Keď som sa pýtala žiakov, prečo majú Rómovia svoj deň, každý mal vlastnú odpoveď. Nie teoretickú či politickú, tú svoju. O ktorej som im povedala, že ani jedna nie je nesprávna. Najčastejšie boli vety typu...lebo sa chcú zabávať, oslavovať, lebo sú chudobní, ťažko sa im žije. Odpovede 8 – 10 ročných detí. Myslím, že sa veľmi nemýlili. Samozrejme, pripomenula som im aj pozadie ustanovenia 8. apríla za Medzinárodný deň Rómov. Hovorili sme o vlajke, hymne a kočovaní.
Uvoľnene, bez toho, aby mali pocit skúšania. Pretože práve včera sme si tento deň pripomenuli aj v našej škole. Inak, ako tri roky predtým, ale rovnako zaujímavo.
Spolu s terénnymi sociálnymi pracovníkmi sme si pripravili pre našich žiakov štyri tvorivé dielne. Množstvo prírodného materiálu na nich čakalo v prvej. Spolu s Jankou žiaci vytvárali ikebany z konárikov, machu, vetvičiek, šišiek a rôznych suchých tráv. Naši okamžite pochopili princíp a pracovali intuitívne, akoby to robili tisíckrát predtým. Pre Janku, ktorá si všetok materiál zháňala dlho a sama, to bola premiérová dielňa pre našich žiakov a o to viac bola príjemne prekvapená z výsledku. V ďalšej časti druhá Janka s deťmi dotvárala tričká na jedinečné módne kúsky. Pomocou farieb na textil premenili biele tričká na niečo unikátne, veselé a farebné. Pri Edovom stole sa kreslil rómsky život – oheň, hudba, zvieratá a domov. V poslednej dielni sme pracovali s cestom, ktoré pripravili štvrtáčky Saška a Norika. U nás to voláme „bokeľa“, inde to poznajú ako „marikľa.“ Kto chcel, mohol si tú svoju vyvaľkať a upraviť podľa seba.
Oslava dňa Rómov bola trošku iná, možno komornejšia ako po iné roky. Ale žiaci to od začiatku poňali ako svoj deň, a to bol náš cieľ. Veľa sa už popísalo, že či ten alebo iný má mať svoj deň a prečo áno či nie. My sme o tom nepolemizovali, my sme sa bavili. To, čo má byť vyzdvihnuté, sme vyzdvihli, a cítili sme sa pri tom dobre.
Monika Podolinská
FOTOGALÉRIA
{oziogallery 841}