Nič sa nedá robiť, obecné Muránske noviny ma svojim výzorom obsahom i vľúdnosťou vždy vedia osloviť a už niekoľko rokov máme spoločné záujmy. Medzi ne patrí zaujímavé oslovenie čitateľov, ktorí pochádzajú z obce, ale aj širokého okolia. Verných čitateľov majú aj v okresnom sídle v Revúcej, ale i ďalej na východ od Jelšavy.
V neposlednom rade v miestnom nárečí spracované články o zaujímavých ľuďoch z minulosti a rôznych zvykoch a obyčajoch v obci pod Muránskym hradom. Takéto príspevky bývajú pre súčasníkov vyhľadávané a preto ich čitaelia berú za svoje. Dlhé roky novinám veľkú pozornosť venuje pani Ružena Svoreňová, ktorá zastávala viacero rokov aj funkciu vedúcej redaktorky a vštepila im zaujímavú obsahovú charakteristiku. Dnes túto vďačnú prácu po nej prevzala mladá Bc. Jana Hajdúková.
Na dnes som pre vás, ktorí Muránske noviny nepoznáte, som z decembrového čísla novín prevzal nasledovný príspevok.
VRBJAROVCOV BOLO NEÚREKOM!
Občanov s týmto priezviskom možno najprv rozdeliť do dvoch skupín: Vrbjar alebo Vrbiar. Ja budem používať verziu s písmenom J, lebo vo výslovnosti nejde o rozdiel, horšie je to s rozlišovaním nositeľov tohto mena. Pani poštárka však nemá s tým problém, ak je v zásielke číslo domu. V minulosti v Muráni sa využívali okrem priezviska aj prímenia a tých bolo v prípade Vrbjarovcov viac ako desať.
Najviac VRBJAROVCOV žilo na Vyšnom konci. Oproti penziónu bývali od MRNĎÁKA. Manželia František a Anna vychovali dve deti: Petra a Darinu. Najznámejší muránsky vtipkár, ktorý rád zveličoval, svoje príbehy prifarboval výmyslami a nezmyslami bol známy ako „bašík od MRDEKA“. V blízkosti kríža pri rieke žila gazdovská rodina od HENČA so synmi Františkom a Jánom.
Na ulici, kde žije p. Ľubomír Adamec, boli známe hneď tri rodiny Vrbjarovcov. V jeho dome žili od ROŠKU s dcérami Emíliou, Máriou a Jánom, ktorý bol v roku 1960 predsedom MNV v Muráni. Dnes ešte evidujeme jeho manželku pani Emku. V blízkosti Vrbjarovcov od Rošku stojí dom od VENĎEĽA. Manželia Ján a Paulína tam vychovali štyri deti: Emíliu, Jána, Jozefa a Františka. Otecka p. Ing. Soničky Haššovej volali Ferko od VRBJARKY. Len málo kto vie, že bol vojenským pilotom a radistom na Morave, kde slúžil 10 rokov. Lietal na prúdovom lietadle L-29 Delfín.
Na Majeri zase žili Vrbjarovci od RUSA, lebo domáca pani mala ruské korene. Boli to vlastne starí rodičia Janky a tragicky zosnulých bratov Ivka a Števka. Na nižnom konci žili od VEROŇÁKA s tromi synmi: Jurajom, Jánom a Františkom. Na konskej ulici u POVRAZŇÍKA pani Oľge a Jánovi sa narodila Olinka a Mirko.
Bezdetní pani Mária a Pavol Vrbjarovci od ŤAPŠÁRA bývali v blízkosti Hôrky – smerom do Muránskej Lehoty. Pani Mariška bola obľúbenou kuchárkou v základnej škole. V Muráni sa ešte objavili aj Vrbjarovci z Lehoty a tu sme ich zviditeľnili ako od VRBJÁRA.
Dnes, keď sa nás niekto opýta, kde bývajú Vrbjarovci, už to je oveľa jednoduchšie. Je ich menej a stačí pridať meno: Peter, František, Emka, Števko, Marika, Juraj a Miroslav. Však ste hneď vedeli, ktorú rodinu mám na mysli?
Mgr. Ružena Svoreňová