Téma netopiere je v našom regióne nanajvýš aktuálna, veď tu máme početné jaskyne i staré banské diela, kde si tieto vzácne a zákonom chránené živočíchy nachádzajú svoje zimoviská. Je dôležité, aby obyvatelia, hlavne mladí ľudia, spoznali ich život a presvedčili sa, že fámy, ktoré sa o netopieroch šíria, nie sú pravdivé. V poslednom čase narastá počet kontaktu netopierov s ľuďmi v dôsledku úbytku prirodzených miest na úkryt. Občas sa stáva, že netopier v snahe nájsť si vhodný úkryt, si pomýli bútľavý strom s vetracím otvorom v prázdnom byte. Práve v takýchto prípadoch je dôležité, aby ľudia vedeli správne zareagovať a aby si uvedomili, že netopiere nie sú nebezpečné.
Okrem informačných banerov dopĺňajú výstavu prírodovedné preparáty rôznych druhov netopierov, žijúcich u nás, ako aj rôzne informačné brožúry. V rámci prehliadky je možné si pozrieť aj filmy o živote netopierov. Myslíme si, že práve spomínaná výstava prinesie návštevníkom potrebné informácie o týchto tajomných živočíchoch a tým prispeje aj k ich ochrane. 
Ďalšia výstava Natura excelenta prezentuje zaujímavosti z prírody Košického samosprávneho kraja. Približuje najvzácnejšie poklady prírody východného Slovenska, mnohé medzinárodného významu. Zameriava sa aj na jednotlivé regióny, medzi ktorými nemôže chýbať Slovenský kras, Slovenský raj, Volovské vrchy, ale aj ďalšie oblasti, ako Slanské vrchy, Vihorlat a pod. Autormi výstavy a zároveň aj fotografií sú prírodovedci - botanička Eva Sitášová a zoológ Miroslav Fulín. Okrem nich prispeli svojimi snímkami Miloš Balla a fotograf Milan Kapusta.
Obidve výstavy – Špirhač, gacek, trúlelek i Natura excelenta si môžete prísť pozrieť do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave do 8.7.2016.
Gabriela Kolesárová
foto: Janka Vaisová

Deti, ktoré sa rozhodnú pre prácu s hlinou, budú pracovať a tvoriť v hrnčiarskej dielni. Počas piatich dní si vyrobia pod vedením odborných lektoriek množstvo keramických predmetov, hrnčekov, hrkálok, aróma lámp, misiek, či dekoratívnych predmetov s originálnym výtvarným riešením.

Ak sa vám zdá, že práca s hlinou je ťažká, alebo špinavá, tak vám ponúkame príjemne a tvorivo strávený týždeň v textilnej dielni. Na drevených tkacích rámoch plátovou technikou si deti pripravia vlastnú tašku, vlastný koberček, na doštičkách si utkajú obľúbené „cigánske tkanice“, vyrobia si vlastný náramok paličkovanou technikou. Určite sa vám bude páčiť aj výroba brošničky mokrým plstením vlny alebo ušitie vlastnej hračky.
V rámci letného remeselníckeho tábora deťom ponúkame ďalšie aktivity, exkurziu hvezdárne a sledovanie rozprávok v kine Apollo. „Deti nemusia mať žiadne predchádzajúce skúsenosti s podobnou činnosťou, výber techník je prispôsobený ich veku,“ dodala pracovníčka GOS V. Munková.
Otázka, kam s deťmi počas letných prázdnin, ktorá vám rodičom robila vrásky je vyriešená, ak sa rozhodnete prihlásiť svoje dieťa do denného remeselníckeho tábora. Tešíme sa na Vás a na všetkých, ktorí majú chuť stráviť u nás tvorivé chvíle počas letných prázdnin.

Aktivita: Letné remeselnícke tábory
Hrnčiarsky tábor v termíne: 4. – 8.7.2016; 1. – 5.8.2016
Textilný tábor v termíne: 4. – 8.7.2016; 1. – 5.8.2016
Denne od 7,30 do 16,30 hod. v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera, Betliarska č. 8, Rožňava
Maximálny počet účastníkov: 10 v skupine vo veku od 7 do 14 rokov
Účastnícky poplatok: 100,- €/5 dní (v cene práca lektorov, pedagogický dozor, materiál a pracovné pomôcky,
obed v reštaurácii, pitný režim a certifikáty)
Informácie: 0917 760 947, munkova [zavináč] gos [bodka] sk, gos [zavináč] gos [bodka] skgos [zavináč] gos [bodka] sk

Bc. Valéria Munková

Knižné značky sú staršie ako kníhtlač, objavujú sa už v stredoveku v rukopisných kódexoch. Zo začiatku ich používali predovšetkým panovníci, šľachtické rody a kláštory. Postupne (začiatkom 20. storočia ) ex libris zmenil svoj charakter a zo značky vlastníka knihy sa stal objektom zberateľov, ako napríklad poštové známky, mince alebo odznaky. Dnes patrí ex libris k úžitkovej grafike a ide o grafický list s rozmerom nie väčším ako 150x130 milimetrov. Tematicky je veľmi rôznorodý. Znázorňuje portréty, karikatúry, krajiny, zátišia, žánrové, biblické či mytologické výjavy. Fond grafiky Východoslovenského múzea v Košiciach eviduje vo svojich zbierkach 276 takýchto drobných tlačí. Sú medzi nimi ex libris šľachtických rodov, kláštorných a biskupských knižníc, no prevažnú väčšinu tvoria originálne listy z 20. storočia od známych i menej známych výtvarníkov. Z celej tejto zbierky sa svojím motívom vyníma šesťdesiatštyri grafických listov s erotickými výjavmi. Výstava je rozdelená na tri časti. Staršia časť bola do Východoslovenského múzea zakúpená už v roku 1950 a pochádza zo zbierky Jaroslava Karla Obrátila. Novšia časť doplnila zbierku Východoslovenského múzea v roku 2002 o súbor z diela akad. maliara Petra Kocáka. Zahraničné diela pochádzajú zo zbierky Petra Kocáka z jeho pobytu v Japonsku. Prečo Banícke múzeum v Rožňave zaradilo do svojho plánu výstav práve túto komornú výstavu? Pretože výstava Ex libris eroticis predstavuje nie každodennú tematiku a špeciálny, zriedkavý žáner – miniatúrnu umeleckú grafiku, s ktorou sa na múzejných výstavách nestretávame často. Chceli by sme Vás pozvať na prehliadku tejto zaujímavej a nevšednej výstavy, ktorú si môžete pozrieť do 20.07.2016.
Eva Lázárová

Máj v tomto prípade predstavuje strom najčastejšie mladú briezku, ktorá sa na Turíce v sobotu večer stavala pod okná mladej dievčiny. Kým v minulosti sa ospokojovali s nižšími stromčekmi, postupne jako sa modernizovali domy a dvíhali vyššie aj strechy domov, moderné bolo postaviť brezu tak vysoko, aby jej spodné vetvy neboli nižšie jako je spodný okraj strechy. Samozrejmje, dievča bolo pyšné, ak sa při dome našli postvené viaceré briezky. Neskoršie sa začalo vymeniť brezy za lipu. To už bol akoby vyšší level od mládenca pre svoju dievčinu a znamenal vážny vzťah medzi nimi. Tam, kde bola takáto citová väzba, rodičia dievčaťa na druhý deň - v nedeľu- ešte pred začiakom bohoslužieb obdarovali mládenca darčekom. Obyčajne to bolo pierko, ktoré spestrilo buď jeho klbúk, alebo vestu. Nechýbali však medzi darmi ani vreckovky s novou košeľou. Tak to nejako bolo aj v Rožňavskom Bystrom, ale aj inde v okolí. 
V duchu týchto tradícií sa postupuje aj dnes a atmosféru stavania májov dokresľujú folklórne skupiny, ktoré dnes existujú vo viacerých obciach, či mestách. Náš fotoreportár pán Peter Poboček zachytil takúto atmosféru stavania májov v Revúcej i v jej miestnej časti Revúčke, ktoré sa uskutočnili po minulé dni. Celý tento akt bol sprevádzaný rôznymi spevmi a tancami, ktorý sa v Revúcej po dažďovej prehánke preniesol do Mestského domu kultúry. V ňom na javisku postupne vystúpil Spevokol Úsvit, FSk Revúška, FS Lykovec a hudobná spevácka skupina Húžva. Ako sme sa dozvedeli z on line Revúckych listov jednotlivé hudobné vstupy boli pospájané dialogickými scénkami ochotníckeho Divadla Rev na čele s Kristínou Wožniakovou. Stavanie májov v Revúčke bolo v sobotu bohatší o vyzdobený konský povoz, na ktorom sa viezli účastníci tvoriaci program. Stavanie mája predstavil DFS Lykovček a doplnil spevokol Luna a FSk Revúška. Pokochajte sa teraz nad obrázkam tak z Revúcej, ako aj Revúčky.

(MG-OD)

{oziogallery 380}

Trunaj prípraviek 7.5.2016 Drnava skupina C (org. Bemifo): Bemifo - Nižná Slaná 0:0, Gem. Poloma - Nižná Slaná 2:0, Bemifo - Gem. Poloma 3:4

Trunaj prípraviek 15.5.2016 Gemerská Hôrka skupina D: Gem. Hôrka - Dlhá Ves 5:2, Dlhá Ves - Kružná 2:1, Gem. Hôrka - Kružná 3:0

ŠTK zamieta žiadosť o zmene termínu zápasu II. trieda Gemerská Hôrka B – Kružná. Nesúhlas mužstva Kružná.

ŠTK súhlasí so zmenou termínu zápasu I. trieda dorast Krh. Dlhá Lúka – Jablonov n/T 22.5.2016 o 13:00 hod. po vzájomnej dohode.

ŠTK oznamuje organizovanie turnaja prípraviek:

- 22.5.2016 10:00 hod Dlhá Ves skupina D

- 21.5.2016 10:00 hod Nižná Slaná skupina C

ŠTK oznamuje organizovanie turnaja prípraviek víťazov skupín, predbežný dátum 4.6.2016. Kluby sú povinné nahlásiť víťazov svojich skupín do 23.5.2016. Bližšie informácie budú poskytnuté v ÚS.

ŠTK nariaďuje FK I. triedy zhotovovať videozáznam z výšky najmenej 2,5m, v strede ihriska z dôvodu prehľadu herných situácii a využitia videa.

ŠTK upozorňuje na dôslednosť konfrontácie u mládežníckych družstiev z dôvodu podozrenia na štart starších, neregistrovaných hráčov.

ŠTK súhlasí so žiadosťou TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka zmena hracieho času žiaci v sobotu o 10.30 hod, dorastenci nedeľa o 10.30 hod, na celú
sezónu 2015/16.

Zo zasadnutia DK dňa 18.5.2016

DK č.81/2015-2016 - DK mení trest z nepodmienečného na podmienečný Martin Árvay /1182180/ TJ Tatran Betliar – 2 týždne do 30.6.2016

Vylúčení hráči I.-II. trieda

DK č.82/2015-2016 - Roman Sýkora /1206783/ TJ FO Vlachovo - 1zápas nepodmienečne DP čl.37/3

DK č.83/2015-2016 - Róbert Bernáth /314283/ FK Hrhov-1zápas nepodmienečne DP čl. 45/2a +10€

Zastavená činnosť /I.-II.trieda/

DK č. 84/2015-2016 - Pavel Kašai /1204801/ TJ baník Nižná Slaná- 5ŽK 1zápas nepod DP čl. 37/5a,b

DK č. 85/2015-2016 - Gábor Veverica /1195880/ FK Hrhov - 5ŽK 1zápas nepod DP čl. 37/5a,b +10€

DK č.86/2015-2016 - Ivan Bošeľa /1254756/ TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka - 5ŽK 1zápas nepod DP čl.

DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 50€ pre ŠK Jablonov nad Turňou za neúčasť na zápase I. trieda Jablonov n/T – Vlachovo (19.kolo). Doklad
o zaplatení predložiť na DK do 14 dní.

DK trestá FK Mladosť Brzotín finančnou pokutou 50€ pre ŠK Baník Štítnik pokles hráčov pod 7 v stretnutí Brzotín – Štítnik. Doklad o zaplatení predložiť
do 14 dní na DK.

DK trestá FK Pap. Slavošovce finančnou pokutou 50€ pre TJ Krásnohorská Dlhá Lúka B za neúčasť na zápase II. triedy Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce (8.kolo). Doklad o zaplatení predložiť na DK do 14 dní.

DK trestá FK Pap. Slavošovce finančnou pokutou 50,- Euro pre Baník Rakovnica za neúčasť na zápase II. tr. /1. kolo/ Rakovnica - Slavošovce. Doklad o zaplatení predložiť na DK do 14 dní.

MRK ObFZ upozorňuje FK na nový Registračný a prestupový poriadok SFZ platný od 15.6.2015. Viac na www.futbalvsfz.sk. V novom RaP poriadku SFZ Vás upozorňujeme na oblasť: transfer- výchovné - odstupné - registračné obdobie - štart hráčov.

TMK ObFZ 11.5.2016 Oznam pre FK a trénerov

Nahlásiť záujemcov na seminár trénerov UEFA-C licencia do 30.6.2016
ObFZ Rožňava

V Československej kolónii nás bolo asi 120 rodín rozmiestnených po celej Kube. Mali sme založené aj rodičovské združenie, ktorého predsedom bol Jano Tabák, geológ zo Žiliny. Na koniec školského roku sme deťom v našej škole urobili malú slávnosť. Naše ženy napiekli zákusky, torty, narobili obložené chlebíčky, zakúpili sme dobré limonády, na Kube zvané „Refresco“. Učitelia pripravili pre deti zábavný program, takže deti aj my rodičia sme strávili veľmi pekný deň. Takýto koniec školského roku sa veľmi zapáčil predsedovi rodičovského združenia Jánovi Tabákovi. Pri jednom stretnutí s pánom veľvyslancom Chudíkom navrhol, aby sme pozvali profesorský zbor z ruského gymnázia na posedenie s občerstvením, čo by bolo poďakovanie za to, že nám nezištne vyučujú deti. Pán veľvyslanec bol veľmi dobrý človek. Tento návrh podporil a prisľúbil, že nám dá k dispozícii záhradu v jeho rezidencii, prispeje nám k pohosteniu jednou krabicou bieleho rumu Havana Club a pridá ešte dva krabice piva Plzenský Prazdroj. V našom obchode vo Foxe sme vybavili s vedúcim, aby nám zabezpečil tri celé bravčové stehná a 12 kurčiat. Naše ženy sa pustili do práce. Ja som im stehná vykostil a oni z toho mäsa narobili všelijaké dobroty. Rezne, fašírky, mäsové záviny.  Kurčatá rozštvrtili a povyprážali v trojobale. Každá zo žien napiekla zákusky.  Misy so zákuskami boli pestré, výber ako v cukrárni, lebo každá zo žien piekla niečo iné. Čo najviac všetci ocenili, bol čerstvo napečený domáci chlieb, lebo kubánský chlieb bol biely a sladký ako koláč. Nezabudli ani na rôzne šaláty a kyslé uhorky. Keď to všetko prestreli na pripravené stoly v záhrade, vyzeralo to ako na bohatej grófskej svadbe. Museli sme uznať, že naše ženy sú šikovné, dokážu sa spojiť a pripraviť také veľkolepé pohostenie. Ocenil to aj náš pán veľvyslanec, ktorý sa prišiel  pozrieť na prípravu a neodmietol ani ponuku, aby ochutnal niečo z týchto dobrôt. Nedal sa núkať a dobre si zajedol z domácich špecialít. Najviac mu chutil domáci chlieb. Poďakoval sa,  poprial nám príjemné posedenie a odišiel do svojej rezidencie. V tieni stromov bol postavený  stánok, ktorý slúžil ako výčap. Tam bolo uložené pivo, rum, refreská a každý si mohol pýtať čo chcel. Službu v stánku mal šofér, ktorý vozil naše deti do škôl. Bol to zavalitý dobrosrdečný černoch s večným úsmevom na perách. V stanovený čas sme sa tam zišli všetci zainteresovaní. Jano Tabák nám dal takéto inštrukcie: profesori a profesorky z ruského gymnázia prídu autobusom. Pri vchode každej žene dáte karafiát. Mal ich pripravené vo vedre s vodou a každý z nás chlapov nech sa ujme jedného profesora, aby sa o neho staral celé odpoludnie.

Konečne došiel autobus. Vystupovali z neho pedagógovia. Predomnou sa utvoril hlúčok chlapov, ktorí postupne doprevádzali jedného z príchodiacich profesorov. Spoločenským oblečením na Kube boli nohavice a slávnostná košeľa guayavéra. Bola to košeľa bohato zdobená výšivkami s veľkým vreckom na prsiach a dvoma veľkými bočnými vreckami. Nosila sa navrch nohavíc. Medzi príchodiacimi od brány som zbadal chlapíka môjho vzrastu v svetlých nohaviciach a bielej guayavére.  Mal svetlé kučeravé vlasy a slovanskú tvár. Pre mňa to bol typický Rus. Po rusky som ho privítal a predstavil som sa mu, že som Marian. On mi po rusky odpovedal, že sa vola Josif. Cítil som povinnosť ho pozvať na nejaký drink na privítanie, tak som mu povedal: „Što, Josif, popijom čuť-čuť na družbu?“ Odpovedal krátko:  „Da popijom.“ Podišli sme k stánku, kde náš  šofér robil výčapníka. Ja som sa s ním poznal, tak som ho požiadal, aby nám nalial dva čisté rumy (na Kube sa pilo prevažne „Trágo“, poldeci rumu doliate kolou). Náš výčapník dobre poznal nás aj Rusov. Vedel, že radi pijeme čistý rum. Nalial nám riadne dávky, tak sme to do seba prevrátili a znovu sme sa rozprávali o všeličom. Zavolal som ho k stolu, aby sme si trochu zajedli. Veľmi si pochvaľoval aké je to chutné. Tak sme to vytrvale striedali, vypiť rum a „nemnožka pokušať“. Nejaký chlapík tam hral na harmonike. Ja som sa opýtal: „Josif, etu znaješ? Vypriagajte hlopci kone...“ Odpoveď bola: „Znaju.“ Začali sme spievať, harmonikár sa k nám pridal a neskôr aj mnohí prítomní. Vo chvíli hučala veľvyslancova záhrada ruským spevom. Naše časté chodenie k stánku sa začalo na nás prejavovať, ale sme sa nevzdávali. V družbe  je potrebné vydržať. Už sme sa držali rukami okolo krku, ako starí dobrí kamaráti. Odrazu mi Josif povedal: „Mariančok, ja rodilsja v Bystrici.“ Ja som sa hlasite rozosmial. Opýtal sa ma, prečo sa smejem. Odpovedal som už po slovensky: „Preto sa smejem, že ja som sa narodil v Brezovici a sme Slováci a už tri hodiny  rozprávame iba po rusky.“ Pochytil nás smiech, až sme sa dusili. Na to  sme si ešte pripili, ale už iba malú dávku rumu. Sadli sme si k stolu a porozprávali sa. Jozef robil experta v cukrovaroch, čiže cestoval stále po celej Kube. Robil spolu s ruskými odborníkmi, preto dobre ovládal ruštinu. Mňa z predošlého bydliska v Coronele vozili mikrobusom počas troch mesiacov ruskí inžinieri na ministerstvo. Pracovali na oddelení povrchového dobývania. Pri nich som si oprášil vedomosti z dvadsaťročného štúdia ruštiny v školách a celkom obstojne som už po rusky rozprával. Možno, že niečo sme nesprávne vyslovili, ale nezbadali sme to, lebo sme si trochu otupili našu pozornosť rumom. Na našej príhode sa dobre pobavili aj naši kamaráti, keď sme im ju vyrozprávali. S Jozefom sme sa spriatelili a keď sme sa potom stretli v meste, vždy sme sa pozdravili po rusky. „Zdrastvuj tavariš, skaži kak paživaješ?“ Stále sme sa zasmiali na našej podarenej stretávke v ruskom jazyku.

Ing. Marian Slavkay

(POKRAČUJEME)

V minulosti však niektoré dievky ostali aj bez májov, hlavne tie chudobnejšie. Ich rodičia potom chodili kradnúť máje susedom, aby neostali v hanbe.
Dnes chodia stavať máje chlapci z FS Stromíš v krojoch s doprovodom harmoniky a huslí. Najprv postavia veľký zdobený máj na ústrednom priestranstve obce a brezy na most do kostola. Potom stavajú brezy dievčatám, ktoré im za to pripravia malé občerstvenie. Aj keď sa táto tradícia v okolitých dedinách už pomaly vytráca, my sme vďační chlapcom za jej udržiavanie vo Vlachove.
Mgr. Martina Gálová

{oziogallery 382}

Tak ako každý rok, aj tento, sme sa zúčastnili dňa 12. 5. 2016 Okresného kola Detskej dopravnej súťaže „Na bicykli bezpečne 2016“. Deti súťažili v štvorčlenných družstvách, kde si overili svoje vedomosti z teoretickej, praktickej časti a skladačky dopravnej značky. Žiaci z V. A triedy ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Natália Kováčová, Terézia Motyčková, Samuel Michal Siman a Kristián Vendégh zdolali svojich súperov v náročných úlohách a disciplínach, uspeli veľmi dobre a tešili sa z víťazstva. V neoficiálnom hodnotení jednotlivcov bola najlepšou súťažiacou Terézia Motyčková, ktorá absolvovala celú súťaž bez zaváhania. Ich víťazstvo je povzbudením na získanie ďalších poznatkov a vedomostí z dopravnej výchovy. Srdečne blahoželáme a prajeme veľa šťastia v krajskom kole. 
Bc. I. Sviežená

„Až dodnes Turíce – Rusadľe spájajú náboženské významy so starými symbolmi z pohanskej éry. U nás, na Gemeri, sa v kresťanskom ponímaní tieto sviatky pripomínajú ako Svätodušné sviatky, avšak až z predkresťanských čias sa dodnes zachovalo množstvo rôznych turíčnych obyčají a zvykov. Jeden z nich, asi najpretrvávajúcejší až do súčasnosti, je zvyk stavania májov, ktoré nám zo zvykoslovia svojej obce predstaví folklórna skupina Radzim,“ uviedla Dana Lacková z Gemerského osvetového strediska.
Prastaré turíčne obyčaje, ktorým naši predkovia pripisovali silný magický význam, však na Slovenských dedinách a mestách postupne zanikajú. Ich oživovanie v repertoároch folklórnych súborov i skupín a ich prezentovanie širokej verejnosti, je bezpodmienečne potrebné pre uchovanie krásy tohto nášho kultúrneho dedičstva.

Dana Lacková

Kardiologickým pacientom s implantovaným kardiostimulátorom zároveň poskytuje pravidelnú starostlivosť. Odbornými garantmi sú MUDr. Adrián Bystriansky a MUDr. Martin Škamla z oddelenia arytmií zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.

„V širšom regióne Rimavskej Soboty a Lučenca doteraz neexistovalo pracovisko, ktoré by vykonávalo implantáciu kardiostimulátorov. Keďže počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami je tu relatívne vysoký, som rád, že sa nám podarilo zaviesť tento typ operačného výkonu a tým pacientom skrátiť čakacie lehoty a vzdialenosť. V súčasnosti realizujeme operačné zákroky každý piatok. Bez ústretovej spolupráce so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb by nebolo možné toto pracovisko otvoriť a preto patrí naša veľká vďaka jeho vedeniu ako aj samotnému lekárskemu tímu, ktorý k nám dochádza,“ vysvetlil Ivan Mokrý, riaditeľ nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.

Prvou úspešne zoperovanou pacientkou nového kardiocentra bola osemdesiatdvaročná Júlia Hanicová z Rimavskej Soboty, ktorej bol kardiostimulátor implantovaný 6. mája 2016. 

„Som šťastná, že operácia dopadla dobre a že moje nové srdiečko zatiaľ spoľahlivo funguje. Dlhšie som tento zákrok odkladala, ale nastala tá možnosť v mojej Rimavskej Sobote, už som neváhala. Pre starších ľudí je veľkou výhodou, ak majú kvalitnú zdravotnú starostlivosť po ruke. Ďakujem celému operačnému tímu za skvelý výkon a milý prístup,“ doplnila Júlia Hanicová.

Tomáš Kráľ

Pracovníci na správe závodu vedeli dobre po slovensky a vyprávali mi o sláve drnavskej vysokej pece na výrobu surového železa aj o výrobe odliatkov známych po celej strednej Európe. Každý mi príbeh zlievarne vyprával po svojom. Poprosil som mamku, aby mi pozháňala nejaké knihy, v ktorých je opísaná história drnavskej zlievarne.
Po niekoľkých dňoch, keď som sa vrátil domov z práce, čakalo ma prekvapenie. Na stole som mal asi šesť hrubých kníh v masívnom zastaralom hnedom viazaní so zlatými nápismi. Keď som si sadol k stolu a prezeral knihy, prišla mi na rozum riekanka z detstva: „Bol jeden mních, mal veľa kníh a nič nevedel z nich.“ Táto riekanka pre mňa platila na 99 percent, lebo všetky knihy boli písané v maďarčine, a ja som v nich nedokázal prečítať ani jedno slovo. Jedno percento chýbajúce do stovky boli obrázky a technické výkresy v knihe, ktorým som trochu rozumel. Ale technické výkresy boli popísané v maďarčine, tak tiež som nevedel z toho nič. Pripadal som si ako nevidiaci, keď mu darujú knihu nenapísanú Braillovým písmom. Na moje veľké štastie moja mamka, hoci Slovenka, vedela perfektne po maďarsky. Za Rakúsko-Uhorska bol v školách vyučovací jazyk maďarský.

Romány doma tiež čítala prevažne v maďarčine. Zo začiatku sa hnevala, že som ju stále otravoval, aby mi články preložila. Neskôr, keď sa nám začala história trochu objasňovať, tiež to vzbudilo u nej záujem. Už sama vyhľadala a prečítala mi závažné skutočnosti, čo sa udiali v minulosti v krásnohorskom panstve v banskej aj železiarskej činnosti. Nakoniec som získal takýto historický pohľad na minulosť baníctva a železiarstva v Drnave:
Rod Andrássyovcov pochádzal zo Sedmohradska, ale pre nejaké nezhody s tamojšou vrchnosťou musel opustiť Sedmohradsko. Asi v roku 1578 sa stáva Peter Andrássy hradným kapitánom na hrade Krásna Hôrka. V roku 1642 dal cisár Ferdinand III. hrad Krásnu Hôrku do dedičného vlastníctva rodu Andrássyovcov. V roku 1669 získavajú právo na banské podnikanie v celom krásnohorskom panstve. Niekedy v deväťdesiatych rokoch 17. storočia došlo v rode Andrássyovcov k rozdeleniu rodu na dve vetvy. Betliarsku, ktorá získala majetky nachádzajúce sa v povodí rieky Slanej a krásnohorskú (tzv. monockú), ktorá získala majetky v okolí Krásnohorského Podhradia, Dlhej Lúky, aj celú drnavsko-bôrčanskú dolinu. Hoci už zmienky o banskom podnikaní a stavbe taviacich pecí sú zo začiatkov 17. storočia, mňa zaujímala hlavne podnikateľská činnosť významného člena krásnohorskej vetvy, grófa Juraja IV. Andrássyho, ktorý sa najviac zaslúžil o rozvoj železiarstva v Drnave.

Bol to veľmi vzdelaný človek so širokým svetovým rozhľadom. Bol dôverným priateľom grófa Istvána Széchenyiho, s ktorým sa zaslúžili o rozvoj Uhorskej akadémie vied a Národného múzea v Budapešti. Obidvaja grófi patrili k najbohatším mužom Uhorska. Na svojom krásnohorskom panstve vlastnil všetko čo si vyžadovalo podnikanie v železiarstve. Ložiská železných rúd, rozsiahle lesy, ktoré poskytovali dostatok kvalitného dreva na výrobu dreveného uhlia, čiže mal všetko potrebné pre tavbu surového železa. V podnikaní netrochárčil. Rozhodol sa v roku 1830 (inde sú údaje o r. 1821) postaviť v Drnave pod vedením anglického odborníka Wiliama Buildona, vysokú pec so zlievárňou a skujňovacími hámrami. V tom čase to bol vyspelý a najmodernejší železiarsky závod, ktorý bol považovaný za vzorový v celom Uhorsku. Už v polovici 19. storočia dosiahla železiareň ročnú výrobu 1512 ton surového železa, z ktorého takmer 680 ton sa použilo na výrobu odliatkov. Boli odlievané prevažne strojné súčiastky, ale tiež ozdobné a spotrebné predmety.
Drnavské odliatky boli známe po celej krajine. Najviac sa však drnavská zlievareň preslávila odliatím dielov na reťazový most v Budapešti. O tom ako gróf získal takú veľkú objednávku na odliatie dielcov reťazového mosta koluje veľa dohadov a povestí. Jednu, ktorú mi vyrozprával až po rokoch môj dobrý priateľ, cestovateľ a novinár István Detvay z Budapešti, považujem za najpravdivejšiu. Vedel ju od svojho otca, zlievarenského majstra, ktorý pracoval v drnavskej zlievarni až do jej zániku. Detvayovci pochádzali z Drnavy, ale po strate zamestnania a likvidácii drnavskej železiarne sa presťahovali do Miškolca, kde otec dostal prácu v tamojšej zlievarni.

Széchenyiho most

Nutnosť potreby mosta cez Dunaj sa zrodil v hlave grófa Istvána Széchenyiho, keď sa s kočom rýchlo potreboval dostať z mesta Buda na druhú stranu Dunaja do mesta Pest. V tom čase obidva brehy Dunaja spájal iba úzky provizórny most, kde bolo potrebné vyčkať poradie, aby mohol prejsť s povozom na druhú stranu. Széchenyi sa ponáhľal na pohreb svojho otca a napriek tomu musel pri moste čakať niekoľko hodín. Grófi Széchenyi a Juraj IV. Andrássy často navštevovali Anglicko, dokonca boli aj členmi nejakých vedeckých klubov v Londýne.

Széchenyi dívajúc sa na mosty cez Temžu, ktoré spájali obidva brehy rozpoleného mesta, prišiel na myšlienku podobným mostom spojiť dve historické mestá Buda a Pest. Spojil sa s odborníkom na stavbu mostov Wiliamom Tierney Clarkom s požiadavkou, aby navrhol na preklenutie Dunaja most, čím sa dosiahne spojenie uvedených historických miest. Clark mu predložil návrh zväčšenej verzie mostu Marlow Bridge, ktorý bol postavený cez rieku Temžu. Széchenyi sa nadchol návrhom.

Ihneď začal zisťovať ceny odliatkov potrebných na stavbu mosta. Bolo samozrejmosťou, že odliatky musí vyrobiť tá anglická firma, ktorá už má bohaté skúsenosti s odlievaním veľkých mostových dielcov pre mosty na Temži. Széchenyi začal kalkulovať. Keď k cene odliatkov pripočítal náklady na dopravu dielcov z Londýna do Uhorska, vyskočili mu obrovské sumy, ktoré by veľmi predražovali stavbu mosta. Gróf Andrássy mu dal návrh, že on skúsi odliať dielec mosta vo svojej zlievarni v Drnave. Na tento návrh sa Széchenyi, ale aj mnoho známych odborníkov v železiarstve, pozerali veľmi nedôverčivo. Gróf Andrássy bol mužom činu a veril svojej zlievarni. Podľa technickej dokumentácie odlial jeden dielec mosta, na vlastné náklady ho dopravil do Budapešti. Tam prizval domácich aj anglických odborníkov, aby dielec podrobili dôkladným technologickým skúškam. Po dokonalom preskúmaní odliatku znalci dospeli k názoru, že odliatok dosahuje požadované parametre a bez obáv sa môže použiť na stavbu projektovaného mosta. Tak získal gróf Juraj IV. Andrássy najvýznamnejšiu objednávku v dejinách drnavskej zlievarne. V Drnave sa následne odliali všetky dielce a súčiastky plánovaného mosta. Predpokladám, že dielec „lánchídu“ ktorý sa nachádza v múzeu na hrade Krásna Hôrka, je ten skúšobný dielec, s ktorým gróf Andrássy odborníkov presvedčil o schopnosti a technickej vyspelosti drnavskej zlievarne pre takú náročnú výrobu. Gróf István Széchenyi ponúkol na stavbu mosta cez Dunaj svoj ročný príjem zo všetkých
svojich statkov a majetkov. Poveril Angličana Wiliama Tierney Clarka postaviť most cez Dunaj. V rôznych historických dokumentoch je uvádzaná doba výstavby mosta v rokoch 1839 až 1849. Toto obdobie zrejme zahŕňa projektovú prípravu, ako aj prípravu materiálneho zabezpečenia stavby.

Základný kameň stavby reťazového mosta bol však položený 24. augusta 1842. Na stavbu dohliadal a technicky ju usmerňoval škótsky inžinier Adam Clark. Bol to iba menovec a nebol v príbuzenskom pomere s anglickým projektantom Clarkom. Výstavba „Lánchídu“ bola ukončená v roku 1848. Inaugurovaný bol v roku 1849. Tento most bol v tom čase považovaný za jeden z divov sveta. Dostal meno po svojom „stvoriteľovi“ Széchenyiho most.

Ing. Marian Slavkay

Zostaveniu výstavy a vyhodnoteniu predchádzal rozborový seminár fotografií prihlásených do regionálneho kola celoštátnej súťaže amatérskej fotografickej tvorby AMFO 2016, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2016 pre zapojených autorov s cieľom inšpirovať a podporiť ich odborný rast na technickej aj umeleckej úrovni.

Študentom Strednej odbornej školy technickej v Rožňave súťažiacim v II. vekovej kategórii (16 - 21 rokov) sa venoval lektor Igor Šimko z Košíc. Prezentáciou vlastnej tvorby ich inšpiroval a zaujal a praktickými radami prispel k obohateniu vedomostí študijného odboru grafik digitálnych médií, v rámci ktorého sa venujú aj fotografovaniu. Do pozície lektora a porotcu ho kvalifikujú jeho dlhoročné skúsenosti a úspechy, medzi ktoré určite patrí takmer 50 autorských výstav, zaradenie do publikácie "Dejiny slovenskej fotografie" a mnohé ocenenia za tvorivý prístup k fotografovaniu architektúry, zátiší, krajiny s vlastným originálnym rukopisom. Neskôr spolu s rešpektovaným Rožňavčanom Štefanom Fábiánom odovzdávali svoje cenné rady, názory a pohľady na umeleckú fotografiu aj ostatným súťažiacim v kategórii nad 21 rokov, ktorí prejavili záujem svojou účasťou.

Do súťaže AMFO sa zapojilo 24 autorov spolu s 83 farebnými a čiernobielymi fotografiami, z nich bola takmer polovica ocenená postupom do krajskej súťaže. Všetky tieto fotografiu sú vystavené. Porotou mimoriadne bola ohodnotená Bianka Štefanková (II. skupina) so sériou farebných fotografií Rozprávka, za ktorú získala Hlavnú cenu súťaže. Ďalšou ocenenou autorkou v II. skupine je Dominika Hajdúková s 1. cenou za fotografiu V pohybe. Erich Vanyo, Sebastian Bastyúr a Marek Žemlička získali od poroty čestné uznanie. Spomedzi autorov nad 21 rokov súťažiacich v skupine III. bola 1. cenou za farebnú fotografiu ocenená Bibiana Bystrenová a za kolekciu čiernobielych fotografií získal 1. cenu Miloš Pjatko. Čestné uznanie si vyslúžili Andrea Gibasová a Peter Henriczy.

V súťaži Výtvarné spektrum, určenej pre neprofesionálnych tvorcov s výtvarným nadaním, súťažilo 6 autorov s 23 prácami, päť najlepších postupuje do krajského kola. Postupujúci autori sú Albert Šmihula, Rudolf Pažítka a Milan Kostur. Výtvarné diela Milana Kostura Leto na Strakovej a Rybník v Jasove už boli krajskou porotou ohodnotené 1. cenou v kategórii D (insitné umenie).
Súťaže sú celoštátne s trojkolovou postupnosťou bez tematického vymedzenia s členením podľa veku a formy spracovania súťažných prác. Vybraté a ocenené práce autorov z Rožňavy a okolia postupujú do krajských kôl oboch súťaží. V prípade, že uspejú v konkurencii prác z celého Košického kraja, majú možnosť zabodovať aj na celoštátnej úrovni. Tak, ako sa to každý rok našim regionálnym autorom darí.
Tunajšia výstava potrvá do 31. mája 2016. Navštíviť ju môžete v pracovných dňoch od 8.00 do 15.00. Vstupné: 0,50 €
A. Kleinová

Výsledky AMFO 2016-(klik!)

 {oziogallery 383}

Mal som prísť o pol deviatej v nedeľu do dvora baníka Čelára, kde budú pripravené pre všetkých raňajky. V  slávnostnú nedeľu ma Ilonka néni vyobliekala. Vyžehlila mi nohavice, bielu košeľu a kravatu. Taký vyparádený som sa vybral do domu Čelára, ktorý býval iba niečo vyššie, nad domom pani Štemplovej. Keď som vošiel do brány, uvidel som v strede dvora poukladané stoly v dĺžke asi 20 metrov, čiže tvorili jeden obrovský dlhý stôl. Boli prikryté bielymi obrusmi. Po obidvoch stranách boli stoličky a pred každou na stole bol štamperlík, pohár na pivo alebo malinovku a tanierik na raňajky. Za vrchstolom sedeli traja najstarší baníci v baníckych uniformách. Ak si dobre pamätám, boli to Lach, Matajzel a domáci Čelár. Pri nich na boku som uvidel vedúceho úseku Fera Stana, hlavného inžiniera Ing. Rozložníka a oproti nim sedel Janko Neubauer, vedúci úseku Július. Ako pomocníci a usporiadatelia boli šiesti mladí baníci v baníckych uniformách. Medzi nimi boli Jožo Hutník, Jano Antóny, ktorého volali Hona a Pamula. Ostatných si už nepamätám. Pri bráne sa ma ujali a odprevadili ma k stolu.

Usadili ma k môjmu vedúcemu. Pozdravil som sa so spolusediacimi. Za malú chvíľu boli všetky miesta zaplnené. Slávnosť otvoril Lach báči, ktorý všetkých privítal, niečo povedal o tradícii tohto sviatku a poprosil vedúceho Stana o príhovor k prítomným. Ten poprial baníkom veľa šťastia v práci aj v rodine. Potom sa prihovoril k baníkom aj Janko Neubauer a hlavný inžinier. Po prejavoch začali mládenci v uniformách nalievať štamperlíky, podľa toho, kto čo pil, ostrú alebo sladkú. Po tomto prípitku začali nosiť vo veľkých hrncoch pariace sa spišské párky, a to poriadne porcie. Po výdatných raňajkách traja chlapi stredného veku, v uniformách, zobrali tam pripravené zástavy,  jednu banícku a dve kostolné a vyšli na cestu. My  sme sa za nimi zoradili do sprievodu a spolu s dychovkou vykročili ku kostolu, aby sme sa zúčastnili slávnostnej svätej omše na počesť nášho baníckeho sviatku. Kostol bol plný do posledného miesta. Na bohoslužbách boli prítomní aj ostatní občania, hoci nepracovali v baniach. V tom čase obyvatelia Dobšinej brali baníctvo ako nedeliteľnú súčasť mesta. Po omši sme sa v takom istom pochodovom útvare pobrali znovu do Čelárovho domu na slávnostný obed. Pri vstupe na dvor sme ucítili vôňu výborného gulášu. Zaujali sme každý svoje miesto a po prípitku začali mládenci v uniformách nosiť v hrncoch guláš, z ktorých kuchárky naberali každému do pripravených tanierov. S chuťou sme jedli výborný guláš s čerstvým chlebom. Po výdatnom obede bolo podávané chladené pivo z pivnice. Mládenci v uniformách chodili okolo stola a každému nalievali do štamperlíka podľa toho kto si čo prial. Zavládla dobrá nálada a rozprúdil sa rozhovor, v ktorom prevládala banícka problematika. Okolo pol tretej starý Lach báči stretnutie ukončil s tým, že večer o šiestej sa začne v Hajme (kultúrný dom) banícka zábava, na ktorú máme všetci prísť. Hudba zahrala banícku hymnu a rozišli sme sa domov, ja už trochu rozjarený. Ilonka néni tam na mňa netrpezlivo čakala. Musel som jej dopodrobna porozprávať ako celá slávnosť prebiehala. Potom mi kázala preobliecť sa, ľahnúť si a trochu pospať, lebo večer musím byť na baníckej zábave čerstvý. Poslúchol som ju a trochu som si pospal. Večer ma zobudila. Už som mal pripravenú novú košeľu aj s inou pestrejšou kravatou. Musím priznať, že Ilonka néni sa o mňa starala ako o vlastného syna. Dobre poznala zvyky na baníckej zábave.

Urobila mi inštruktáž ako sa mám zachovať pri baníckom ceremoniáli, ktorý bol súčasťou zábavy. Povedala mi, že ma zoberú na prijímanie do baníckeho stavu. Tento ceremoniál pozostával z toho, že nováčika odvedú, prevalia na banícku ládu (bruderláda) a na zadok mu dajú tri údery baníckou lopatou. Keď vstanem, aby som sa nezabudol za to poďakovať, lebo keď nepoďakujem dajú mi tri po zadku znovu. Takto poučený, vyparádený som sa pobral do Hajmu na zábavu. Prišiel som okolo pol siedmej. Zábava už bola v plnom prúde. Vedúci mi kýval od stola, že mi drží miesto. Sedeli tam spolu s manželkou a so staršími baníkmi. Chvíľu sme posedeli a keď začala hudba hrať, popýtal som zo slušnosti vedúceho manželku do tanca. Potom sme sedeli a rozprávali sa.
Spolusediaci na mňa stále naliehali, aby som išiel tancovať s nejakým dievčaťom, ktorých tam bolo neúrekom. Potom som sa osmelil a išiel tancovať. Zábava bola výborná, ale som cítil, že všetci baníci ma sledujú,  často sa mi prihovárali, že ako sa mi tie oslavy páčia. Okolo desiatej to začalo.
Mládenci v uniformách zobrali z kola tancujúci pár a odviedli ho k baníckej láde. Chlapa povalili na ládu a drevenou lopatou mu dali tri po zadku. Pri každom údere mu niečo povedali. Keď prišiel rad aj na mňa, práve som tancoval s takým jedným pekným dievčatkom. Odšikovali ma aj s tanečnicou k láde. Povalili ma na ňu, ešte mi aj vyhrnuli kabát a začali pripovedať: „Aby ste merali tak štolvanty (chodby), žeby bulo furt vecej metroch, jak je norma,“ báác po zadku. „Ked robite uzavierku zastrúhajte tužku na tenko, žeby se do tých okienkoch na obálke vecej korunky vejšly,“ báác po zadku. „Aby ste nám menšie normy dával a vyše percenta počítal,“ posledný báác po zadku. Zdvihol som sa z lády a poďakoval slovami: „Ďakujem Vám baníci, budem sa Vašimi radami riadiť.“ Ostali trochu zarazení, pretože okolo lády stálo už dosť početné obecenstvo, ktoré  očakávalo, že ma budú biť po zadku znovu. Neostávalo im nič iné, len posunúť predomňa tanier, na ktorý som dal už pripravenú desaťkorunáčku a naliali mi výbornú griotku do pohára väčšieho ako poldeci. Mojej tanečnici naliali štamperlík.

Po ceremónii sme sa s dievčaťom odtiahli trochu nabok a prizerali sme sa ako uniformovaní mládenci vedú nášho závodného doktora Líšku. Pán doktor nám predviedol pekné divadlo. Keď dostal lopatou tri po zadku, nepoďakoval, vyskočil, chmatol pohár s pálenkou a šup do seba. Znovu mu prikladali a on znovu nepoďakoval, vyskočil a vypil pálenku. Z obecenstva mu našepkávali, že má poďakovať. Po tretej „výplate“ poďakoval, vypil pálenku a dal desať korún na tanier. Čelár, ktorý mal výkonnú moc vyplácať s lopatou, povedal doktorovi, že mal poďakovať po prvom raze. Pán doktor mu odpovedal svojsky: „Od troch po riti ešte nikto neumrel a ja za desať korún som mal tri dobré griotky.“ Celá sála sa na tomto podarenom vystúpení MUDr. Líšku dobre pobavila. Bol to veľmi dobrý človek a v Dobšinej veľmi obľúbený. Na tejto zábave sa výborne bavil, lebo sa medzi baníkmi cítil veľmi dobre. O jednej po polnoci sa začali ľudia rozchádzať. Ráno niektorí museli ísť do práce. My na bani sme to zariadili tak, že sme mali odpoludňajšiu smenu, aby sa každý mohol dobre vyspať. Potom pri fáraní na pracoviskách ešte boli nejaké dozvuky, keď chlapi ma podpichovali, či si pamätám čo mi bolo uložené pri prijímaní do dobšinského baníckeho stavu. Boli sem-tam nejaké reči okolo vydarených osláv, ale o niekoľko dní nové problémy na bani zatlačili tieto spomienky do úzadia.
Ing. Marian Slavkay

Videli však prekvapujúce víťazstvo hostí. Je to už druhá prehra domáceho celku za sebou. Najviac gólov padlo v II. triede, keď rozhodcovia potvrdili víťazstvo Pače. Padlo dvanásť gólov, ale padlo na úžitok Pačanom. Gemerské derby piatej ligy sa odohralo v Gemerskej Hôrke, kde s vedúcim mužstvom súťaže si domáci poradili tesnou výhrou 1:0. K 1. miestu sa derú futbalisti zo Sokolian, ktorí znížili náskok Krh. Dlhej Lúky na 6 bodov. Pri tom budú mať so svojim najväčším rivalom ešte vyhodu domáceho prostredia. 

DOSPELÍ

IV. liga JUH 27. kolo

MFK Rožňava - MFK Spartak Medzev 4:0 (2:0). G: J. Ďuríček 2 (8´, 84´), P. Gere 31´), F. Kovács (79´). ŽK: 0 – D. Fábry (64´). R: E. Anguš - J. Bali-Jenčík, R. Fabíny. D: 120. Domáci na jar valcujú svojich súperov jedna radosť. Vynieslo ich to zo zostupového pásma, v ktorom sa ocitli v jeseni, až na terajšie 9. miesto a jednoznačne výsledkami patria medzi popredné mužstvá jari. Dokonale sa im podarilo súperovi vrátiť prehru z jesene, keď v Medzeve prehrali Rožňavčania 3:0. V 27. Kole vyšiel zápas mladému záložníkovi Jakubovi Ďuríčkovi, ktorý si dvoma gólmi zlepšil svoje strelecké konto.

V. liga K – G 23. kolo

FK Gemerská Hôrka - Krásnohorské Podhradie 1:0 (0:0). G: R. Ferdinand. ŽK: R. Szkokan (77´), R. Ferdinand (81´) - N. Luko (54´). R: M. Maličký - L. Dzivjak, P. Kriak. D: 100. Podľa postavenia v tabuľke jednoznačným favoritom zápasu mali byť hostia spod Krásnohorského hradu, ale domáci využili domáce prostredie na tesné víťazstvo o ktorom sa rozhodlo v 69 minúte gólom zo štandardnej situácie. Hostia sa prejavili proti domácim jako futbaloví gavalieri. Len aby ich to nestálo 1. miesto v súťaži.

Sokoľany - Dobšiná 2:1 (2:0). G: G. Kocsis, B. Čišovský - J. Strelka.

I. trieda 22. kolo

Zlatý Klas Dlhá Ves – Tatran Betliar 1:1 (0:1). G: N. Kövesdi (50´) - R. Fabián (28´). Bez kariet. R: J. Ször – L. Marton, L. Gyenes. D: 50. Pre domácich je každý bod dobrý, aj keď sa z dvanásteho miesta v tabuľke ťažko pohnú hneď vyššie. Betliar v Dlhej Vsi vyhral iba polčas a to bolo na tri body teraz málo.

Krh. Dlhá Lúka - Rudná 1:2 (0:2). P. Szöllös (87´vlastný) - M. Chochol 2 (2´, 40´). ŽK: R. Bubenčík (88´) - O. Sanisló (70´), Cs. Óváry (89´), R. Madarász (89´). R: V. Gallo – T. Gyenes, M. Nemčko. D: 180. Najvyššia účasť divákov v tohto víkendu. Domáci si zrejme myslia, že majú body na rozdávanie aj doma. Rudňania sa zrejme podujali samy striešať góly, tak jeden pridali aj za lídra súťaže. Diváci očakávali viac od najlepších strelcov súťaže z domáceho mužstva.

Rožňavské Bystré - Hrhov 1:3 (0:3). G: J. Urban ml. (62´) - R. Kardos (14´), A. Szirotnyák (21´), T. Szakács (45´). ŽK: F. Čapó (73´), J. Urban (84´) - 0. R: V. Martinko – R. Drenko, L. Šalamon. D: 60. Hostia neprišli do Bystrého v úlohe favorita. Po nevydarenom zápase domácich vo Vlachove však skúsili a na víťazstvo im stačilo v prvom polčase vsietiť tri góly. Bystrania sa zmohli iba na gól a to na hostí z Hrhova bolo veľmi málo.

Drnava - Bohúňovo 3:2 (0:0). G: K. Šoltés (55´), J. Barczi (76´ PK), M. Mázik (84´) - M. Lovas 2 (74´, 83´). ŽK: R. Znak (82´) - M. Lovas (47´), G. Šušán (76´). R. J. Molnár - R. Mikulec, M. Šimčák. D: 100. Hostia z Bohúňova nepatria v tomto ročníku medzi hornú polovicu súťaže a predsa robili Drnavčanom, ktorí sú na štvrtom mieste nemálo starostí. Na každý ich gól takisto odpovedali gólom. Vyrovnať stav na 3:3 sa im už nepodarilo. Sokoly z Bohúňov boli i tak rovnocenným sparingpartnerom domácim Baníkom.

Nižná Slaná - Vyšná Slaná 1:2 (1:1). G: A. Bodnár (30´) - M. Gallo (39´), B. Kuzma (60´). ŽK: P. Lipták (34´) - M. Schvarz (36´) obaja Nižná Slaná. R: J. Gyenes - Š. Iglai, R. Fakaš. D: 80. Domáce mužstvo proti princovi súťaže sa chcelo uhrať dobrý výsledok. Aj sa im to začalo dariť, keď sa v 30 minúte ujali vedia gólom Adriána Bodnára. Potom však "schytali dvaja domáci hráči karty, z ktorých jedna bola červená a rozhiodca ňou označil Miloša schvarza . Bolo to v 36 minúte za zrazenie protihráča obidvoma v pokutovom území po prerušenej hre. Odvtedy domáca brána patrila akoby pre hostí, ktorí do ej postupne vsietili dva góly. Popri nich ešte v 4 minúte nepremenil Martin Gallo pokutový kop. 

Honce – Vlachovo 4:3 (1:1). G: J. Pástor 3 (1 z PK), O. Tokoly - V.. Kacara (vl.), T. Pitoňák, B. Vysoký (PK).   

II. trieda 17. kolo

FK Gemerská Hôrka B – Apex Kružná 1:1 (0:0). G: M. Szabó-dózsa (64´) - M. Szabó-dózsa (90´). Keďže hostia nesúhlasili so zmenou termínu odohratia majstrovského zápasu, hralo sa podľa vyžrebovanioa v sobotu predpoludním. Domáci mali stále vidinu možnosti vymeniť si miesto s doterajším lídrom súťaže z Kružnej. Hôrčania sa ujali aj vedenia, ale v 90 minúte nakoniec rozhodli samy o tom, kto bude tohtoročný víťaz II. triedy. Marek Szabó-Dózsa vsietil vedúci i vlastný vyrovnávajúci gól. Smola nad smolu. Hosťom sa do bilancie zišiel bod z Gemerskej Hôrky aj tak. Naj, keď v zápase stratili po červenej karte brankára Ruszóa.

Štítnik - Pača 5:7 (3:5). G: M. Škvareniak 2 (5´, 25´), A. Krága (14´), V. Eltschäger (82´), R. Kolesár (87´) - D. Erm 2 (2´, 63´), Ľ. Ivančo (18´, 56´), M. Zagiba (16´, PK), Š. Moskal (32´). Bez kariet. R: D. Poťmák - I. Tokoly. D: 70. 

Brzotín - Rakovnica 1:5 (1:3). G: V. Polyák - L. Fabian 2, Š. Domik 2 (1 z PK), T. Čapó.

DORAST

III. liga K-G 23. kolo

FC Valaliky – FK Krh. Podhradie 0:7 (0:1). G: R. Rezmuves 2 (55´, 65´), A. Krak (15´), D. Genči (61´), M. Tolvaj (84´), J. Chladný (86´), L. Horváth (88´). Bez kariet. R: M. Drabant. D: 30. Valaliky sú známe v súťaži tým, že sú najslabším ohnivkom súťaže a získali v tomto ročníku iba jeden bod, keď ešte na jeseň doma remizovali 3:3 s Malou Idou. Aj to bolo v zápase vylúčených po dvoch hráčov. Aj v tomto zápase sa držali ako tak v prvom polčase, ktorý prehrali iba 0:1. Potom však ukázali hostia z Krásnohorského Podhradia svoje kvality a pridali ešte ďaších 6 gólov.

FK Hrhov - Baník Drnava 3:1 (2:1). G: D. Grulyo 2 (38´, 58´), T. Szakács (39´) - R. Kováč (21´). ŽK: D. Kortvély (66´) - 0. R: R. Antl. D: 50. 

I. trieda 13. kolo

Rožňavské Bystré - Dobšiná 8:1 (2:0). G: P. Kubej 3 (13´, 24´, 54´), C. Koncz 3 (49´, 72´, 73´), T. Uhrin (PK), G. Tomi (79´) - M. Kostka-Zelina (75´´). ŽK: M. Uhrin (40´), R. Šimko (76´) - S. Gábor (40´). R: I. Tokoly. D: 20. Na posledný zápas tohoto ročníka sa domáci dobre pripravili. Svojho súpera z Dobšinej porazili rozdielom dvoch tried. V majstrovskom stretnutí vynikli domáci hráči, ktorí hrajú aj za dospelých v I. triede.

Krásnohorská Dlhá Lúka - Jablonov n/T 1:5 (0:2). G: E. Spišák - Á. Kerekes 2 (44´, 49´), A. Ragán 2 (58´, 83´ PK), P. Hundža (41´). Bez kariet. R: L. Gyenes. D: 20.

ŽIACI

II. liga starší žiaci 23. kolo

MFK Rožňava - Veľké Kapušany 4:1 (1:1). G: M. Ikri 2 (19´, 61´), S. Vápeník 2 (49´, 66´) - P. Adi (11´). Bez akriet. R: P. Gonos. D: 30.

Mladší žiaci:

MFK Rožňava - Veľké Kapušany 6:1 (2:0). G: O. Slavkay 2 (7´, 36´), T. Miškovič 2 (9´, 51´), M. Domik (44´), F. Szabó (60´) - K. Iván (58´). Bez kariet. R: P. Gonos. D: 40.

(MG OD)

V  tomto – olympijskom - roku sa uskutoční celý rad akcií rôzneho charakteru a jednou z prvých bola vedomostná súťaž o ANTICKÝCH OLYMPIJSKÝCH HRÁCH.
Súťaž začal úvodnou prezentáciou o hrách Dr. Juraj Králik (predseda OKG), ktorý následne aj celú súťaž moderoval. Súťažilo sedem trojčlenných družstiev, ktoré reprezentovali svoje základné školy. Vedomosti predviedli zástupcovia ZŠ Muráň, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ I. B. Zocha Revúca. Hodnotenie súťažných odpovedí strážila komisia zložená z pedagogických pracovníkov zastúpených škôl. O víťazovi rozhodli až „rozstrelové“ otázky – aj to svedčí o vyrovnanosti družstiev.
Prvenstvo patrilo družstvu ZŠ J. A. Komenského; druhí boli zástupcova z Muráňa a tretí stupienok patril domácim - ZŠ I. B. Zocha. Ale v duchu známeho „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ – si zaslúžia pochvalu všetci zúčastnení.  Takouto nevtieravou formou si pripomenuli históriu vzniku olympijských hier. Určite ich potešili aj darčeky, ktoré im budú pripomínať blížiace sa hry XXXI. Letnej olympiády v Riu. Za príjemné dopoludnie ďakujeme aj Dr. Králikovi, ktorý kvíz i zaujímavú prezentáciu pripravil.
Tešíme sa na ďalšie spoločné podujatia, ktoré nás čakajú.
Eva Vidová

Podujatie na Slovensku už tradične organizuje Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci so Slovenským národným múzeom, ktoré je zároveň hlavným koordinátorom Noci múzeí a galérií v Bratislave. Za najväčších „lídrov“ hlavného mesta: Múzeum mesta Bratislavy v jeho 10 múzeách navštívilo 8 474 ľudí, v Múzeu Dopravy si najmä jazdu na plošine parného rušňa Albatros a zbierku kuriozít užívalo 3 241 návštevníkov a v Slovenskej národnej galérii najviac záujemcov prilákalo čítanie z knihy návštev s Robom Rothom (účasť dokopy 2 200 osôb).

DU Kunsthalle k výstave Strach z neznámeho ponúkol tzv. Restaurant Day – ochutnávku cudzokrajných jedál. Program pritiahol 2 081 návštevníkov. Z menších a menej známych inštitúcií zaujal Pechotný zrub B S 6 Vrba ako súčasť petržalského opevnenia z I. republiky, kde v dobových kostýmoch sprevádzali ešte aj po polnoci, či Múzeum školstva a pedagogiky s ukážkou historických foriem písania.

PHOTOPORT – Centrum vizuálneho umenia zorganizoval projekciu v záhradnom kine, Slovenské centrum dizajnu workshopy pre deti aj širokú verejnosť. Zaujímavosťou z Ústredia ľudovej umeleckej výroby bolo sprístupnenie priestorov studne. Svojich návštevníkov mali aj renomované galérie: Galéria Umelka (484) a Galéria Nedbalka (1135). Do NMaG 2016 sa zapojilo aj Múzeum Divadelného ústavu výstavami v budovách SND. Fotografické knihy si počas ich veľkého výpredaja mohli kúpiť záujemcovia v Stredoeurópskom dome fotografie, a Vodárenské múzeum BVS prezentovalo vodný zdroj ostrova Sihoť.

Spomedzi 18-tich múzeí Slovenského národného múzea najvyšší záujem už tradične zaznamenalo Prírodovedné múzeum v Bratislave. Hitom sa stala výstava Fascinujúci svet pavúkov a škorpiónov. Rovnako lákali aj astronomické, zoologické či botanické témy, napríklad tá o čiarovom kóde života. Múzeum svojou návštevou potešilo 6 202 ľudí. 

Komentované prehliadky výstav na Bratislavskom hrade – v Historickom múzeu, napríklad o Ľudovítovi Štúrovi, prilákali 2 345 ľudí. Židovská kultúra, zvyky, sviatky cez tvorivé dielne, prednášky či dokumentárne filmy obohatili tých, ktorí zavítali počas NMaG do Múzea židovskej kultúry (726). V kúriách v Podhradí, ktoré sú sídlom 4-och múzeí SNM, znela hudba – jazz aj gajdošská muzika. A otvorené bolo aj u archeológov – deťom sa páčili stredoveké tvorivé dielne, dospelým zas súboje slovanských bojovníkov. Tí, ktorí prišli do SNM-Múzea kultúry Chorvátov sa na jednej z prednášok presvedčili o tom, že Chorvátsko, to nie sú len pláže. Program o fortifikačnej a skladovej funkcii Hradu Červený Kameň navštívilo 1 137 návštevníkov. Výstavu Krásna nevesta v Múzeách v Martine úspešne rozšírila prehliadka svadobných šiat od 60.-tych rokov 20. storočia až po súčasnosť. Kaštieľ Betliar ožil starými legendami, ktoré upútali pozornosť 1 033 ľudí. Záujemcovia sa dostali aj do jeho bežne neprístupnej historickej knižnice. Noc plnú legiend a čarovnej atmosféry zažili tiež návštevníci Spišského hradu. Živo bolo vo všetkých múzeách.

Podľa predbežných informácií Zväzu múzeí na Slovensku si podujatie stále udržiava svoju popularitu. Konkrétne čísla návštevnosti za celé Slovensko budú známe v priebehu týždňa, ale už teraz je zrejmé, že Noc múzeí a galérií 2016 splnila svoj cieľ – prezentovať kultúru lákavým spôsobom a zároveň aj prácu tých, ktorí sa jej venujú.
Dagmar Brisudová

 {oziogallery 384}

Ľudmila Ulrichová, ktorá žije už takmer 50 rokov v Bratislave, ale Betliar navštevuje pravidelne každý rok, si monografiu prečítala už krátko po jej vyjdení koncom roka 2014 a neskrývala ani s odstupom času svoj obdiv a uznanie zostavovateľovi, lektorom a autorskému kolektívu tejto knihy. Spolu s Dr. Dobošom zahrnuli autora množstvom otázok.

Ľ.U.: Janko, keď som od Teba dostala túto knihu ako milý darček s venovaním "Ľudmile, priateľke z detstva", mala som slzy v očiach. Ale keď som si prečítala pár prvých stránok, zmocnil sa ma okrem dojatia aj krásny pocit spolupatričnosti a hrdosti na to, že tento skvost, táto nádherná a na obdivuhodnú históriu bohatá dedina je miesto môjho detstva a mladosti. Prosím ťa, povedz nám, ako si sa k tejto práci dostal, u koho sa zrodil nápad napísať túto monografiu a koľko trvala práca na nej?
J. Š.: Pôvodný nápad patrí, so všetkou pravdepodobnosťou, pánovi Alexandrovi Madudovi, dlhoročnému kronikárovi obce. Priznám sa bez mučenia, že týmto nápadom som sa zaoberal aj ja, už niekoľko rokov pred oslovením starostom pánom Júliusom Farkašovským, v decembri 2013. V januári 2014 som predložil osnovu – obsah budúcej publikácie podľa jednotlivých kapitol. Vďaka korektnej spolupráce s vedením obce, autorským kolektívom a zostavovateľom sa nám to podarilo za neuveriteľný kalendárny rok. Prezentácia publikácie Betliar monografia, tak ako ju poznáte, bola 6. 12. 2014. Je veľká škoda, že sme nemali na prípravu viac času. Určite by bola publikácia bohatšia a precíznejšia.

Ľ.U.: Pán Július Farkašovský, ktorý bol starostom obce Betliar v čase vznikania publikácie, má v úvode knihy pekný príhovor k rodákom a čitateľom. Aká bola vaša spolupráca?
J.Š.: Spolupráca so starostom obce p. J. Farkašovským bola excelentná. Nezasahoval do prípravy, ale keď bolo treba poradiť, pomôcť urobil to promptne a ochotne.

Ľ.U.: Publikácia obsahuje mnoho obrazového materiálu - fotografie, mapy, tabuľky, súpisy osôb. Priznám sa, že ja osobne som si najprv prelistovala celú monografiu a poprezerala všetky obrázky v nej. Zozbierať také množstvo materiálu nie je jednoduché. Ako sa vám to podarilo? Kto má na tom najväčšiu zásluhu?
J.Š.: Podstatná časť obrazového materiálu bola zhromaždená v obecnom archíve. Zvyšok som v spolupráci s grafikom publikácie Mg. S. Šomšákom zabezpečil vo vlastnej réžii a z nám dostupných zdrojov.

Ľ.U.: Moje deti, ktorým som sa pri prvej príležitosti pochválila tým, čo práve čítam, ba priam študujem, sa s uznaním vyjadrili predovšetkým o tej kapitole, ktorá obsahuje nárečový slovník, Piesen o starém Betläru a betliarske príslovia a porekadlá. Mnohé si aj ony pamätali, dojímalo ma, ako nad nimi nadšene konštatovali: "Áno, spomínam si, to hovorievala starká!" Keď si do monografie zahrnul aj ukážku betliarskeho nárečia a naše príslovia a porekadlá, predpokladal si, že budú mať taký úspech u čitateľov?
J. Š.: Ukážky nárečia, príslovia a porekadlá boli od začiatku prirodzenou súčasťou obsahu publikácie. Nepredpokladal som, že práve táto časť publikácie bude mať výrazný ohlas u čitateľov.

Ľ.U.: Chcem Ťa pochváliť, okrem iného, aj za skvelo spracovanú kapitolu o kultúrnom živote v Betliari, vidím za tým veľa nadšencov z radov obyvateľov našej dediny, ktorí robili a dodnes robia veľa pre to, aby bol život v Betliari pestrý a zaujímavý. Všetky tieto informácie si čerpal z kroniky obce?
J.Š.: Veľká časť textového materiálu bola zhromaždená v kronike alebo samostatne. Pri tvorbe publikácie boli využité texty p. J. Schlosára, ktorého môžeme považovať za dvorného historika obce Betliar. Samozrejme množstvo informácií spracované v jednotlivých kapitolách bolo získané zo štátnych a cirkevných archívov, dostupných historických dokumentov, publikácií, tlače. Napokon, všetky zdroje sú uvedené v zozname použitej literatúry.

Ľ.U.: Viem, že pripravuješ rozšírený slovník betliarskeho nárečia, povedz niečo o práci nad ním a aj to, kedy vyjde.
J.Š.: Počula si dobre. Pripravoval som ho niekoľko rokov s radosťou a vo vedomí, že poteší, zabaví a obohatí súkromný voľný čas rodákov. Bude svedectvom o reálnej sociálnej komunikácii našich predkov v nárečí, ktoré pomaly, postupne odchádza do historickej „nepamäti“. Vďaka slovníku sa zachová aj pre budúce generácie, ktoré už dne s hovoria viac spisovným jazykom, ako nárečím.

O.D.: Množstvo myšlienok, ktoré sú vyslovené v tomto rozhovore svedčí o tom, že monografia mala dobrý začiatok a po jej zostavení a krste je medzi občanmi Betliara vyhľadávanou. Kým doteraz sa o Betliari spomínajú iba kaštieľ a Andrášiovci, táto kniha sa zaoberá tým, čo približuje históriu tých, ktorí začali históriu so všetkým, čo k nej patrí vytvárať od jej vzniku. Musím o nej povedať, že je prvou monografiou Betliara a svojím obsahom dáva i pre ostatných, ktorí podobnú knihu o svojej obci, či meste v našom regióne chcú napísať a vydať. Hoci sa tvorila rýchlo, treba vyzdvihnúť jej zostavovateľovi najmä to, že podchytil kvality štrnástich autorov, ktorí svojimi článkami prispeli k ucelenému obrazu vzniku i napredovania tejto neveľkej obci na hornom Gemeri. Ak sa k monografii dostanete, nezabudnite, že pracovali na nej okrem JUDr. Ľudovíta Ján Šomšáka aj Mgr. Edita Farkašovská, Mgr. Erika Jergová, Ing. Peter Kúkelčík, Mgr. Edita Kušnierová, Ján Kušnier - Dolina, Štefánia Kaňúrová, Ing. Ján Kravárik, Mgr. Silvia Lorinčíková, PhD., Ján Miklóšik, RNDr. Ondrej Rozložník, Ján Schlosár, Mgr. Monika Tihányiová, PhD. a Ing. Erich Veseléni. Ako lektori ku kvalite knihy prispeli Mg. Lenka Bischof, PhD. a Mgr. Edita Kušnierová.

Vďaka za monografiu, ktorá mi ďaleko od rodiska bude pripomínať ľudí na našom Gemeri, ktorí svoje rodisko nielen ústne chválili, ale využili svoje schopnosti tiež na to, aby o ňom zanechali pamiatku a podnietili k podobnej publikácii ako to spravili vyššie uvedení krajania. Držím palce zostavovateľovi monografie Ľudovítovi Jánovi Šomšákovi, aby pokračoval v načatom a pripomenul súčasníkom i nasledujúcej generácii, že sa oplatí písať o minulosti obcí, ich obyvateľov, hodnotách, ktoré zostali, ale i tradíciách, ktoré, aj keď pomaly, zanikajú, ale vždy vedia povedať svoje o tom, čo prezentovalo ich nositeľov.

Otázky pripravila Ľudmila Ulrichová 

V podkroví múzea ponúkla divákom herecký koncert v podaní trojice hercov Dušana Kojnoka, Martiny Vlčkekovej a Milana Cibuliaka a v réžii Michala Stejskala. Divadelná hra vyrozprávala smutnosmiešny povalový príbeh o tom, ako sa môže manžel vyúdiť v komíne, manželka stať slúžkou a nájomné v ich dome vynášať 50 korún za dva mesiace. Príbeh sa pohrával so strachom muža, ktorý sa bojí spoločnosti, ktorá má moc zničiť mu život. Slučka pre dvoch nezostarla ani po vyše tridsiatich rokoch, ktoré uplynuli od jej napísania. V podaní DS Daxner ostáva stále sviežou a aktuálnou, pretože obsahuje nadčasový, všeľudský rozmer. Tento typ commedie dell´ arte ste mali možnosť vychutnať si v podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia piatok 20. 5. 2016 o 18:00.
Bc. Lucia Koreňová

Projekt finančne podporil predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, ktorý nad ním zároveň prevzal aj záštitu. Na príprave a realizovaní podujatia sa ďalej podieľali Banícke múzeum v Rožňave, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Mesto Rožňava a Gemerský banícky spolok Bratstvo.

Prečo práve Andrássyho deň?
Ako je známe, v našom regióne bolo baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17. storočia. Z nich ako prvý pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Cieľom projektu je oživenie záujmu širokej verejnosti, hlavne mládeže o históriu Gemera, pripomenutie si tradícií baníctva a železiarstva, ako aj propagácia regiónu.

Andrássyho deň II sa uskutočnil v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii.
Návštevníkom priniesol pestrý a zaujímavý program vrátane sprístupnenia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Keďže väčšia časť podujatia sa odohrávala v areáli múzea na Šafárikovej 31, vo vestibule bola pripravená ukážka zbierkových predmetov z rôznych fondov Baníckeho múzea v Rožňave, súvisiacich s danou tematikou. Medzi nimi napríklad banské mapy z Nižnej Slanej z 18.storočia, plány vysokej pece v Drnave, drevený model budapeštianskeho reťazového mostu, návštevná kniha mauzólea v Krásnohorskom Podhradí a iné.
Podujatie sa začalo pri Pamätníku baníckej práce, kde sa zišli vzácni hostia – generálny konzul Maďarskej republiky Ádám Szesztay, podpredseda Košického
samosprávneho kraja István Zachariaš, predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, členovia Združenia baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ako aj verejnosť. Po uctení si pamiatky mnohých generácií baníkov položením venca k pamätníku si prítomní vypočuli krátky príhovor Štefana Molčíka, bývalého predsedu GBS.
Nasledoval slávnostný sprievod (ku budove Baníckeho múzea na Šafárikovej 31), na čele ktorého nechýbala banícka dychová hudba z Dobšinej, baníci v uniformách, hostia, ako aj „príslušníci šľachty“ – historické postavy v dobovom oblečení.
Po oficiálnom otvorení podujatia v rámci ukážky slávnostného šachtágu - ceremónie prijímania do baníckeho stavu, absolvovali čestný Skok cez kožu predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, podpredseda KSK István Zachariaš a kurátorka baníctva, hutníctva a geológie Baníckeho múzea v Rožňave Jaroslava Neubauerová.

V priebehu dňa mali záujemcovia možnosť vypočuť si niektorú zo série pripravených prednášok:

1. Pôsobenie Andrássyovcov na Gemeri (Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD., SNM Múzeum Betliar)
2. Reťazový most z Drnavy (Doc. Ing. Gabriel Kunhalmi, CSc., predseda OZ Železná cesta)
3. Prevádzkarne Andrássyovcov na historických fotografiách (Gabriela Kolesárová, Banícke múzeum v Rožňave).

Úvodná prednáška bola určená pre hostí, ďalšie absolvovali žiaci základných škôl. Séria všetkých troch prednášok pre širokú verejnosť odznela od 17.00 hod.
Je potešiteľné, že o všetky prednášky bol záujem, a to nielen zo strany dospelých, ale i detí.
Sprievodné aktivity:

• tradičné postupy ručného kovania v ohni ako jedného z najstarších remesiel na svete. Záujemcovia si zároveň mohli prácu kováča aj vyskúšať.
  
• názorná ukážka použitia historickej banskej meracej techniky z konca 19. a začiatku 20. storočia, doplnená o súčasnú, spolu s pútavým výkladom vzbudila veľký záujem. Meracia technika bola v Baníckom múzeu prezentovaná v takejto forme prvýkrát.
  
• ukážky banskej osvetľovacej techniky
  
• návštevníci si mohli pozrieť tradičné ručné razenie mincí, len za pomoci vrchného a spodného razidla, kladiva a vlastnej sily, ktoré im predviedol razič tak, ako sa to robilo v minulosti.
  
• na tvorivých dielňach, zameraných na rod Andrássyovcov a železnú cestu, si deti ale aj dospelí mohli vyskúšať svoju zručnosť. Vybrať si mohli z niekoľkých lákavých ponúk. Vytvoriť si ozdobný šperk, keďže Andrássyovci vlastnili zbierku vzácnych šperkov zozbieraných po viaceré generácie, pohľadnicu zobrazujúcu reťazový most v Budapešti, ktorého kovové časti boli odlievané v Andrássyovskej železiarni v Drnave, alebo si zhotoviť vlajku s vlastným erbom, kde ako inšpirácia poslúžil práve erb rodiny Andrássyovcov.
  
• medzi najväčšie lákadlá pre deti patrili ukážky dobového oblečenia šľachty a dobových účesov zo začiatku 20. storočia, kde kaderníčka zapletala vlasy všetkým dámam, ktoré o účes prejavili záujem.
  
• súčasťou bola aj prezentácia podávania prvej pomoci, ktoré zabezpečoval Slovenský Červený kríž.

Slávnostnú atmosféru počas dňa umocnilo vystúpenie dychovej hudby z Dobšinej, ktorá pripomenula časy nie tak dávno minulé, kedy v baníckych regiónoch vystúpenie dychovky neodmysliteľne patrilo ku každej slávnostnej príležitosti.
V podvečerných hodinách sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia: predsedovi KSK JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu, OZ Slovenská železná cesta, Združeniu banských miest a obcí Slovenska, Mestu Rožňava, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo a všetkých účinkujúcim.

Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Foto: Miroslava Mészárosová

 {oziogallery 385}

v neskoršom období používaná v Hnúšti. Zaujímavosťou je i úzka drevená formička s vbitými plieškami v tvare jemných lístkov. Nie je to modrotlačová forma v pravom slova zmysle – v ľudovom prostredí sa používala na otláčanie vzoru pred vyšívaním. Modrotlačové formy si návštevníci môžu pozrieť počas celého mesiaca jún, každý pracovný deň od 8:00 do 16:00, ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00.
Modrotlač je látka s potlačeným negatívnym vzorom – vytvára ho tzv. krycia zmes, ktorá sa pomocou formy nanáša na naškrobené plátno. Po jej zaschnutí sa plátno farbí v indigovom roztoku, pričom zmes zabráni farbe na danom mieste preniknúť k látke. Krycia zmes sa následne odstráni v roztoku kyseliny sírovej a vzor ostane biely.
Na územie Slovenska začala modrotlač vo väčšej miere prenikať koncom 18. storočia, pričom najväčší rozkvet jej výroba dosiahla v 19. storočí. Modrotlačové dielne sa nachádzali najmä v regiónoch, kde mali dostatočný prísun kvalitného plátna. K takýmto oblastiam v minulosti patril aj región Gemer – Malohont (dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava), kde sa dielne ešte začiatkom 20. storočia nachádzali v mestách Jelšava, Dobšiná a Rožňava. Modrotlačové textílie sa najskôr udomácnili v meštianskom prostredí. Keď ich odtiaľ vytlačili rôzne továrensky vyrobené materiály, najmä kartúny, prenikli v pol. 19. storočia do ľudového prostredia, kde sa stali materiálom na výrobu rôznych častí ľudového odevu.
Najstaršie modrotlačové formy, pochádzajúce ešte z 18. storočia, boli drevené, zhotovené prevažne z hruškového, prípadne čerešňového, orechového či javorového dreva. Tieto sa používali najmä na otláčanie väčších vzorov. Mnohí modrotlačiari v tomto období si formy vyrábali sami, prípadne ich dávali zhotovovať drevorezbárom. Koncom 18. storočia prišla móda menších vzorov, na čo celodrevené formy neboli vhodné, a tak sa začali na zhotovenie jemnejšieho vzoru používať rôzne tvarované mosadzné pliešky vbíjané do drevenej podložky. Formy mali rôzne tvary a rozmery v závislosti od toho, ktorú časť látky mali potlačiť, napr. štvorcové formy sa používali na celoplošný vzor, pozdĺžne formy sa používali na potláčanie okrajov látok a pod.
Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)