S troch strán stisnutej kotline popretínanej prameňmi, potôčikmi a močiarmi bujnelo rastlinstvo. Svoj mohutný vzrast vo vodnom zrkadle obdivovalo, v ňom bystré rybky na slniečku sa vyhrievaly. Chrobáci, motýli a včelky zdolaní únavou pristávali na pestrých kvietkoch. V pralesoch pod mohutnými stromami ukrývala sa zverina k nej spev vtáctva, sťa slnečný papršlek ťažko prenikal. Do tohto prostredia dostal sa zavalitý človek. V jeho mocnej ruke menily sa kamenné bronzové a železné nástroje.
V kotline vzniklo obydlie, majer a dedina. Mnoho vody sbehlo potokami, mnohé udalosti odohraly sa, ktoré zapadly do mlhy zabudnutia, mnoho mozoľov a prírodných živlov zmenilo tvárnosť chotára, obce Rochovce. Vývoj zmenil aj ľudí, aby patričné miesto zaujať mohli vo venci ľudstva." To sú autentické slová písané s dávnejším pravopisom, ktoré v roku 1933 napísal kronikár Ján Miklóšik úvode Pamätnej knihy obce Rochovce. Spomínam ich v súvislosti so zoskenovaním a spracovaním tejto vzácnej knihy do webovej verzie, ktorú uverejnil na oficiálnej stránke obce začiatkom februára 2017. Informoval ma o tom starosta hornogemerskej obce Rochovce Ing. Stanislav Levrinc.
Ján Miklóšik bol nielen kronikárom obce, ale zároveň bol v obci aj učiteľom. Narodil sa 24. mája 1902 v Betliari. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Prešove a vykonaní vojenskej základnej služby nastúpil na miesto učiteľa v tejto obci. Postupne vykonával aj iné zodpovedné funkcie v rámci rožňavského okresu. Zomrel 26. septembra 1994 v Rožňave vo veku 92 rokov. Zozbieral a sčasti publikoval tiež materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi. Vzácne sú ním spracované „Zvyky a obyčaje v Betliari“. Cennú prácu zanechal po sebe aj v Rochovciach v podobe spomínanej Pamätnej knihy.
Keďže obec v minulosti patrila medzi dôležité usadlosti na Štítnickej doline, spojené s náleziskami aj nerastného a iného bohatstva, prejavilo sa to i v zložení jej obyvateľov. Mnohí z nich zanechali po sebe i bohatú zbierku rôzneho písomného materiálu, ktorý sa potom spracovával i do podoby, akou sa môže pochváliť spomínaná Pamätná kniha. Mohli by sme ju nazvať i kronikou, pretože ju jej autor dôsledne spracoval tak, že dáva prehľad o založení obce, jej obyvateľoch, ich sociálnom zložení, bývaní, obliekaní, ľudových zvykoch, slávnostiach, cirkevnom i spoločenskom živote, majetkových pomeroch, výstavbe domov, pracovných podmienkach, nerastnom bohatstve atď. 
Má 400 rukou písaných strán, ktorých obsah je dnes už k dispozícii pre záujemcov aj prostredníctvom webovej stránky obce. Obohacuje ju množstvo starých fotografií, rôzne kresby tak poľnohospodárskych nástrojov ako i ľudových krojov z minulosti. Zachytené sú tiež rôzne príhody ľudí, ktoré zažili pri styku s úradmi. Tieto sú vyrozprávané v pôvodnom rochovskom nárečí, používanom v každodenných rozhovoroch v obci. Mnohí čitatelia tejto knihy spoznajú nielen mená občanov Rochoviec, ktorí žili v dávnej minulosti, ale aj mená niekdajších richtárov, notárov a farárov ako i učiteľov obce, až kým nedošlo k zániku základnej školy v Rochovciach. Na túto Pamätnú knihu upozorňujem kvôli informácii pre všetkých tak domácich, ako aj tých, ktorí sa zaujímajú o históriu našich obcí a zaoberajú sa jej spracovávaním.
( MG - od -)