Počas decembra si budú môcť návštevníci pozrieť ďalší zaujímavý predmet z bohatých zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Predmetom mesiaca december je súbor hlinených tabačníc, pochádzajúcich zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh. Vyrobené boli v 2. polovici 19. storočia a svojím vzhľadom a precíznosťou výroby spájajú v sebe okrem úžitkovej i dekoračnú funkciu.
Hrnčiarstvo bolo v minulosti jedným z najvýznamnejších odvetví remeselnej výroby Gemera–Malohontu rozšíreným takmer v štyridsiatich lokalitách. Sústreďovalo sa najmä v strednej časti regiónu, a to v dvoch celkoch – vo východnej oblasti (Šivetice, Držkovce, Prihradzany, Meliata, Hucín...) a v západnej oblasti (Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Padarovce, Veľký Blh...). Vplyv na rozmach i kvalitu hrnčiarskych výrobkov mali bohaté ložiská ohňovzdornej hliny s vysokým obsahom kaolínu. Vhodná surovina v súčinnosti so šikovnosťou a vynaliezavosťou hrnčiarskych majstrov boli predpokladom pre rozšírenie výrobkov gemersko-malohontských hrnčiarskych dielní nielen na trhoch a jarmokoch doma, ale aj v zahraničí.
Hrnčiari okrem rôznych typov plochého a dutého riadu zhotovovali i vývojovo mladší figurálny sortiment. Jeho súčasťou boli tiež hlinené nádoby na uskladnenie tabaku – tabačnice. V etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza jedenásť kusov tabačníc, pričom dve sú nádoby s antropomorfnými znakmi a deväť má podobu medveďa.
Ich výroba bola v hrnčiarskom prostredí regiónu výnimočná, nakoľko sa jednalo o reprezentatívne výrobky, ktoré hrnčiari vyrábali skôr na objednávku, napríklad pre horárov, ako spomínajú starí majstri, ktorí sa tabačnicou pýšili. Ich výroba bola pomerne náročná. Z malej dutej nádobky vyhotovenej na hrnčiarskom kruhu, so snímateľnou hlavou medvedíka, ktorý plnil funkciu vrchnáka, sa postupne nanesením srsti medveďa a ďalších anatomických znakov stal pod rukami šikovných hrnčiarov medvedík. Viaceré tabačnice majú na labách umiestnený celý orchester hudobníkov s hudobnými nástrojmi. Pravdepodobne námety pre takého medvedíka-hudobníka čerpali hrnčiari z ukážky potulných cirkusantov s „medveďom hudobníkom“. Niektoré medvede majú v labách paličku.
Ich prítomnosť v prostredí horárov bola istým honorom a preto aj ich výrobu sme zaznamenali len v niektorých hrnčiarskych obciach, ako napríklad Ožďany a Šivetice. Sú ojedinelými predmetmi, ktoré dokumentujú vysoké umelecké nadanie hrnčiarov a preto sa zachovali len v niektorých múzeách na Slovensku.
PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka a etnologička)
Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)