Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Čepiec mladuche zakladala zvyčajne jej krstná matka. Premenu symbolizovala aj zmena svadobného odevu. Mladucha mala spočiatku klásť odpor (skrývala sa, zhadzovala čepiec). Sprievodné magické úkony mali zabezpečiť plodnosť ( chlapec kladený do jej lona), ľahký pôrod ( sedenie na vedre s vodou), prosperitu (chlieb, koláč, peniaze položené do lona). Čepčenie sprevádzal spev obradových svadobných piesní s motívmi rozlúčky, ale aj erotických piesní o manželskom živote. Za čepčenie boli ženy odmenené pohostením, peniazmi od ženícha. Zachovávalo sa aj v časoch, keď čepce zanikli (nahradila ich šatka). Aj v súčasnosti patrí čepčenie v rôzne zmenených podobách k najrozšírenejším svadobným obyčajom. V Gemeri a Malohonte vyvrcholením svadby bolo skladanie venca nevesty a následné čepčenie, ktoré bývalo o polnoci. Pôvodné čepčenie – založenie znaku vydatej ženy – nasledovalo logicky až po svadobnej noci, teda na druhý deň po sobáši. Od 20 rokov 20. Storočia na zavitie brali nevestu do susedného domu alebo do komory. Nevesta sa pre tým skrývala a ženy, resp. ženích ju musel hľadať. Pri čepčení boli prítomné len ženy a družba. V Muránskej Zdychave jej družba rozpletal vrkoč. V Rejdovej jej vystrihali vlasy uprostred hlavy a dávali dievkam aby mali na pletki. Obradnej situácii čepčenia sa prikladal magický význam pre budúci život nevesty. Preto sedela (v Muránskej Zdychave) na koši voňare, zakrytom múčnym vrecom, aby mala dostatok múky. Založenie šepca, neskôr šatky mali na starosti vydaté ženy. Na zavitie prichádzali aj ženy z domu nevesty priniesli koláč a ten delili po zavití nevesty. Súčasťou čepčenia bolo aj prezlečenie nevesty zo sobášneho do iného odevu čiernej, táto farba sa chápala ako znak smútku za skončenou slobodou. Mladému ženíchovi neukázali nevestu hneď, ale najprv ju skryli, zhasli svetlo a on si ju musel potme hľadať. Zavitú nevestu predviedli pred svadobčanov. Čepčenie nevesty sa na Gemeri zachováva už len zriedka a preto sme my Dievky z Gemera, konkrétne z Revúcej, započali prachom zapadnutú tradíciu u nás v Gemerskej doline. Ak ešte sú nevesty, ktoré by radi udržiavali naše krásne tradície, neváhajte nás kontaktovať na fb stránke: Z dievky ženou – Čepčenie na Gemeri alebo na e:mailovej adrese oravcova [bodka] petra [zavináč] centrum [bodka] sk. Sme ochotné vycestovať aj do susedných regiónov a urobiť tak radosť budúcim ženám.
Text: Mgr. Petra Oravcová
Foto: Dušan Petro
{oziogallery 959}