmyselné utrpenie obyčajných ľudí, či vojakov, ale najmä civilov. Vedú ich a majú z nich úžitok len finanční oligarchovia a zbrojarské loby.

Po 72 rokoch od jej konca už sú priami účastníci medzi nami ojedinelou vznácnosťou. Je to prirodzené.
Jedným z ešte žijúcich antifašistov, ktorý ako Slovenský občan bojoval v radoch Červenej armády od júna 1944 až do oslobodenia Nových zámkov v marci 1945 je aj plk. v.v.

Ladislav Sládek, teraz žijúci v Rimavskej Sobote.
Mal len 16 a pol roka, keď ušiel z Nových zámkov do Rumunska a tu sa zapojil do radov Červenej armády a tak ako Slovák , červenoarmejec sa podieľal na oslobodzovaní od fašistov aj mestá Szolnok, Budapešť, Štúrovo a jeho bojová cesta bola ukončená v Nových zámkoch.

Plk. v.v. Ladislava Sládeka osobne pozval veľvyslanec RF v SR pán Fedotov na spomienkové oslavy konca 2. svetovej vojny na Slavín, ktoré sa uskutočnili 9. mája 2017.
Tak mal možnosť stretnúť sa s červenoarmejcami z Bieloruska, Ruskej federácie, ktorí sa osláv zúčastnili.
Svoje spomienky na kruté roky vojny si vymieňali počas recepcie v priestoroch veľvyslanectva RF v SR po spomienkových oslavách na Slavíne.
Pre nášho červenoarmejca bola česť, že mu prejavili poďakovanie za osobný prínos v porážke fašizmu okrem okrem A. L. Fedotova aj mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci Bieloruskej republiky, Kazašskej republiky a riaditeľ kancelárie Veľvyslanectva Azerbajdžanskej republiky v SR.
Napriek chladnému počasiu počas spomienkového aktu na Slavíne, plk. v.v. Ladislav Sládek cestou domov skonštatoval, že je nesmierne poctený pozvaním na oslavy, ktorú mu pozvaním spomenuté veľvyslanectvá a najmä pán veľvyslanec A. L. Fedotov preukázal aj pri osobnom poďakovaní.
Vyslovil želanie, že na budúci rok, ak mu zdravie dovolí a oslávi svoje okruhlé životné jubileum a bude na oslavu víťazstva nad fašizmiom pozvaný, určite príde.
(Foto autor príspevku a Veronika Rízová)

JUDr. J. Pupala,
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku

 {oziogallery 890}

Akoby nebol Stalingrad, Kursk, Prochorovka, Leningrad, ako okrem obetí 6 miliónov nebol „holokaust Slovanov 35 miliónov,...
Našťastie aj ná západe majú niektorí historici svoju „česť a pamäť a objektívne hodnotia podiel bývalého ZSSR na porážke fašistického Nemecka a jeho satelitov v Európe a v Ázii.

Podľa novodobých osvietených historikov, rozhodujúci podiel na porážke fašizmu majú USA, lebo bojovali v dvoch oceánoch.
Tak, „slavné USA podľa najnovších výskumov (čím ďalej od konca vojny, tým ich počet obetí narastá). Za mojich čias sme sa učili, že USA mali v II. svetovej vojne straty vyše 360.000 obetí. Maličké Československo vyše 340.000! Na území USA nepadol ani jeden výstrel, v ZSSR bolo vypálených vyše 2.000 miest a obcí, na maličkom Slovensku vyše 100 !

Na Dukle padlo okolo 40.000 vojakov Červenej armády a príslušníkov 1.čs.armádneho zboru v ZSSR, pri dobíjaní Iwo Jimy okolo 3.000 američanov. …
Nechcem súdiť, ale čísla hovoria jasne kto mal rozhodujúci podiel na porážke Nemecka a Japonska v 2. svetovej vojne. Každá vojna je nezmyselné utrpenie obyčajných ľudí, či vojakov, ale najmä civilov. Vedú ich a majú z nich úžitok len finanční oligarchovia a zbrojarské loby.

JUDr. J. Pupala,

predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku

{oziogallery 890}

Ako hodnotíš jesennú časť ?
Umiestnenie mužstva korešponduje s dochádzkou a kvalitou mužstva. Nevyšlo nám pár zápasov (napr. v Honciach), na iné zase neprišli kľúčoví hráči, naposledy ani brankár. Pred sezónou sme chceli byť vyššie, ale žiaľ sa to nepodarilo. Spokojní sme s bezgólovými remízami, ktoré sme dosiahli s lídrami súťaže.
Ako prebiehala zimná príprava ?
Zimná príprava prebiehala v nedeľu popoludní v hale. Odohrali sme prípravné zápasy s Čoltovom 5:0 a Betliarom 3:0.
Došlo k zmenám v kádri ?
Posilnili sme káder o Gergelyovcov z Gemera, Horvátha z Plešivca a Orvosa z Gemerskej Hôrky. Z pracovných dôvodov absentuje Antony a Demko je po zranení.
Ako hodnotíš doterajšie zápasy jarnej časti?
Úvodný zápas s Rudnou nám vyšiel, keď sme vyhrali 4:1. V nasledujúcom kole sme cestovali do silnej Kružnej, ktorá chcela byť šťukou jari a chceli sme uspieť, žiaľ jediná chyba rozhodla o tesnej prehre. V útoku sme boli "jaloví" a nedokázali sme prevahu pretaviť na gól.

V Jablonove n/Turňou nám absentovali obaja brankári. Do brány som opäť išiel ja a po veľkej chybe išli domáci do vedenia. Domáci nás brejkami porazili a až za stavu 3:0 sme sa prebrali. Bez brankára nemôžeme pomýšľať na body. Prehra 4:1 mrzí.

Na zápas s Betliarom sme nastupovali s vedomím, že sme ich v príprave hladko zdolali, ale realita bola iná. Prvú šancu zahodil síce Szaniszló, ale viac z hry mali hostia. Boli pohyblivejší, behaví a nebezpeční. Zápas to bol bojovný a hostia zahodili pár šancí. Jediný gól rozhodol v prospech hostí po individuálnej peknej akcii. Následne sme cestovali v skrátenom týždni na dva zápasy u súpera. Oba sa skončili 3:1 v náš neprospech, keď sme mali v oboch kopu šancí, aj smolu a nemohúcnosť. V oboch sme mohli bodovať, žiaľ nestalo sa.
Ing. Štefan Tomášik

pred novovybudovaným pódiom. Rodičia, starí rodičia i súrodenci ich so záujmom sledovali a tešili sa s nimi. V rytme tónov hudby sa nám masky predstavovali vo svojom šate na novom pódiu. K dobrej nálade prispeli rôzne zábavné hry, súťaže, z ktorých sa deti veľmi tešili. V horúcom počasí vhod padlo i malé občerstvenie. Všetci sme strávili krásne spoločné popoludnie. Vysmiate deti, možno trochu unavené, ale hlavne spokojné odchádzali so svojimi rodičmi domov. Vďaka patrí všetkým pani učiteľkám, ktoré toto podujatie pripravili i rodičom, ktorí pomohli pripraviť masky svojim deťom. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník nášho JARNEVALU, kde Vás všetkých srdečne pozývame.
Ľ. Hanuštiaková

{oziogallery 892}

Naozaj boli za čias centrálneho plánovania a ústredných zjazdov Komunistickej strany Československa lepšie, chutnejšie či dokonca zdravšie mäsové výrobky ako tie súčasné? My sme sa pokúsili nájsť  na túto otázku nestrannú a fundovanú odpoveď. 

Chutnejšie?

Mäsové výrobky tých čias obsahovali bezpochyby viac mäsa. Tento fakt bol daný viacerými faktormi. Samotná surovina bola relatívne lacná a nemalo žiaden ekonomický význam nahrádzať ju  napríklad drahšou sójou z dovozu. Nezabudnime aj na fakt, že miera životnej úrovne sa v tých časoch merala napríklad aj spotrebou mäsa. Tá v tých časoch dosahovala úctyhodných 84 kg na obyvateľa a rok.
Dnes je to podpriemerných (v rámci EU) 50,2 kg.  S nižším priemerným  obsahom mäsa v dnešných výrobkoch priamo úmerne súvisí vyšší obsah vody, tá je v mäse viazaná chemickými látkami. K lepšej chuti vtedajších výrobkov zrejme prispievalo aj používanie čistých, prírodných korenín. Tie sa síce používajú aj dnes, ale väčšie mäsospracujúce podniky ich nakupujú  v  tzv. kombi zmesiach, kde je už namiešané takpovediac  všetko, vrátane emulgátorov.  Samotná vstupná surovina, t.j. mäso, sa používala najmä v čerstvom stave, čo tak isto malo nepochybne svoj podiel na výslednej chuti výrobkov. Dnes sa nakupuje surovina takmer z celého sveta a  z logistických dôvodov sa jej trvanlivosť rôzne predlžuje (balenie v ochrannej atmosfére, mrazenie). Samostatnou kapitolou dnešných mäsových výrobkov je “vynález” separátu. Separát je vlastne mäso mechanicky oddelené od kosti. Ak to veľmi zostručníme, kosti so zvyškami mäsa sa pomelú a následne sa na základe rôznych fyzikálnych vlastností mäsa a kosti od seba oddelia, pričom vzniká akási pasta obsahujúca aj mikroskopické čiastočky kostí. Prínos používania separátu do mäsových výrobkov si každý zhodnotí sám. Toto všetko spolu vytvára rozdiel v chutnosti medzi výrobkami dnešnými a socialistickými.  
Pamätníci z tých čias spomínajú na prípady keď hostili nejakého zahraničného hosťa a ten si nevedel vynachváliť plnú, poctivú chuť mäsových výrobkov. My dnes zažívame niečo podobné napríklad pri ceste na Balkán, kde sú podľa všetkého ešte v technologických inováciách v oblasti spracovania mäsa pár rokov pozadu.

Za všetko “vďačíme” prídavným látkam

Technologický pokrok priniesol zmeny aj v oblasti potravinárstva a treba povedať, že nie všetko je iba negatívne. Pri spracovaní mäsa predstavuje technologické inovácie najmä aplikácia prídavných látok.
Prídavné látky sa pridávajú do mäsových výrobkov s cieľom dosiahnuť typickú charakteristiku daného výrobku (farba, chuť, vôňa, vzhľad) a predlžujú jeho trvanlivosť. Pri výrobkoch, kde legislatíva stanovuje minimálne percento bielkovín, sa ich obsah často doháňa znova iba prídavnými látkami. Umelé prísady sa do potravín používali aj v období socializmu, ale narábalo sa s nimi podstatne opatrnejšie.

Zdravšie?

Ak máme pod slovom zdravšie na mysli zdravotnú bezpečnosť potravín, tak potom sú v súčasnosti najzdravšie mäsové výrobky, aké kedy v histórii ľudstvo malo. V byrokratickej a úzkoprsej EÚ to platí dvojnásobne. Ak  si ale pod slovom zdravšie predstavujeme menej chémie, viac prírodných surovín, tak potom musíme skonštatovať, že za socializmu boli jedny z  najzdravších mäsových výrobkov, aké si dokážeme predstaviť.

Lokálny pôvod? Dnes rarita, za socializmu samozrejmosť

Ak by  to náhodou niekto nevedel, tak za socializmu bolo, ako všetko, tak aj  výroba, spracovanie a predaj mäsových výrobkov prísne riadené a naplánované. Takže, ak ste žili v okresnom meste XY, bol tam pravdepodobne menší alebo väčší mäsospracujúci závod, ktorý nakupoval živé zvieratá z Jednotných roľníckych družstiev najmä zo svojho okresu. Výrobky, ktoré tento závod vyrobil, skončili v úplnej väčšine zasa iba v danom okrese. Výnimkou boli iba podniky špecializované na výrobu trvanlivých salám alebo konzerv. A ako to je dnes? Z bývalých socialistických mäsozávodov ich prežilo iba zopár a tie nakupujú surovinu v rámci celej EU, svoje výrobky potom vozia často krížom-krážom cez celú republiku cez rôznych distribútorov a logistické centrá. O lokálnom pôvode tak u stredných a väčších výrobcov nemôže byť ani reč.

Nedostatky socializmu

Tých bolo viac než dosť a väčšinou sú dobre známe. Ak túto problematiku zúžime iba na oblasť výroby a predaja mäsových výrobkov, potom musíme konštatovať, že v tej to bolo najmä nepravidelné a nedostatočné zásobovanie.  A tak ak ste chceli zabezpečiť pre svoju rodinu nejakú tu lepšiu suchú salámu alebo kvalitnú šunku, museli ste mať svojho známeho mäsiara. Do mäsiarstva sa tak chodilo nielen predným vchodom, ale aj zadným. Odtiaľ sa potom predávala sviečková, bravčová panenka, roštenka, ale aj saláma Nitran či Pražská šunka. Nedostatočné zásobenie obyvateľstva  mäsom a výrobkami vygenerovalo celú generáciu drobných farmárov, mäsiarov a garážových výrobcov. Dnes už je to skôr rarita, ale za oných čias v čase zabíjačkovej sezóny sa zabíjali prasiatka, králiky, kačice, husi, morky možno v každom druhom dome. Všetkého bolo málo a to čo do množstva aj do šírky ponuky. Podobne ako topánky, ovocie a ďalšie veci, aj mäsové výrobky sa nekupovali, ale zháňali. Na druhej strane, ak ste už niečo kúpili, mali ste istotu , že či si kúpite malokarpatskú salámu v Košiciach alebo v Bratislave, bude jej zloženie rovnaké. Bolo to vďaka jednotným normám. Takzvané ČSN platili v celej republike a boli záväzné pre všetkých výrobcov.  K pozitívam tých čias patrilo aj prehľadné pomenovanie výrobkov a určitá “poctivosť” v ponuke. Ak patrila saláma do kategórie lacných výrobkov, zodpovedal tomu aj jej názov a cena, inými slovami turistická saláma bola turistická saláma a nehrala sa na uherák. Dnes sa môže pod honosným názvom skrývať aj podradný výrobok.

Na druhej strane nás jednotné unifikované normy oberali o pestrosť a rozmanitosť ponuky.

K negatívam  čias minulosti treba tiež pričítať obmedzenú ponuku, úzky sortiment a takmer žiadne inovácie. Pred rokom 1989 ste si nekúpili talianske prošuto, salámu s provensálskym korením alebo schwarzwaldskú šunku. Dnes nájdeme v ponuke obchodov takmer čokoľvek, za to však musíte byť veľmi ostražití, pretože nikdy neviete s istotou, či kupujete liptovskú, litovskú, litavskú či dokonca  lipovskú salámu a či bude mať obsah mäsa 50, 40 alebo 10%.
K notoricky známym neduhom plánovaného hospodárstva patrili aj  priam katastrofálna úroveň služieb (z dnešného pohľadu), neochota (niekedy až arogancia) obsluhujúceho personálu, vzhľad a hygiena predajní, takmer nulový marketing, nepríťažlivé balenia a prezentácia tovaru. Toto všetko spolu tvorí výsledný zážitok z predaja aj samotného produktu, a mali by to vziať na zreteľ všetci zástancovia

“starých dobrých čias”.

Paradoxne sa aj exportovalo a zrejme viac ako dnes. Komunisti totiž potrebovali devízy a mali snahu vyvážať aj mäso. Niektoré továrne mali tzv. exportné  povolenie a vyvážali najmä konzervy- pražskú šunku, jazyky, vyvážala sa bravčovina v živom, najmä na Balkán. Naopak, dovoz mäsa bol značne obmedzený. Dovážala sa hovädzina z Argentíny a Mongolska, a mnohí z vás si možno ešte spomenú na legendárne čínske Lunchmeaty.

Môžeme si za to sami

S mäsovými výrobkami je to podobné ako napríklad s paradajkami. My, spotrebitelia, si svojím dopytom objednávame ”umelohmotné” paradajky, pretože ich chceme mať v januári a chceme, aby stáli 2 € za kilo. A predajcovia iba plnia naše želania a odpovedajú: nech sa Vám páči, tu máte januárové paradajky v cene 2 € za kilo.  Podobne je to aj s mäsovými výrobkami, chceme, aby mali párky trvanlivosť 30 dní, aby šunka bola krásne ružová a nestála viac ako 4€. Výrobcovia splnia našu objednávku a odpovedajú: nech sa páči, tu sú párky v cene 2,5 € a šunka v cene 3,5 € za kilo, vydržia Vám zabalené celý mesiac a farbu majú krásnu ružovú. Našťastie si dnes už môžeme aj vyberať, a tak, ako sa dajú kúpiť chutné paradajky, dajú sa kúpiť aj poctivé domáce výrobky.
Svoj diel viny ale nesú aj štátne orgány, ktoré, ako to už na Slovensku býva, plnia ustanovenia noriem Európskej únie zásadne nad ich rámec, a tak napríklad nie je žiaden problém, ak bude v jaternici 20 rôznych “éčok”, ale problém nastane, ak do nej budeme chcieť pridať čerstvú krv, nebude vadiť, ak párok zabalíme do ochrannej atmosféry tvorenej zmesou piatich - šiestich všakovakých plynov, ale problém nastane ak by sme ho chceli predávať nebalený, podobne tak štátne orgány nemajú žiaden problém s údenou krkovičkou, ktorá obsahuje 20 % mäsa, ale majú problém s údeninami, ktoré sa údia v tradičnej udiarni na bukovom dreve.

Namiesto záveru prehľadné zhrnutie všetkých kladov a záporov:

Mäsové výrobky v súčasnosti

Takže na základe vyššie spomenutých faktov si dajte sami odpoveď  na otázku, či boli za čias socializmu mäsové výrobky lepšie. Autor článku si takýto jednoznačný záver urobiť netrúfa i keď ako sa zdá z tabuľky, plusov je akosi viac práve na strane mäsových výrobkov z “čias minulých”.

Spracoval: Ing. Boris Halaj, masodomov.sk

Podujatie začalo už v utorok, 16. mája 2017 podvečer v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí slávnostnou vernisážou výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 – 1946), pričom zároveň obrazáreň otvorila dvere pre svojich návštevníkov pre nadchádzajúcu letnú sezónu.

V piatok 19. mája 2017 v čase 9:00 – 17:00 hod. sa vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej ulici 43 v Rožňave uskutočnil Múzejno-náučný deň pre žiakov materských a základných škôl, ako aj pre rodiny s deťmi. Tento rok bol deň zameraný hlavne na prírodovedné témy v rámci ktorých si návštevníci prezreli Expozíciu Slovenského krasu a priľahlých oblastí, vypočuli zaujímavé prednášky o NP Slovenský kras (MVDr. Andrea Balážová, ŠOP SR, Správa NP Slovenský kras) a jaskyniach v okolí Rožňavy zapísané do UNESCO (RNDr. Jaroslav Stankovič, jaskyniar), absolvovali obľúbené tvorivé dielne, kde si vyrobili tašky zdobené zvieracími motívmi. V areáli držal počas dňa majestát sokoliar so svojimi zvieracími pomocníkmi – mexickým jastrabom a poľovníckym psom – o tom, že boli stredobodom záujmu, nemožno ani pochybovať. Ďalšou zástavkou malých návštevníkov bola prehliadka bane v podzemí, mali možnosť sa naučiť a zároveň si vyskúšať svoje schopnosti pri narábaní s bičom. Podľa očakávaní veľký úspech slávila jazda banským vláčikom, ktorý v areáli premával nepretržite takmer počas celého dňa. Detskí návštevníci boli zároveň oficiálne prvými návštevníkmi, ktorí si prezreli naše asi najcennejšie technické exponáty: Škodu Sentinel a tretí najstarší parný valec na svete. Mimo rožňavských detí, si našli cestu napr. aj deti z Raslavíc (okr. Bardejov) a dokonca aj žiaci z Maďarska.

V sobotu 20. mája 2017 v nočných hodinách otvorilo múzeum dvere dokorán a privítalo návštevníkov vo všetkých svojich sprístupnených priestoroch: Zážitkové centrum Sentinel, Historická expozícia, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave a Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí. Všetky expozície a výstavy bolo možné navštíviť v rámci jednej zakúpenej vstupenky za zvýhodnenú cenu. Všetci tí, ktorí k nám prišli, mi určite dosvedčia, že múzeum v noci „žije“ a „dýcha“ úplne ináč.
Na podujatiach, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre návštevníkov v rámci tohtoročnej Noci múzeí a galérií, sa zúčastnilo spolu 552 návštevníkov.
Veríme, že obyvatelia a návštevníci mesta a nášho regiónu si nájdu cestu do nášho múzea počas Noci múzeí a galérií aj na budúci rok.
Mgr. Pavol Lackanič
Foto: Janka Vaisová

 {oziogallery 893}

Znehodnotenie zbierkových predmetov vedie k ich vyradeniu. Žiaľ, ak múzeum príde o takéto predmety stráca nie len zbierkový predmet, ale aj nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu v ňom. V prvom rade sme vybrali tie najvzácnejšie zbierkové predmety, ktoré je možné po reštaurovaní zmysluplne používať v múzejnej praxi. Reštaurovanie a konzervovanie zabezpečuje odborný pracovník v tomto obore. Tieto zbierkové predmety v takom stave v akom sú, sú prakticky nepoužiteľné. Ich význam a prínos pre spoločnosť získajú len vtedy ak s nimi vieme aj pracovať a tým pádom ich aj ukázať širokej verejnosti, ale hlavne budúcim generáciám.
Práve preto bolo naším zámerom, ale i zároveň zámerom projektu zreštaurovať, zakonzervovať a znovu prinavrátiť život nasledovným zbierkovým predmetom:
Truhlica N – 267
Bohato polychrómovaná vidiecka truhlica s rastlinným motívom. Na červenom pozadí sú bielou a zelenou farbou načrtnuté ornamenty. Kovanie je pôvodné. Truhlica je napadnutá drevokazným hmyzom a spodné časti značne poškodené. Pravá zadná noha truhlice chýba.
Truhlica N- 2506
Monochrómne kolorovaná drevená truhlica. Pozadie je hnedé a na ňom sa v náznaku objavujú rastlinné motívy realizované červenou a zelenou farbou. Spodná časť truhlice je aj v tomto prípade značne poškodená červotočom.
Truhlica N- 2739
Najbohatšie zdobená truhlica z nášho depozitu. Na drevenom podklade je nanesené zelené pozadie ktoré je vyzdobené kvetinovou ornamentikou. V spodnej časti sa nachádza šuflík, ktorý je zdobený florálnym motívom na okrovom pozadí. Drevná hmota sa v tomto prípade javí ako kompaktná vychádzam však iba z vizuálneho prieskumu.
Truhlica N- 2789
Jedná sa o drevenú truhlicu s jednoduchým tvarovým prevedením a zároveň aj jednoduchou výzdobou. Na monochrómnom hnedom pozadí sa nachádza jednoduchým lineárnym spôsobom načrtnutý rastlinný motív žlto-červenou linkou. V strede je umiestnený nápis ANNO 1774. Drevná hmota je v tomto prípade v dezolátnom stave, spodná rímsa je úplne rozožratá a zachovala sa len fragmentálne.
Komoda N- 3700
Drevená komoda s tenkovrstevným polychrómovaním naznačujúcim mramorovanie pričom kresba podkladu je jasne čitatelná. Na ľavej strane sú umiestnené tri šuflíky a na pravej strane policová skrinka s dvojicou dverí. Drevo je v tomto prípade v dezolátnom stave.
Komoda N- 6851
Bohato zdobená drevená komoda polychrómovaná čiernym podkladom na ktorom sa nachádzajú rastlinné motívy. Okraje sú kolorované žltou farbou. Na zadnej strane je pripevnený ornament vo vertikálnej polohe vyrezaný do folklórneho tvaru.
Podporená žiadosť o poskytnutie dotácie z FPU v roku 2016 priniesla úplne nový život do spomínaných zbierkových predmetov a prinavrátila im niekdajšiu krásu. S reštaurátorskými a konzervátorskými prácami sa za počalo v januári tohto roku a prakticky trvali až do mája. Tieto predmety postupne získali svoju pôvodnú podobu i tým pádom aj ich kultúrna hodnota sa zvýšila. V súčasnosti máme k dispozícii zbierkové predmety, ktoré opäť oslňujú svojou dávno zabudnutou krásou a s hrdosťou ich môžeme prezentovať verejnosti. Teší nás, že sa nám tým pádom o niečo zlepšila situácia v depozitároch, ale i napriek tomuto úspechu je tam ešte veľa roboty. Radi by sme pokračovali v tejto práci aj v budúcnosti, až kým nebudú všetky predmety v takom stave, aby dôstojne vypovedali o svojej dobe, aj budúcim generáciám.

Martin Kováč

so želaním, aby sa všetci v rovnako dobrej nálade stretli aj po zdolaní turistických trás. 
Celá úvodná akcia sa konala v areáli parku obce, kde sa nachádza aj pamätník na počesť bývalých baníkov, keďže obec bola založená ako banícka usadlosť s ťažbou železnej rudy. Históriu baníctva v obci  pripomenul prítomným pán Ondrej Juhás, ktorého myšlienku,  vybudovať pomník pre bývalých baníkov, pomohol zrealizovať starosta obce a sponzori. Za tento skutok bola v r. 2016 aj OO JDS RV medzi ocenenými za seniorský čin roka. 
Pán Ing. Martin Markušovský zoznámil turistov s jednotlivými vytýčenými turistickými trasami a ostatnými organizačnými otázkami. Boli určené 3 trasy (A,B,C,), samozrejme podľa náročnosti.

Trasa A bola určená pre zdatnejších seniorov a viedla po "Náučnom chodníku -Turecká", ktorý bol otvorený v roku 2009, na vrchol Turecká (954 m. n.m.), kde je postavená rozhľadňa s výhľadom na  krásnu okolitú prírodu. Za dobrej viditeľnosti je z nej prekrásny pohľad aj na Vysoké Tatry. Po chodníku je inštalovaných 22 náučných tabúľ o baníctve a lesníctve v Rudnej a okolí. Trasa meria 8,2 km a poskytuje možnosť prezrieť si aj staré banské štôlne. 

Trasa B bola vhodná pre menej zdatných seniorov, jej dĺžka bola 4 km.
Trasa C s dĺžkou 1,5 km bola najmenej náročná a mohli ju  absolvovať seniori, ktorí si na dve predchádzajúce už netrúfali.

Cieľ všetkých trás bol pri altánku na bývalom banskom úseku Rudná.
O 9.00 hod.  sa všetci vydali za krásneho slnečného počasia s veľkým nadšením a oduševnením na jednotlivé vybrané turistické trasy.
Trasy  zvládli všetci zúčastnení bez ujmy na zdraví a s dobrým pocitom, že ešte nie sú takí "starí a nemohúci".
Potom seniorov čakala zaslúžená odmena vo forme vynikajúceho fazuľového guláša s chutným makovým a orechových závinom, ale aj slanými pochúťkami. Dobrú náladu na príjemnom posedení umocnil hrou na harmonike pán Karol Petro.

Za toto vydarené podujatie patrí veľká vďaka starostovi obce J. Kerekešovi, výboru ZO JDS Rudná, ale aj ostatným členom tejto organizácie, ktorí s veľkým odhodlaním a chuťou túto akciu zabezpečili.
Z tohto podujatia odchádzali  všetci s dobrým pocitom  zo stretnutia so známymi a predovšetkým z prežitia pekného dňa v krásnom prírodnom prostredí a medzi dobrými ľuďmi.

Text: MUDr. Ružena Fülekyová
Foto: Ružena Gergelyová

{oziogallery 894}

Súťažné disciplíny, v ktorých boli preverované vedomosti, či zručnosti žiakov, boli tieto: vedomostný test, použitie ochrannej masky, zbalenie evakuačnej batožiny, použitie improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany, rozoznávanie varovných signálov, zdravotnícka príprava – ošetrenie úrazu, volanie na tiesňovú linku 112, hasenie malých požiarov, streľbazo vzduchovky. Žiaci museli celú trať s pripravenými disciplínami absolvovať do 45 minút. Konečné poradie družstiev bolo tvorené súčtom bodov získaných na všetkých stanovištiach.
Družstvo „Zocháčov“ v zložení: Ema Kapustová, Paulína Sedláková, Tomáš Bobka a Sebastián Šaffa predčili len revúcki gymnazisti. Žiaci ZŠ I. B. Zocha v bodovaní nechali za sebou všetky ostatné základné školy a získali cenné 2. miesto. Okrem chutného občerstvenia si organizátori pre všetkých 12 družstiev pripravili aj ceny, ktoré potešili každého súťažiaceho člena družstva.
Mgr. Iveta Špaldová

Margecany, Letanovce, Kolinovce, Žakarovce a Kojšov. Fakt, že susedíme s týmto regiónom bol viditeľný najmä v piesňach, z ktorých sa mnohé stotožňovali aj s tými našimi gemerskými. Do spevu nám po celý večer hrala hudba Dominika Maniaka, ktorá aktuálne pôsobí pri Folklórnom súbore Hornád v Košiciach“, uvádza manažérka kultúry Mgr. Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska. Najbližší spevácky dom sa bude konať dňa 16. júna, kedy budeme hostiť opäť speváčku Andreu Rendošovú s manželom, kapelu Rendošovci a tanečníka Petra Vajdu, témou budú Rómske piesne a tance. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. M. Hlaváčová

 {oziogallery 895}

 Folklórny večer sa konal stredu 17. mája 2017 o 18.00 hodine v sále Domu tradičnej kultúry Gemera. V úvode zneli zaujímavé tóny citary, neskôr mužská skupina a na záver slová odborníka. Pán Gabriel Ulman, ktorý sa hre na citaru venuje od mladého veku a svoje skúsenosti odovzdáva mládeži ďalej, predstavil divákom zopár maďarských piesní pochádzajúcich z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Už spomínaný umelecký vedúci Peter Soltész predstavil spevácku skupinu Mákvirág, o ktorej sme možno počuli menej, za to oni úspešne prezentujú maďarský folklór na folklórnych podujatiach organizovaných maďarskými organizáciami.

V druhej časti folklórneho večera predostrel Ľudovít Cehelský prednášku o rohovine ako spotrebnom materiáli, z ktorého sa dajú vyrobiť všelijaké úžitkové, ale aj dekoratívne predmety. Na ukážku priniesol aj mnoho svojich výrobkov, v prezentácii zase podal informácie, ktorá rohovina je najlepšia, ktorá je naopak ťažko dostupná, akými technologickými postupmi sa spracúva, informovala manažérka kultúry Mgr. Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Termín najbližšieho podujatia U nás taká obyčaj: 21. jún 2017
Mgr. Mária Hlaváčová

{oziogallery 896}

Zo zasadnutia DK dňa 24.5.2017

• Zastavenie činnosti za ČK na 2 stretnutie nepodmienečne podľa čl.36/2: DK-61 Milan Makkai 1188533 + 10€ (Dlhá Ves)
  
• Zastavenie činnosti za ČK na 3 stretnutie nepodmienečne podľa čl.39/1b,2b: DK-62 Róbert Horváth 1224349 + 10€ (Krh. Podhradie B)
  
• Zastavenie činnosti za ČK na 3 stretnutie nepodmienečne podľa čl.39/1b,2b: DK-63 Ondrej Tokoly 1194224 + 10€ (Jovice)
  
• DK-64 DK udeľuje finančnú pokutu pre TJ Mladosť Brzotín 30€ za nezabezpečenie elektronického zápisu v stretnutí Brzotín – Gem. Poloma + 10€.

Dodatok k úradnej správe ObFZ č. 28 / 2016-2017

• ŠTK oboznamuje že zápas II. triedy dospelí Lipovník – FK Štítnik sa odohrá 27.5.2017 o 17:00 po vzájomnej dohode klubov.

ObFZ Rožňava

ale aj podľa medzinárodných pravidiel CTIF, kde sa súťaží bez vody.
Na túto medzinárodnú súťaž dostali pozvanie aj dobrovoľní hasiči z Držkoviec. Na súťaž hasičov odprevadila aj pani starostka Mgr. Mária Duszová. Súťaženie prebiehalo v priateľskej atmosfére.Počas vyhodnotenia odovzdal veliteľ DHZO Držkovce Ladislav Üveges sochu svätého Floriána pre ÖTE (dobrovoľných hasičov) Abasár.
Dobrovoľní hasiči z Držkoviec prišli domov plný zážitkov a s množstvom skúseností.
Spracovala Gabriela Jakubecová z informácií od Ladislava Üvegesa
Foto: DHZ Držkovce

 {oziogallery 897}

Najstaršou včelárskou písomnou pamiatkou je zakladacia listina kláštora v Hronskom Baňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. v roku1075.
Slovensko malo vhodné podmienky na chov včiel a včelárstvo bolo dobrým zdrojom príjmov. Medom a voskom sa platili dane.
Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku založený katolíckym farárom Štefanom Závodníkom roku 1869 v Pružine mal vo svojom programe už celoslovenskú pôsobnosť. Uhorská vláda však jeho stanovy neschválila, preto musel zaniknúť.

Prvá zmienka o organizovanom včelárstve v našom regióne, resp. v Jelšave je z roku 1923, keď Ľudovít Mikuláš, jelšavský obuvník, založil "Krajinský včelárky spolok v Jelšave", ktorý v roku 1927 bol zaevidovaný do Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku.
Po vojne sa vytvorila Okresná organizácia SZV v Revúcej, do ktorej boli začlenené všetky včelárske organizácie v okrese. Táto okresná organizácia fungovala do roku 1960, keď bol zrušený revúcky okres a včelárske organizácie boli začlenené do okresu Rožňava. Táto štruktúra existovala do roku 1972, revúcka organizácia mala 499 členov.
Nezhody v revúckej organizácii Slovenského zväzu včelárov vznikli po zrušení okresu Revúca. Už 23. 02. 1965 bolo prijaté uznesenie na zvolenie prípravného výboru pre Jelšavu. Podľa tohoto uznesenia mal zasadať výbor raz v Revúcej a raz v Jelšave. Zasadnutie výboru za 6 rokov bolo len raz v Jelšave.

Situácia sa vyhrotila v rokoch 1969 - 1971. V roku 1969 SMZ n. p. Jelšava spustili do prevádzky rotačnú pec na úpravu magnezitu, čo spôsobilo výskyt nadmerného obsahu horčíka v okolí Jelšavy, čo nepriaznivo vplývalo aj na včelstvá.. Včelári z Jelšavy a okolia zaznamenali zníženú produkciu medu a dožadovali sa náhrady. Po vyhrotení tohoto sporu bola dňa 14. 01. 1973 obnovená činnosť Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov (ZO SZV) v Jelšave. Do tejto organizácie sa prihlásilo 130 členov z 11 okolitých obcí a 14 katastrálnych území - Magnezitovce, Jelšava, Gemerské Teplice, Hucín, Gemerský Sad, Licince, Šivetice, Prihradzany, Kameňany, Rákoš a Nandraž. Táto štruktúra je zachovaná do dnes, len včelárov ubúda.

V roku 1984 mala organizácia 111 členov a 1.373 včelstiev, v roku 1985 110 členov a 1.219 včelstiev, v roku 1990 112 členov a 1.412 včelstiev, v roku 1995 64 členov a 710 včelstiev, v roku 2000 49 členov 736 včelstiev, v roku 2005 46 členov 862 včelstiev, v roku 2010 23 členov 443 včelstiev a v roku 2016 28 členov a 404 včelstiev.
V roku 2017 si ZO SZV pripomína 90. výročie vzniku ZO SZV v Jelšave, 45. výročie osamostatnenia sa ZO a 40. rokov od smrti jelšavského rodáka a zakladateľa včelárskej organizácie Ľudovíta Mikuláša ( 24. 07. 1896 - 01. 08. 1977 ).

V súčasnosti ZO SZV v Jelšave má zvolený výbor v zložení:
Predseda: Ladislav Matej
Tajomník: Ing. Marian Laciak
Hospodár: Ladislav Kocian
Dôverníci: Milan Straka, Daniel Zán, Pavel Fabo
Predseda revíznej komisie: Ján Kočiš
Členovia revíznej komisie: Ondrej Vojtechovský, Vladimír Lešták.

Pri príležitosti 90. výročia založenia ZO SZV v Jelšave boli tohto roku na výročnej členskej schôdzi ocenení:

Medaila za zásluhy a rozvoj včelárstva:
I. stupeň – zlatá včela – Štefan Igo
II. stupeň – strieborná včela – Ladislav Matej, Milan Straka, Daniel Zán
III. stupeň – bronzová včela – Jozef Húsaník, Pavol Fabo, Stanislav Furman, Ján Kočiš, Ing. Marian Laciak, Zoltán Oravec, Ondrej Vojtechovský.

Čestné uznanie – diplom:
Zoltán Bene, Štefan Dono, Ladislav Kocian, Ladislav Lešták, MVDr. Ján Šeševička, Ladislav Viest, Ing. Piroska Zsámboli.
Za ich statočnú prácu pre udržiavanie a rozvoj včelárstva v Jelšave a okolí im patrí veľká vďaka.
Gabriela Jakubecová