Rázovitá horehronská obec Heľpa je preslávená najmä vďaka folklórnym tradíciám, ktoré do dnešnej doby v obci pretrvávajú aj vďaka známemu každoročnému festivalu. Najstaršia zmienka o obci Heľpa, ktorá patrila Muránskemu panstvu, pochádza z roku 1549. A tak sa žiaci 3.A ZŠ J. A. Komenského v Revúcej vybrali do ŠvP (školy v prírode) práve sem, do tejto dediny. Pôvodnými obyvateľmi dediny boli pastieri. A je to skutočne tak, pretože prechádzkami po dedine sme skoro v každom dvore videli ovečky.
Navštívili sme prírodný amfiteáter s javiskom, kde sa každý rok konajú folklórne slávnosti. Na koniec obce sme sa vybrali navštíviť jeleniu oboru, kde je približne 50 kusov vysokej zveri. Neďaleko od nej boli dva tradičné salaše, kde sme mohli pozorovať dojenie ovečiek a výrobu žinčice. Na Šumiaci, u Mikuláša Gigaca, prezreli unikátnu zbierku zvoncov. Ujo Gigac nám zahral aj na niekoľkých netradičných nástrojoch a porozprával o tradíciách a krojoch. Vo svojej zbierke mal zvonce nielen zo Slovenska, ale má tu vystavené i zvonce a ľudové výrobky z Maďarska, Ruska, Španielska, Japonska, Egypta, Kambodže i Madeiry.
Chceli sme o Horehroní vedieť viac, tak sme sa vybrali do Horehronského múzea v Brezne. Cestovali sme vlakom, ktorý bol pre nás veľmi vzácny.
V múzeu nám teta podala podrobný výklad na tému: „Život a kultúra ľudu na Horehroní“, približujúcu 6 oblastní tradičnej hmotnej kultúry- ľudový odev, pastierstvo, poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a spracovanie dreva, tradičná výroba textilu, kožených odevných súčiastok a ľudovú architektúru.
Ubytovaní sme boli v Hoteli Heľpa, kde sme využili aj bazén, usporadúvali sme tu kvízy, súťaže, a iné pre deti podnetné a zaujímavé činnosti. Výborná kuchyňa a pitný režim bol samozrejmosťou!
E.V.
{oziogallery 937}