Ťažili sa v minulosti nerasty v intraviláne baníckeho mesta Rožňava?

hutníckeho spolku dňa 5. februára 1902 v Rožňave odznela na túto tému prednáška známeho banského podnikateľa Gustáva Eiseleho, ktorú do slovenčiny preložil Pavol Horváth, pracovník Baníckeho múzea, Rožňava a bola v preklade uverejnená v Montanrevue, ročník II, č. 2/jún 2009. V tejto prednáške k uvedenej ťažobnej banskej činnosti menovaný uviedol že:

Je nespochybniteľné, že pred osídlením mesta sa táto činnosť v meste vykonávala. Tiež uvádza že i známy historik Ladislav Bohuslav Bartholomaeidesz (1757 – 1854) bol tej mienky, že na území mesta sa baníctvu venovali už starí Kvádi a Jazygovia, a ktorý tiež vo svojom diele Notitia tvrdí, že mesto je postavené na mieste s množstvom podzemných chodieb.

Staré štôlne, vyhĺbené čakanmi kutajúcich baníkov sú známe z mestskej časti v minulosti nazývanej Klepuš (územie v okolí budovy polície pri starej nemocnici). Štôlne boli i na území dnešného námestia, na Brzotínskej (dnes Šafárikovej) ulici a pri potoku Drázus v priestore nad evanjelickým sirotincom (stál oproti hotelu Kras) Ďalej sa uvádza, že na Štítnickej ulici, v záhrade pána Jozefa Szontágha, odkryli podzemnú chodbu, tiež na Brzotínskej ulici v pivniciach domov s popisným číslom 75 a 76, kde sa našla i troska po úprave rudy a na tejto ulici sa prepadol priestor pred domom č. 139 pána Jozefa Farkasa. Mestská pivnica, nachádzajúca sa na námestí v tesnom susedstve rímskokatolíckeho kostola, sa tiahne ďalej v podobe tunela až popod Kalváriu a v ňom ukryli po potlačení povstania v roku 1848-1849 vojaci a domobranci svoje zbrane. Pri výkopových prácach na stavbe evanjelického gymnázia boli tiež odkryté chodby.

V posledných rokoch minulého storočia sa pri rekonštrukcii budovy oproti Malej tržnice, v blízkosti vstupu na námestie zo Šafárikovej ulice (PCH-03), pred telocvičňou Základnej školy na Zlatej ulici (PCH-09), pri stavbe Okresného kultúrneho centra (PCH-10), pri stavbe obchodného centra Lidl (PCH-10) tiež narazilo na staré chodby. Všetky boli stavbármi zasypané. Na staré chodby nás upozornil i p. Ing. O. Bolaček a to pri základnej škole na Zlatej ulici (PCH-08) a pri súčasnej budove polície (PCH-06). Jednotlivé lokality sú vyznačené v mapke, ale nemožno u niektorých vylúčiť že sa jedná o prepad nad starými pivnicami, resp. studňami. Súvislejšie prepojenie chodbami nie je zistené a je skôr možné v cirkevných budovách. Považujeme tu za nutné i uviesť, že významove môžeme použiť termín ako: baňa, banský, banská činnosť vždy len keď sa jedná o činnosť spojenú s prípravou otvárky resp. ťažby nerastnej suroviny. Ľudia majú tendenciu vždy keď sa niečo prepadne pod zem dať to do súvisu, najmä v regiónoch kde bolo množstvo baní, s banskou činnosťou čo vedie k mylným záverom. Pod povrchom nachádzame rôzne technické diela ako studne, kanalizačné chodby, pivnice a pod., ale i prírodné kaverny, dutiny. Tieto nemajú nič spoločné s nerastnou surovinou i keď sú technicky razené, hĺbené ako u banskej činnosti.

V tomto príspevku si dovoľujeme vyjadriť náš názor na túto tzv. „banskú ťažobnú činnosť“.

Rozhodujúcim faktorom pre výskyt nerastných surovín je geologická stavba Rožňavskej kotliny. Kotlina je na juhu, západe a z časti na východe obmedzená mezozoickým (druhohorným) vápencovým súvrstvim Juhoslovenského krasu a na severe horninami staršieho paleozoika (staršie prvohory). Kotlina je vyplnená treťohornými sedimentmi z obdobia neogénu (miocén – pont), ktorý leží na veľmi členitom podloží (cez Rožňavu prechádza veľký tektonický zlom V – Z smeru, tzv. rožňavská línia). Hrúbka sedimentov sa pohybuje cca. do 57 m, ale napríklad južne od súčasnej budovy Úradu práce na Šafárikovej ulici už v hĺbke 2-3 m možno naraziť na druhohorné bridlice spodného triasu, také ako poznáme z kopca Nyerges. V meste sú známe i ložiská kvalitných tehliarenských surovín, bývalá tehelňa v meste, ako i geologickým prieskumom overené ložiská tejto suroviny na sídlisku Juh ale i na mestskom cintoríne.

Nad týmito treťohornými horninami ležia štvrtohorné sedimenty, ktoré vznikli zvetrávaným hornín. Najväčšie zastúpenie majú ale riečne naplaveniny a to hlavne rieky Slanej a potoka Drázus. Tieto boli priplavené v období pleistocénu do kotliny a to ako štrky, hliny a iné balvanovité horniny. Rieka Slaná svojim mohutnejším tokom vytvorila ľavobrežné riečne terasy, ktoré vidíme i dnes až cca 10 m nad dnešnou úrovňou rieky - Vargove pole. Potok Drázus vytvoril náplavové kužele najmä v oblasti dnešného Baníckeho námestia. Hrúbka týchto sedimentov je rôzna, južne od Nemocnice Svätej Barbory smerom k námestiu dosahuje vrtom overených 30 m. Tu je nutné i uviesť že tieto zahlinené štrky nie sú veľmi zvodnelé napr. vo v spomínanom vrte je hladina spodnej vody v hĺbke 25 m. Tieto hydrogeologické pomery umožnili i budovanie veľkých pivničných priestorov pod meštianskymi domami a budovami biskupstva. Poznáme však i pramene vyvierajúce priamo na povrch vo východnej časti mesta ako napr. pod terajším sídlom Obvodného úradu životného prostredia, nad obchodným domom Tesco, alebo pri budovách na ul. Sama Czabana, kde tento prameň využívajú občania (nepovolene) ako pitnú vodu. Tieto výtoky vody vystupujú na povrch pozdĺž tektonického zlomu, ktorý ide až od sídliska Juh (pár desiatok metrov východne od 13 podlažných budov, kde sú tiež v čase väčších zrážok výtoky vody spôsobujúce záplavy tejto časti sídliska). Je tiež známe, že obyvatelia si hĺbili i studne pre svoje domácnosti.

Aké nerastné suroviny teda možno v tomto hľbkovom intervale cca. do 50 m v intraviláne mesta Rožňava očakávať. Uviedli sme už tehliarenské suroviny, ale z nerudných surovín to je všetko, pretože štrkové polohy sú veľmi zahlinené a teda ekonomicky ťažko využiteľné. Do tejto hĺbky je vylúčená prítomnosť rudných žíl. Jediné čo nám ostáva ako možný zdroj rudnej suroviny sú naplaveniny z potoka Drázus, v ktorých sa nachádzajú mikroskopické pliešky zlata. Tieto boli prinesené z oblasti Čučmy a Rožňavskej doliny, kde sa nachádzali ložiská s antimonitovou mineralizáciou, na ktoré je viazané i zlato. V Čučme sa zlato i získavalo, veď len v období rokov 1933–1938 sa ho tu z vtedy činnej úpravne získalo 730 kg. Je známe, že váhovo ťažké zlato sa z ložísk dostáva do vodných tokov a nimi je splavované do značných vzdialeností. Tak sa dostalo i do naplavenín v meste. Jeho množstvo v nich je veľmi malé a nikdy tu nebola „zlatá horúčka“. Aj dnes nájdeme stopy po ryžovaní v Majerskej a Rožňavskej doline. V týchto dolinách sa urobil koncom minulého storočia i prieskum výskytu zlata a to systematickým odberom vzoriek z vodného toku a ich ryžovaním. Zistené boli mikroskopické pliešky zlata, ktorých bolo podstatne viac v Majerskej doline. Možno sa podnikavci pokúšali nájsť zlato i v areáli mesta, ale rozhodne to nebola banícka činnosť pomocou podzemných banských chodieb súvisiaca s ťažbou.

Geologické prostredie v meste je do značnej hĺbky pre razenie chodieb veľmi nepriaznivé, razenie je veľmi náročné a vyžaduje náročnú vystuž proti ich zrúteniu. Zlato z týchto sedimentov možno získať len ryžovaním a k tomu je potrebné veľké množstvo vody. Vyťažená hornina veľkého objemu by sa musela odnášať na miesto kde je dostatok vody, teda buď ku potoku Drázus, alebo k rieke Slanej, kde by sa akumulovalo množstvo odpadu.

G. Eisele vo svojej prednáške tiež uviedol, že časť Vargového poľa smerom k rieke Slaná predstavuje haldu hlušiny. Je to však mylný údaj. Baníci veľmi dobre vedia, že do malej hĺbky pod povrchom je v každom prípade výhodnejšie ťažiť povrchovým spôsobom, ako podzemne. Nemožno ale vylúčiť že amatéri - hľadači rúd sa pokúšali niekde, kde boli vhodné morfologické podmienky hľadať rudy i štôlňami napr. ražbou chodby do svahu z údolia Slanej. Títo ale nemali znalosti o geologickej stavbe a určite boli neúspešní. Známe miesta zistených prepadlísk do chodieb resp. iných podzemných priestorov sú vyznačené v mapke.

Jednoznačne možno konštatovať, že v intraviláne mesta existujú staré, súčasne už prevážne zavalené chodby (napr. PCH-03, v ktorej sme spolu s RNDr. J. Ščukom boli a vyryžovali i pliešky zlata), ale ich razenie v žiadnom prípade nemožno spájať s ťažbou nerastných surovín.

Je tu teda otázka prečo sa tieto chodby vlastne urobili?. Možno to vysvetliť len dvomi možnosťami a to: buď sa jednalo o kanalizačný systém odvodu dažďovej a úžitkovej vody, ale ten sa málokde budoval. Túto možnosť jednoznačne vylučujeme.

Obyvatelia a cirkev každého mesta boli vždy ohrozovaní vpádmi nepriateľov a preto si budovali, ako je známe i z iných miest, podzemné úkryty a často i únikové podzemné štôlne. Je evidentné, že podzemné chodby sa našli väčšinou len v centre mesta, kde boli domy majetných mešťanov a v blízkosti kostolov a cirkevných budov. Teda boli podzemné chodby budované na tento účel? Domnievame sa, že áno. Samotný stred mesta nebol obstavaný hradbami, ale z historických dokumentov je známe, že námestie bolo obohnané palisádami, malo štyri vstupné brány a vodnú priekopu. Je tiež známe, že najmä v 16. a 17. storočí bolo mesto a občania v ňom vystavený nájazdom Turkov, ktorí pravidelne obyvateľov zabíjali, alebo odvliekli do zajatia. I vládca hradu Krásna Hôrka – Bebek nemilosrdne útočil na majetky mesta. Občania boli často vystavení nebezpečenstvu a ohrozovaní na životoch. Predpokladáme preto, že obyvatelia, aby sa vyhli týmto nebezpečenstvám a strate majetku, si budovali v podzemí úkryty, alebo i únikové podzemné chodby, ktoré niekde vyúsťovali na povrch.

V žiadnom prípade však tieto chodby neboli baníckymi chodbami pre ťažbu úžitkovej nerastnej suroviny.

Pre zistenie skutočného stavu priebehu chodieb by však bolo potrebné detailne preštudovať zachovalé archívne dokumenty. Tento výskum by sa mal týkať i známych unikátnych pivničných, niekedy až dvojpodlažných priestorov hlavne v širšom areáli Baníckeho námestia, pretože môžu mať súvislosť s chodbami.

Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník