Stalo sa to v roku 1974, keď v jeseni začalo pršať.
Drobný dážď padal asi dva dni, potom sa však premenil na lejak. Lialo deň a noc ako pri potope sveta. Do bane sa z okolitých háld a kopcov začala valiť voda. O siedmej hodine večer nahlásila inšpekčná služba riaditeľovi závodu Falbovi, že príval vôd do bane je taký veľký, že čerpadlá na piatom obzore už nestačia vodu odčerpávať. Riaditeľ zvolal na závod všetkých technikov a baníkov, aby sme mohli urobiť opatrenia aj na povrchu aj v bani, a tým zabránili zatopeniu bane.
Riaditeľ Falba bol podľa vopred vypracovaného havarijného plánu závodu ustanovený ako osoba zodpovedná za likvidáciu havárie. Podľa predpisu použil pripravený autorizovaný zošit, do ktorého boli zapisované všetky príkazy súvisiace s haváriou, čas vydania príkazu, zodpovedná osoba za jeho splnenie, ako aj výsledok vykonania príkazu. Pre práce na povrchu boli zorganizované viaceré skupiny, ktorých úlohou bolo odkloniť všetky stekajúce potôčiky z okolitých lesov do Smolníckeho potoka. Týmto opatreniami sa značne znížilo množstvo stekajúcich vôd do bane. Nevedeli sme však zabrániť prítoku vody do bane cez haldy a nesčíselné stariny, ktoré vznikli v minulosti na ložisku pri dobývaní starcami, o ktorých sme nemali stopercentný prehľad. Staré dobývky v Smolníku tvorili labyrint dobývok, chodieb, komínov a šácht, že okolité kopce boli rozvŕtané ako ementálsky syr. Ja spolu s mechanikom úseku Gerhardom Scholtzom sme sfárali klietkou šachty Péch na štvrtý obzor a potom fárankou jedného komína na piaty obzor, ktorý bol najviac ohrozený. Nachádzala sa tam trafostanica aj hlavná čerpacia stanica. Voda nám siahala do polovice lýtok. V čerpacej stanici už hladina vody začala dosahovať k elektrickej prípojke elektromotorov. Preto sme hneď nahlásili, aby bol odpojený elektrický prívod do čerpačky. Zo všetkých komínov sa liala voda a po obzorovej chodbe už tiekol riadny potok. Po vypnutí prúdu v priebehu niekoľkých minút už stúpla voda tak, že nám siahala až pod kolená. Naším šťastím bolo, že sme si na fáranie obuli vysoké rybárske čižmy. Keď sme vystupovali po rebríkoch hore na štvrtý obzor už aj po tejto fáranke sa valila voda, za chvíľu sme boli ako zmoknuté myši. Zo štvrtého obzoru sme už vyfárali klietkou. Boli asi 3 hodiny ráno. Nahlásili sme zistený stav riaditeľovi a bezmocní sme sa museli zmieriť s tým, že nám piaty obzor voda zaplaví. Prezliekli sme sa a popíjali horúci čaj, ktorý nám pripravilo niekoľko pracovníčok. Môžem povedať, že Falba pamätal na všetko. Zaistil aj stravu pre všetkých, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Keď si dobre pamätám, tak aj štamperlík rumu do čaju, hlavne pre tých, ktorí celú noc v prudkom daždi pracovali na povrchu. Riaditeľ mal však jednu chybu. Bol veľmi samoľúby. Veľmi mu lichotilo, že vydával rozkazy a každý ich plnil bez odvrávania, lebo sme si uvedomovali, že baňu je potrebné zachraňovať, nie diskutovať o tom čo je dobré a čo nie. Cítil sa už ako maršal na bojisku. V tom zápale boja však začínal strácať súdnosť. Ráno sme už mohli zhrnúť naše poznatky o tom čo všetko nám voda spôsobila, čo všetko sa pri likvidácii urobilo a čo je potrebné ešte urýchlene urobiť. Zvolal všetkých popredných technikov na rannú poradu.
Každý prítomný zreferoval stav prác, ktoré mal za úlohu urobiť. Urobili sme veľmi hrubé prepočty, že koľko kubických metrov vody sa môže nachádzať na zatopenom obzore. Falba chvíľu čumel do informatívnych výpočtov a potom sa rozhodol vydať tento historický rozkaz. Oslovil hlavného mechanika: „Rudo, píš si.“ Rudo roztvoril poznámkový zošit a čakal. Riaditeľ mu začal diktovať: „Pôjdeš do Olomouca do Sigmy a dovezieš dve čerpadlá o výkone 4000 litrov za minútu na požadovanú 600 metrovú výtlačnú výšku.“ Rudo keď to počul zavrel zošit a lakonicky vyhlásil: „Nikdze nepujdzem.“ Maršal Falba prekvapením stratil reč. Zčervenal až po korienky vlasov a zlostne vykríkol: „Splníš rozkaz! Dávam ti to ako osobnú úlohu pri likvidácii havárie. Z nesplnenia rozkazu vyvodím príslušné dôsledky, čo
môže byť aj strata funkcie.“ Rudo svojím typicky kľudným hlasom a pomalou rečou odpovedal: „ Ja nedbám, keď aj pridzem o funkciu, aľe do Sigmy ja z takú glupu požadavku nepujdzem, súdruh riaditeľ. To je tak, jak by sce odomňe pýtal, žeby som vám doňesol koňa so šescími nohami. Taký koň ňet, ani také čerpadlo ňet. Možem ísc do Sigmy a donešem čerpadlá, aľe o takých parametroch jaké še v Sigme vyrabajú, a to už ochabce na mňe.“ Všetci na porade, hoci už unavení sme vybuchli smiechom. Riaditeľ horel ako fakľa a nezmohol sa ani na slovo. Najväčší prínos Rudovho vyhlásenia bol, že riaditeľ keď potom niečo niekomu prikazoval, musel si to riadne premyslieť, aby znovu „nedrisol“ nejakú hlúposť, za ktorú by sa musel hanbiť.
Okolité staré haldy obsahovali značné množstvo pyritovej a chalkopyritovej rudy. Vodu z bane sme spracovávali na cementácii, kde sme rozpustenú meď nechali vyzrážať na železnom šrote. Takto sme získavali cementačný koncentrát s obsahom až do 90% medi. Za týmto účelom sme skrápali haldy, aby sa vody stekajúce do bane obohacovali. Táto prírodná katastrofa nám urobila veľké škody v bani, ale prepláchnutím háld obrovským množstvom vody sa banská voda obohatila meďou až na trojnásobok bežnej kvality. Žiaľ voda vylúhovala aj pyritové rudy, čím sa menila na slabú kyselinu sírovú. Tým sa zvýšila jej agresivita voči čerpadlám a oceľovému výtlačnému potrubiu. Čerpadlo s liatinovými obežnými kolesami vydržalo v prevádzke jeden týždeň. V mosadznom prevedení vydržalo 10 až 14 dní. Na povrchu skupina zámočníkov upravovala výtlačné oceľové potrubie nejakou špeciálnou kaučukovou farbou, ktorú nalievali zohriatu do vnútra rúry. Takto izolované rúry vydržali aj týždeň. Odčerpanie vôd z piateho obzoru si vyžiadalo obrovské finančné náklady. Vo veľkej miere sa kopil na závode železný šrot zo zničeného potrubia a čerpadiel, že viac sme expedovali železný šrot, ako vyrobený medený a pyritový koncentrát.
Obnovenie činnosti piateho obzoru sa pretiahlo asi na šesť mesiacov. Táto havária však ukázala, aký súdržný a vynaliezavý je kolektív baníkov, zámočníkov a technikov na závode v Smolníku. Každý jeden robotník aj technik vynaložil všetko svoje úsilie a vedomosti na záchranu svojej bane. Dokázali sme aj pri strate jedného obzoru splniť ročný plán vo všetkých ukazovateľoch.
Naše ťažkosti s agresívnou vodou sa značne vyriešili, keď Plastika Nitra začala vyrábať PP-potrubie (polypropylenové). Po nainštalovaní PP-potrubia v celej bani náš problém s potrubím pri čerpaní banských vôd odpadol. Výmena čerpadiel sa však musela robiť tak často ako predtým, lebo agresívna voda ich neprestala zožierať.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Marian Slavkay