To, že Ján Brocko je gemerský básnik, ktorý sa zapísal zlatými písmenami aj do histórie Povstania, je pomaly známe i našej mladšej generácii Tohto roku pribudla na jeho rodnom dome v Revúcej pamätná tabuľa ako vďaka jeho rodákov predovšetkým za jeho básnickú tvorbu. Postupne spoznávame jeho básne i život,
ktorý skončil príliš mladý, krátko po oslobodení v roku 1946. Mal len niečo cez 22 rokov, keď rozkaz vyššej moci nadobudol platnosť na veky.
Aj keď sa často stretávame s jeho tvorbou pri rôznych príležitostiach, zrejme málokto vie, že nielen slovenčina bola jeho dorozumievacím jazykom. Inklinoval, ako takmer každý v tom čase, aj k revúckemu nárečiu. Keďže cieľom našej stránky je približovať rôznorodosť gemerských nárečí súčasníkom, iste vás zaujme i jeho niekoľko veršíkov napísaných týmto jeho materinským jazykom. Na pomoc som si pribral životopisnú knihu Dušana Mikolaja: Stanem sa básnikom, v ktorej sa nachádza i niekoľko jeho veršov napísaných pri príležitosti jednej letnej zábavy organizovanej hasičským zborom mesta Revúca. Úlohu napísať oslavnú báseň po revúcky mu zadali jeho priatelia - študenti. Slovo dalo slovo a pod korunami gaštanov pri Zdychave Janko Brocko zarecitoval:
Poéma o našom meste
|
V našom romanťickom kraju Ak aj kúšťok pravďi majú, Ništ si z toho nerobímo, Že to dobre šicä vjamo, Náš fabriki naokolo, |
Revúca uš velká buďe, Aj v ňich luďe múdri jesto Korhás idú staveť, šujem, Velé vedä múdri páni Mámo šustró prevíborních, |
Tak hasiči v prvom raďe, Veďä choďiť pekne v raďe, Pravá, levá - levá, pravá, A v neďelu na cvičenja
|
Ani vám nemusím napísať, že báseň nemala ešte vo veršoch koniec, ale viac ani reprízu. Hádajte, kto sa nad nimi najviac pohoršoval? Študenti to iste neboli. Ako vždy, aj tentoraz boli na inej strane.
(MG od)