V Slavošovciach sme si 16. marca 2017 pripomenuli 189. výročie narodenia kráľa slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského. Obecný úrad zorganizoval v obci malú spomienkovú slávnosť pred jeho rodným domom s položením spomienkových venčekov od obce Slavošovce, Drienčany a Teplý Vrch, ktoré pod pamätnú tabuľu položil starosta obce Drienčany Peter Švoňava, starostka obce Teplý Vrch Viera Janšová, za obec Slavošovce starosta obce Ing. Štefan Bašták,
spolu s ďalšími pozvanými hosťami, vrátane pani farárky Mgr. Kmecovej. Na stretnutí nechýbali zástupcovia spoločenských organizácií a riaditeľka MŠ p. Gabriela Mražíková.
Do Rodného domu Pavla Emanuela Dobšinského
každoročne prichádza čoraz viac návštevníkov, aby si uctili jeho pamiatku. Záujem je aj z radov žiakov základných škôl, stredných škôl a v poslednom čase rodičov s deťmi z celého Slovenska. Sú medzi nimi školy, ktoré do toho, dnes už Regionálneho múzea prichádzajú pravidelne a stále nachádzajú niečo nové o čom svedčia zápisy v 2 pamätných knihách, medzi ktorými nechýbajú spisovatelia, ilustrátori a ďalšie významné osobnosti ako majster Štefan Pelikán – sochár, laureát Európskej únie, jeho družka spisovateľka a zahraniční hostia. V druhej časti spomienkových osláv pozval prítomných do zasadačky Obecného úradu pán starosta obce. Aká by to bola spomienková slávnosť, keď by sa účastníci spomienkových osláv nepresunuli na prehliadku interiéru Rodného domu, čo zdokumentovali zápisom do pamätnej knihy.
Zaujal ich životopis
Dobšinského v rámci expozície písaný v XXX. zväzku Catalogus ordinatorum ad sacrum ministeriumcandidatorum etc. Písal ho keď bo vysvätený na úrad diakona cirkve brezňanskej. Písal ho keď mal 25 rokov. Zastavili sa aj pri kópii časti prekladu Shakespeara v Lipsku.
Svojou tvorbou sa zapísal
nielen do dejín nášho národa ako slovenský Homér a svojim dielom predznačil to, čo sme v minulosti zabúdali. Vo svojom konaní bol rozhodný, plný životnej energie a sily, ktorá bola neskôr poznamenaná onemocnením hlasiviek a ciest dýchacích, čo bránilo v jeho kazateľskej činnosti. Vážime si a ctíme si jeho odkaz aj v tieto dni. Dobšinský bol príkladom a vzorom nášho ľudu, neodcudzil sa svojmu odkazu v ktorom zdôrazňoval potrebu bojovať za pravdu a krásu jazyka, ktorú zvečnil vo svojom odkaze v prostonárodných slovenských povestiach. Dobšinský väčšinu života prežil v Drienčanoch, ktoré v prítomnosti zveľaďujú areál fary kde má posledné miesto svojho odpočinku. Zomrel 22. októbra 1885, krátko pred polnocou. Vraciame sa k jeho odkazu na nápise na náhrobnom kameni pri kostole v Drienčanoch: „Boj večný bojoval, vieru zachoval“. / Ep. II. K.tim. 4.V.7:
Vo svojom diele používal pseudonym Slavoj Drienčanský. V mene Slavoj sa hlási k svojmu rodisku, Drienčanský nevedome určil miesto skonu a mohyly svojej v areáli fary a kostola.
Záverom niekoľko slov poďakovania redakcii týždenníka PLUS JEDEN DEŇ
za šírenie krásneho odkazu Dobšinského v sobotnej prílohe Dobšinského rozprávok. Záujem o tento skvelý počin narastá nielen medzi deťmi ale aj dospelými. Samozrejme aj u nás v expozícii Rodného domu Pavla Dobšinského. Ešte raz vďaka autorom tejto skvelej myšlienky. Veríme že sa prostredníctvom pedagógov dostane do povedomia dnešnej generácie. Vyjadril to pri svojej návšteve v Slavošovciach dnes už nebohý spisovateľ, národný umelec Vladimír Mináč, keď povedal, že k odkazu Dobšinského sa budeme neustále čoraz viac vracať, pretože Dobšinského povesti, alebo rozprávky zostanú zakliate v slovách: „Čo všetko dnes skvele cvendží svetom, časom vybledne ako staré plátno, Dobšinského rozprávky zostanú, kým bude slovenská reč“.
PaedDr. Milan Sajenko