Je mnoho dôkazov o širokom internacionálnom charaktere Slovenského národného povstania. Patrí k nim aj bojové vystúpenie ľudu Gemera. V gemerských horách sa rodilo a utužovalo priateľstvo medzi národmi na nových, skutočne úprimných priateľských vzťahoch, na internacionalistických princípoch.
Plne sa uplatnilo aj v osobe a činnosti Karola Adlera, veliteľa partizánskeho oddielu Petöfi Sándor. Tento Slovák z Levoče s oduševnením vstúpil do maďarskej partizánskej skupiny a čestne plnil svoju internacionálnu povinnosť až do konca svojho života.
Od rannej mladosti aktívne pôsobil a učil sa poznávať pravú tvár fašizmu a príčinu spoločenských neporiadkov. Vedel, kam patrí a kde je jeho miesto. Po začatí povstania sa dobrovoľne hlásil k partizánskej jednotke kapitána Sečanského. V nej sa začala naplno rozvíjať bohatá odbojová činnosť K. Adlera. V októbri 1944 sa partizánska brigáda "Za oslobodenie Slovanov" presunula do oblasti Slovenského rudohoria a s ňou aj prieskumný oddiel Karol, ktorému Adler velil. Bol to základ budúceho oddielu, v ktorom prevažnú časť mali tvoriť maďarskí antifašisti z južného územia Gemera, okupovaného horthyovcami. Zásluhou Adlera sa oddiel značne rozrástol. Po spojení sa s oddielom Rákoši v horách nad Vyšnou Slanou novoutvorený oddiel prijal meno Petöfi Sándor. Karol Adler bol jeho veliteľom.
Jeho odbojová činnosť bola mimoriadne bohatá. Jej vyvrcholením bolo utvorenie partizánskeho oddielu Petofi Sandor, v ktorom prevažovali povstalci maďarskej národnosti a ktorý operoval nielen na území terajšieho rožňavského okresu, ale aj južnejšie, až po Miškovec. Keď začiatkom decembra 1944 Nemci obkľúčili Kohút, kde sa zdržiaval oddiel partizánskej brigády Gottwald, bolo nevyhnutné prebiť sa v menších celkoch obkľúčením a spojiť sa so Sovietskou armádou. Skupina, ktorú viedol Karol Adler, sa prebila do oblasti Vyšnej Slanej. Nemci ho vo Vyšnej Slanej chytili a odvliekli do Dobšinej.
Po niekoľkodňovom neľudskom vypočúvaní a mučení ho dobšinské nemecké gestapo odsúdilo na smrť obesením. Nemci 20. Decembra 1944 zohnali obyvateľov Dobšinej na námestie a pred ich očami ho obesili na jednej z líp pred budovou pošty. Visel tam dva dni. Pochovali ho v miestnom cintoríne a v roku 1956 jeho pozostatky previezli do Levoče.
Zdroj: Z publikácie ObV SZPB, HDK Rožňava, Cestou k slobode, 1984, za autorský kolektív PaedDr M. Sajenko.