Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Prináša v nej najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov z iných múzeí, vedeckých a univerzitných pracovísk. Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu, prípadne blízkeho Novohradu.
Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
V najnovšom 12. ročníku zborníka sa čitatelia z oblasti prírodných vied môžu oboznámiť s výskytom a rozšírením kuvika obyčajného v južnej a centrálnej časti Rimavskej kotliny ako aj s neobvyklým správaní labutí hrbozobých vo Včelinciach, čo je vlastne doplnením štúdie z predchádzajúceho ročníka zborníka. Autorkou oboch príspevkov je Monika Gálffyová, biologička GMM. V odbore archeológia prinášame výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu zaniknutého Kostola sv. Michala (?) v Šuriciach, ktorý vykonal Ján Tirpák z Gemologického ústavu Fakulty prírodných vied UKF v Nitre v spolupráci s archeológom GMM Alexandrom Botošom. Alexander Botoš je zároveň autorom aj druhého príspevku, ktorý prináša výsledky archeologického výskumu na Hatvaniho ulici v Rimavskej Sobote. Zaujímavé nálezy keramických fajok pochádzajú z archeologického výskum na Muránskom hrade, o čom referujú autori Vladimír Mitáš a Róbert Malček. Regiónu Novohrad sa týka ďalší archeologický príspevok, z pera Róberta Malčeka a Viktórie Tittonovej, ktorý pojednáva o neskororenesančnom opevnení fiľakovského Dolného hradu. V odbore história sa témou baníctva zaoberajú autori Ján Kilík a Arpád Lőrincz. Viliam Stockmann a Štefan Koháry predstavujú prírodný a technický unikát Plešivskej planiny - tzv. Serényiho studňu. Príspevok Jána Aláča upriamuje pozornosť na často prehliadané svedectvá o minulosti, ktoré vo forme odkazov a záznamov môžeme nájsť na netradičných miestach v kostoloch, mlynoch, knihách a pod. Dejinám kokavských papierní sa vo svojej štúdii venuje Ján Žilák. Bohatý archív GMM skrýva mnohé dokumenty, na základe ktorých je možné čiastočne mapovať jednotlivé obdobia histórie múzea. Výsledkom vedecko-výskumnej úlohy historičky GMM Anity Tóthovej je aj príspevok Gemersko-malohontské múzeum v čase druhej svetovej vojny. Eleonóra Blašková sa venuje životu členov rodiny Kemenczkých a Szabó, ktorí hoci pôsobili prevažne v Košiciach ich miestom posledného odpočinku sa stal cintorín v Rimavskej Sobote. Osudy židovskej modlitebne v Tisovci približuje príspevok Dušana Hutku. V odbore etnológia nájdeme dva príspevky. O Zväze Cigánov – Rómov v okrese Rimavská Sobota píše etnologička GMM Ľudmila Pulišová a téme súkenníctva a gubárstva v Klenovci sa venuje etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci 
Michaela Škodová. Posledným odborným celkom je história umenia a pamiatková starostlivosť. V rámci tohto odboru Angelika Kolár referuje o reštaurovaní a histórii predmetu zo zbierok GMM – veľkorozmerného sadrového reliéfu, ktorý znázorňuje založenie Uhorskej akadémie vied od sochára Barnabása Hollóa a Edita Kušnierová približuje záchranu historického organa z kostola v Brdárke. V závere zborníka prinášame krátku recenziu Leona Sokolovského, v ktorej predstavuje publikáciu Martina Rieckeho Dejiny Malohontského seniorátu.
Všetky príspevky zborníka sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Zborník je určený širokému okruhu záujemcov a priaznivcom prírody, histórie, hmotnej a duchovnej kultúry regiónu Gemer-Malohont. Je tiež určený žiakom a študentom nakoľko obsahuje príspevky, ktoré dopĺňajú učivo na úrovni všetkých typov škôl.
Vydanie zborníka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je možné si ho zakúpiť v pokladni GMM za cenu 4€.
Mgr. Angelika Kolár,
historička umenia GMM
a výkonná redaktorka zborníka