Včela je spoločenský hmyz, ktorý je dôležitou súčasťou životného prostredia. Včelárstvo je odvetvím poľnohospodárstva, ktorého hlavnými funkciami je udržiavanie ekologickej rovnováhy prostredníctvom opeľovania kultúrnych a voľne rastúcich rastlín, produkcia medu a ďalších včelích produktov.
Prvú zmienku o včelárení na našom území zaznamenal grécky filozof Pricus v roku 448.
Najstaršou včelárskou písomnou pamiatkou je zakladacia listina kláštora v Hronskom Baňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. v roku1075.
Slovensko malo vhodné podmienky na chov včiel a včelárstvo bolo dobrým zdrojom príjmov. Medom a voskom sa platili dane.
Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku založený katolíckym farárom Štefanom Závodníkom roku 1869 v Pružine mal vo svojom programe už celoslovenskú pôsobnosť. Uhorská vláda však jeho stanovy neschválila, preto musel zaniknúť.
Prvá zmienka o organizovanom včelárstve v našom regióne, resp. v Jelšave je z roku 1923, keď Ľudovít Mikuláš, jelšavský obuvník, založil "Krajinský včelárky spolok v Jelšave", ktorý v roku 1927 bol zaevidovaný do Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku.
Po vojne sa vytvorila Okresná organizácia SZV v Revúcej, do ktorej boli začlenené všetky včelárske organizácie v okrese. Táto okresná organizácia fungovala do roku 1960, keď bol zrušený revúcky okres a včelárske organizácie boli začlenené do okresu Rožňava. Táto štruktúra existovala do roku 1972, revúcka organizácia mala 499 členov.
Nezhody v revúckej organizácii Slovenského zväzu včelárov vznikli po zrušení okresu Revúca. Už 23. 02. 1965 bolo prijaté uznesenie na zvolenie prípravného výboru pre Jelšavu. Podľa tohoto uznesenia mal zasadať výbor raz v Revúcej a raz v Jelšave. Zasadnutie výboru za 6 rokov bolo len raz v Jelšave.
Situácia sa vyhrotila v rokoch 1969 - 1971. V roku 1969 SMZ n. p. Jelšava spustili do prevádzky rotačnú pec na úpravu magnezitu, čo spôsobilo výskyt nadmerného obsahu horčíka v okolí Jelšavy, čo nepriaznivo vplývalo aj na včelstvá.. Včelári z Jelšavy a okolia zaznamenali zníženú produkciu medu a dožadovali sa náhrady. Po vyhrotení tohoto sporu bola dňa 14. 01. 1973 obnovená činnosť Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov (ZO SZV) v Jelšave. Do tejto organizácie sa prihlásilo 130 členov z 11 okolitých obcí a 14 katastrálnych území - Magnezitovce, Jelšava, Gemerské Teplice, Hucín, Gemerský Sad, Licince, Šivetice, Prihradzany, Kameňany, Rákoš a Nandraž. Táto štruktúra je zachovaná do dnes, len včelárov ubúda.
V roku 1984 mala organizácia 111 členov a 1.373 včelstiev, v roku 1985 110 členov a 1.219 včelstiev, v roku 1990 112 členov a 1.412 včelstiev, v roku 1995 64 členov a 710 včelstiev, v roku 2000 49 členov 736 včelstiev, v roku 2005 46 členov 862 včelstiev, v roku 2010 23 členov 443 včelstiev a v roku 2016 28 členov a 404 včelstiev.
V roku 2017 si ZO SZV pripomína 90. výročie vzniku ZO SZV v Jelšave, 45. výročie osamostatnenia sa ZO a 40. rokov od smrti jelšavského rodáka a zakladateľa včelárskej organizácie Ľudovíta Mikuláša ( 24. 07. 1896 - 01. 08. 1977 ).
V súčasnosti ZO SZV v Jelšave má zvolený výbor v zložení:
Predseda: Ladislav Matej
Tajomník: Ing. Marian Laciak
Hospodár: Ladislav Kocian
Dôverníci: Milan Straka, Daniel Zán, Pavel Fabo
Predseda revíznej komisie: Ján Kočiš
Členovia revíznej komisie: Ondrej Vojtechovský, Vladimír Lešták.
Pri príležitosti 90. výročia založenia ZO SZV v Jelšave boli tohto roku na výročnej členskej schôdzi ocenení:
Medaila za zásluhy a rozvoj včelárstva:
I. stupeň – zlatá včela – Štefan Igo
II. stupeň – strieborná včela – Ladislav Matej, Milan Straka, Daniel Zán
III. stupeň – bronzová včela – Jozef Húsaník, Pavol Fabo, Stanislav Furman, Ján Kočiš, Ing. Marian Laciak, Zoltán Oravec, Ondrej Vojtechovský.
Čestné uznanie – diplom:
Zoltán Bene, Štefan Dono, Ladislav Kocian, Ladislav Lešták, MVDr. Ján Šeševička, Ladislav Viest, Ing. Piroska Zsámboli.
Za ich statočnú prácu pre udržiavanie a rozvoj včelárstva v Jelšave a okolí im patrí veľká vďaka.
Gabriela Jakubecová